Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Tisíce štátnych vagónov už putujú k záhadným súkromníkom

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Až teraz sa uzatvára prvá väčšia privatizácia druhej vlády Roberta Fica. Tisíce štátnych nákladných železničných vagónov, za ktoré má štátny prepravca ZSSK Cargo zinkasovať asi 200 miliónov eur, fyzicky prechádza do rúk privatizérov.

Tento týždeň sa v Centrálnom registri zmlúv objavila posledná zmluva, ktorú treba na fyzický prevod vagónov. Umožní dať za celou operáciou definitívnu bodku.

„Po podpise zmluvy bude nasledovať fyzické odovzdávanie vozňov. Všetky by mali byť odovzdané do konca júna. Po ich odovzdaní na začiatku júla dostane Cargo na účet 216,6 milióna eur s DPH za predané vozne,“ povedal hovorca Carga Martin Halanda.

Stopy vedú aj do Lichtenštajnska

Že peniaze prídu a vagóny odídu, je jasné. Komu sme vagóny predali, už menej.

Ich nový majiteľ, spoločnosť Cargo Wagon, patrí na 34 percent priamo štátnemu Cargu. Zvyšných 66 percent akcií v nej má súkromník.

Mala ním byť renomovaná švajčiarska železničná firma AAE, ktorá boj o privatizáciu vyhrala. S požehnaním ministra dopravy Jána Počiatka však polovicu víťazstva posunula ďalšiemu súkromníkovi.

Takto vyzerala privatizácia štátnych vagónov v praxi.
Takto vyzerala privatizácia štátnych vagónov v praxi.

Kto za ním je, to nikto nehovorí. Vie sa len, že na konci privatizačnej šnúry je švajčiarska schránková spoločnosť Cargo Lease. Za ňou je fond kolektívneho investovania Solveq Funds SICAV so sídlom na Malte.

Môže ísť o tradičnú štruktúru bežných finančných investorov, ako sú banky, no nemusí. Fondy kolektívneho investovania umožňujú rovnako ako schránkové firmy ukryť ich reálnych majiteľov.

Keď sme sa na majiteľov pýtali zástupcu záhadného fondu, muž menom Shatilal Thacker Amit nás odkázal na maltského správcu fondu.

Na Malte sme sa dozvedeli toľko, že tamojší fond, ktorý drží akcie v sprivatizovaných vagónoch, má troch riaditeľov. Jeden pochádza z Malty, ďalší dvaja sú z Lichtenštajnska, pričom jeden z nich je Dán. Volajú sa David Griscti, Claudio Frick a Mikkel Lind a s najväčšou pravdepodobnosťou ide o právnikov.

O klientov sa neobávajú

Štát tvrdí, že druhý súkromník o našich vagónoch nemôže rozhodovať. Majú byť pod kontrolou víťaza tendra AAE, tiež 33-percentného švajčiarskeho akcionára v našich vagónoch.

Koho si Švajčiari do biznisu prizvali, ministra Počiatka nezaujíma. „Prečo by som mal vedieť akcionársku štruktúru? Je to štandardná forma,“ vyhlásil nedávno.

Ide pritom o predaj asi 12-tisíc vagónov. Z nich si bude štátna firma povinne prenajímať naspäť okolo 8-tisíc vagónov. Je to tak preto, aby sama mohla ďalej podnikať v preprave.

V zmluvách si však štát už nepoistil, aby súkromníci nemohli zvyšných 4-tisíc vagónov prenajať aj konkurentom Carga na prepravu pre dnešných zmluvných partnerov Carga a nedošlo tak prípadne k tomu, že by Cargo platilo nájomné za tisíce vagónov, ktoré nebudú vyťažené.

Štát sa neobáva toho, že by mu niekto časť klientov, ktorých má najmä medzi oceliarmi, prevzal a zásoboval ich vďaka sprivatizovaným vagónom. Preto si ani nedal do zmlúv klauzulu, ktorá by zakázala novému majiteľov vagónov prenajímať ich na obsluhu klientov Carga.

„Takáto dohoda v zmluvách nie je, pretože by bola v rozpore s predpismi zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Zároveň by takáto obmedzujúca podmienka nedávala zmysel, pretože časť vozňov je určená na šrotáciu a na európskom trhu je prebytok nákladných vozňov. Ak by nám niekto chcel konkurovať, robí to už dnes, pretože voľných vozňov na trhu je dosť,“ povedal Halanda.

Prispeje predaj k pádu firmy?

Ondrej Matej z Inštitútu dopravy a hospodárstva a bývalý poradca expremiérky Ivety Radičovej to takto jednoducho nevidí. Myslí si, že „jedného dňa sa dozvieme, že nitky z Malty vedú na Slovensko“.

Matej súhlasí s tým, že nový majiteľ môže svojich 4-tisíc vagónov prenajímať na prepravy kamkoľvek, napríklad po Európe. „Čo je jednoduchšie, rovno prevziať klientelu, na ktorú máte aj kontakty, alebo sa trápiť niekde na trhu?“ pýta sa.

Upozorňuje, že konkurencia je každým dňom silnejšia. Konkurenti Carga tak môžu stále viac bojovať o klientov svojimi cenami. Majú totiž menšie náklady na prevádzku než veľký štátny kolos.

Preto podľa Mateja po voľbách uvidíme, že privatizácia vagónov Cargo pred krachom nezachránila, ale, naopak, k nemu dopomohla. „Teraz sa to bude držať do volieb za každú cenu a do roku po voľbách to celé praskne,“ uzavrel.

Vagóny sa pritom štát rozhodol dať do privatizácie preto, aby sa Cargo zbavilo asi 300 miliónov eur dlhov. Ak by sa to totiž nepodarilo, mohli by spadnúť na plecia daňových poplatníkov.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Richard Sulík: Máme v programe rovnú daň a budeme sa zasadzovať za to, aby sme sa opäť k nej vrátili

Predseda SaS si myslí, že tento a budúci rok Slovensko určite nebude mať vyrovnaný rozpočet a minister financií Kamenický s tým nemôže nič urobiť.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Richardom Sulíkom:

  • Zavedenie výdavkových limitov nie je dogma
  • Súhlasí so zvýšením platov vo verejnej správe, ale žiada personálny audit
  • Rovná daň je stále priorita SaS, na jej sadzbu nemá Sulík vyhranený názor
  • Minimálnu mzdu by nerušil a zaviedol by pravidlo, že bude mať výšku 50 percent priemernej
  • Súhlasí aj s myšlienkou minimálneho dôchodku, len by ho konštruoval inak, ako navrhuje SNS
  • Miesto obedov zadarmo by Sulík dal daňové bonusy rodičom
  • Miesto vlakov zadarmo by SaS navrhla veľké zľavy a rovnaké pravidlá pre autobusy
  • Čítajte celý rozhovor s Richardom Sulíkom.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minúta po minúte

Zdieľať

Brusel dovolil E.ON-u ovládnuť VSE. Chýba ale súhlas štátu

Nemecký koncern E.ON bude s prevzatím Východoslovenskej energetiky čakať na novú vládu. E.ON síce získal súhlas Európskej komisie, ale potrebuje ešte aj dohodu so štátom. Kabinet Smeru si chce na akcie VSE uplatniť predkupné právo.

Súhlas Európskej komisie sa týka nielen Východoslovenskej energetiky (VSE), ale aj mnohých iných európskych firiem, ktoré si medzi sebou vymieňajú nadnárodné nemecké koncerny E.ON a RWE.

V prípade Slovenska to má mať jeden významný efekt: E.ON, ktorý už vlastní Západoslovenskú energetiku (ZSE), prevezme aj VSE.

Posilnil by si tak postavenie v obchode s energiami a zdvojnásobil by územie, na ktorom zabezpečuje distribúciu elektriny ku koncovým zákazníkom.

Aký to má háčik:

O VSE prejavil záujem aj minister hospodárstva Peter Žiga, ktorý by ho chcel včleniť do portfólia štátneho obchodníka s plynom SPP.

Tento fakt je už niekoľko mesiacov známy. Nové je podľa informácií Denníka E to, že Žiga nemá ambíciu svoj plán uskutočniť za tejto vlády, keďže mu na to zostáva primálo času. Zároveň však nedal súhlas, aby E.ON mohol ovládnuť VSE.

Nemci tak nemôžu svoj výmenný obchod na Slovensku dokončiť.

Bude sa teda čakať, kto získa výkonnú moc po najbližších parlamentných voľbách a či bude mať aj on záujem ovládnuť VSE tak, ako to plánuje Smer-SD.

Zdieľať

Úrad pre dohľad nedovolil poslancom nahliadnuť, ako komisia vyberala firmy, ktoré dostali licencie na záchranky. „Konanie predsedu Haška je neospravedlniteľné. Najprv odmietol zbaviť jednotlivých členov komisie mlčanlivosti, teraz zabránil poslancom súťaž skontrolovať,“ povedala poslankyňa SaS Jana Cigániková. 

„Ako má občan veriť takémuto úradu, ktorý má navyše dohliadať nad jeho zdravotnou starostlivosťou?“ dodala s tým, že žiada ministerku Kalavskú, aby navrhla odvolanie Tomáša Haška.

Viac o téme čítajte tu.

Zdieľať

Jozef Mihál zo Spolu hovorí, že koalícia pri dôchodkoch nerešpektuje vlastnú zmenu ústavy. Pri výpočte veku pri ženách by niektoré prišli o štyri mesačné dôchodky, upozorňuje.

Celé vyjadrenie bez úprav:

Strany vládnej koalície pripravili zákon o stanovení dôchodkového veku, ktorý je protiústavný a poškodzuje práva veľkej skupiny občanov. Po “obedoch zadarmo” podľa neho vládna väčšina opäť dokázala, že nie je schopná riadne spravovať štát.

Zákon o stanovení dôchodkového veku zavádza tabuľku, v ktorej je určený dôchodkový vek pre jednotlivé vekové ročníky a osobitne pre mužov a ženy podľa počtu vychovaných detí. Lenže vládna koalícia nerešpektuje zmenu ústavy, ktorú sama navrhla a nedávno pretlačila v parlamente.

Podľa prijatej ústavnej zmeny má mať žena, ktorá vychovala tri a viac detí, dôchodkový vek o 18 mesiacov nižší. Príklad: muž, ročník narodenia 1960, má podľa tabuľky dôchodkový vek 63 rokov. V zmysle ústavy žena, ktorá vychovala tri deti, má mať dôchodkový 61 rokov a 6 mesiacov. V tabuľke, ktorú navrhla vládna koalícia, má dôchodkový vek 61 rokov a 10 mesiacov. Chcú ju obrať o 4 mesačné dôchodky.

Poslanci SPOLU nesúhlasili so zmenou ústavy. “Navyše, drastické a časté zásahy do dôchodkového systému škodia súčasným aj budúcim dôchodcom. Avšak, ústavu je potrebné dodržiavať,” dodal J. Mihál.

Zdieľať

Nemecký ZEW indikátor ekonomického sentimentu v septembri oproti augustu výrazne vzrástol o 21,6 bodu (na -22,5 bodu). Vrátil sa tak na svoju júnovú úroveň, no je už takmer tri roky výrazne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,5 bodu).

Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie kleslo (o 6,4 bodu na -19,9 bodu), čo je najnižšia úroveň od mája 2010, upozornila Národná banka Slovenska.

„Nárast indikátora neznamená, že je vývoj nemeckej ekonomiky na nasledujúcich 6 mesiacov jednoznačný – výhľad ekonomiky je naďalej podľa úrovne indikátora negatívny,“ uviedla NBS.

Nenaplnili sa však očakávania finančných expertov o zintenzívnení obchodného konfliktu medzi USA a Čínou a pretrváva nádej, že sa bude dať vyhnúť brexitu bez dohody.

Aj napriek zlepšeniu je v treťom štvrťroku priemerná hodnota ZEW výrazne pod úrovňou predchádzajúceho kvartálu. Indikuje tak riziko možného poklesu ekonomiky aj v treťom štvrťroku.

Zdieľať

Sme rodina tvrdí, že „nespravodlivý výpočet“ odchodu do dôchodku sa týka 111-tisíc žien. Petra Krištúfková oznámila, že podali pozmeňovací návrh, ktorý problém odstráni.

Od 1. júla začal platiť ústavný zákon, ktorý rieši dôchodkový strop. Dôchodkový vek na Slovensku sa ústavne zastropoval na 64 rokov. Ženy zároveň pôjdu do dôchodku skôr za výchovu dieťaťa.

Krištúfková však upozornila, že súčasná právna úprava neakceptuje ústavný zákon a približne 111-tisíc žien je v tejto súvislosti diskriminovaných. Ženám narodeným v rokoch 1958, 1959 a 1960 sa podľa nej neodpočítava za každé dieťa šesť mesiacov.

Ani pozmeňovací návrh predložený na parlamentnom sociálnom výbore poslancom Ľubomírom Vážnym, ktorého súčasťou bola tabuľka, fixne definujúca vek odchodu do dôchodku, podľa jej slov nevyriešila spôsobenú nespravodlivosť voči tejto skupine žien.

„Nie je jasné, podľa akého kľúča bola táto tabuľka vyhotovená, keď ústavný zákon jasne hovorí: odpočet na každé vychované dieťa je 6 mesiacov,“ podotkla Krištúfková.

Zároveň skonštatovala, že hnutie Sme rodina predkladá do parlamentu pozmeňujúci návrh, „ktorého súčasťou je nová fixná tabuľka, ktorá spravodlivo odpočítava šesť mesiacov za každé vychované dieťa“. (tasr)

Zdieľať

Prvý dodávateľ elektriny oznámil výrazné zvýšenie cien

Domácnostiam na budúci rok výrazne stúpne cena elektriny. Predajca Magna Energia zvýši cenu silovej elektriny o takmer 24 %, schválil mu to regulačný úrad. Celková cena, ktorá zahŕňa aj iné poplatky, stúpne zhruba o 10 %.

Ceny elektriny budú zvyšovať aj ďalší predajcovia vrátane veľkých firiem, ako sú ZSE, VSE a SSE. Dôvodom je výrazný nárast ceny takzvanej silovej elektriny, ktorú obchodníci nakupujú na burze.

Širší pohľad: V prvom polroku 2019 bola priemerná cena na Pražskej energetickej burze 52 eur, rok predtým 40 eur. Pri výpočte cien na ďalší rok sa vychádza práve z vývoja medzi týmito dvomi obdobiami.

Nárast ceny je v súlade s očakávaniami. Ceny na burze totiž postupne rastú už od roku 2016. Dôvodom je najmä rast cien emisných povoleniek, ktoré si musia kupovať výrobcovia elektriny, takže im zvyšujú náklady.

Magna Energia podľa svojho vyjadrenia zvýši ceny pre všetkých odberateľov zo 48 na 60 eur za MWh.
Väčší zákazníci, medzi ktorými sú najmä firmy, sa zvyšovania cien až tak báť nemusia. Ceny sa im totiž menia na základe trhového princípu, neurčuje ich regulačný úrad.

Kedy padne rozhodnutie: O celkovej cene pre domácnosti a ďalších menších odberateľov bude rozhodovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na konci roka. Celková cena obsahuje aj iné poplatky, ktoré pokrývajú najmä distribúciu a prenos elektriny a dotácie pre uhoľné bane a obnoviteľné zdroje. Niektoré z nich sa môžu aj znižovať.

Celková regulovaná cena na budúci rok sa podľa odhadov zvýši približne o 10 percent.

Zdieľať

Danko zopakoval, že cigarety a alkohol sa s podporou SNS zdražovať nebudú. Od ministra financií Kamenického skôr očakáva, že bude riešiť platový nepomer úradníkov vo vysokých funkciách – napríklad že úradníci v NBS zarábajú viac ako predseda parlamentu či vlády.

Zdieľať

Koaličná rada, na ktorej by sa mal zúčastniť aj minister financií kvôli štátnemu rozpočtu, by podľa Danka mohla byť vo štvrtok alebo v piatok. „Verím, že to pragmaticky uzavrieme tak, aby budúci štátny rozpočet zbehol v Národnej rade bez problémov,“ uviedol šéf SNS.

Zdieľať

EK povolila Nemcom veľkú energetickú rošádu. Musia však predať aktíva v Česku aj Maďarsku

E.ON môže prevziať časť majetku konkurenčnej firmy innogy, rozhodla Európska komisia. Podmienkou je, že splní viaceré podmienky, ku ktorým patrí predaj aktív v Nemecku, Česku a Maďarsku. Na Slovensku transakcia dostala zelenú.

Komisia pristúpila na návrh, ktorý jej predložil samotný E.ON.

„Záväzky, ktoré E.ON ponúkol, zabezpečia, že fúzia nebude viesť k menšiemu výberu a vyšším cenám na trhoch, kde tieto firmy pôsobia,“ cituje Reuters európsku komisárku pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovú.

Čo musia predať:

  • väčšinu teplárenského biznisu E.ON v Nemecku, upustí od prevádzky 34 elektrických nabíjacích staníc na diaľničných ťahoch;
  • časť maloobchodného elektrárenského portfólia E.ON na maďarskom trhu;
  • plynárenské a elektrárenské aktivity innogy v Česku.

E.ON kupuje majetok innogy v rámci zložitej dohody s materskou energetikou RWE. Plynom a elektrinou bude po novom zásobovať okolo 50 miliónov zákazníkov po celej Európe.

Ako si podelia aktivity:

  • E.ON bude pôsobiť prevažne v distribúcii a maloobchodnom predaji elektriny a plynu.
  • RWE sa sústredí na veľkoobchod s elektrinou, chce byť silným hráčom na trhu obnoviteľných zdrojov energie.

RWE už skôr získala od EK povolenie na prevzatie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a jadra od E.ON, čo je tiež súčasťou celej transakcie.

Čo s tým má SPP:

O firmy RWE na Slovensku, v Česku a Maďarsku prejavil záujem stratový Slovenský plynárenský priemysel (SPP) pod kontrolou štátu.

Na Slovensku RWE ovláda distribútora elektriny Východoslovenskú energetiku (VSE), E.ON zasa Západoslovenskú energetiku. Majú v nich 49 percent akcií a manažérsku kontrolu. Pod VSE patrí ešte obchodník s plynom innogy Slovensko.

SPP by vyhovovalo, keby Brusel nariadil dvom nemeckým koncernom predať aj slovenské aktíva niekomu tretiemu. Takto rozhodol v prípade českého a maďarského biznisu.

O slovenské dcérske firmy RWE by sa potom mohol uchádzať SPP. Európska komisia však E.ON-u dovolila, aby prevzal všetky slovenské aktíva RWE.

Nový investor českej časti innogy bude známy v budúcom roku, cituje ČTK hovorcu innogy ČR Martina Chalupského.

Kritické reakcie

Kritici verdiktu Európskej komisie sa obávajú, že E.ON bude mať napriek predaju viacerých aktív príliš silnú pozíciu na niektorých trhoch, čo môže viesť k rastu koncových cien energií.

Podmienky EK boli príliš mierne, mieni Udo Sieverding zo spotrebiteľskej centrály v najľudnatejšej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko.

E.ON sa totiž nemusí vzdať napríklad podielov v mestských firmách alebo v regionálnych predajcoch elektriny.

„Konkurencia a inovácie pôjdu bokom,“ tvrdí predajca ekologického plynu a elektriny Lichtblick. Verdikt komisie podľa tejto firmy povedie k zásadným zmenám na nemeckom energetickom trhu.

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP