Denník N

Budúce čierne stavby zbúrajú. Tie, ktoré už stoja, dostanú čas

Nový stavebný zákon chce riešiť aj čierne stavby v rómskych osadách, najmä však nelegálne honosné sídla. Foto - Tasr
Nový stavebný zákon chce riešiť aj čierne stavby v rómskych osadách, najmä však nelegálne honosné sídla. Foto – Tasr

Každá čierna stavba, ktorá sa postaví od júla budúceho roku, by sa mala zbúrať. O zlegalizovanie chatrčí v osadách však môžu žiadať ešte roky.

Čierne stavby  zmiznú z povrchu zemského. To sľuboval už dávnejšie štátny tajomník ministerstva dopravy František Palko. Predpokladal, že sa stanú minulosťou po prijatí nového stavebného zákona, ktorý vláda chystá už od roku 2012.

Keď ho v roku 2013 predstavili verejnosti, písalo sa v ňom, že provizórne obydlia rómskej menšiny, ale aj honosné sídla, ktoré vznikli nelegálne, dostanú iba rok na to, aby ich ich majitelia dodatočne zlegalizovali.

V stredu vláda schválila nový stavebný zákon, ktorý nahradí 40-ročnú platnú úpravu. Ešte tento týždeň pôjde do parlamentu.

Ak ho poslanci nezmenia, mal by platiť v podobe, v akej ho schválila vláda. Pozrite sa, aká budúcnosť čaká čierne stavby a čo ešte sa má od júla budúceho roku zmeniť.

1. Staré čierne stavby majú čas

Ten, kto si postaví čiernu stavbu po tom, keď začne platiť nový stavebný poriadok, ju bude musieť zbúrať. Žiadne dodatočné povolenie už nebude možné.

Ak štát či samospráva nebude vedieť zistiť, kto vlastní stavbu či pozemok, na ktorom čierna stavba stojí, v konaní ho nechajú zastúpiť a stavbu aj tak zbúrajú.

Tí, ktorí už dnes majú postavené čierne stavby, budú mať čas do júla 2019, aby požiadali o ich dodatočné zlegalizovanie. Potom sa rozhodne, či sa im to umožní, alebo sa stavba zbúra.

Štát pridal ďalších päť rokov k dobru na očistenie takýchto stavieb pre prípady, že sa majiteľ neozve a bude ich riešiť stavebný úrad sám. Posledný termín na dodatočnú legalizáciu by tak mal uplynúť v roku 2024.

Toto by sa malo týkať majiteľov honosných nelegálnych sídiel.

Výnimku však v tomto smere majú dostať obce, v ktorých sú aj spomínané rómske osady. Tu štát prižmúril oko a prepísal zákon tak, že trojročná lehota začne plynúť až po tom, ako bude mať tá-ktorá obec schválený územný plán.

2. Územný plán pre každú obec

Dnes musia mať územný plán iba tie obce, ktoré majú viac než 2000 obyvateľov. Preto ho má len necelá polovica z takmer 3000 obcí.

Po novom ho už budú musieť mať všetky obce. Dostanú však na to čas. Napríklad tie, ktoré majú viac ako 1000 obyvateľov, ho majú mať do konca roku 2023.

Zákon ráta aj s tým, že malé obce s menej ako 500 obyvateľmi musia mať plán do konca roku 2037. O legalizáciu tamojších príbytkov tak možno žiadať aj v roku 2039, ak pôjde o obec, ktorá využije celý časový fond na schválenie územného plánu.

Ministerstvo dopravy predpokladá, že problém s osadami majú hlavne menšie obce, ktoré doposiaľ územný plán nemali.

3. Povedia, čo so sociálne odkázanými?

Je namieste búrať nelegálne stavby, ktoré sú „okatým prejavom bohatstva ľudí, ktorí ignorujú zákon, lebo si to môžu dovoliť“, súhlasí Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku.  Upozorňuje však, že pred búraním chatrčí v rómskych osadách či nelegálnych príbytkov iných chudobných ľudí sa treba zamyslieť.

Takíto ľudia totiž, na rozdiel od bohatšieho majiteľa nelegálnej stavby, skončia po zbúraní čiernej stavby na ulici. Inak povedané, keby štát začal nové nelegálne stavby búrať, treba povedať aj čo s ľuďmi, ktorí si ich aj po júli budúceho roka postavia, a tiež čo urobiť, keď uplynú aj posledné termíny na povolenie starých stavieb.

„Tempo výstavby alternatívnych bytov je také nízke, že nezachytáva demografiu osád,“ hovorí Oravec.

4. Menej úradov, viac informácií

Stavebný úrad už nebude predstavovať každá jedna obec, aj keď viaceré kompetencie im zostanú. Výkon stavebného úradu sa presunie na vybrané obce.  Namiesto dnešných 2927 stavebných úradov tak vznikne 302 stavebných obvodov.

Republiková únia zamestnávateľov žiadala, aby niektoré ich kompetencie spadli pod štát, pretože pri obciach videli riziko korupcie. Ministerstvo dopravy, ktoré zastrešuje aj výstavbu, však o potrebe tejto zmeny nepresvedčila.

Podľa Imricha Vozára, právnika spolupracujúceho s Via Juris, mali niektoré kompetencie podľa pôvodných ministerských plánov prejsť z rúk samosprávy do rúk štátu. „Ako keby mali mať štátne orgány väčšie možnosti zasahovať do tvorby územného plánu a hovoriť obci alebo samospráve, čo si kde majú vo svojom území do budúcna naplánovať. To bola jedna z vecí, kde sa nám podarilo dosiahnuť zachovanie súčasného stavu a v niektorých prípadoch aj zlepšenie,“ popisuje Vozár.

Vozár je spokojný aj s tým, že niektoré informácie už nebude stačiť vyvesiť na úradnej tabuli či na webe samosprávy. Ten, kto sa aktívne zaujíma napríklad o plánovanú výstavbu skládky, by mal zase dostávať informácie o jej povoľovaní rovno poštou.

5. Stavba domu sa má zrýchliť

Ak si chcete postaviť dom, ale s rozlohou do 300 metrov štvorcových, mal by vám nový zákon platný od júla 2016 uľahčiť život.

Takýchto staviteľov má totiž odbremeniť od časti byrokracie. Predpokladá sa, že občan ušetrí asi tri mesiace času.

6. Diaľnicu si obzrú dvaja statici

Keď pôjde o stavbu diaľnic, štát sa poučil z východného úseku D1 pri Levoči. Ide o úsek, na ktorom sa zrútil počas betonáže rozostavaný most a zahynuli tam štyria ľudia.

Hovorí sa o tom, že za všetkým je chybný prepočet statiky. Zrejme preto po novom zákon ukladá, že prepočet statika ešte musí prekontrolovať ďalší statik.

7. Viac umenia vo verejných stavbách

Keď už bude nová diaľnica či iná verejná stavba stáť, malo by pri nej byť aj viac krásy. Zákon totiž ráta s plánovaním umenia na verejných priestranstvách.

Štát spomína, že umeniu sa vo verejných stavbách historicky venovalo viac priestoru už od čias „Uhorského kráľovstva, po celú prvú Československú republiku, vojnový Slovenský štát i povojnové Československo až do roku 1989“. Na ministerstve dopravy hovoria, že tu sa stopa po umení stenčuje, a mali by sme sa k nej vrátiť.

Spomína sochy na voľnom priestranstve, reliéfy na fasádach budov, ale aj sochy na mostoch. Ako na to, má ešte určiť vyhláška.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie