Denník N

Jadrový fyzik: Mochovce sú robustné až predimenzované, nie deravé ako ementál, ako tvrdia Rakúšania

Vladimír Slugeň. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vladimír Slugeň. Foto N – Tomáš Benedikovič

Profesor zo Slovenskej technickej univerzity Vladimír Slugeň sa jadrovej energetike venuje viac než 30 rokov. Pamätá si aj časy, keď sa manažéri talianskeho privatizéra elektrární Enel rozhodovali, či dostavať mochoveckú atómku. V rozhovore vysvetľuje:

  • čo povedal Talianom o Mochovciach,
  • či sú odolné aj voči pádu lietadla a čo by sa v takom prípade stalo,
  • ako sú na tom Mochovce v porovnaní s modernými elektrárňami vo Fínsku a inde,
  • prečo vidí väčšie riziko v rafinérii vo Schwechate než v Mochovciach,
  • ako je to s vŕtaním, ktoré Rakúšania spochybňujú a Mochovce preň označujú za švajčiarsky syr,
  • či je v Hrone dosť vody na chladenie Mochoviec,
  • ako vo Fukušime hodinu pred cunami odstavili reaktor, ale prišli o chladenie, čo v Mochovciach nehrozí.

Označili by ste rozostavanú elektráreň v Mochovciach za bezpečnú?

Áno. Je to rokmi overený typ elektrárne. Spoľahlivý a bezpečný. Takýchto elektrární bolo postavených dovedna 19 po celom svete a dnes sú v rôznom štádiu prevádzky. Trvale odstavený je jedine 5. blok jadrovej elektrárne Greifswald (Nemecko). Keď to sčítate, táto technológia má za sebou takmer tisíc reaktor-rokov prevádzkových skúseností. A teraz Rakúšania hovoria, že táto technológia je deravá ako ementál a pomaly že ochranná obálka reaktora (kontajnment) spadne. Nespadne. Toto tvrdenie je nezmyslom. Ani na iných typoch vo svete sa nikdy nič také nestalo. Steny hermetickej zóny okolo reaktora tvorí jeden a pol metra hrubá železobetónová stena, ktorá je seizmicky zodolnená a pripravená aj na veľké zemetrasenia.

3. a 4. blok v Mochovciach

  • Elektráreň začali dostavovať Slovenské elektrárne pod kontrolou talianskeho Enelu v roku 2008,
  • vtedy sa čakalo, že tretí blok bude hotový v roku 2012, štvrtý o rok na to,
  • očakával sa rozpočet 2,8 mld. eur.
  • Najnovší rozpočet je 5,7 mld eur, tretí blok plánujú spúšťať v roku 2020.
  • Ako dôvod meškania označujú Slovenské elektrárne aj odpor rakúskych aktivistov z Global 2000. Tí proti Mochovciam spísali petíciu, vyzbierali vyše 150-tisíc podpisov. Mochovce sú podľa nich nebezpečné najmä vplyvom vŕtania v ochrannej zóne reaktora.

Rakúšania spochybňujú dlhodobú odolnosť rozostavaných blokov v Mochovciach vplyvom vŕtania v hermetickej zóne okolo reaktora.

Vysvetlím vám, o čo pri tom vŕtaní išlo. Medzinárodné štandardy sa neustále sprísňujú, preto zo strany UJD (Úrad jadrového dozoru) prišla požiadavka zodolniť stavbu aj pre prípad nadprojektového zemetrasenia.

O tom, ako sa v Mochovciach vŕtalo

To bolo v reakcii na Fukušimu?

To bolo ešte predtým, v roku 2008. Seizmické zodolnenie znamená, že do hermeticky uzavretej časti sa pridávajú rôzne železné konštrukcie, aby sa zaručila stabilita komponentov.

A preto sa vŕtalo do ochrannej hermetickej zóny s reaktorom a parogenerátormi, ktorý sa nazýva kontajnment?

Napríklad parogenerátor má do 100 ton a dĺžku 12 metrov. Ak sa začne zemetrasenie, aby sa nezačali hýbať parogenerátory, čerpadlá či armatúry, pridali sa pomocné kotviace prvky.

Na obrázku 1 schéma kontajnmentu a jeho obsahu. Ide o zjednodušené zobrazenie, ktoré nezodpovedá reálnemu stavu, slúži orientačne. Zdroj: SE

 

Na obrázku 2 je schematicky znázornená hermetická zóna jadrovej elektrárne VVER-440 V-2013. Zdroj: iaea.org,SE

Celá tá hermetická zóna sa začne hýbať?

Samozrejme. Na to je elektráreň naprojektovaná. Ťažké komponenty s inými ozvami a zrýchleniami. Pri zvyšovaní seizmickej odolnosti elektrárne sa pridávajú kotviace prvky, platne, stojky a ďalšie prvky, na ktoré sa pripevňujú technologické komponenty.

A to urobili vŕtaním do kontajnmentu?

Presne tak. To sú tie vrty. Spomínané platne sa podľa presného projektu pripevnili o stenu. Je to bežná prax.

Nepoškodí sa tým odolnosť kontajnmentu?

Práve naopak, odolnosť kontajnmentu sa zvýši. Hovoríme o stene hrubej 1,6 metra. Zodolňujúca platnička má kotvenie približne pol metra a zaizoluje sa do predpätého betónu kontajnmentu. Ešte stále je tam meter železobetónu. Zodolňovanie nedovolí tej budove nijako sa hýbať. Ale podstata, ktorej neporozumeli Rakúšania, je inde.

Na obrázku 3 je zodolňujúca platnička, ukotvenie komponentov. Zdroj: archív Vladimír Slugeň

Kde?

V pôvodnom projekte bolo napočítané, že stavba zvládne určité zemetrasenie. Prišli nové a prísnejšie predpisy. Preto sa elektráreň zodolnila na zemetrasenie, ktoré v tejto oblasti nikdy nebolo a ktoré sa dá očakávať možno raz za 100-tisíc rokov. Predimenzovalo sa to na zvládnutie viac než dvojnásobného preťaženia (0,15 g, pôvodne 0,06 g).

Pri havárii vo Fukušime bolo aké silné zemetrasenie?

Na stupnici od 1 do 10 to bolo magnitúdo 9,0 Richterovej stupnice. I takéto extrémne zemetrasenie jadrové bloky zvládli. Problém spôsobila až následná vlna z mora – cunami. Napríklad arménska elektráreň typu VVER-440, aký máme aj v Mochovciach, prekonala bez problémov zemetrasenie s magnitúdom 6,9 Richterovej stupnice.

Čo sa tam stalo?

Japonci odstavili reaktor, zemetrasenie zvládli a začali dochladzovať bloky, ale kvôli gigantickej cunami stratili všetky dieselové generátory a prívody elektrickej energie na pohon čerpadiel. Po niekoľkých hodinách už nemali ako odvádzať teplo, preto sa im prehrialo a roztavilo palivo. Pri tavení sa uvoľnil vodík, ktorý ventilovali do pomocných budov, kde vybuchol. Nebol to v žiadnom prípade jadrový výbuch. Ani pri takejto udalosti nedošlo k žiadnemu úniku radiácie, ktorý by mal alebo bude mať vplyv na zdravie obyvateľov z okolia. To nehovorím ja, ale Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá sa tomu intenzívne venuje.

Na aké magnitúdo je po aplikácii nových štandardov istený tretí a štvrtý blok Mochoviec?

Elektráreň sa projektuje na horizontálne zrýchlenie. To je merateľná fyzikálna veličina. Richterova stupnica alebo presnejšie lokálne magnitúdo hovorí len o účinkoch, nie o veľkosti horizontálneho zrýchlenia. Mochovce sú postavené tak, aby zvládli maximálne zemetrasenie, aké sa môže vyskytnúť v danej lokalite. Podstata aplikácie nových štandardov je vo vylepšení parametrov seizmickej odolnosti a rozhodne neplatí, že Mochovce sú deravé.

Výhrada z Rakúska sa dá chápať aj tak, že nenapádajú ani tak samotné vŕtanie, ale tvrdia, že úroveň jeho babráckosti bola taká, že pri ňom mohli poškodiť dlhodobú odolnosť železobetónového krytu.

Žasnem nad odvahou toto tvrdiť. Rakúšania tam boli?

Opierajú sa o anonymný zdroj z prostredia stavby. Ale bol tam napríklad Mario Zadra, inžinier, ktorý na tlačovej konferencii Progresívneho Slovenska tiež spochybnil bezpečnosť blokov.

Áno, a potom sa objavovali aj informácie o problémoch, ktoré už boli v tom čase dávno opravené. To, čo ten pán hovorí, často nemá hlavu ani pätu a je zjavne jediný zdroj. Opýtajte sa expertov.

Zvonku to vyzerá tak, že sa tam relatívne často museli veci opravovať alebo robiť opakovane. Aj Úrad jadrového dozoru (ÚJD) kritizoval úroveň riadenia tejto stavby. Neindikuje to zvýšené riziko?

Aj ja občas kritizujem, pretože chcem, aby bola elektráreň dostavaná rýchlo a bezpečne. Kým nie je hotová, nevyplácajú sa zo Slovenských elektrární dividendy a nepriamym spôsobom sú to peniaze všetkých daňových poplatníkov, keďže štát je akcionár elektrární (34 percent). Do debaty, ktorú teraz otvárate, ale ísť nechcem, pretože neviem posúdiť mieru tých problémov, ani kto je v nich vinníkom.

O tom, ako sa kontroluje stavba jadrovej elektrárne

Kto je prítomný v hermetickej časti elektrárne, keď sa robia kotviace práce?

Príslušný dodávateľ. Vrtov sú tisícky a sú predtým schvaľované. Schvaľuje sa ich umiestnenie, spôsob vykonania a kontroluje ich aj ÚJD. Sú povolené, až keď spĺňajú všetky požadované kritériá.

Dodávateľ urobí vrty a potom prichádza partia z ÚJD na kontrolu?

Na detaily sa musíte spýtať na ÚJD. Prebieha priebežná kontrola na stavbe. Viem, že ÚJD má okolo 50 lokalitných inšpektorov, ktorí sú priamo v Mochovciach. Pri významných akciách sú tam od rána do večera, a ak nie, tak si veci nakrútia na stacionárnu kameru. Neznamená to však, že všetkých 50 lokalitných inšpektorov kontroluje vrty. Každý je na niečo špecializovaný a nie každý musí byť špecializovaný aj na vŕtanie.

Pri tom počte ľudí, ktorých ÚJD má, vedia odkontrolovať všetky vrty?

Robia sa rôzne deštrukčné a záťažové testy, detailne sa kontrolujú náhodne vybrané vrty a podľa toho sa ide ďalšej. Väčšina kontrolórov ÚJD býva priamo v tej lokalite. Myslíte si, že by ohrozili vlastné vnúčatá?

Ak tam nie sú osobne, tak tam majú ešte kamery.

Nie všade, tam, kde treba.

Foto N – Tomáš Benedikovič

V hermetickej zóne to asi treba.

Priebeh lokálnej inšpekcie ÚJD nie je moja kompetencia, ale každá práca sa musí prevziať, preskúšať, podpisuje sa o nej protokol. Pokiaľ viem, robila sa aj videoskopická kontrola vrtov a ďalšie skúšky.

Čo je to videoskopická kontrola?

Malou kamerou sa kontrolór pozrie do vybraného vrtu a zistí, či bol urobený správne. Robia sa aj viaceré ex-post kontroly, kde sa náhodne vyberú platne a testuje sa ich maximálna záťaž, robia sa deštruktívne skúšky a kontroluje sa správnosť vyhotovenia. Je to komplexný kontrolný proces.

Zistí sa na ex-ante kontrole alebo cez kameru, či sa vrtom výhľadovo neporušil železobetón?

Ex-post kontrola zistí, či sa postupovalo správne. Všetky projekty rešpektujú armovacie trasy. Pokiaľ narazíte do nejakého roxora, musíte to riešiť napríklad preplátovaním.

Čo ak pracovník narazí na roxor, ale nenahlási to? Zistí sa to pred spustením reaktora?

Celá hermetická zóna je skúšaná. Robí sa komplexná skúška tesnosti a pevnosti. Celý priestor hermetickej zóny sa natlakuje na 150 kPa, čo je len o niečo menej ako tlak v pneumatike auta, zmeria sa pokles tlaku a priehyb vybratých stien a stropov na hranici hermetickej zóny.

Ako dopadol?

Za 24 hodín poklesol tlak len o 1,06 percenta. To je vynikajúci výsledok. Elektráreň V1 (bloky v Jaslovských Bohuniciach, uvedené do prevádzky v rokoch 1978 – 80, odstavené v rokoch 2006 – 2008) mali počiatočne až 20-percentný pokles.

O tom, čo sa stane, ak na Mochovce spadne lietadlo

Výhrada Rakúšanov sa dá chápať aj tak, že dnešné zásahy do konštrukcie sa môžu prejaviť o 20 – 30 rokov neskôr. Životnosť elektrárne je 60 rokov.

Rakúski aktivisti GLOBAL 2000 ako svojho hlavného odborníka predstavujú istého pána Reinharda Uhriga. Nemá ani jeden zápis v databáze SCOPUS, to je, ako keby vedecky neexistoval, a my sa zaoberáme jeho pocitmi a pseudoodbornými vyjadreniami. Mimochodom pán Uhrig promoval na University College Londýn v odbore teória literatúry.

Ide však o jadrovú elektráreň.

Veď práve. Diskusiu veďme odborne, s technikmi, a nie amatérmi. Mimochodom, vedľa letiska vo Schwechate je rafinéria. Ak tam dôjde k havárii lietadla, tak Dunaj bude čierny až po Čierne more a požiar bude vidno až do Španielska. Tým sa vôbec nezaoberáme, ale odolnou a preskúšanou budovou áno. Podobných príkladov je x.

Ale súhlasíte, že rádioaktivita je väčší problém?

Ani nie, pozrite sa na dôsledky havárie rafinérií a chemičiek vo svete. Dôsledky boli podstatne horšie ako pri jadre. Čo sa stane, ak trafí lietadlo do jadrovej elektrárne? Reaktor sa odstaví, je chránený 1,6-metrovou stenou z predpätého betónu, naviac seizmicky zodolnenou. Pravdepodobnosť, že trafíte priamo reaktor, je prakticky nulová a keby sa to aj stalo, tak vytečie mierne rádioaktívna voda, stečie do predpísaných kanálov a prejde cez filtre.

To je bezpečné?

Reaktor zhasne (odstaví sa), možno vytečie trochu vody (pravdepodobnosť 10 na mínus piatu), ktorá sa automaticky dopĺňa. Navyše voda v primárnom okruhu je asi tak kontaminovaná ako radónové pramene v Jánských Lázňach. Tie pijú i turisti. Táto však nemá v sebe minerály.

Jeden z argumentov, ktorý sa pri Mochovciach opakovane objavuje, je výhrada, že stavba je schopná odolať pádu malého lietadla, ale veľkého možno nie. Naznačujú to aj Rakúšania.

Podľa môjho názoru sú Mochovce schopné zvládnuť aj haváriu veľkého lietadla. V areáli sú zábrany, ktoré spočívajú v stožiaroch a v sieti. Tieto prvky pádu lietadla nezabránia, ale určite ho fragmentujú.

Čo to presne znamená, že fragmentujú?

Rozhodí ho to na viac častí. Potom ešte nasleduje určitý priestor a až potom kontajnment s ďalšími ochrannými prvkami. Najťažší na lietadle je motor. Ten má aj najväčšiu hybnosť. Ale existujúce analýzy sú rátané iba na malé lietadlo. Čo by sa v skutočnosti stalo pri páde veľkého lietadla? Poškodila by sa vonkajšia stena, kontajnment? Tak sa opraví. Nemyslím si, že teroristi sú úplní blbci a budú sa pokúšať o niečo za cenu vlastného života, kde majú takmer nulovú šancu na úspech. Navyše, proti takémuto útoku tu máme náš obranný systém.

Čo sa dá robiť v takom prípade mimo zásahu obranných zložiek štátu?

Reaktor môžete odstaviť, keď vidíte, že letí lietadlo. Za pár sekúnd sa dá znížiť výkon zo 100 percent na 5 percent, teda do desiatich sekúnd je odstavená štiepna reakcia.

O tom, prečo už v Mochovciach asi ďalší reaktor nebude

Rakúšania sa na ÚJD pýtali aj na to, či je v Hrone dosť vody na chladenie nových blokov.

To je dobrá otázka. Keď sa uvažovalo o stavbe ďalšieho jadrového bloku, ktorý by sa realizoval po Mochovciach, ÚJD dal odporúčanie, že v lokalite Mochoviec by sa piaty blok už stavať nemal. Dôvodom bola technická voda.

Na to je tam málo vody?

Voda v Mochovciach by stačila aj na bežnú prevádzku piateho bloku. Dispozícia vody sa však počíta na takzvané storočné sucho v kombinácii s tým, že potrebujete havarijnú zásobu vody. To znamená, čo sa stane, ak príde nejaký týždeň v auguste, počas ktorého nastane storočné sucho a zároveň potrebujete havarijnú zásobu vody. Tú dodáva množstvo záložných systémov chladenia. Vyšlo to tak, že na štyri bloky voda v lokalite stačí. Na piaty blok, a hlavne v prípade, že by bol väčší ako ostatné, to už nebude stačiť. Dalo by sa to zabezpečiť, ale museli by ste vybudovať veľké umelé jazerá, ktoré by sa napĺňali roky.

Ak je najcitlivejšie miesto chladenie, potom čo chladiaca veža a pád lietadla?

Nechcem tu dávať návody a vysvetľovať všetky bezpečnostné systémy elektrárne. Mochovce spĺňajú všetky medzinárodné štandardy a požiadavky. Chladiace veže sú však nezaujímavý cieľ. Prípadný náraz do chladiacej veže neohrozí hlavnú technológiu. Ide o to, aby aktívna zóna nestratila trvalo schopnosť chladenia. Na chladenie majú Mochovce niekoľko záložných systémov. Máme sprchové systémy, potom máme vysokotlakový a nízkotlakový systém havarijného doplňovania, ďalej hydroakumulátory, ktoré zabezpečia, že voda steká gravitáciou do aktívnej zóny. Bola by obrovská zhoda náhod, keby to všetko naraz zlyhalo. Výhodou je aj to, že sa stavajú dvojbloky. Sú navzájom prepojené, ak na jednom zlyhá dodávka elektriny či vody, berie sa z druhého.

Fukušima takto nefungovala?

Tam všetko zaplavila voda naraz, všetky rozvody boli vyskratované, dokonca nebolo kde pripojiť ani mobilný generátor.

Ako je zálohovaná elektrina v Mochovciach?

Je tam niekoľkonásobná záloha. Sú tam bežné stožiare verejnej siete, potom rezervné napájanie, máte aj záložné batérie, štvrté zálohovanie sú dieselgenerátory, ktoré musia nabehnúť do 40 sekúnd na výkon 10 MW. Navyše sú tam ešte aj mobilné diesle. Toto všetko má naraz zlyhať? Cunami v Mochovciach neočakávame.

Na tlačovej konferencii Progresívneho Slovenska spochybňovali napríklad dieselgenerátory, vraj už teraz im skončila plánovaná 30-ročná životnosť.

Nikto v jadrovej elektrárni by si nedovolil dať do prevádzky dieselgenerátory, ktoré by neboli plne funkčné a spoľahlivé. Aj dieselgenerátory museli prejsť prísnymi testami pod kontrolou Úradu jadrového dozoru. Obnova, repasia, či náhrada dieselgenerátorov fakt nie je žiadnym technickým problémom. Buďte si istá, že UJD by v prípade akýchkoľvek problémov s dieselgenerátormi povolenie a prevádzku nevydalo.

Všetky nové elektrárne sa napriek tomu stavajú s úplne iným typom kontajnmentu, než je v Mochovciach. Majú veľký oválny kryt prezývaný sekundárny kontajnment ponad elektráreň. Argumentuje sa pri tom aj hrozbou pádu lietadla.

To súvisí s haváriou na Tree Miles Island z 28. 3. 1979. Tam bol inštalovaný tento typ ochrany, ale nie z dôvodov vonkajšieho ohrozenia.

Obrázok 4 Tree Mile Island. Zdroj: wikipedia

Čo sa tam stalo?

Došlo k výpadku kondenzačných čerpadiel a následnej poruche ventilu na kompenzátore objemu. V reaktore sa prehrialo palivo, pri oxidácii ktorého vznikol vodík. Vo vnútri druhého bloku dokonca dvakrát vodík vybuchol a budova to vydržala. Veľký cylindrický kontajnment v tomto prípade zvládol explóziu dobre. Bola to aj tak vážna havária, pretože sa natavilo aj palivo (na medzinárodnej stupnici jadrových udalostí INES šlo o stupeň 5, najhorší stupeň 7 dostala tragédia v Černobyli). Poučenie z nej bolo, že by bolo dobre, keby všetky elektrárne mali tento typ kontajnmentu. Ani táto nehoda však nemala vplyvy na zdravie obyvateľov.

Tak prečo tvrdíte, že sú Mochovce bezpečné?

Mochovce majú iný ochranný systém, takzvaný podtlakový kontajnment s vákuovo-barbotážnym systémom, ktorý znižuje tlak v hermetickej zóne a zabraňuje úniku radiácie. Ochranný systém Mochoviec je skrátka postavený na inej filozofii. Majú malý výkon a veľké bezpečnostné rezervy.

Tu opäť môžu namietať aktivisti, či je tento na pohľad menší ochranný systém dostatočne chránený aj zvonku napríklad odolnejší na pád veľkého lietadla.

V Mochovciach je reaktor umiestnený v betónovej šachte. Oceľová nádoba samotného 212-tonového reaktora je hrubá 15 centimetrov. Reaktor, parogenerátor aj hlavné cirkulačné čerpadlá sú v hermetických boxoch. Vážne narušiť toto všetko je takmer nemožné. A prípadný únik rádioaktivity je istený barbotážnym systémom.

Ak veci fungujú tak dobre, ako je možné, že sme mali v Jaslovských Bohuniciach dve vážne havárie? V jednom prípade zomreli dvaja ľudia, v druhom došlo k poškodeniu paliva a rádioaktívny materiál prenikol do priestoru elektrárne.

Prečo sa havária z A1-ky (blok elektrárne v Bohuniciach, odstavený od 1977) nemôže stať na V2 (fungujúci blok elektrárne v Bohuniciach) alebo v Mochovciach? Lebo je to úplne iný typ elektrárne. Technológia prototypovej elektrárne A1 v Bohuniciach umožňovala meniť palivo počas prevádzky. Aj nehody, ktoré spomínate, sa stali počas výmeny paliva za plnej prevádzky a súviseli s tým. Technológia nových prevádzkovaných a rozostavaných elektrární nedovoľuje takýto postup, odstavíte reaktor a bezpečne vymeníte palivové články.

O tom, či stavajú Fíni lepšiu elektráreň ako my

Ako vychádzajú Mochovce v porovnaní s iným typom elektrární? Napríklad Fíni teraz stavajú elektráreň Olkiluoto na modernejšej báze, Mochovce sa pritom začali plánovať v minulom storočí.

EPR zariadenie, aké je v Olkiluote, vyrobí s rovnakým počtom ľudí oveľa viac elektriny. Výkon reaktora je až 1750 MWe. To znamená, že je ekonomickejší, ale podľa mňa nie výrazne bezpečnejší. Náš reaktor je relatívne malý, pretože ho bolo treba prepraviť nákladiakom. Loďou sa do Bohuníc dostať nedá. Ale práve pri novšom type elektrární, ako je EPR, treba čakať v prvom období istý typ detských chorôb.

Detských chorôb?

To je, ako keď postavíte nový model auta pre Formulu 1. Prvého pol roka bude pretekár stále vypadávať zo súťaže, niečo sa uvoľní, ukáže sa, že niekde nie sú dobre nastavené parametre. Chvíľu potrebujete, kým to otestujete, vyladíte a správne nastavíte.

Fíni príliš inovujú?

To by som nepovedal. Tiež vychádzajú zo spoľahlivých modelov, ale vždy, keď máte nový model, tak sa problémy na začiatku vyskytnú častejšie, a deje sa to aj v úvode prevádzky.

Každá jadrová elektráreň má po spustení problémy, o ktorých sa nehovorí?

Nie každá. Práve preto sa robí pred ostrou prevádzkou veľké množstvo testov. Robí sa studená a horúca hydroskúška, fyzikálne spúšťanie a až následne energetické spúšťanie. Elektráreň musí na nominálnom výkone preukázateľne a bez problémov odpracovať 144 hodín. Až potom je možné podpísať protokol o jej energetickom spustení.

Môžete predpokladané chyby opísať na príklade?

Napríklad pri vizuálnej kontrole vždy nezistíte, že čerpadlo nie je dobre ukotvené. Ukáže sa to, až keď to zaťažíte vysokým tlakom. Využíva sa šumová diagnostika, meranie vibrácií, ladí sa optimálny prevádzkový stav.

Životnosť jadrovej elektrárne sa plánuje na 60 rokov. Tie skúšky stačia?

Tých 60 rokov má byť obdobím s nízkou intenzitou porúch. Zoberte si napríklad práčku. Ak ju už musíte zapínať na trikrát, poviete si, že je to najvyššia miera vašej tolerancie a potom ju vymeníte alebo generálne opravíte. A začína sa nová krivka životnosti. Tento proces sa volá predlžovanie životnosti. V posledných desaťročiach sa zdokonalili metódy diagnostiky, údržby, ale aj celkovej prevádzky. Všetky komponenty sa priebežne testujú všetky opotrebovávané komponenty sa vymieňajú. V jadrovej energetike je navyše bezpečnosť nadradená prevádzke.

Mochovce začali stavať v minulom storočí. Medzitým sa stavajú moderné zdroje po svete.

Rusi všade stavajú technológiu VVER-1000 MIR, Čína v roku 2018 spustila do prevádzky prvý blok EPR (AREVA/Siemens) a 2 nové bloky AP1000 od americkej firmy Westinghause. Viaceré sú ekonomickejšie, ale model VVER-440, V-2013 je robustnejší a rokmi doterajšej prevádzky dobre preverený. Preto si myslím, že Mochovce sú dostatočne bezpečné, a toto som vysvetľoval i talianskym manažérom pred 10 rokmi.

Taliani na začiatku špekulovali nad zmenou technológie?

Nie, debatovalo sa o tom, či sa pustiť do tej dostavby, alebo nie. Ja som im vysvetľoval, že čo sa týka odolnosti proti haváriám, tak tento robustný starší model, ak sa vybaví najnovšou technológiou, je to najlepšie, čo môže byť. Máme roky jeho overenej prevádzky, od predchádzajúcich modelov VVER-440 až po typ V-213 vo Fínsku, Česku, Maďarsku, Rusku. Napríklad má až šesť slučiek (cirkulačné slučky pripojené na reaktor, odvádzajúce teplo z aktívnej zóny). To je dnes už neekonomické. Teraz stavajú bloky so štyrmi alebo s dvoma slučkami. Mochovce sú vo viacerých ohľadoch predimenzované. Je to, ako keď dáte do robustného kvalitného mercedesu staršej generácie najnovšiu technológiu, nové riadenie, airbagy, brzdy, všetko podstatné.

Za vami boli Taliani, keď sa rozhodovali, čo ďalej s Mochovcami.

Rozhodli sa sami a konzultovali s mnohými. Vtedy bol ale čas „jadrovej renesancie“ a aj Taliani vážne uvažovali, že sa vrátia k jadrovému programu. Nezabúdajte, že v minulosti postavili štyri jadrové bloky, ktoré teraz likvidujú.

Foto N – Tomáš Benedikovič

U nás sa to chceli naučiť?

Jeden z dôvodov bol, že mali už takmer zabudnutú skúsenosť so stavbou spomínaných štyroch jadrových elektrární, ktorú chceli obnoviť.

O tom, či Mochovce pred spustením skontrolujú aj medzinárodne

Na konci celú tú stavbu bude povoľovať iba ÚJD?

Áno, toto rozhodnutie dáva ÚJD.

Ľudia z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu neprídu?

Sú pozvaní, ale plánovanie takejto návštevy niečo aj trvá. Určite prídu špičkoví experti v rámci misie WANO, ktorí elektráreň podrobia dôkladnej hĺbkovej kontrole. Čo sa týka MAAE, táto misia by skúmala v zásade to isté. Pokiaľ viem, na veľkú inšpekciu všetkých štyroch blokov majú prísť v roku 2021.

Vtedy už majú byť nové bloky v plnej prevádzke.

V otázke prevádzky jadrových elektrární rozhodujú štáty suverénne.

Ak si slovenskí inšpektori niečo nevšimnú, jednoducho preto, že nemali šancu si to všimnúť, tak sa to niekedy ukáže?

To je hypotetické. Kontroly sú dôkladné. Neviem zaručiť, že inšpektori vedia odhaliť všetko, ale majú predpisy o tom, čo musia kontrolovať. ÚJD má obrovskú právomoc, môže uložiť pokutu alebo aj odobrať licenciu a zatvoriť elektráreň. Pripomeňme, že pred spúšťaním sa robí ešte množstvo testov ako hermoskúška, hydroskúška a podobne.

Čo je hydroskúška?

Tá sa robí na potrubiach. Preveruje napríklad, či sú všetky zvary na potrubiach kvalitné a tesné. Celý potrubný systém sa pretlakuje na 200 atmosfér. Najprv studenou a potom horúcou vodou.

Keďže ide o projekt rozostavaný v minulom storočí, ako dávno je reaktor na stavbe?

Samotnú tlakovú nádobu priniesli zo skladu v septembri 2008. Oceľ tlakovej nádoby reaktora však pri správnej konzervácii vydrží minimálne sto rokov. Tretí blok bol v tom čase stavebne dokončený na 40 %, ale technológia sa pridávala až po roku 2008, keď projekt prevzal taliansky Enel.

Vladimír Slugeň

sa narodil v roku 1962,

vyštudoval jadrovú energetiku na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity,

získal titul CSc. (1993) a DrSc. (2010) v odbore Stavba jadrových zariadení.

je profesorom v odbore jadrová energetika (2005),

absolvoval študijné pobyty v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice, v nemeckom Siemense-KWU a inde.

Od roku 2004 je predsedom Slovenskej nukleárnej spoločnosti a v rokoch 2009 – 2011 bol prezidentom Európskej nukleárnej spoločnosti.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Mochovce

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie