Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Máme 35-tisíc predplatiteľov, odomykáme 35-tisíc článkov

V týchto dňoch Denník N prekročil hranicu 35-tisíc predplatiteľov. V redakcii z toho máme veľkú radosť a chceme sa vám, našim čitateľom, touto cestou veľmi pekne poďakovať. Denník N je dnes vplyvné a ziskové médium. Bez vašej pomoci by sa nám to nepodarilo.

Pri príležitosti 35-tisíc predplatiteľov sme sa rozhodli odomknúť archív prvých 35-tisíc článkov Denníka N. Aj ľudia, ktorí si nemohli dovoliť kúpiť naše predplatné, si tak budú môcť prečítať naše staršie texty, ocenené reportáže, hĺbkové analýzy a rozhovory so zaujímavými osobnosťami.

Veríme, že kvalitná žurnalistika môže meniť veci k lepšiemu. A sme presvedčení, že medzi odomknutými 35 tisíckami textov sú mnohé také, ktoré sú nadčasové, veľmi dôležité a prínosné. Tieto texty si aj dnes nájdu svojich čitateľov a dá sa z nich veľmi veľa dozvedieť.

Budeme radi, ak o odomknutých článkoch budete informovať svojich priateľov a blízkych.

Zadarmo budú všetky texty zverejnené od vzniku Denníka N do 8. marca 2018. Sú medzi nimi napríklad aj tieto články:

中国同志在哪方面没有做错 Kde súdruhovia z Číny neurobili chybu

Tomáš Bella strávil dva týždne v Číne v snahe nájsť odpoveď na dve otázky: ako si dokázala čínska komunistická strana udržať moc a ako vyzerá Čína, ktorá vyrába všetky naše mobily aj plastové hračky.


Vyšetrovateľ Gorily Gajdoš: Vidím, koľko komu Penta poslala na účet, ale neviem dokázať, že to je úplatok

Ako sa z pochôdzkara stal šéf tímu Gorila? Prečo nie je nikto obvinený z korupcie? Ako Dušan Kováčik komplikuje vyšetrovanie? Aj o týchto otázkach hovorila Monika Tódová s už bývalým policajtom Marekom Gajdošom. Rozhovor dostal Cenu Zastavme korupciu.


Takto učí dobrý učiteľ. Novinár odišiel z Bratislavy na východ a odpísané deti vyťahuje do normálneho života

Revolúcia v učení je už aj v našich školách. Teach for Slovakia posiela mladých po vysokej škole za deťmi, ktoré potrebujú pomoc. Chodia aj tam, kam učitelia doteraz nechodili, k nim domov. Reportáž vyhrala Novinársku cenu v kategóriách reportáž a solutions journalism.


O čom rokovala Mária Trošková s Angelou Merkelovou?

„Na pôsobenie v slovenskej diplomacii spomínam prevažne rád. Stretnutie slovenského premiéra s nemeckou kancelárkou, na ktorom bola aj napriek výhradám nemeckých diplomatov Mária Trošková, bola jedna z tých chvíľ, keď som sa nesmierne hanbil,“ napísal bývalý diplomat Ondrej Gažovič.


Párová terapeutka: Ak si chcete udržať dobrý vzťah, na rady rodičov radšej zabudnite

Väčšina ľudí si povie, že sa pre vzťah treba obetovať, utriasť to v sebe a tváriť sa, že je všetko v poriadku, ale tak to nefunguje, hovorí psychoterapeutka Júlia Halamová.


Naši chlapci v Donbase. Babie leto u československých separatistov

Správy o Slovákoch a Čechoch, ktorí odišli bojovať na východ Ukrajiny, sa objavili už krátko po vypuknutí vojny. Reportér Tomáš Forró ich navštívil. Jeho reportáž získala Novinársku cenu 2016.


Päť miliardových káuz Smeru

V roku 2016 dostal Konštantín Čikovský Novinársku cenu za sériu svojich analytických príspevkov. V jednom z nich sa pozrel na najväčšie zlodejiny strany Smer. Nie sú to tie, o ktorých sa najviac hovorí.


Pod falošným menom som písal hoaxy pre Hlavné správy

Jakub Goda skúsil písať články pre najvplyvnejší dezinformačný web na Slovensku – Hlavné správy. Zistil, ako fungujú, koľko platia a aké majú štandardy. „Nepoznajú ľudí, ktorí pre nich píšu, nerozlišujú zdroje, na ktoré sa odvolávajú a majú minimálne kritériá na texty, ktoré publikujú.“


Psychologička: Dieťa treba vychovávať aj s prísnosťou, nie všetko je dovolené

Dávať deťom vreckové? Povoliť im sociálne siete? Čo im povedať o vojne? O tom, ako správne odpovedať aj ako neodpovedať deťom, sme hovorili s psychologičkou Evou Poliakovou.


Ako som sa v Japonsku prestal báť a začal sa tešiť na starobu

V roku 2060 bude Slovensko priemerným vekom jedným z najstarších štátov na svete. Ako sa zmení spoločnosť? Dokážu prežiť slovenské regióny? Tomáš Bella sa pozrel do Japonska, ktoré zostarlo o dekády pred nami, a pokúsil sa ukázať, ako vyzerá slovenská budúcnosť.


V nohách má 180-tisíc kilometrov a žasne, aké chyby robia amatérski bežci

Karol Petöcz je legendárny vytrvalec a tréner. Má 77 rokov a vo svojej kategórii patrí k svetovej špičke. Hovorili sme s ním o chybách, ktoré robia amatérski bežci, a o tom, ako sa vyhnúť zraneniam.


Jasenovac. Miesto, kde omdlievali aj fašisti. Danteho peklo existovalo

Ak existuje najhlbšie Danteho peklo, tak bolo práve tam. Z metód popráv v koncentračnom tábore Jasenovac v Chorvátsku omdlievali aj oveľa „skúsenejší“ fašisti. Dnes o tomto mieste u nás takmer nikto nevie. Desivý text Karola Sudora.


Lekár: Detox či prekyslenie organizmu sú bludy, ktoré vyčistia len peňaženku

„Žiadne prekyslenie organizmu neexistuje. Tvrdia to len podvodníci a šarlatáni, ktorí chcú zarobiť na tom, že si kúpite ich nezmyselné produkty. Normálny človek predsa nebude piť priemyselné bielidlá a sódu bikarbónu,“ vraví v rozhovore lekár Jozef Klucho.


Psychiater Hunčík: Doma hovoríme len sedem minút denne. Je hanbou, že človek sa lepšie cíti u psychiatra ako pri vlastnom partnerovi

„Mlčíme o svojich pocitoch a myšlienkach, a sme mimoriadne frustrovaní, že nik na ne ani nie je zvedavý,“ vraví psychiater Péter Hunčík. „Najmä od žien počúvam sťažnosti, že hoci sú vydaté, manželia nie sú schopní sadnúť si k nim ani jeden večer v týždni tak, aby sa mu mohli vyrozprávať.“


Mladý Slovák zachránil lotyšské aerolinky a radí, ako zastaviť kradnutie v štátnej firme

Keď sme s ním robili rozhovor, mal len 33 rokov a riadil aerolinky, ktoré lietajú 130-krát denne, ročne prepravia viac ako tri milióny ľudí a majú 1200 zamestnancov. Keď Martin Sedlacký do lotyšských Air Baltic prišiel, vyrábali ročnú stratu 120 miliónov eur. Doviedol ich do zisku.


Športový lekár Pavel Malovič: Naše telo môže byť úplne fit aj v sedemdesiatke

Ak si nešportovec nechce ublížiť, nemá nadváhu a srdce má v poriadku, tak polmaratón by mohol natrénovať za tri-štyri mesiace, hovorí špecialista na športovú medicínu, ktorý bol lekárom futbalovej reprezentácie i Dominika Hrbatého.


Amerika ma naučila dôležitú vec: milovať Európu

„Na cestách po Amerike som pochopil, že na tejto planéte neexistujú lepšie vzory v umení spravovať štát, ako sú naši kolegovia a kamaráti z Bruselu, z Amsterdamu, z Kodane, zo Štokholmu alebo z Berlína. Slovensku sa nikdy nemohlo stať nič lepšie, ako byť s nimi v jednom klube,“ napísal vo svojej veľkej reportáži Jakub Goda.


Psychiatrička: Vyhoretí sú dnes už aj 35-roční, antidepresíva užívajú aj tí, čo by nemuseli

Keď človek pracuje desať rokov tempom dvanásť hodín denne, nechodí na dovolenky a neoddychuje, jeho organizmus jedného dňa vypne, varuje v rozhovore psychiatrička Janka Vránová.


Bol som za Karolom Mellom v Belize. Ako dnes žije muž, po ktorom pátra Interpol?

Karol Mello: čierne svedomie slovenskej justície, policajtov i bulváru, ktorý ho zmenil na celebritu. Reportér Tomáš Forró sa stretol s mužom vineným z niekoľkých vrážd a napísal o tom v roku 2015 veľkú reportáž.


Ako nás vidia cudzinci? Pusinková spoločnosť, kde bez kamoša nič nevybavíte

Etnologičky sa rozprávali s viac ako päťdesiatimi cudzincami z celého sveta, ktorí prišli žiť na Slovensko. Vybrali sme šesť vecí, ktoré si na Slovákoch všimli.

Podporte kvalitnú a nezávislú žurnalistiku a majte prístup k ďalším tisíckam dôležitých článkov. Predplaťte si Denník N ešte dnes. Ďakujeme. 

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Zmena klímy by mala byť v prioritách slovenskej hospodárskej politiky až za školstvom a zdravotníctvom, hovorí v šéf Hodnoty za peniaze Štefan Kišš. „Aj na medzinárodnej scéne by sme mali presadzovať najlepšie možné politiky, ale predsa len, školstvo a zdravotníctvo si môžeme opraviť sami.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnota za peniaze:

Pred odoslaním mojej odpovede som si prečítal príspevky Ľuda Ódora a Martina Haluša. Plne ich podpisujem.

Je veľa opatrení, ktorými môže štát motivovať ľudí k zelenému správaniu. Dizajn aj ich realizácia ale nie je elementárna otázka.

Preto je dobrá správa, že Inštitút environmentálnej politiky na MŽP sa v uplynulých rokoch ukazuje ako kvalitná fungujúca analytická inštitúcia, má za sebou revíziu výdavkov na životné prostredie, tvorbu envirostratégie aj niekoľko špecifických analýz, napríklad analýzu k zálohovaniu plastových fliaš.

Výrazne by som posilnil ich činnosť a pri zadaniach konkrétnych otázok myslel na témy súvisiace s klímou, ako sú energetika, lesy alebo priemyselná politika.

Zároveň by som však zmenu klímy zaradil v poradí priorít slovenskej hospodárskej politiky až za školstvo a zdravotníctvo, práve preto, že v tom nie sme sami.

Aj na medzinárodnej scéne by sme mali presadzovať najlepšie možné politiky, ale predsa len, školstvo a zdravotníctvo si môžeme opraviť sami. V zmene klímy máme len menší hlas, ktorý sa ťažšie presadí pri nezodpovedných hráčoch ako Čína alebo USA.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Frankfurtský automobilový veľtrh IAA tento rok prilákal rekordne nízky počet návštevníkov. Nemecké združenie automobilového priemyslu pri ukončení veľtrhu oznámilo, že napočítalo zhruba 560-tisíc návštevníkov. Pred dvomi rokmi ich bolo 810-tisíc a v roku 2015 prišlo až 932-tisíc ľudí.

Tohtoročný prepad pripisuje prezident združenie Bernhard Mattes okrem iného neúčasti dôležitých automobiliek z Japonska, USA, Francúzska a Talianska. Počet vystavovateľov klesol z takmer 1000 na 838.

Diskusia o ochrane klímy vyvoláva na automobilky a ich dodávateľov zvýšený finančný tlak. Počas prvého výstavného víkendu navyše ekologickí aktivisti blokovali hlavný vstup na výstavisko. Po novinárskych a odborných dňoch si verejnosť mohla od 14. septembra urobiť názor na novinky, napríklad v oblasti elektrickej mobility.

Zatiaľ nie je jasné, či sa IAA bude o dva roky opäť konať vo Frankfurte nad Mohanom. Diskutuje sa o novom koncepte s meniacimi sa lokalitami. Mattes chce rozhodnutie o budúcom mieste konania veľtrhu dosiahnuť do konca tohto roka. (tasr)

Zdieľať

Z hľadiska investícií patríme podľa Allianzu k najchudobnejším a najzadĺženejším

Celková hodnota finančného majetku ľudí minulý rok celosvetovo klesla prvý raz od roku 2008. Z nových dát Allianzu vyplýva aj to, že Slovensko je najzadlženejšia krajina v regióne. 

Kým pre rozvíjajúce sa krajiny bol pokles majetku v tomto storočí novinkou, vyspelé trhy to zažili už tretíkrát.

Podľa štúdie Allianz Global Wealth Report 2019, ktorú zhrnul týždenník Trend, zostal finančný majetok 53 krajín na úrovni 172,5 bilióna eur. Klesol nepatrne o desatinu percenta.

Finančnú situáciu ľudí ovplyvnila neistota, ktorú spôsobili hlavne obchodná vojna medzi Spojenými štátmi americkými a Čínou, neistá situácia okolo brexitu či menová politika. Na výšku finančného majetku mal vplyv aj vývoj na akciových trhoch, ktoré podľa štúdie klesli minulý rok o 12 percent.

Čo ukazuje indikátor bohatstva, ktorý ráta Allianz:

  • Slovensko je najchudobnejšie spomedzi všetkých 53 skúmaných krajín.
  • Najbohatšie štáty sú USA, Dánsko, Juhoafrická republika a Rusko, kde je index finančného bohatstva dvojnásobne vyšší.

Čo vstupuje do indexu bohatstva podľa Allianzu:

  • podiel bohatstva strednej triedy na celkových finančných aktívach,
  • podiel najbohatšieho decilu populácie na celkových finančných aktívach a jeho zmena od roku 2000,
  • podiel chudobnejšej polovice populácie na celkových finančných aktívach a jeho zmena od roku 2000,
  • medián finančných aktív ako percento z priemeru finančných aktív a jeho zmena od roku 2000.

Štúdia Allianzu opakuje to, na čo upozorňuje aj Národná banka Slovenska – sme príliš zadlžení a máme málo finančného majetku (peniaze na účte, cenné papiere, fondy a iné).

To sa môže ukázať ako problém pri najbližšej kríze. Pri tej poslednej ešte Slováci veľké dlhy nemali.

  • Dlh: Slováci sú najzadlženejší v regióne a majú skoro najmenší finančný majetok. Dlh priemerného Slováka je 7 437 eur. Priemerný Čech má dlh skoro 6 676 eur, Poliak 4 675 eur a Maďari necelých tritisíc.
  • Dobrá správa je, že finančný majetok Slovákov stúpa – vlani o päť a pol percenta na 13 692 eur. No i tak bolo Slovensko v poradí na 36. mieste v rebríčku finančného majetku.
  • Priemerný Čech má podľa Allianzu finančný majetok až takmer 23 461 eur (25. miesto).
  • Na čele rebríčka zostaveného podľa finančného majetku sú Američania a Švajčiari.

Čistý finančný majetok:

  • Čistý finančný majetok (rozdiel finančného majetku a dlhov) Slováka je 6 255 eur, menej v rámci regiónu má len priemerný Rumun (takmer 4 900 eur). Podľa toho je Slovensko 40. v rebríčku
  • Priemer všetkých krajín je 23 330 eur, takže Slovák je z hľadiska finančných investícií 3,7-násobne chudobnejší ako priemerný človek vo svete.
  • Iba Slovák má v regióne dlhy vyššie, ako je jeho čistý finančný majetok.

O tom, prečo Slováci patria k najchudobnejším v Európe, písal v lete aj Denník N. Dôvodov je viacero: jednak sa Slováci stihli veľmi rýchlo zadlžiť, pretože to je atraktívne. Pri nízkych úrokových sadzbách, ktoré predurčuje Európska centrálna banka a ktoré tlačí nadol aj konkurencia, sú pôžičky lacné.

Na druhej strane, väčšinu zadlženia tvoria hypotéky – Slováci radi žijú vo svojom (a často veľa iných možností ani nemajú, pretože nájomných bytov je veľmi málo).

Do tretice, Slováci si nestihli našetriť veľký majetok, lebo nikdy nemali vysoké príjmy. Pri súčasnom raste platov a vysokej zamestnanosti sa situácia mierne zlepšuje.

Finančný majetok domácností koncom roka 2017 predstavoval len 83 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Priemer Únie je 230 percent HDP.

Zdieľať

U Kmotríka porušili zákon, píše vplyvný úrad. Kmotrík sa odvolal

Dvaja zo šiestich členov Rady ÚVO priznali konflikt záujmov a nebudú rozhodovať o spore úradu s Ivanom Kmotríkom. Spor je o podozrení, že pri nákupe videotechniky na futbalový štadión Slovanisti porušili zákon. Z odvolania bola vylúčená manželka Kmotríkovho topmanažéra a jeho bývalý právnik.

Ivan Kmotrík a jeho syn Ivan Kmotrík ml. Foto - TASR
Ivan Kmotrík a jeho syn Ivan Kmotrík ml. Foto – TASR
Zdieľať

Počítač Googlu asi naozaj prekonal míľnik zvaný kvantová nadvláda, ale okrem šifrovania to zatiaľ nič neovplyvní 

Kvantový počítač naozaj dosiahol míľnik nazývaný „kvantová nadvláda“. „Neznamená to však, že je výkonnejší či múdrejší než ten klasický. Len sa zhotovil prototyp a našiel taký výpočtový problém, ktorý dokázal vyrátať v rozumnom čase len kvantový stroj,“ hovorí odborník na IT Miroslav Pikus.

Zdieľať

Matečná „ešte nemá vedomosť“, že by Európska komisia vyzvala Slovensko, aby zrušilo povinný 50-percentný podiel slovenských potravín v letákoch. Nemyslí si, že toto ustanovenie je diskriminačné.

Poukázala na príklad Francúzska, kde platí povinný 50-percentný podiel francúzskych potravín v jedálňach. „Ak Francúzi nemajú problém s týmto zákonom z pohľadu diskriminácie, prečo by sme mali mať my?“ pýta sa.

Zdieľať

Štát bude odškodňovať chovateľov, ktorých zvieratá musel po zistení nákazy africkým morom ošípaných utratiť, ale len tých, ktorí splnili všetky zákonné podmienky, povedala v TA 3 ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Potvrdila tak, že odškodnenie nemôžu očakávať chovatelia, ktorí svoje ošípané nezaregistrovali.

Zdieľať

Schválená podoba zvýšenia rodičovského príspevku nie je poctivým riešením, pretože dala menšiu skupinu matiek na vedľajšiu koľaj, povedal v relácii V politike Eduard Heger (OĽaNO). Kritizoval, že novela nemyslí na študujúce matky a mamy, ktoré ostávajú doma s niekoľkými deťmi po sebe.

Ku kritike toho, že poslanci koalície vynechali pri schválenom návrhu študujúce matky, sa pridal aj Milan Krajniak (Sme rodina). Pripomenul Smeru, že keď návrh na zvýšenie rodičovského príspevku opakovane predkladala Sme rodina, nepodporil ho.

Ján Podmanický zo Smeru priznal, že to tak bolo, no zdôvodnil to tým, že v čase, keď predkladala návrhy na zvýšenie rodičovského príspevku opozícia, bolo prioritou Smeru doriešiť zvýšenie materskej. Až potom podľa neho prišiel čas riešiť aj otázku zvýšenia rodičovského príspevku.

Zdieľať

Daňová správa vie odsledovať, ak sa firmy rozhodnú účelovo rozdeliť na viac subjektov, aby sa ich týkala 15-percentná daň z príjmov, povedal v TA 3 Radovan Baláž zo SNS. Podľa neho sú mechanizmy na to, aby to daniari zmonitorovali a v prípade zistení aj dodanili také subjekty.

Zdieľať

Milan Krajniak (Sme rodina) v TA3 kritizuje rozhodnutie vlády podporiť dotáciou kúpu elektromobilov. Pripomína, že keď sa blížila minulá kríza, zaviedol štát šrotovné, ktoré podporilo aj domácu výrobu, ale teraz, keď sa o kríze hovorí, dotuje kúpu elektromobilov, ktoré sa tu nevyrábajú, a pomôže „625 bohatým ľuďom“, ktorí si ich môžu dovoliť.

Zdieľať

Ján Podmanický zo Smeru hovorí, že jeho strana v minulosti ukázala, že sa vie správať zodpovedne v čase krízy. Netreba rezignovať na ambíciu ísť k vyrovnanému rozpočtu, ale šetrenie sa nemôže dotknúť množstva sociálnych opatrení, ktoré koalícia pripravila, povedal Podmanický v TA3.

Zdieľať

Národná diaľničná spoločnosť hľadá firmu na poskytnutie služieb spojených s kontrolou diaľničných známok. Cenu odhaduje na 9,5 milióna eur bez DPH.

Oznámenie o vyhlásení súťaže zverejnila vo vestníku verejného obstarávania. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť do 23. októbra tohto roka.

Firma, ktorá uspeje v súťaži, by mala pre NDS zabezpečiť zber dát a identifikáciu evidenčných čísel vozidiel v dopravnom prúde, predovšetkým na účely kontroly úhrady elektronických diaľničných známok.

Kritériom na vyhodnotenie ponúk je cena, zákazka pritom nebude spolufinancovaná z eurofondov. (tasr)

Zdieľať

Takmer 90 veľkých svetových firiem sľúbilo obmedziť emisie skleníkových plynov v rámci novej kampane, ktorej cieľom je prinútiť nadnárodné podniky k ekologickejšiemu správaniu. 

Kampaň We Mean Business uviedla, že do iniciatívy sa pred pondelkovým klimatickým summitom OSN v New Yorku zapojilo 87 spoločností s celkovou trhovou hodnotou presahujúcou 2,3 ​​bilióna dolárov.

Niektoré z firiem sľúbili, že do roku 2050 znížia uhlíkové emisie na nulu. Je medzi nimi napríklad švajčiarsky potravinársky gigant Nestlé či francúzsky výrobca kozmetiky L’Oréal.

Iné sa síce nezaviazali k uhlíkovej neutralite, sľúbili však, že svoju prevádzku prispôsobia cieľu udržať do roku 2030 rast priemernej svetovej teploty do 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, ako to stanovila Parížska klimatická dohoda z roku 2015. K týmto firmám patria napríklad fínska telekomunikačná spoločnosť Nokia či francúzska potravinárska spoločnosť Danone. (čtk)

Zdieľať

Jeden z najväčších problémov v reakcii na klimatickú krízu bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch, myslí si ekonómka Miriam Letovanec z Implementačnej jednotky úradu vlády. „Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Miriama Letovanec, riaditeľka Implementačnej jednotky úradu vlády:
Prvý krát sa o skleníkovom efekte zmienil ešte v roku 1824 francúzsky matematik a fyzik Jean Baptiste Fourier, kedy vo svojej práci pomenoval, že plyny v atmosfére môžu zvyšovať povrchovú teplotu Zeme. Na najvyššej medzinárodnej úrovni na problém klimatických zmien poukázal IPCC (Intergovenmental Panel on Climate Change) v roku 2007. Áno, už pred 12 rokmi.

V tomto momente je potrebné začať konať, nielen na veci poukazovať. Samozrejme môžeme edukovať verejnosť o význame klimatických zmien aj na uliciach, za oveľa dôležitejšie považujem implementáciu jednotlivých opatrení do praxe.

Slovensko má od februára 2019 schválený strategický materiál do roku 2030 s názvom „Zelenšie Slovensko“ – obsahuje jasné opatrenia na boj s klímou, ako aj indikátory, prostredníctvom ktorých je možné sledovať progres.

Dôležité je nezaspať na vavrínoch a nestrácať čas tvorbou nejakých akčných plánov, či vytvorením ďalšieho ministerstva. Úplne postačí keď zainteresované strany budú poznať svoje priority, začnú spolu efektívnejšie komunikovať a každé opatrenie bude mať svojho „pána“, či termín, dokedy má svoje úlohy splniť – prierezový plán implementácie, a to najneskôr do konca tohto roka.

Oveľa náročnejšie však bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch. Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.