Šéf rozpočtovej rady: Mali sme podľa OECD najlepší dôchodkový systém, už to platiť nebude

Parlament minulý týždeň schválil ústavný zákon, ktorý zavedie strop na dôchodkový vek vo výške 64 rokov. Šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko, ktorá opatrenie kritizuje, vysvetľuje, prečo to bude mať negatívny vplyv na naše verejné financie a novoprijaté dôchodky budú nižšie.

Niektorí politici zvykli pri obhajobe dôchodkového stropu použiť argument, že napríklad ľudia, ktorí majú ťažkú manuálnu prácu, alebo ženy (či muži), ktoré vychovali dieťa, nemôžu ísť predsa do dôchodku v sedemdesiatke. Zavádzali?

Odchod do dôchodku sa bude posúvať, len ak bude rásť dĺžka života. Ak by sa predlžovanie zastavilo, tak by sa zastavilo aj posúvanie veku odchodu do dôchodku. Ak by rástla dĺžka života podľa demografickej prognózy, tak by do dôchodku vo veku sedemdesiat rokov nešlo žiadne z dnes narodených detí. To by sa stalo až deťom, ktoré sa narodia na budúci rok a neskôr. Zároveň by platilo, že ľudia v tomto dôchodkovom veku sa v priemere budú dožívať viac ako 90 rokov. Argumentuje sa príliš ďalekou budúcnosťou.

Čo o tej budúcnosti dnes vieme? 

Nevieme napríklad, aké budú o 70 rokov pracovné podmienky. Za posledných 25 rokov nastali sektorové zmeny v štruktúre zamestnanosti v prospech zamestnanosti v službách na úkor priemyslu a tento trend ešte viac eskaluje. Ak chceli predkladatelia riešiť ťažko manuálne pracujúcich, vláda má k dispozícii iné politiky v dôchodkovom systéme, na trhu práce, zdravotníctva a vzdelávania, ktorými by tejto skupine mohli pomôcť efektívnejšie ako zastropovaním. Tak ako to riešia pre niektoré kategórie pracujúcich v niektorých iných krajinách. Týmto zákonom však posielame do dôchodku aj ľudí, ktorí to nepotrebujú a ani nepožadujú. Nič na tom z pohľadu vplyvu na verejné financie nemení ani fakt, že ľudia môžu pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku.

Prečo hovoríte, že ústavný zákon, ktorý od júla zavedie dôchodkový strop vo výške 64 rokov, nie je dobré rozhodnutie?

Na základe analýzy