Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Do Denníka N prichádza Oliver Brunovský z Trendu, plánujeme ekonomický denník

Do redakcie Denníka N prichádza spoluzakladateľ a dlhoročný šéfredaktor týždenníka Trend Oliver Brunovský. Stane sa súčasťou autorského a editorského tímu, ktorý pod vedením Konštantína Čikovského pripravuje spustenie ekonomického denníka.

Okrem denných prehľadov diania v slovenskej aj svetovej ekonomike bude prinášať rozhovory s topmanažérmi a podnikateľmi, sektorové analýzy, komentáre, ale aj praktické rady pre živnostníkov a podnikateľov.

„Veríme, že Slovensko si zaslúži kvalitný nezávislý ekonomický titul a že dokážeme zostaviť mimoriadne silnú redakciu,“ povedal vydavateľ Denníka N Lukáš Fila.

Projekt nadobudne konkrétne obrysy v priebehu najbližších mesiacov, o jednotlivých krokoch a ďalších členoch redakcie vás budeme priebežne informovať.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský zvolal tlačovku k šafáreniu vo výstavisku Agrokomplex za éry SNS. „Agrokomplex je ukážka úpadku prosperujúceho podniku. Obrovské prostriedky, ktoré boli doň vložené, vyšli navnivoč.“

Medziročný prepad návštevnosti hotelov, penziónov či ubytovní sa v septembri prehĺbil na 35,1 % z augustových 13,6 %. Chýbali najmä zahraniční návštevníci, aj domácich však bolo s výnimkou Žilinského kraja menej.

Čo hovoria štatistici

  • Počet strávených nocí v septembri medziročne klesol o 27,5 %.
  • Počet hostí v septembri sa priblížil úrovni septembra 2015.
  • Najmenej sa prepadol počet návštevníkov v Žilinskom kraji o 13,7 %.
  • Zahraničných návštevníkov bolo celkovo medziročne menej o 66,3 %, chýbali najmä v hoteloch v mestách.
  • Domácich návštevníkov ubudlo o 13,8 %, jedine Žilinský kraj mal viac ubytovaných domácich hostí ako vlani.
  • Za deväť mesiacov pokles počtu návštevníkov predstavuje 40 %.
Zdroj - Štatistický úrad SR
Zdroj – Štatistický úrad SR

Nemecká ekonomika v 3. štvrťroku rástla oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 8,5 %, oznámil v konečnej správe štatistický úrad. Je to výrazne viac, než sa očakávalo. V predbežnej správe v októbri uvádzali rast HDP o 8,2 %.

konečných údajov po sezónnom a cenovom očistení vyplýva, že nemecká ekonomika v 3. kvartáli dokázala dohnať časť prepadu, ktorý spôsobila pandémia covid-19. V druhom štvrťroku sa HDP prepadol o rekordných 9,8 %, v prvom ekonomika klesla o 1,9 %.

V medziročnom porovnaní ekonomika podľa cenovo i kalendárne očistených údajov v treťom štvrťroku klesla o 4 %. V prípade cenovo očistených údajov bol pokles 3,9 %.

K rastu výrazne prispela súkromná spotreba, ktorá oproti predchádzajúcemu kvartálu zaznamenala rast o 10,8 %. Výdavky spotrebiteľov o 0,8 % zvýšil aj štát. O 16,8 % vzrástli investície do strojného vybavenia a nákupu áut, naopak investície do stavebníctva sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku o dve percentá znížili.

Rast hlási aj zahraničný obchod – vývoz tovarov a služieb si oproti predchádzajúcim trom mesiacom pripísal prepad 18,1 %. Dovoz zaznamenal nárast o 9,1 %.

Aj napriek prudkému rastu v treťom štvrťroku však ekonómovia neočakávajú, že nemecké hospodárstvo straty rýchlo doženie, pretože v krajine bola od začiatku od novembra vyhlásená rozsiahla karanténa. Analytici odhadujú, že HDP sa tento rok prepadne o 5,1 %, zatiaľ čo minister hospodárstva Peter Altmaier vychádza z očakávaného poklesu o 5,5 %. (čtk)

Ceny ropy vzrástli na najvyššiu úroveň za takmer deväť mesiacov. Na jednej strane trhy podporili informácie o tretej sľubnej vakcíne proti covidu-19 a na druhej informácia o tom, že Joe Biden bude môcť začať s postupným preberaním moci.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v januári dnes ráno dosiahla 46,60 dolára (39,16 eura) za barel, čo v porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou predstavuje rast o 54 centov.

Je to najvyššia cena Brentu od začiatku marca, než Saudská Arábia odštartovala s Ruskom cenovú vojnu, čo viedlo k prepadu cien komodity. (tasr)

Aerolínie Qantas plánujú od pasažierov medzinárodných letov žiadať očkovanie proti koronavírusu. Podľa šéfa spoločnosti bude vakcína „nevyhnutnosťou“ pre medzinárodné cestovanie. Ide o prvé veľké aerolínie, ktoré verejne predostreli možnosť odmietnuť cestujúcich, ktorí nebudú zaočkovaní proti covidu-19.

„Zvažujeme zmenu podmienok pre medzinárodných cestovateľov, budeme žiadať ľudí, aby mali očkovanie pred tým, než nastúpia do lietadla,“ povedal Alan Joyce v televízii. Podľa neho sa tak stane hneď, ako sa tieto vakcíny stanú bežne dostupné.

Či sa bude táto zmena týkať aj domácich liniek, zatiaľ povedať nechcel.

Šéf aerolínií si takisto myslí, že k podobnému kroku sa uchýlia aj viaceré letecké spoločnosti. (čtk, current affair)

Richard Sulík vysvetľuje, prečo SaS nie je za ďalšie kolá celoplošného testovania. Strana podľa neho súhlasila s testovaním len počas Dušičiek. „Následne však nedošlo k otvoreniu reštaurácií či fitnescentier,“ povedal s tým, že teraz by malo byť na rade otváranie prevádzok, a nie ďalšie vlny testovania.

Sulíka mrzí, že Matovič „stoj čo stoj“ otvorenie prevádzok blokuje. (ta3)

Európska komisia chce zjednodušiť prístup k lacným generickým liekom, teda ku kópiám originálnych prípravkov, ktoré môžu prísť na trh po vypršaní patentovej ochrany. To by mohlo znížiť príjmy veľkých farmaceutických firiem.

Návrh dokumentu odráža stratégiu Komisie pre farmaceutický sektor, ktorej cieľom je zvýšiť dostupnosť liekov a zabrániť opakovaniu problémov s ich nedostatkom, ktoré sa objavili na jar počas prvej vlny pandémie. (čtk, reuters)

Vysoká spotreba elektriny ukazuje, že priemyselné firmy vyrábajú na jeseň viac ako vlani

Zdroj: Jerguš Stručka na základe dát z portálu ENTSO-E
Zdroj: Jerguš Stručka na základe dát z portálu ENTSO-E

Spotreba elektriny je túto jeseň už vyššia ako pred rokom, spôsobili to zrejme veľké priemyselné firmy, najmä automobilky. Hutnícke fabriky sú na tom horšie a najviac trpia malé podniky, ktoré majú silné zastúpenie v gastrosektore.

Minister dopravy Doležal chce zabrániť, aby sa slovenskí lyžiari presunuli do Rakúska alebo Talianska. Detaily plánu zatiaľ nezverejnil, aby ich najskôr mohli posúdiť pandemická komisia a ústredný krízový štáb.

Bratislavská župa podala trestné oznámenie pre rekonštrukciu cesty medzi Sencom a Pezinkom. Reaguje tak na kontrolu hospodárenia z rokov 2016 – 2018 v spoločnosti Regionálne cesty Bratislava. Zákazka bola podľa nej predražená o vyše 664-tisíc eur.

Obstarávanie sa uskutočnilo v rokoch 2017 až 2018 a porušenie zákona o verejnom obstarávaní, princípu hospodárnosti a predraženie zákazky konštatoval podľa TASR hlavný kontrolór Úradu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Milan Slezák.

Poukázal na to, že stavebné práce boli realizované na základe dvoch zmlúv o dielo, ktoré boli výsledkom dvoch podlimitných zákaziek. Podľa kontrolóra sa však malo verejné obstarávanie uskutočniť v súlade s postupom pre nadlimitnú zákazku.

Kontrolór vyčítal aj to, že verejné obstarávania boli realizované a zmluvy podpísané ešte pred pridelením dotácie 7,2 milióna eur, pričom zmluvami z marca a septembra 2018 nebol jasne a presne definovaný predmet zákazky a taktiež bola prijatá ekonomicky nevýhodnejšia cenová ponuka.
Súčasné vedenie kraja sa bránilo tým, že v čase realizácie zákazky vlastnil kraj len 68 percent akcií spoločnosti RCB a mal obmedzený vplyv na manažment firmy spravujúcej cesty II. a III. triedy. Konateľa spoločnosti vymenoval minoritný akcionár a nie samosprávny kraj.
BSK sa po nástupe nového vedenia podarilo získať nad cestárskou spoločnosťou úplnú manažérsku a vlastnícku kontrolu. V septembri schválilo krajské zastupiteľstvo urovnanie záväzkov spoločnosti RCB a následne v októbri založenie novej cestárskej spoločnosti Regionálna správa ciest Bratislavského samosprávneho kraja (RSC BSK), kde už bude kraj stopercentným vlastníkom.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať