Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Cétečko je u nás istý a veľmi výhodný biznis

Podnikať s cétečkami a magnetickou rezonanciou (MR) sa mimoriadne oplatí. Najväčší vplyv na biznis má Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), ktorá spadá pod ministerstvo zdravotníctva Viliama Čisláka.

Kto benefituje z výhodných podmienok, nie je vždy jasné. Skupinu firiem, ktoré robia takmer polovicu vyšetrení magnetickou rezonanciou pre VšZP, väčšinovo vlastní spoločnosť Pro Diagnostic Group. Tú cez schránky na Cypre spoluvlastnia neznámi ľudia. (Stanoviskom z 5. 11. 2015 vedenie Pro Partners Holding, a.s. informovalo Transparency International Slovensko, že Pro Partners Holding zmenili svoju vlastnícku štruktúru. Časť jej akcií, ktorá bola doposiaľ držaná osobami na Cypre, bola prevedená na Roberta Barteka, Rastislava Daniška a Miroslava Vestera)

Video: Od spodnej bielizne k CT-čkám: Miliónový biznis vedie do Košíc (Autor: Martina Pažitková)

Firme sa darí, dosvedčuje to aj fakt, že v roku 2013 valné zhromaždenie vyplatilo predsedovi dozornej rady Robertovi Bartekovi odmenu 400-tisíc eur.

Historické nastavenie

CT a MR vyšetrenia patria k ziskovým zdravotníckym výkonom. Iné druhy starostlivosti sú stratové, príkladom je intenzívna starostlivosť, ktorú robia len nemocnice.

Ak má nemocnica vlastné cétečko či magnetickú rezonanciu, zo zisku môže podporovať iné, menej ziskové oddelenia. Ak CT a MR vyšetrenia robí špecializovaný súkromník, ktorý neposkytuje iné služby, zisk mu zostáva.

Ide o historické nastavenie, povedala bývalá ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská denníku SME v marci 2013.

„Otázka je, prečo je nastavená cenotvorba tak, aby niektoré pracoviská boli ziskové a iné nie. Treba zmeniť cenotvorbu a na tom sa pracuje.“

Trenčín, 21. 5. 2015. Prevádzka CT a MR zariadení firmy Alfamedia na poliklinike v Trenčíne. Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ceny za magnetickú rezonanciu a CT vyšetrenia skutočne poklesli. Za posledné dva roky ceny väčšiny MR výkonov klesli o približne desatinu. Ziskovosť biznisu nových súkromníkov aj tak láka. Za rovnaké obdobie pribudli štyria.

V súkromných rukách je tak 31 z 39 zdravotníckych zariadení, v ktorých na magnetickú rezonanciu môžu ísť poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne. K najnovším firmám patria trenčianska Alfamedia a lučenecký Alfamedic. Alfamedia má zmluvu od januára 2014, Alfamedic od februára 2015.

Tržby v CT a MR biznise závisia od toho, aký objem vyšetrení poisťovne preplatia firmám či nemocniciam. Najväčším poskytovateľom MR služieb je súkromný Dr. Magnet v Bratislave.

VšZP podľa zverejnených zmlúv firme ročne preplatí vyšetrenia za viac ako štyri milióny eur. Univerzitnej nemocnici Bratislava, ktorá je najväčšia na Slovensku, pritom Všeobecná preplatí iba 720-tisíc eur, menej ako pätinu.

Väčšinovým vlastníkom Dr. Magnet je spoločnosť Pro Diagnostic Group, ktorá spoluvlastní MR pracoviská aj v ďalších šiestich mestách. V piatich pracoviskách spoluvlastní Ladislav Pásztor, prezident Asociácie súkromných lekárov. Tržby pracovísk patriacich Pro Diagnostic Group sa v roku 2013 vyšplhali na 17 miliónov eur.

Darilo sa im aj za predchádzajúcich vlád. V rokoch 2009 – 2013 zinkasovali 54 miliónov eur. Ich zisk v tomto období dosiahol takmer 15 miliónov eur. Zisk skupiny firiem teda predstavuje takmer tretinu z tržieb.

Možnosť tvoriť zisk zdravotnícke zariadenia motivuje efektívne hospodáriť s peniazmi zo zdravotného poistenia. Ak však firma či nemocnica zisk neinvestuje späť do zariadenia, peniaze z poistenia sa nepoužijú na liečenie pacientov, ale vytečú zo systému.

Dušan Zachar, analytik inštitútu INEKO, považuje maržu Pro Diagnostic Group za výnimočnú. „Namieste je otázka, či nie je náhodou zneužívané postavenie tak diagnostických služieb, ako aj nákupcov týchto služieb, teda poisťovní.“

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

 Z krajín V4 platíme najviac

Tržby v rádiodiagnostike závisia aj od toho, koľko poisťovne platia za jedno vyšetrenie. V porovnaní s okolitými krajinami je to u nás výrazne viac.

Zatiaľ čo slovenský poskytovateľ dostane od Všeobecnej zdravotnej poisťovne za MR sken hlavy 160 eur, české pracovisko dostane od najväčšej poisťovne VZP približne 120 eur, maďarské iba okolo 50 eur. Za CT sken hlavy dostane slovenské zariadenie približne 80 eur, poľské polovicu, Česi a Maďari platia ešte menej.

VšZP ročne zo zdravotného poistenia svojich poistencov na magnetickú rezonanciu vynaloží 30 miliónov eur, za CT vyšetrenia rozdelí 50 miliónov eur.

Ak by podobné cenové rozdiely platili pri všetkých druhoch CT a MR vyšetrení, pri českých cenách by Všeobecná zdravotná poisťovňa zaplatila MR pracoviskám viac než o pätinu menej. Ročne by to znamenalo náklady nižšie o takmer 7 miliónov eur.

Na CT vyšetrenia by poisťovňa mohla vynaložiť o viac ako tridsať miliónov menej, iba o niečo viac než tretinu súčasných nákladov.

Ak poisťovňa usporí, peniaze môže použiť na skvalitňovanie zdravotnej starostlivosti. Navýšiť môže platby za podfinancované výkony, za 37 miliónov by mohli nemocnice nakúpiť 70 nových cétečiek alebo by mohli vzrásť mesačné platy sestier o 70 eur.

Znižovanie cien Všeobecná zdravotná prisľúbila. Firmám poskytujúcim CT a MR vyšetrenia od začiaktu roka ponúka zmluvy do decembra 2018.  Doposiaľ bolo štandardom predlžovanie zmlúv po niekoľkých mesiacoch.

Aby firmy získali štvorročnú zmluvu, musia sa zaviazať, že od januára 2017 znížia ceny. Podľa zmlúv však VšZP ráta zo znížením cien iba o štyri percentá. Oproti predchádzajúcim dvom rokom tak ceny budú klesať o polovicu pomalšie.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR
Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR

Vláda zverejnila návrh rozpočtu na budúci rok:

  • Plán deficitu na budúci rok je hlboko pod odhadom ostatných analytikov.
  • Tento rok plánuje vláda deficit 0,7 % HDP, plán bol 0 %. Ani týmto číslam ministerstva financií iní analytici neveria.
  • Zlé sú aj spresnené čísla za rok 2018. Slovensko podľa nich zostalo v sankčných pásmach dlhovej brzdy.
Zdieľať

Telefóny vymeníte a internet sa zrýchli. Kedy a za koľko ovplyvní aj štátny úrad cez aukciu, hovorí jeho bývalý šéf

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

5G prinesie rýchlejší internet a nové telefóny. „Ak si dnes dokážete stiahnuť nejaký film v HD za niekoľko minút, tak pri 5G si ho stiahnete za niekoľko sekúnd,“ opisuje bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj. Kedy to bude a koľko budú nové technológie stáť, ovplyvnia aj detaily štátnej aukcie.

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Zdieľať

UniCredit bude pýtať úroky za vklady nad 1 milión eur

Talianska banka UniCredit zavedie negatívne úrokové sadzby pre klientov s vkladmi vyššími ako 1 milión eur. Znamená to, že za úložky nad touto hranicou budú musieť klienti banke platiť namiesto toho, aby im nabiehali úroky v ich prospech.

Negatívne úroky zavedie UniCredit od budúceho roka, informuje Reuters. Stane sa tak zrejme prvou veľkou bankou v eurozóne, ktorá týmto spôsobom „spoplatní“ vklady.

Podľa skoršieho vyjadrenia šéfa UniCredit Jean-Pierra Mustiera sa mali negatívne úroky týkať vkladov už od 100-tisíc eur.

Záporné sadzby na vkladoch sa dotknú zhruba 0,1 percenta zákazníkov UniCredit. Banka im zároveň ponúkne alternatívne spôsoby investovania.

Prečo sa to deje:

  • ECB v septembri ponorila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma:  z −0,4 % na −0,5 %. To znamená, že komerčné banky jej budú platiť ešte viac za držanie svojich vkladov;
  • centrálna banka chce podporiť ekonomiku a primäť banky k tomu, aby nedržali peniaze na účtoch, ale ich dávali do obehu;
  • negatívne úrokové sadzby znižujú ziskovosť bánk. Napriek tomu sa zatiaľ len niekoľko menších bánk v eurozóne rozhodlo presunúť súvisiace náklady na klientov.

UniCredit je najväčšia talianska banka, zároveň je najväčšou bankou v Rakúsku a kontroluje aj výrazné podiely na trhu viacerých krajín východnej Európy.

Takmer 50 percent tržieb UniCredit pochádza z Talianska, zhruba 20 percent generuje v Nemecku, 9 percent v Rakúsku a približne 22 percent v ďalších európskych krajinách.

Kto zavádza záporné úroky:

Od novembra chce spoplatniť vklady bohatých klientov švajčiarska banka UBS. Tým, ktorí si u nej vo Švajčiarsku uložia viac ako 2 milióny frankov, plánuje zaviesť úrok 0,75 percenta.

Jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli negatívne úroky, je Dánsko. Naposledy ich avizovala Spar Nord ako tretia miestna banka v poradí.

Podobné opatrenia prijali aj dánska Jyske Bank a nemecká Berliner Volksbank.

Zdieľať

Návrh rozpočtu opäť obsahuje daňové príjmy nesystémovo navýšené o vplyv zavedenia e-kasy a tzv. nanomarkerov, teda identifikačnej látky na označovanie minerálnych olejov. Upozornila na to rozpočtová rada, ktorá sa chce na to pýtať ministerstva financií.

Zdieľať

OĽaNO chce iniciovať mimoriadny finančný výbor k návrhu rozpočtu na budúci rok, podľa nich je návrh „klamstvom“. Opozičná strana pripomína, že Kažimír už ako guvernér NBS odhadol, že deficit rozpočtu v budúcom roku bude vo výške 1,5 %, no jeho nástupca – minister financií Kamenický predložil návrh rozpočtu s deficitom 0,5 %.

Zdieľať

Typická slovenská domácnosť disponovala v roku 2017 o 40 % vyšším čistým bohatstvom ako v roku 2014, no takmer celá táto zmena bola spôsobená rastom cien nehnuteľností. Vyplýva to v poradí z tretieho zisťovanie finančnej situácie domácností, ktoré urobila Národná banka Slovenska.

Zisťovanie finančnej situácie domácností sa uskutočnilo v roku 2017. Z neho vyplýva, že drvivá väčšina rastu aktív bola spôsobená zvýšením celkovej hodnoty hlavného bývania. Navyše, hodnota ďalších nehnuteľností (pozemkov, chát, druhých nehnuteľností a pod.) tiež stúpla.

Zvyšok nového čistého bohatstva pripadá najmä na iné reálne aktíva ako napríklad autá, podnikanie či cennosti a v menšej miere na finančné aktíva.

„Na druhej strane, optimizmus slovenských domácností sa prejavil výrazným zvýšením zadlženia. Zdrojom nových investícií do nehnuteľností boli najmä úvery na bývanie, ktoré u typickej domácnosti s dlhom vzrástli o vyše 10-tisíc eur,“ uviedla Národná banka.

Čo ešte vyplýva zo zisťovania NBS:

  • Čisté bohatstvo je mierne vyššie vo všetkých vrstvách domácností.
  • Dlhodobo ostávame spoločnosťou s veľmi rovnomerným rozdelením bohatstva aj
    príjmov. Rovnako ako v iných krajinách je čisté bohatstvo o niečo menej rovnomerne rozdelené ako príjmy alebo spotreba potravín.
  • Domácnosti preferovali investície do reálnych aktív pred rozširovaním svojho portfólia finančných aktív. Vo vlastnom bývalo 88,8 % domácností (jeden z najvyšších podielov v Európe), čo tvorilo 70 % ich celkových aktív.
  • Finančné aktíva sú koncentrované v bankových vkladoch (70%). Štruktúra finančných aktív zostáva silne konzervatívna, aj keď zvyšných 30% finančných aktív je rovnomernejšie rozdelených medzi ďalšie produkty ako napríklad dlhopisy a podielové fondy. Stále však ide o zanedbateľný podiel na celkovom bohatstve.
  • Najvyššie príjmy majú podľa predpokladu domácnosti reprezentované osobou
    v strednom veku (45-54 rokov). Ak je zdrojom príjmov podnikanie a/alebo finančné investície, je veľká pravdepodobnosť, že sa domácnosť nachádza v najvyššej príjmovej kategórii.
  • Podiel zadlžených domácností ostáva stabilný (37 %), no výška dlhu zadlžených domácnosti vzrástla dvojnásobne. Zadlžené domácnosti sú však spravidla tie, ktoré majú vyšší príjem a vyššie čisté bohatstvo.
Zdieľať

Tripartita sa na príplatkoch nedohodla

Zamestnávatelia a odbory sa na dnešnej tripartite nedohodli na zmene príplatkov za prácu v noci a cez víkend od januára.

Minister práce Ján Richter sľúbil po schválení minimálnej mzdy, že príplatky sa v budúcom roku nezvýšia alebo porastú len mierne napriek tomu, že minimálna mzda sa zdvihne o vyše 11 % na sumu 580 eur.

Zamestnávatelia presadzovali, aby sa príplatky už od budúceho roku neodvíjali od minimálnej mzdy, ale od priemernej. Ďalší návrh hovoril o tom, že sa budú vypočítavať z priemernej mzdy, ale až od roku 2021. Treťou možnosťou bolo, že na príplatkoch sa nebude nič meniť.

Keďže sa odborári a zamestnávatelia nedohodli, parlament bude schvaľovať na októbrovej schôdzi novelu zákona o minimálnej mzde. Podľa nej sa bude minimálna mzda v roku 2021 vypočítavať ako 60 % priemernej. Či takto budú rásť od roku 2021 aj príplatky, o tom budú tiež rozhodovať poslanci.

Zdieľať

Rozpočet eurozóny sa podobá na eurofondy. Ministri financií eurozóny dospeli k dohode o detailoch „rozpočtového nástroja“ pre 19 členských štátov. Jej súčasťou sú aj silnejšie opatrenia na podporu krajín zasiahnutých náhlym ekonomickým šokom. (euractiv)

Zdieľať

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov označili návrh rozpočtu na rok 2020 za predvolebný, pretože sa neprijímali konsolidačné opatrenia. Kritizujú výšku deficitu a to, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy.

K návrhu rozpočtu malo na pondelkovej tripartite výhrady aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Samosprávy sa napríklad obávajú zhoršenia stability hospodárenia.

Výška deficitu v tomto roku má byť 0,68 % HDP a v budúcom roku má byť na úrovni 0,49 %.

Odborári a Asociácia priemyselných zväzov návrh rozpočtu odsúhlasili. (tasr)

Viac o návrhu rozpočtu čítajte tu.

Zdieľať

Vyrovnanému rozpočtu nikto neverí, je len marketingom tejto vlády a zahmlievaním skutkovej podstaty, hovorí bývalý ekonóm Inštitútu finančnej politiky a expert PS/Spolu na financie Ján Remeta.

„V rokoch 2021 a 2022 si ministerstvo stanovilo cieľ vyrovnaného rozpočtu, ale samo priznáva, že nevie, ako ho dosiahnuť. Preto pre budúcu vládu necháva v rozpočte odkaz, že na to, aby bolo hospodárenie vlády vyrovnané, predsa len bude potrebné zrealizovať ďalšie dodatočné opatrenia vo výške 0,75 %, resp. 1,15 % HDP pre roky 2021 a 2022. A to nehovoriac o ďalších rizikách,“ povedal Remeta o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

Viac o rozpočte čítajte tu.

Zdieľať

Nemecké aerolinky Condor získajú štátnu pôžičku 380 mil. eur. Pomoc odobril Brusel

EK schválila preklenovací úver 380 miliónov eur pre nemecké aerolinky Condor, ktoré sú dcérou skrachovanej britskej cestovky Thomas Cook. Letecká spoločnosť chce zrušiť väzby na materskú spoločnosť a hľadá si kupca.

Brusel odobril pôžičku po tom, ako zistil, že neposkytne Condoru nespravodlivú výhodu.

„Opatrenie prispeje k zabezpečeniu riadneho pokračovania služieb leteckej dopravy a zabráni narušeniam pre cestujúcich,“ uvádza Európska komisia.

Vďaka finančnej injekcii môže Condor pokračovať v prevádzke. Zachovaných zostane zhruba 5-tisíc pracovných miest.

Aké sú podmienky pomoci:

  • úver so 6-mesačnou splatnosťou je rozdelený medzi spolkovú vládu a nemecký štát Hesensko;
  • Condor ho bude čerpať postupne na základe skutočnej potreby hotovosti, ktorej stav bude hlásiť každý týždeň. Ďalšiu časť pôžičky dostane až vtedy, keď mu budú chýbať peniaze;
  • Nemecko má zabezpečiť splatenie úveru po 6 mesiacoch, inak bude firma musieť podstúpiť komplexnú reštrukturalizáciu tak, aby sa vrátila k dlhodobej životaschopnosti.

Condor je na rozdiel od skrachovanej matky Thomas Cook zisková spoločnosť. Prevádzkuje približne 40 lietadiel.

Ako sa rozoberá cestovka Thomas Cook:

  • viac ako 500 kamenných pobočiek cestovnej kancelárie v Británii prevezme konkurent Hays Travel, zachráni 2500 pracovných miest;
  • ponuka prišla na škandinávske aktíva, ktoré zahŕňajú aj aerolinky Ving Group.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať