Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Máme 35-tisíc predplatiteľov, odomykáme 35-tisíc článkov

V týchto dňoch Denník N prekročil hranicu 35-tisíc predplatiteľov. V redakcii z toho máme veľkú radosť a chceme sa vám, našim čitateľom, touto cestou veľmi pekne poďakovať. Denník N je dnes vplyvné a ziskové médium. Bez vašej pomoci by sa nám to nepodarilo.

Pri príležitosti 35-tisíc predplatiteľov sme sa rozhodli odomknúť archív prvých 35-tisíc článkov Denníka N. Aj ľudia, ktorí si nemohli dovoliť kúpiť naše predplatné, si tak budú môcť prečítať naše staršie texty, ocenené reportáže, hĺbkové analýzy a rozhovory so zaujímavými osobnosťami.

Veríme, že kvalitná žurnalistika môže meniť veci k lepšiemu. A sme presvedčení, že medzi odomknutými 35 tisíckami textov sú mnohé také, ktoré sú nadčasové, veľmi dôležité a prínosné. Tieto texty si aj dnes nájdu svojich čitateľov a dá sa z nich veľmi veľa dozvedieť.

Budeme radi, ak o odomknutých článkoch budete informovať svojich priateľov a blízkych.

Zadarmo budú všetky texty zverejnené od vzniku Denníka N do 8. marca 2018. Sú medzi nimi napríklad aj tieto články:

中国同志在哪方面没有做错 Kde súdruhovia z Číny neurobili chybu

Tomáš Bella strávil dva týždne v Číne v snahe nájsť odpoveď na dve otázky: ako si dokázala čínska komunistická strana udržať moc a ako vyzerá Čína, ktorá vyrába všetky naše mobily aj plastové hračky.


Vyšetrovateľ Gorily Gajdoš: Vidím, koľko komu Penta poslala na účet, ale neviem dokázať, že to je úplatok

Ako sa z pochôdzkara stal šéf tímu Gorila? Prečo nie je nikto obvinený z korupcie? Ako Dušan Kováčik komplikuje vyšetrovanie? Aj o týchto otázkach hovorila Monika Tódová s už bývalým policajtom Marekom Gajdošom. Rozhovor dostal Cenu Zastavme korupciu.


Takto učí dobrý učiteľ. Novinár odišiel z Bratislavy na východ a odpísané deti vyťahuje do normálneho života

Revolúcia v učení je už aj v našich školách. Teach for Slovakia posiela mladých po vysokej škole za deťmi, ktoré potrebujú pomoc. Chodia aj tam, kam učitelia doteraz nechodili, k nim domov. Reportáž vyhrala Novinársku cenu v kategóriách reportáž a solutions journalism.


O čom rokovala Mária Trošková s Angelou Merkelovou?

„Na pôsobenie v slovenskej diplomacii spomínam prevažne rád. Stretnutie slovenského premiéra s nemeckou kancelárkou, na ktorom bola aj napriek výhradám nemeckých diplomatov Mária Trošková, bola jedna z tých chvíľ, keď som sa nesmierne hanbil,“ napísal bývalý diplomat Ondrej Gažovič.


Párová terapeutka: Ak si chcete udržať dobrý vzťah, na rady rodičov radšej zabudnite

Väčšina ľudí si povie, že sa pre vzťah treba obetovať, utriasť to v sebe a tváriť sa, že je všetko v poriadku, ale tak to nefunguje, hovorí psychoterapeutka Júlia Halamová.


Naši chlapci v Donbase. Babie leto u československých separatistov

Správy o Slovákoch a Čechoch, ktorí odišli bojovať na východ Ukrajiny, sa objavili už krátko po vypuknutí vojny. Reportér Tomáš Forró ich navštívil. Jeho reportáž získala Novinársku cenu 2016.


Päť miliardových káuz Smeru

V roku 2016 dostal Konštantín Čikovský Novinársku cenu za sériu svojich analytických príspevkov. V jednom z nich sa pozrel na najväčšie zlodejiny strany Smer. Nie sú to tie, o ktorých sa najviac hovorí.


Pod falošným menom som písal hoaxy pre Hlavné správy

Jakub Goda skúsil písať články pre najvplyvnejší dezinformačný web na Slovensku – Hlavné správy. Zistil, ako fungujú, koľko platia a aké majú štandardy. „Nepoznajú ľudí, ktorí pre nich píšu, nerozlišujú zdroje, na ktoré sa odvolávajú a majú minimálne kritériá na texty, ktoré publikujú.“


Psychologička: Dieťa treba vychovávať aj s prísnosťou, nie všetko je dovolené

Dávať deťom vreckové? Povoliť im sociálne siete? Čo im povedať o vojne? O tom, ako správne odpovedať aj ako neodpovedať deťom, sme hovorili s psychologičkou Evou Poliakovou.


Ako som sa v Japonsku prestal báť a začal sa tešiť na starobu

V roku 2060 bude Slovensko priemerným vekom jedným z najstarších štátov na svete. Ako sa zmení spoločnosť? Dokážu prežiť slovenské regióny? Tomáš Bella sa pozrel do Japonska, ktoré zostarlo o dekády pred nami, a pokúsil sa ukázať, ako vyzerá slovenská budúcnosť.


V nohách má 180-tisíc kilometrov a žasne, aké chyby robia amatérski bežci

Karol Petöcz je legendárny vytrvalec a tréner. Má 77 rokov a vo svojej kategórii patrí k svetovej špičke. Hovorili sme s ním o chybách, ktoré robia amatérski bežci, a o tom, ako sa vyhnúť zraneniam.


Jasenovac. Miesto, kde omdlievali aj fašisti. Danteho peklo existovalo

Ak existuje najhlbšie Danteho peklo, tak bolo práve tam. Z metód popráv v koncentračnom tábore Jasenovac v Chorvátsku omdlievali aj oveľa „skúsenejší“ fašisti. Dnes o tomto mieste u nás takmer nikto nevie. Desivý text Karola Sudora.


Lekár: Detox či prekyslenie organizmu sú bludy, ktoré vyčistia len peňaženku

„Žiadne prekyslenie organizmu neexistuje. Tvrdia to len podvodníci a šarlatáni, ktorí chcú zarobiť na tom, že si kúpite ich nezmyselné produkty. Normálny človek predsa nebude piť priemyselné bielidlá a sódu bikarbónu,“ vraví v rozhovore lekár Jozef Klucho.


Psychiater Hunčík: Doma hovoríme len sedem minút denne. Je hanbou, že človek sa lepšie cíti u psychiatra ako pri vlastnom partnerovi

„Mlčíme o svojich pocitoch a myšlienkach, a sme mimoriadne frustrovaní, že nik na ne ani nie je zvedavý,“ vraví psychiater Péter Hunčík. „Najmä od žien počúvam sťažnosti, že hoci sú vydaté, manželia nie sú schopní sadnúť si k nim ani jeden večer v týždni tak, aby sa mu mohli vyrozprávať.“


Mladý Slovák zachránil lotyšské aerolinky a radí, ako zastaviť kradnutie v štátnej firme

Keď sme s ním robili rozhovor, mal len 33 rokov a riadil aerolinky, ktoré lietajú 130-krát denne, ročne prepravia viac ako tri milióny ľudí a majú 1200 zamestnancov. Keď Martin Sedlacký do lotyšských Air Baltic prišiel, vyrábali ročnú stratu 120 miliónov eur. Doviedol ich do zisku.


Športový lekár Pavel Malovič: Naše telo môže byť úplne fit aj v sedemdesiatke

Ak si nešportovec nechce ublížiť, nemá nadváhu a srdce má v poriadku, tak polmaratón by mohol natrénovať za tri-štyri mesiace, hovorí špecialista na športovú medicínu, ktorý bol lekárom futbalovej reprezentácie i Dominika Hrbatého.


Amerika ma naučila dôležitú vec: milovať Európu

„Na cestách po Amerike som pochopil, že na tejto planéte neexistujú lepšie vzory v umení spravovať štát, ako sú naši kolegovia a kamaráti z Bruselu, z Amsterdamu, z Kodane, zo Štokholmu alebo z Berlína. Slovensku sa nikdy nemohlo stať nič lepšie, ako byť s nimi v jednom klube,“ napísal vo svojej veľkej reportáži Jakub Goda.


Psychiatrička: Vyhoretí sú dnes už aj 35-roční, antidepresíva užívajú aj tí, čo by nemuseli

Keď človek pracuje desať rokov tempom dvanásť hodín denne, nechodí na dovolenky a neoddychuje, jeho organizmus jedného dňa vypne, varuje v rozhovore psychiatrička Janka Vránová.


Bol som za Karolom Mellom v Belize. Ako dnes žije muž, po ktorom pátra Interpol?

Karol Mello: čierne svedomie slovenskej justície, policajtov i bulváru, ktorý ho zmenil na celebritu. Reportér Tomáš Forró sa stretol s mužom vineným z niekoľkých vrážd a napísal o tom v roku 2015 veľkú reportáž.


Ako nás vidia cudzinci? Pusinková spoločnosť, kde bez kamoša nič nevybavíte

Etnologičky sa rozprávali s viac ako päťdesiatimi cudzincami z celého sveta, ktorí prišli žiť na Slovensko. Vybrali sme šesť vecí, ktoré si na Slovákoch všimli.

Podporte kvalitnú a nezávislú žurnalistiku a majte prístup k ďalším tisíckam dôležitých článkov. Predplaťte si Denník N ešte dnes. Ďakujeme. 

Dnes na DennikE.sk

Ak ste nepriznali príjem z predaja nehnuteľnosti, čakajte poštu z daňového úradu

Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Ak ste nepriznali príjem z predaja nehnuteľnosti, čakajte poštu z daňového úradu. Finančná správa oslovila takmer 13-tisíc daňovníkov, ktorých predaj bytu či domu nebol od dane oslobodený. Dala termín na podanie priznania a zaplatenie dane do konca marca.

Minúta po minúte

USA schválili vakcínu proti koronavírusu od firmy Johnson & Johnson na núdzové použitie. Ide tak o tretiu očkovaciu látku schválenú v USA, podáva sa pri nej iba jedna dávka. Do konca marca majú Spojené štáty sľúbených od výrobcu 20 miliónov dávok.

„Je to vzrušujúca správa pre všetkých Američanov a povzbudivý vývoj v našom úsilí o ukončenie tejto krízy. Teraz ale nemôžeme poľaviť alebo sa domnievať, že víťazstvo je samozrejmosťou,“ uviedol prezident Joe Biden krátko po schválení.

Očkovanie touto vakcínou je podľa amerických odborníkov vhodné pre osoby vo veku 18 rokov a viac. Vakcína poskytuje spoľahlivú ochranu pred ťažkým priebehom covidu-19, teda hospitalizáciou a smrťou. Počas rozsiahleho klinického testovania dosiahla účinnosť v USA 86 percent a v JAR 82 percent.

Výsledky ukázali, že 28 dní po podaní vakcíny neboli evidované žiadne hospitalizácie ani úmrtia súvisiace s nákazou u všetkých očkovaných.

Vakcínu je možné uchovávať v chladničke až tri mesiace, čo uľahčí distribúciu. (tasr, čtk, ap)

V skladoch krajín EÚ sa hromadia vakcíny od firmy AstraZeneca, ich použitie okrem iného odmieta aj verejnosť, hoci ju zdravotnícke úrady schválili. EÚ sa pritom s touto farmaceutickou firmou sporí kvôli spomaleným dodávkam.

Napríklad Francúzsko do piatka spotrebovalo len 16 percent z 1,1 milióna dávok vakcíny, ktorá sa musí aplikovať dvakrát. Prvá zásielka prišla do Paríža začiatkom februára. Nemecko do štvrtka použilo zhruba pätinu z 1,45 milióna dávok preparátu. Približne rovnaké množstvo vakcíny použilo aj Taliansko, ktoré dostalo vyše milión dávok. Španielsko do piatka použilo jednu tretinu z 808 000 dávok.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že využitie tejto vakcíny spomaľuje aj to, že ju ľudia odmietajú. Verejne preto vyhlásila, aby mali otvorenú myseľ: „Všetky kompetentné úrady nám hovoria, že tomuto prípravku môžete veriť.“

To je podľa médií výrazná zmena tónu. Len pred niekoľkými týždňami viedli európski politici s firmou AstraZeneca vyhrotený spor kvôli dodávkam a francúzsky prezident vtedy povedal, že jej vakcína je pre starších ľudí „takmer neúčinná“. (čtk, financial times)

Deväť slovenských miest získalo spolu 12 miliónov eur a 28 škôl si podelí jeden milión eur z nórskych fondov. Financie by mali použiť na zateplenie budov, viac zelene, vodozádržné opatrenia a aj podporu alternatívnych spôsobov prepravy.

Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia. Envirorezort uvádza, že v piatok nadobudlo účinnosť 34 projektových zmlúv.

„Vďaka financiám z nórskych fondov mestá budú môcť zlepšiť kvalitu bývania a znížiť produkciu emisií oxidu uhličitého či posilniť schopnosť reagovať na klimatické zmeny prostredníctvom plánovania a realizácie konkrétnych opatrení,“ tvrdí rezort.

Základné a stredné školy prispejú k upevňovaniu povedomia žiakov o klimatickej kríze a spôsoboch, ako sa pripraviť na nepriaznivé dôsledky globálneho otepľovania. Má ísť nielen o teoretickú výučbu, ale aj praktickú v priestoroch škôl a školských areáloch.

Žiadatelia budú podľa envirorezortu spolupracovať so subjektmi z prispievateľských krajín, ktorými sú Nórsko a Island. Rezort verí, že vďaka „kvalitne realizovaným projektom“ sa podarí naplniť hlavný cieľ programu, a to zmierňovať zmenu klímy a prispôsobovať sa tejto zmene. (tasr)

Rakúsko a Dánsko sa chcú dohodnúť na úzkej spolupráci s Izraelom v oblasti výskumu a výroby očkovacích látok a liekov proti koronavírusu. Lídri krajín sa majú stretnúť 4. marca.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v sobotu oznámil, že spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou budú o tom hovoriť budúci týždeň s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Podľa Kurza budú obaja cestovať do Izraela 4. marca. „Našou hlavnou prioritou je urýchliť výrobu a zaobstaranie vakcín pre budúcnosť,“ uviedol šéf rakúskej vlády na sociálnej sieti.

Cieľom podľa neho musí byť aj príprava na fázu po lete v súvislosti s možnými ďalšími mutáciami koronavírusu. (tasr, dpa)

Pandémia vyhnala rozpočtový deficit Kanady za 9 mesiacov na takmer 162 miliárd eur. Na konci roka 2019 mala pritom krajina ešte prebytok. Dôvodom sú opatrenia súvisiace s pandémiou. (tasr)

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Vodiči a niektorí ďalší zamestnanci Dopravného podniku Bratislava sa môžu dať zaočkovať už tento víkend. „Sme za túto možnosť nesmierne vďační, lebo bez našich kolegov by mesto nemohlo plnohodnotne fungovať,“ uviedol riaditeľ DPB Martin Rybanský.

„Od začiatku pandémie sme zdôrazňovali, že naši vodiči sú v prvej línii, dennodenne odvezú desaťtisíce ľudí bez ohľadu na to, aká je epidemická situácia. Aj vďaka nim sa do práce dostanú lekári, lekárky, zdravotníci a ľudia z mnohých ďalších profesií, ktoré spadajú do kritickej infraštruktúry. Sú jednými z nich.“

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať