Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Budúce čierne stavby zbúrajú. Tie, ktoré už stoja, dostanú čas

Nový stavebný zákon chce riešiť aj čierne stavby v rómskych osadách, najmä však nelegálne honosné sídla. Foto - Tasr
Nový stavebný zákon chce riešiť aj čierne stavby v rómskych osadách, najmä však nelegálne honosné sídla. Foto – Tasr

Každá čierna stavba, ktorá sa postaví od júla budúceho roku, by sa mala zbúrať. O zlegalizovanie chatrčí v osadách však môžu žiadať ešte roky.

Čierne stavby  zmiznú z povrchu zemského. To sľuboval už dávnejšie štátny tajomník ministerstva dopravy František Palko. Predpokladal, že sa stanú minulosťou po prijatí nového stavebného zákona, ktorý vláda chystá už od roku 2012.

Keď ho v roku 2013 predstavili verejnosti, písalo sa v ňom, že provizórne obydlia rómskej menšiny, ale aj honosné sídla, ktoré vznikli nelegálne, dostanú iba rok na to, aby ich ich majitelia dodatočne zlegalizovali.

V stredu vláda schválila nový stavebný zákon, ktorý nahradí 40-ročnú platnú úpravu. Ešte tento týždeň pôjde do parlamentu.

Ak ho poslanci nezmenia, mal by platiť v podobe, v akej ho schválila vláda. Pozrite sa, aká budúcnosť čaká čierne stavby a čo ešte sa má od júla budúceho roku zmeniť.

1. Staré čierne stavby majú čas

Ten, kto si postaví čiernu stavbu po tom, keď začne platiť nový stavebný poriadok, ju bude musieť zbúrať. Žiadne dodatočné povolenie už nebude možné.

Ak štát či samospráva nebude vedieť zistiť, kto vlastní stavbu či pozemok, na ktorom čierna stavba stojí, v konaní ho nechajú zastúpiť a stavbu aj tak zbúrajú.

Tí, ktorí už dnes majú postavené čierne stavby, budú mať čas do júla 2019, aby požiadali o ich dodatočné zlegalizovanie. Potom sa rozhodne, či sa im to umožní, alebo sa stavba zbúra.

Štát pridal ďalších päť rokov k dobru na očistenie takýchto stavieb pre prípady, že sa majiteľ neozve a bude ich riešiť stavebný úrad sám. Posledný termín na dodatočnú legalizáciu by tak mal uplynúť v roku 2024.

Toto by sa malo týkať majiteľov honosných nelegálnych sídiel.

Výnimku však v tomto smere majú dostať obce, v ktorých sú aj spomínané rómske osady. Tu štát prižmúril oko a prepísal zákon tak, že trojročná lehota začne plynúť až po tom, ako bude mať tá-ktorá obec schválený územný plán.

2. Územný plán pre každú obec

Dnes musia mať územný plán iba tie obce, ktoré majú viac než 2000 obyvateľov. Preto ho má len necelá polovica z takmer 3000 obcí.

Po novom ho už budú musieť mať všetky obce. Dostanú však na to čas. Napríklad tie, ktoré majú viac ako 1000 obyvateľov, ho majú mať do konca roku 2023.

Zákon ráta aj s tým, že malé obce s menej ako 500 obyvateľmi musia mať plán do konca roku 2037. O legalizáciu tamojších príbytkov tak možno žiadať aj v roku 2039, ak pôjde o obec, ktorá využije celý časový fond na schválenie územného plánu.

Ministerstvo dopravy predpokladá, že problém s osadami majú hlavne menšie obce, ktoré doposiaľ územný plán nemali.

3. Povedia, čo so sociálne odkázanými?

Je namieste búrať nelegálne stavby, ktoré sú „okatým prejavom bohatstva ľudí, ktorí ignorujú zákon, lebo si to môžu dovoliť“, súhlasí Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku.  Upozorňuje však, že pred búraním chatrčí v rómskych osadách či nelegálnych príbytkov iných chudobných ľudí sa treba zamyslieť.

Takíto ľudia totiž, na rozdiel od bohatšieho majiteľa nelegálnej stavby, skončia po zbúraní čiernej stavby na ulici. Inak povedané, keby štát začal nové nelegálne stavby búrať, treba povedať aj čo s ľuďmi, ktorí si ich aj po júli budúceho roka postavia, a tiež čo urobiť, keď uplynú aj posledné termíny na povolenie starých stavieb.

„Tempo výstavby alternatívnych bytov je také nízke, že nezachytáva demografiu osád,“ hovorí Oravec.

4. Menej úradov, viac informácií

Stavebný úrad už nebude predstavovať každá jedna obec, aj keď viaceré kompetencie im zostanú. Výkon stavebného úradu sa presunie na vybrané obce.  Namiesto dnešných 2927 stavebných úradov tak vznikne 302 stavebných obvodov.

Republiková únia zamestnávateľov žiadala, aby niektoré ich kompetencie spadli pod štát, pretože pri obciach videli riziko korupcie. Ministerstvo dopravy, ktoré zastrešuje aj výstavbu, však o potrebe tejto zmeny nepresvedčila.

Podľa Imricha Vozára, právnika spolupracujúceho s Via Juris, mali niektoré kompetencie podľa pôvodných ministerských plánov prejsť z rúk samosprávy do rúk štátu. „Ako keby mali mať štátne orgány väčšie možnosti zasahovať do tvorby územného plánu a hovoriť obci alebo samospráve, čo si kde majú vo svojom území do budúcna naplánovať. To bola jedna z vecí, kde sa nám podarilo dosiahnuť zachovanie súčasného stavu a v niektorých prípadoch aj zlepšenie,“ popisuje Vozár.

Vozár je spokojný aj s tým, že niektoré informácie už nebude stačiť vyvesiť na úradnej tabuli či na webe samosprávy. Ten, kto sa aktívne zaujíma napríklad o plánovanú výstavbu skládky, by mal zase dostávať informácie o jej povoľovaní rovno poštou.

5. Stavba domu sa má zrýchliť

Ak si chcete postaviť dom, ale s rozlohou do 300 metrov štvorcových, mal by vám nový zákon platný od júla 2016 uľahčiť život.

Takýchto staviteľov má totiž odbremeniť od časti byrokracie. Predpokladá sa, že občan ušetrí asi tri mesiace času.

6. Diaľnicu si obzrú dvaja statici

Keď pôjde o stavbu diaľnic, štát sa poučil z východného úseku D1 pri Levoči. Ide o úsek, na ktorom sa zrútil počas betonáže rozostavaný most a zahynuli tam štyria ľudia.

Hovorí sa o tom, že za všetkým je chybný prepočet statiky. Zrejme preto po novom zákon ukladá, že prepočet statika ešte musí prekontrolovať ďalší statik.

7. Viac umenia vo verejných stavbách

Keď už bude nová diaľnica či iná verejná stavba stáť, malo by pri nej byť aj viac krásy. Zákon totiž ráta s plánovaním umenia na verejných priestranstvách.

Štát spomína, že umeniu sa vo verejných stavbách historicky venovalo viac priestoru už od čias „Uhorského kráľovstva, po celú prvú Československú republiku, vojnový Slovenský štát i povojnové Československo až do roku 1989“. Na ministerstve dopravy hovoria, že tu sa stopa po umení stenčuje, a mali by sme sa k nej vrátiť.

Spomína sochy na voľnom priestranstve, reliéfy na fasádach budov, ale aj sochy na mostoch. Ako na to, má ešte určiť vyhláška.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Chorvátska ekonomika vlani klesla o 8,4 % po 2,9-percentnom raste v roku 2019. Zásadný negatívny vplyv mala pandémia, ktorá zasiahla dôležitý cestovný ruch. Počet turistov sa prepadol o 63 % a prenocovaní o polovicu. (čtk)

Aerolinky ČSA požiadali Mestský súd v Prahe o povolenie reorganizácie podľa insolvenčného zákona. Cieľom je záchrana podniku, ktorý sa dostal do platobnej neschopnosti, no zatiaľ pokračuje v prevádzke.

ČSA evidujú za minulý rok stratu v prepočte 60 miliónov eur. Doposiaľ boli pod ochranným moratóriom podobne ako ich materská spoločnosť Smartwings, ktorá pravdepodobne získa úver garantovaný štátom.

Viac o problémoch ČSA:

  • Firmu zasiahla pandémia, počas krízy musela zrušiť veľa spojov. V závere augusta, podobne ako Smartwings, požiadala o ochranné moratórium pred veriteľmi, ktoré vyprší v sobotu.
  • Podnik uviedol, že vyčerpal všetky možné riešenia situácia a preto podal návrh na reorganizáciu.
  • Prípadný úpadok môže postihnúť aj klientov ČSA, ktorí si od nich kúpili letenky za miliardu korún a doposiaľ ich nevyužili.
  • Dopravca v dôsledku strát už vlani prepustil 300 ľudí, nedávno oznámil úradom zámer uvoľniť všetkých 430 zamestnancov. Tvrdí, že ide o súčasť reorganizácie a nemusí to reálne znamenať prepustenie všetkých pracovníkov. (čtk)

Štefan Holý (Sme rodina) vyčíta samosprávam, že Slovensko je na 146. mieste v rebríčku Doing Business vo vybavovaní stavebných povolení. Pokračuje tak vicepremiérova výmena názorov s primátormi a starostami, ktorí kritizujú jeho návrhy stavebnej legislatívy.

Svoju najnovšiu reakciu Holý adresoval Združeniu miest a obcí Slovenska a Únii miest Slovenska. Obe organizácie kritizovali snahy vziať kompetencie samosprávam.

Postavenie Slovenska v rebríčku Svetovej banky Doing Business vychádza pri stavebných povoleniach zo stavu do mája 2019. Okrem stavebných úradov samospráv zahŕňa aj také procedúry ako vklad do katastra.

Ministerstvo dopravy chce zvýšiť 100-miliónovú pomoc pre cestovný ruch. Nespresňuje však podrobnosti, návrh plánuje naprv predložiť koalícii.

Hovorca ministra Andreja Doležala tak reagoval na požiadavku Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska, ktorá sa obáva, že tento rok sa počet prenocovaní na Slovensku oproti vlaňajšku ešte viac prepadne.

Asociácia žiadala aj ministerstvo hospodárstva, aby zmenilo svoju schému pomoci s nájmami. Nepozdáva sa jej, že vyplatenie pomoci je podmienené súhlasom prenajímateľa. Ministerstvo Richarda Sulíka reagovalo, že to neplánuje zmeniť, pretože sa tak dohodla koalícia.

Hovorkyňa ministerstva hospodárstva však pripomenula, že diskutujú s ministerstvom financií o takzvanej univerzálnej systémovej pomoci pre všetky koronakrízou postihnuté firmy. (tasr, e)

Predseda výboru pre pôdohospodárstvo Jaroslav Karahuta (Sme rodina) kritizoval výkonného šéfa zväzu pekárov Milana Lapšanského a pripomínal mu jeho pôsobenie na ministerstve v ére SNS. Karahuta a zväz sa sporia pre pozmeňovací návrh k novele zákona týkajúcej sa reťazcov.

Zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov Karahutovi vyčítal, že o pozmeňovacom návrhu k novele zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami nemohol diskutovať. Karahuta podľa neho okrem iného navrhol predĺženie splatnosti faktúr dodávateľom z 30 na 60 dní, čo podľa zväzu poškodí slovenských dodávateľov.

Karahuta oponoval, že diskutoval s inými organizáciami – Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a Potravinárskou komorou Slovenska. Lapšanskému vytkol, že ako vysoký úradník na ministerstve mal dosť času, aby zvýšil podiel slovenských výrobkov v predajniach. (tasr, e)

Biologický odpad z testovania na covid-19 sú podľa ministerstva životného prostredia pripravené likvidovať dve spaľovne – súkromná patriaca Kositu pri Košiciach a spaľovňa bratislavského mestského podniku OLO. Ďalšou možnosťou by boli niektoré cementárne.

Ministerstvo presadilo v parlamente v zrýchlenom režime novelu, ktorá štátu umožní spaľovniam jednoduchšie vydať potrebný súhlas. Podľa ministerstva „niektoré“ sľúbili, že odpad zneškodnia bezplatne.

Ak by spaľovne kapacitne nestačili, podľa ministerstva by bolo možné využiť aj služby cementární, čo potvrdil i riaditeľ Zväzu výrobcov cementu SR Rudolf Mackovič. (tasr, e)

V Moskve núdzovo pristál Boeing 777 spoločnosti Rossiya Airlines. Nákladné lietadlo malo problémy s motorom, posádka je v poriadku. Podľa webu FlightRadar 24 išlo o pätnásťročný Boeing 777-300ER.

Model používa motory General Electric. Ide teda o iný typ než v prípade Boeingu 777-200 spoločnosti United Airlines, ktorému začal v sobotu krátko po štarte v Denveri horieť vo vzduchu jeden z motorov Pratt & Whitney PW4000.

Ruský stroj mal namierené z Hongkongu do Madridu. Rossiya Airlines uviedli, že pristátie si vyžiadala posádka lietadla na domovskom letisku Šeremetevo pre problémy s ľavým motorom. (čtk, reuters)

Smer v parlamente nepresadil ďalšie uznesenie, ktorým chcel kritizovať stav príprav plánu obnovy a žiadať o jeho predloženie poslancom. Viacero koaličných zákonodarcov sa však zdržalo hlasovania, najmä z klubov Sme rodina a OĽaNO.

uznesení chceli poslanci Smeru vyjadriť znepokojenie nad stavom príprav a „absenciou politického líderstva Igora Matoviča“ pri príprave, hľadaní konsenzu a schvaľovaní.

Hlasovania sa zdržalo celkovo 43 poslancov koalície.

Predloženie národného plánu obnovy Európskej komisii je podmienkou na čerpanie 5,84 miliardy eur z hlavnej časti 750-miliardového protikrízového balíka EÚ.

Huawei podľa Reuters plánuje výrobu elektromobilov vlastnej značky, niektoré modely by mohol predstaviť tento rok. Firma je najväčším výrobcom telekomunikačných zariadení na svete, v dôsledku sankcií USA expanduje do nových odvetví.

Zdroje Reuters tvrdia, že Huawei začal s interným vývojom elektromobilov a projekt plánuje predstaviť tento rok. Rokuje údajne so štátnym podnikom Changan Automobile a ďalšími automobilkami o využití ich tovární na výrobu svojich elektromobilov.

Hovorca Huawei poprel, že plánujú navrhovať elektromobily a vyrábať vozidlá pod vlastnou značkou. Dodal však, že firma sa chce stať dodávateľom súčiastok zameraných na digitálne autá.

Ako je to s elektromobilmi v Číne

Čínske technologické firmy venujú elektromobilom čoraz väčšiu pozornosť. Čína je najväčším trhom s elektrickými autami na svete a Peking podporuje používanie ekologickejšej dopravy ako nástroj na zlepšenie stavu ovzdušia.

Predpokladá sa, že autá s alternatívnym pohonom označované ako NEV sa do roku 2025 budú podieľať 20 % na celkovom predaji vozidiel v Číne. Kategória zahŕňa čisté elektromobily, hybridy a autá s vodíkovým pohonom.

Kontext

Spojené štáty obviňujú Huawei z krádeže technológií a podozrievajú ho zo špionáže pre čínsku vládu, čo firma dlhodobo odmieta. Vlani v novembri Huawei v dôsledku amerických sankcií predal divíziu lacných telefónov Honor.

„Americké reštrikcie na dodávky polovodičov pre Huawei túto firmu pozvoľna dusia. Takže dáva zmysel, že sa presúva do odvetví menej náročných na čipy, aby mohla pokračovať v činnosti,“ uviedol analytik Dan Wang z výskumnej firmy Gavekal Dragonomics. (čtk, reuters)

Najvyšší kontrolný úrad zistil predraženia stavebných položiek pri výstavbe protipovodňových ochrán, išlo o 286 prípadov z 1200. Niektoré ceny boli desaťnásobne vyššie oproti ich orientačným cenám. Podľa NKÚ sa mohlo ušetriť viac ako šesť miliónov eur.

Analytici úradu posudzovali dáta zo 137 zrealizovaných projektov povodňovej ochrany v rámci celej SR. Celkové náklady na ich realizáciu dosiahli takmer sto miliónov eur. Medzi posudzovanými desiatimi kategóriami položiek boli napríklad zemné práce, kompletné konštrukcie, debnenie či odvádzanie vody potrubím.
„Úrad pri rozsiahlej analýze aktívne využíval databázu CENEKON, ktorá ponúka odborným auditóriom rešpektovaný systém na oceňovanie stavebných prác. Ceny uvádzané v databáze sú získavané pravidelným prieskumom v polročných intervaloch u výrobcov a predajcov,“ priblížil podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Najvyššie cenové rozdiely zistil NKÚ v obci Hervartov v okrese Bardejov. Stavebná zložka súvisiaca s vybudovaním oceľovej steny tam bola obstaraná za cenu o 2768 percent vyššiu oproti smernej orientačnej cene.
Slovenský vodohospodársky podnik mohol dosiahnuť výrazné úspory.
Andrassy odporúča, aby štát vytváral digitálne a voľne prístupné databázy údajov, vďaka ktorým by si záujemca mohol porovnať aktuálne či priemerné ceny stavebných prác a materiálov.

V rokoch 2007 až 2020 bolo na Slovensku aj vďaka európskym zdrojom preinvestovaných do preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami viac ako 700 miliónov eur.

Šéf IAG Luis Gallego dúfa v návrat cestovania vo veľkom štýle. Firma, ktorú vedie pol roka, vlani skĺzla do rekordnej prevádzkovej straty 7,4 miliardy eur. IAG je materský podnik British Airways a ďalších aerolínií.

Spoločnosť IAG zverejnila výsledky za minulý rok na internetovej stránke (PDF).

  • Prepravila 31,3 milióna pasažierov, čo je štvrtina z výkonov za rok 2019.
  • Tržby klesli o 69 % na 7,8 miliardy. eur.
  • Na prelome roka disponovala likviditou 10,3 miliardy eur, čo je viac než pred pandémiou. Výrazne znižuje náklady, získala miliardy od akcionárov a poistila sa aj štátom garantovanými úvermi.

IAG očakáva, že v období od januára do marca bude letecká kapacita na 20 % roka 2019. V predchádzajúcom štvrťroku to bolo ešte 27 %.

Kľúčom k rýchlejšiemu oživeniu osobnej leteckej dopravy bude podľa Gallega vývoj očkovania a digitálne covidové pasy.

Akcie IAG po zverejnení výsledkov mierne stúpli, za posledných päť dní pridali 13 %. Za ostatný rok však stratili zhruba polovicu hodnoty. (čtk, bloomberg)

Airbnb vlani vykázal stratu 4,6 miliardy dolárov v dôsledku pandémie a nákladov na vstup na burzu. Tržby firmy klesli o 30 % na 3,4 miliardy dolárov. Vďaka očkovaniu proti covidu-19 očakáva výrazné oživenie záujmu o cestovanie.

Po prudkom prepade turizmu na začiatku pandémie sa strata Airbnb vo 4. štvrťroku znížila. Obrat klesol medziročne o viac ako pätinu na 859 miliónov dolárov.

Záujem o akcie Airbnb pri decembrovom vstupe na burzu bol veľký, odvtedy sa výrazne posilnili. Upisovali sa za 68 dolárov, tento týždeň stáli 182 dolárov. Po zverejnení výsledkov sa spevnili, keďže analytici čakali oveľa horšie čísla. (čtk, bloomberg)

Akcie na burzách v Ázii sa prudko oslabili. Nadviazali na výpredaj v USA, ku ktorému prispel rast výnosov dlhopisov americkej vlády. Časť investorov očakáva, že so vzostupom inflácie pôjdu hore aj úrokové sadzby.

  • Hlavný index tokijskej burzy Nikkei 225 odpísal štyri percentá a uzavrel na hodnote 28 966,01 bodu.
  • Minimálne dve percentá stratili burzy v Sydney či Hongkongu, index Hang Seng klesol o 3,6 % na 28 980,21 bodu.
  • Hlavný čínsky index CSI 300 sa znížil o 2,4 % na 5336,76 bodu. Trh má za sebou najhorší týždeň za takmer dva a pol roka, za celý týždeň index stratil 7,7 %.

Čo sa dialo v USA

Americké akcie zažili vo štvrtok výpredaj. Index trhu Nasdaq sa oslabil o 3,5 %, čo bol najvýraznejší prepad od októbra. Investori sa zbavovali najmä akcií technologických firiem.

Výpredaj sa zrýchlil, keď sa výnos dlhopisov americkej vlády so splatnosťou 10 rokov dostal nad 1,5 %. Stúpol na vyše ročné maximum, pred dvoma mesiacmi bol 0,92 %. To vyvolalo na Wall Street obavy, že výnosy a s nimi aj úrokové sadzby začnú rásť.

Dnes ráno sa výnos kľúčového dlhopisu vlády USA znížil na 1,48 %. Výnosy sa pohybujú opačne k cenám, teda ak ceny klesajú, výnosy rastú.

Ako reagoval bitcoin

Cena bitcoinu dopoludnia vykazovala prepad zhruba o 5 % na 44 470 dolárov a dostala sa najnižšie za dva týždne. Bitcoin stále prechádza prudkými výkyvmi.

Pred dvoma mesiacmi prvý raz stúpol nad 30-tisíc dolárov, minulý týždeň sa prechodne dostal až nad 58-tisíc dolárov. (čtk)

Z financovania Európskou investičnou bankou vlani benefitovalo 2600 podnikov, podporených bolo 25-tisíc pracovných miest na Slovensku, uviedol minister financií Eduard Heger. (tasr)

Zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov kritizuje novelu zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Pozmeňujúci návrh Sme rodina podľa nich vracia do života nekalé praktiky obchodných reťazcov a bude mať ničivý dosah na výrobcov potravín.

Zákon začiatkom februára parlament posunul do 2. čítania. Podľa zväzu je „šokujúce“, že predseda výboru NR SR pre pôdohospodárstvo Jaroslav Karahuta (Sme rodina), ktorý by mal chrániť potravinovú sebestačnosť krajiny, predloží takýto pozmeňovací návrh, a to bez akejkoľvek diskusie s dotknutými.

Navrhuje sa v ňom napríklad predĺženie splatnosti faktúr na 30 až 60 dní od doručenia faktúry.

„Pre pekárov a cukrárov by to znamenalo, že obchodný reťazec zinkasuje za čerstvé pečivo či koláče peniaze v rovnaký deň, ale pekárovi zaplatí až o jeden, či dva mesiace.  Majú slovenskí výrobcovia potravín financovať rekordne ziskové reťazce? Je to absolútne neakceptovateľné,“ podčiarkla predsedníčka predstavenstva zväzu Tatiana Lopúchová.
Pozmeňujúci návrh Sme rodina vracia podľa nej do života nekalé praktiky obchodných reťazcov súvisiacich s marketingom, logistikou či množstvovými zľavami. Ide pritom o často zneužívané praktiky hojne využívané reťazcami až do platnosti súčasného zákona o neprimeraných obchodných praktikách.
Sme rodina chce vypustiť aj generálnu klauzulu, ktorá umožňuje aktuálnemu zákonu flexibilne reagovať na nové, doteraz nepoužívané nekalé praktiky a postihovať ich.

„Pekári zamestnávajú 12-tisíc pracovníkov, tretinu všetkých zamestnancov v potravinárstve. Štát nám počas pandémie vôbec nepomohol a teraz Sme rodina navrhuje, naopak, zmeny, ktoré nás majú doslova zničiť,“ zdôraznila Lopúchová.

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov združuje výrobcov z celého Slovenska. Má takmer 500 členov od SZČO až po veľké pekárne.  (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať