Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Budúce čierne stavby zbúrajú. Tie, ktoré už stoja, dostanú čas

Nový stavebný zákon chce riešiť aj čierne stavby v rómskych osadách, najmä však nelegálne honosné sídla. Foto - Tasr
Nový stavebný zákon chce riešiť aj čierne stavby v rómskych osadách, najmä však nelegálne honosné sídla. Foto – Tasr

Každá čierna stavba, ktorá sa postaví od júla budúceho roku, by sa mala zbúrať. O zlegalizovanie chatrčí v osadách však môžu žiadať ešte roky.

Čierne stavby  zmiznú z povrchu zemského. To sľuboval už dávnejšie štátny tajomník ministerstva dopravy František Palko. Predpokladal, že sa stanú minulosťou po prijatí nového stavebného zákona, ktorý vláda chystá už od roku 2012.

Keď ho v roku 2013 predstavili verejnosti, písalo sa v ňom, že provizórne obydlia rómskej menšiny, ale aj honosné sídla, ktoré vznikli nelegálne, dostanú iba rok na to, aby ich ich majitelia dodatočne zlegalizovali.

V stredu vláda schválila nový stavebný zákon, ktorý nahradí 40-ročnú platnú úpravu. Ešte tento týždeň pôjde do parlamentu.

Ak ho poslanci nezmenia, mal by platiť v podobe, v akej ho schválila vláda. Pozrite sa, aká budúcnosť čaká čierne stavby a čo ešte sa má od júla budúceho roku zmeniť.

1. Staré čierne stavby majú čas

Ten, kto si postaví čiernu stavbu po tom, keď začne platiť nový stavebný poriadok, ju bude musieť zbúrať. Žiadne dodatočné povolenie už nebude možné.

Ak štát či samospráva nebude vedieť zistiť, kto vlastní stavbu či pozemok, na ktorom čierna stavba stojí, v konaní ho nechajú zastúpiť a stavbu aj tak zbúrajú.

Tí, ktorí už dnes majú postavené čierne stavby, budú mať čas do júla 2019, aby požiadali o ich dodatočné zlegalizovanie. Potom sa rozhodne, či sa im to umožní, alebo sa stavba zbúra.

Štát pridal ďalších päť rokov k dobru na očistenie takýchto stavieb pre prípady, že sa majiteľ neozve a bude ich riešiť stavebný úrad sám. Posledný termín na dodatočnú legalizáciu by tak mal uplynúť v roku 2024.

Toto by sa malo týkať majiteľov honosných nelegálnych sídiel.

Výnimku však v tomto smere majú dostať obce, v ktorých sú aj spomínané rómske osady. Tu štát prižmúril oko a prepísal zákon tak, že trojročná lehota začne plynúť až po tom, ako bude mať tá-ktorá obec schválený územný plán.

2. Územný plán pre každú obec

Dnes musia mať územný plán iba tie obce, ktoré majú viac než 2000 obyvateľov. Preto ho má len necelá polovica z takmer 3000 obcí.

Po novom ho už budú musieť mať všetky obce. Dostanú však na to čas. Napríklad tie, ktoré majú viac ako 1000 obyvateľov, ho majú mať do konca roku 2023.

Zákon ráta aj s tým, že malé obce s menej ako 500 obyvateľmi musia mať plán do konca roku 2037. O legalizáciu tamojších príbytkov tak možno žiadať aj v roku 2039, ak pôjde o obec, ktorá využije celý časový fond na schválenie územného plánu.

Ministerstvo dopravy predpokladá, že problém s osadami majú hlavne menšie obce, ktoré doposiaľ územný plán nemali.

3. Povedia, čo so sociálne odkázanými?

Je namieste búrať nelegálne stavby, ktoré sú „okatým prejavom bohatstva ľudí, ktorí ignorujú zákon, lebo si to môžu dovoliť“, súhlasí Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku.  Upozorňuje však, že pred búraním chatrčí v rómskych osadách či nelegálnych príbytkov iných chudobných ľudí sa treba zamyslieť.

Takíto ľudia totiž, na rozdiel od bohatšieho majiteľa nelegálnej stavby, skončia po zbúraní čiernej stavby na ulici. Inak povedané, keby štát začal nové nelegálne stavby búrať, treba povedať aj čo s ľuďmi, ktorí si ich aj po júli budúceho roka postavia, a tiež čo urobiť, keď uplynú aj posledné termíny na povolenie starých stavieb.

„Tempo výstavby alternatívnych bytov je také nízke, že nezachytáva demografiu osád,“ hovorí Oravec.

4. Menej úradov, viac informácií

Stavebný úrad už nebude predstavovať každá jedna obec, aj keď viaceré kompetencie im zostanú. Výkon stavebného úradu sa presunie na vybrané obce.  Namiesto dnešných 2927 stavebných úradov tak vznikne 302 stavebných obvodov.

Republiková únia zamestnávateľov žiadala, aby niektoré ich kompetencie spadli pod štát, pretože pri obciach videli riziko korupcie. Ministerstvo dopravy, ktoré zastrešuje aj výstavbu, však o potrebe tejto zmeny nepresvedčila.

Podľa Imricha Vozára, právnika spolupracujúceho s Via Juris, mali niektoré kompetencie podľa pôvodných ministerských plánov prejsť z rúk samosprávy do rúk štátu. „Ako keby mali mať štátne orgány väčšie možnosti zasahovať do tvorby územného plánu a hovoriť obci alebo samospráve, čo si kde majú vo svojom území do budúcna naplánovať. To bola jedna z vecí, kde sa nám podarilo dosiahnuť zachovanie súčasného stavu a v niektorých prípadoch aj zlepšenie,“ popisuje Vozár.

Vozár je spokojný aj s tým, že niektoré informácie už nebude stačiť vyvesiť na úradnej tabuli či na webe samosprávy. Ten, kto sa aktívne zaujíma napríklad o plánovanú výstavbu skládky, by mal zase dostávať informácie o jej povoľovaní rovno poštou.

5. Stavba domu sa má zrýchliť

Ak si chcete postaviť dom, ale s rozlohou do 300 metrov štvorcových, mal by vám nový zákon platný od júla 2016 uľahčiť život.

Takýchto staviteľov má totiž odbremeniť od časti byrokracie. Predpokladá sa, že občan ušetrí asi tri mesiace času.

6. Diaľnicu si obzrú dvaja statici

Keď pôjde o stavbu diaľnic, štát sa poučil z východného úseku D1 pri Levoči. Ide o úsek, na ktorom sa zrútil počas betonáže rozostavaný most a zahynuli tam štyria ľudia.

Hovorí sa o tom, že za všetkým je chybný prepočet statiky. Zrejme preto po novom zákon ukladá, že prepočet statika ešte musí prekontrolovať ďalší statik.

7. Viac umenia vo verejných stavbách

Keď už bude nová diaľnica či iná verejná stavba stáť, malo by pri nej byť aj viac krásy. Zákon totiž ráta s plánovaním umenia na verejných priestranstvách.

Štát spomína, že umeniu sa vo verejných stavbách historicky venovalo viac priestoru už od čias „Uhorského kráľovstva, po celú prvú Československú republiku, vojnový Slovenský štát i povojnové Československo až do roku 1989“. Na ministerstve dopravy hovoria, že tu sa stopa po umení stenčuje, a mali by sme sa k nej vrátiť.

Spomína sochy na voľnom priestranstve, reliéfy na fasádach budov, ale aj sochy na mostoch. Ako na to, má ešte určiť vyhláška.

Dnes na DennikE.sk

Keď firmu najskôr likvidovala pandémia a potom ju môže doraziť zmluvná pokuta

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Po vypuknutí pandémie zákazky firmy Lithotech padli, teraz ju môže zlikvidovať zmluvná pokuta. Nemá na zaplatenie každomesačného nájmu za tlačiarenský stroj, ak ho vypovie, na pokute zaplatí toľko, koľko by mala uhradiť za celé obdobie nájmu.

Minúta po minúte

Štvrtinu českého Budvaru predáva od strednej Európy až po Irak Pezinčan. Po tom, čo reštartoval slovenskú dcéru pivovaru

Český pivovar Budvar očakáva, že na Slovensku sa nedožijú znovuotvorenia desiatky až stovky podnikov, do ktorých dodáva svoje pivo. Odberateľom sa snažil pomôcť tým, že im vykompenzoval sudy a tanky, ktoré pre lockdown už nestihli predať.

Konzultačná firma Rystad Energy predpokladá, že dopyt po rope dosiahne vrchol v roku 2026 na úrovni 101,6 milióna barelov denne. Je to o dva roky skôr, než pôvodne očakávala. Dôvodom posunu je rýchle zavádzanie elektrických áut.

Ešte pred vypuknutím pandémie Rystad odhadoval vrchol dopytu na rok 2030 na úrovni 106 miliónov barelov denne. Vlani v novembri počítal so skorším rokom 2028 a denným dopytom 102,2 milióna barelov.

Okrem obrovského záujmu o elektromobily predpokladajú všetky scenáre Rystadu, že dopyt po rope bude v mnohých ďalších sektoroch postupne vyraďovaný, nahrádzaný alebo recyklovaný.

Agentúra IEA očakáva, že dopyt po rope v tomto roku dosiahne 96,7 milióna barelov denne, čo by predstavovalo medziročný nárast o 5,7 %. (čtk, reuters)

Mastercard vyhlásil za Obchodníka roka 2020 sieť predajní hračiek Dráčik. Martinus skončil po siedmich víťazstvách v rade na druhom mieste, tretie boli drogérie dm. Víťazov určujú podľa prieskumov dôvery medzi zákazníkmi a pozície na trhu.

  • Víťazmi jednotlivých sortimentných kategórií sú Lidl, ktorý získal aj Cenu verejnosti, dm drogerie markt, H&M, Deichmann, Sportisimo, Nay, Martinus, Zoohit.sk, IKEA, Shell, Dr. Max a Alza.sk.
  • Skokanom roka sa stal predajca odevov Lindex.
  • Počas tohto ročníka boli do ocenenia zaradené tri nové kategórie: e-shopy, lekárne a hračky. „Zaradenie týchto kategórií malo vplyv aj na celkové poradie obchodníkov z minulých rokov. Nové kategórie sú silné a ich najvýraznejší obchodníci sa zaraďujú na popredné priečky všetkých parametrov aj celkového skóre,“ povedal riaditeľ Mastercard pre Česko a Slovensko Michal Čarný. (tasr, e)

Zvýšenie pandemického ošetrovného vyvolalo zmeny aj v pandemickom rodičovskom príspevku. Vláda upravila nariadenie tak, aby rodičia, ktorí poberajú pandemický rodičovský príspevok ako doplatok k ošetrovnému, naň v budúcnosti nestratili nárok pre prechodné zvýšenie OČR, hovorí ministerstvo práce.

Nariadenie schválila vláda s pripomienkami.

Pandemický rodičovský príspevok je predĺžením klasického rodičovského príspevku, ktorý sa typicky poskytuje na deti do troch rokov. Jeho cieľom bolo podporiť rodičov, ktorí nemajú počas koronakrízy dostatočný príjem ani po tom, čo vek ich dieťaťa prekoná stanovenú hranicu.

V apríli OČR stúpla z 55 % na 75 % vymeriavacieho základu (teda zhruba na úroveň čistej mzdy). Niektorí rodičia podľa ministerstva tak v tomto mesiaci pandemický rodičovský príspevok ako doplatok k ošetrovnému nedostanú, keďže ošetrovné (OČR) sa zvýšilo a doplatok im nevyjde. Po opätovnom znížení OČR však doplatok budú znovu dostávať.

Príklad od ministerstva

  • Dieťa dovŕšilo v januári 2021 tri roky. Za január matke štát poskytne posledný klasický, nie pandemický, rodičovský príspevok. Matka má uzatvorený pracovný pomer na čiastočný úväzok, ale dieťa nemôže dať do škôlky. Vznikne jej nárok na ošetrovné v sume 300 eur za mesiac.
  • Keďže rodičovský príspevok poberala v sume 370 eur, úrad práce jej poskytne doplatok k ošetrovnému vo výške 70 eur.
  • V apríli by však zvýšené ošetrovné presiahlo sumu 370 eur a matke by tak zanikol nárok na pandemický rodičovský príspevok.
  • Nariadenie zmení to, že v apríli síce matka rodičovský príspevok (doplatok) nedostane, ale v máji opäť áno, ak splní podmienky.

Deficit za minulý rok bol až 6,2 % HDP, no vysoký by bol aj bez pandémie, tvrdí rozpočtová rada v reakcii na zverejnené oficiálne čísla. Pellegriniho vládou pôvodne schválený rozpočet počítal s deficitom 0,5 % HDP, bez pandémie by bol podľa analytikov rady aj tak o dva percentné body vyšší ako plánovaný.

Čo hovorí rozpočtová rada o deficite za rok 2020:

  • Celkový negatívny vplyv pandémie na saldo verejnej správy dosiahol úroveň 3,9 % HDP.
  • Predkrízová hospodárska politika by tak či tak vyústila do deficitu až na úrovni 2,5 % HDP bez prijatia dodatočných opatrení, a teda blízko maastrichtského kritéria 3 % HDP, hospodárska politika po voľbách napokon mierne znížila tento „nepandemický“ príspevok k deficitu na 2,3 % HDP.
  • Pandemická situácia ešte viac zvýraznila nevhodnosť procyklickej rozpočtovej politiky pred krízou, ktorá dlhodobo charakterizovala vývoj slovenských verejných financií. Takáto politika prirodzene znížila manévrovací priestor v tejto kríze, keď bolo nutné zavádzať mimoriadne opatrenia v sociálnej oblasti a na podporu a ochranu ekonomiky. (Viac v hodnotení RRZ.)

TikTok čelí miliardovej žalobe za nakladanie s údajmi o deťoch. V mene miliónov detí z Británie a EÚ ju podala bývalá detská komisárka pre Anglicko Anne Longfieldová. Ak žaloba uspeje, každé dotknuté dieťa by mohlo získať tisíce libier.

Aplikácia na zdieľanie krátkych videí má po celom svete viac ako 800 miliónov používateľov. Zisky jej materskej čínskej firmy ByteDance pochádzajú najmä z príjmov z reklamy. Tvrdí, že obvinenia sú neopodstatnené, a chce sa rázne brániť.

Z čoho obviňujú TikTok

Podľa žalujúcej strany TikTok zhromažďuje bez dostatočného upozornenia či súhlasu požadovaného zákonom osobné údaje detí vrátane telefónnych čísel, videí, presnej polohy a biometrických dát.

Longfieldová označila TikTok za službu na zhromažďovanie dát, ktorá sa skrýva pod rúškom sociálnej siete. Podľa nej zámerne a úspešne klame rodičov.

„TikTok je vysoko populárnou platformou, ktorá v mimoriadne náročnom roku pomáhala deťom zostať v kontakte s priateľmi. Za zábavnými pesničkami a tanečnými výzvami však stojí niečo oveľa zlovestnejšie,“ tvrdí Longfieldová. (čtk, bbc)

Milan Krajniak povedal, že vláda by mala počkať s uvoľňovaním opatrení. „Keďže sme otvorili ekonomiku v pondelok, mali by sme počkať, ako sa to prejaví na dátach.“ Podľa neho je dôležitý najmä budúci utorok, keď sa ukážu dáta z predošlého týždňa.

„Osobne by sme mali do utorka počkať, kým budeme vedieť údaje za posledný týždeň. Ak sa trend nezhorší, môžeme pokračovať v uvoľňovaní,“ vysvetlil.

Schodok verejného sektora Nemecka sa tento rok viac ako zdvojnásobí na 9 % HDP, uviedlo ministerstvo financií. Rast deficitu podporia zvýšené výdavky na zmiernenie negatívnych dôsledkov pandémie. Vlani schodok dosiahol 4,2 %.

Na budúci rok ministerstvo počíta s výrazným poklesom schodku a predpokladá, že do roku 2025 sa podarí dosiahnuť vyrovnané hospodárenie.

Nemecký verejný deficit vlani v dôsledku pandémie presiahol 189 miliárd eur. Išlo o prvý schodok od roku 2013 a zároveň najvyšší od znovuzjednotenia krajiny pred 30 rokmi. (čtk)

Ženy, ktoré majú nárok na tehotenské, nebudú vylúčené z možnosti požiadať o SOS dotáciu. Vyplýva to z materiálu, ktorý schválila vláda s pripomienkou.

Nariadenie zabezpečí podľa rezortu práce naplnenie cieľa tehotenského, ktorým je podpora tehotných žien, ktoré v čase krízovej situácie prestali vykonávať zárobkovú činnosť a nemajú nárok na žiadnu formu pomoci od štátu.

Nariadenie vlády bude účinné dňom vyhlásenia, a to najmä preto, lebo tehotenská dávka platí od 1. apríla 2021. Umožniť súbeh týchto dvoch dávok teda treba prvýkrát v tomto mesiaci. (tasr)

Väčšina podnikateľov odložené odvody poistného priebežne spláca, povedal minister práce Milan Krajniak. Ráta však s tým, že do konca júna, dokedy je zatiaľ možný odklad, príde s návrhom, ako pomôcť nabehnúť podnikateľom na normálny režim splácania.

Heineken zvýšil v prvom štvrťroku čistý zisk medziročne o takmer 80 % na 168 miliónov eur, čím prekonal odhady. Dopyt v Afrike a v Ázii vyrovnal pokles v Európe, uviedla firma, ktorá je druhým najväčším výrobcom piva na svete.

V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2019 je však výsledok o viac než 40 % slabší.

Aké sú výsledky za prvý kvartál:

  • Heineken predal 50,3 milióna hektolitrov piva, rovnako ako za tri mesiace roka 2020.
  • Analytici v priemere odhadovali, že predaj bude o 5 % slabší.
  • O 9,9 % viac predala firma v krajinách Afriky, Blízkeho východu a východnej Európy. Zvlášť sa jej darilo v Nigérii a Juhoafrickej republike.
  • O 5,4 % lepší predaj Heineken zaznamenal v Ázii, najmä na juhovýchode vrátane Vietnamu, ktorý predstavuje jeden z najväčších trhov firmy.
  • V západnej a strednej Európe sa predalo o 9,7 % piva menej – o dve tretiny klesol predaj pre zatvorenie gastropodnikov.

Pivovar očakáva, že negatívny vplyv pandémie je stále značný a že trh sa zotaví postupne v druhej polovici roka. Záleží to aj od postupu očkovania. (čtk)

Nemecký ústavný súd umožnil schváliť plán fondu obnovy, ktorý má pomôcť štátom EÚ ľahšie sa spamätať z koronakrízy. Jeho verdikt má zásadný význam pre to, aby mohol byť fond obnovy v objeme 750 miliárd eur vôbec spustený.

Súd odmietol výhrady kritikov, ktorým sa nepáči, že plán uniových investícií počíta s vydaním dlhopisov, uviedla agentúra Reuters.

„Následky plynúce z neschválenia predbežného opatrenia a zákona, pri ktorých sa neskôr ukáže, že sú neústavné, sú menšie než následky schválenia takého opatrenia, pri ktorom sa ukáže, že sťažnosť na ústavný súd je nepodložená,“ uviedol súd.

Zmena, ktorá bude teraz schválená, zvyšuje horný limit národných príspevkov do rozpočtu EÚ o 0,6 percentuálneho bodu na 2,0 percenta hrubého národného produktu do roku 2058, aby sa zaručilo splácanie požičaných peňazí na obnovu ekonomík v prípade, že nebude dosť finančných prostriedkov z výberu daní plánovaných na tento účel. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať