Rakúska bojovníčka za voľnú nedeľu: Neistý čas odpočinku kazí vzťahy aj zdravie

Na 1. mája otvorené, o týždeň neskôr, 8. mája, zatvorené. Veľký piatok otvorené, Veľkonočný pondelok zatvorené. Sviatočné otváracie časy v Česku nemajú podľa mnohých kritikov žiadnu logiku. Išlo pritom o kompromis medzi úplnou voľnosťou a stavom, aký poznáme napríklad z Rakúska, kde v nedeľu a vo sviatok musia mať obchody až na výnimky zatvorené.

Za to, aby to tak zostalo, v Rakúsku bojuje Aliancia za voľnú nedeľu. Názov môže znieť úsmevne, ide ale o silnú lobistickú skupinu, ktorá združuje veľmi vplyvné organizácie – predovšetkým cirkvi, odbory a voľnočasové spolky. Český Deník N vo Viedni hovoril s koordinátorkou aliancie Mariou Langmaierovou.

Prečo musí byť podľa vás v Rakúsku nedeľa za každú cenu voľným dňom?

Domnievame sa, že voľná nedeľa je niečím, čo v spoločnosti udáva rytmus. Najmä teraz, keď sa čas podriaďuje neoliberálnym požiadavkám, pracovný čas je čím ďalej pružnejší a náš život má čím ďalej menej jasnú časovú štruktúru. Keď sa do veľkej miery líši čas, kedy sú rôzni ľudia v práci a kedy majú, naopak, voľno, komplikuje to rodinný život, priateľské vzťahy, voľnočasové aktivity aj spoločenskú angažovanosť. Je potrebné, aby bol pevne daný čas, kedy majú voľno všetci a budú môcť spolu niečo podniknúť.

Prečo by sa nemohli ľudia sami rozhodnúť, kedy chcú mať voľno?

To je argument, ktorý zaznieva najčastejšie od mladých ľudí – ja chcem mať slobodu rozhodnúť sa sám. My sme však presvedčení, že je to len zdanlivá sloboda. Väčšinou vám to aj tak niekto nalinkuje, nakoniec budete pracovať viac, ako je vašou povinnosťou, a niekto iný bude rozhodovať o tom, kedy budete v práci a kedy budete mať voľno.

Nesmeruje však dnes život všeobecne k väčšej flexibilnosti? Sú také striktné pravidlá v súčasnej spoločnosti ešte únosné?

Práve dnes sú potrebné, práve dnes je potrebnejšie ako kedykoľvek predtým mať pevne daný čas, kedy mám voľno, na ktoré sa môžem spoľahnúť – keď mám istotu, že sa nemusím starať o nič vonkajšie, takú pevnú kotvu. A z rôznych štúdií vieme, že neistota, kedy budem mať čas na odpočinok, vedie k zdravotným problémom, prepracovaniu a problémom vo vzťahoch. Naša aliancia združuje vyše päťdesiat organizácií. Napríklad hasičov, ktorí sú v Rakúsku z deväťdesiatich deviatich percent dobrovoľní. A dobrovoľní hasiči napríklad hovoria, že sa bez voľnej nedele nezaobídu. Nemohli by všetci spoločne cvičiť pre prípad nasadenia.

Spomenuli ste hasičov, ale do aliancie patria aj cirkvi, odbory a veľa voľnočasových organizácií. Takmer to pôsobí, akoby ste boli najsilnejšou lobistickou organizáciou v Rakúsku. Je to tak?

Áno, často sa o nás hovorí, že sme najefektívnejšie a najlepšie organizovaná aliancia. Združujeme totiž názorové prúdy napríklad z cirkvi a odborov, ktoré spolu inde príliš neuvidíte. Ale v otázke voľnej nedele držia všetci spolu.

Ako vaše hnutie vzniklo? Nedeľa bola vždy voľná, pred sto rokmi by o tom nikto nepochyboval. Kedy sa objavila potreba bojovať za to, aby voľná zostala?

Vo viacerých okolitých štátoch voľná nie je a tiež na úrovni Európskej únie sa pred približne dvadsiatimi rokmi prijalo rozhodnutie, že voľným dňom nemusí byť nutne nedeľa, ale aj ľubovoľný iný deň. To v Rakúsku motivovalo cirkvi a odbory, aby proti tomu vystúpili, pretože ide jednak o zamestnancov, jednak o veriacich, ktorí chodia do kostola.

A ako vyzerajú vaše aktivity? Čo konkrétne robíte?

Napríklad vlani prišli dvaja poslanci s návrhom, aby sa horná hranica zákonom povoleného pracovného času zvýšila z ôsmich na dvanásť hodín, týždenne zo štyridsiatich na šesťdesiat. A súčasne, aby bolo možné sa so zamestnancom dohodnúť, že v kalendárnom roku odpracuje štyri nedele alebo sviatky. Poslali sme k tomu do parlamentu svoje stanovisko, v ktorom sme odôvodnili, prečo by nedele mali zostať voľné. Iniciovali sme tiež vyjadrenie, ktoré poslanci dostali od biskupskej konferencie, evanjelickej cirkvi, zamestnaneckých organizácií, odborových zväzov a ďalších organizácií. Všetci sa vyjadrili v tom zmysle, že toto opatrenie je pre spoločnosť chybou.

A mali ste úspech?

Žiaľ, nie, len čiastočne. V tom, že sa jasnejšie ukotvila dobrovoľnosť, teda že sa pre prácu v nedeľu môže každý rozhodnúť, ale nemôže mu ju prikázať šéf.

Je tlak na liberalizáciu pracovných a otváracích časov veľký?

Áno. Tento návrh vzišiel z priemyselných kruhov, ktoré argumentovali tým, že niekedy treba pracovať na neočakávanej zákazke, ktorú treba rýchlo splniť, takže aj v nedeľu. Otváracích hodín obchodov sa to netýka, tie upravuje osobitný zákon. Ale ten je tiež pod tlakom a stačí málo, aby sa situácia zmenila. Tie štyri nedele a sviatky v roku sa však týkajú každého – aj zamestnancov v obchodoch. Síce nie predaja, otvorené byť nesmie, ale môžu robiť napríklad inventúru alebo pracovať v sklade a podobne. Ak sa zmení zákon o otváracích hodinách, k čomu veľa nechýba, zasiahne to pol milióna zamestnancov a zamestnankýň tohto odvetvia.

A stane sa to?

Bojíme sa toho, považujeme to za veľkú hrozbu.

Takže nedeľa bude v Rakúsku čoraz menej voľná?

Dúfame, že nie, že sa nám bude dariť proti tomu bojovať. Aj nové pravidlo o štyroch nedeliach budeme veľmi pozorne sledovať a dokumentovať, či sa uplatňuje podľa zákona. Obávame sa, že niektorí zamestnávatelia ho budú zneužívať. Trebárs v oblasti cestovného ruchu už sa ukazuje, že podmienkou zamestnania je súhlas s prácou v nedeľu. Podpisujú sa pracovné zmluvy, ktoré odporujú zákonu. Veľmi pozorne tieto problémy sledujeme.

Obchody v Česku, na Slovensku i inde sú v nedeľu otvorené. Má zmysel trvať na tom, aby bolo v Rakúsku zatvorené? Ľudia minimálne v blízkosti hraníc môžu ísť nakupovať k nám a veľa z nich to aj robí.

Áno, tým sa tiež často argumentuje, Bratislava je od nás kúsok, z Horného a Dolného Rakúska je to zase kúsok do Česka. Ale podľa oficiálnych štatistík stále ešte nakupuje viac obyvateľov okolitých krajín v Rakúsku než obrátene.

Neškodia zatvorené obchody cestovnému ruchu?

V turistických zónach, napríklad lyžiarskych strediskách – v Tirolsku napríklad skoro všade –, môže byť otvorené aj v nedeľu, ale tieto výnimky sú zákonom veľmi presne regulované a kontrolované: v akej obci, kedy a presne ako dlho. Teraz je na stole návrh, aby takou turistickou zónou bola aj Viedeň – proti tomu bojujeme.

Celá Viedeň?

To je práve ten problém, že vo Viedni sa dá ťažko vytýčiť nejaká hranica, kde je ešte turistická zóna a kde už nie. Preto hovoríme, že to vo Viedni nejde.

V Česku sa o prípadnej regulácii otváracieho času občas bavíme, ale zatiaľ je regulovaný len veľmi obmedzene. Má zmysel zavádzať povinne voľnú nedeľu aj tam, kde nemá takú tradíciu a ľudia si zvykli na inú situáciu?

Myslím, že áno, pretože aj u vás iste pracujú v obchodoch hlavne ženy, ktoré majú často deti, a sú medzi nimi aj samoživiteľky. Tým sa ťažko organizuje život, keď musia chodiť do práce aj v nedeľu. Máme v Česku kontakty, od nich viem, že je problém s nízkou úrovňou platov, ktorá núti zamestnancov pracovať v nedeľu za príplatky, aby s peniazmi vyšli. Keď sa platy zvýšia, bude to zase inak.

Zástancovia regulácie dosiahli čiastočný úspech – obchody musia mať zatvorené cez niektoré sviatky, lenže nikto si nepamätá, ktoré to sú, takže ľudia sú nahnevaní, keď počítajú s nákupom, a ono je zatvorené. Nemyslíte si, že takýto krok môže akúkoľvek ďalšiu reguláciu skôr znemožniť?

Iste. Niečo podobné sme zažili pred niekoľkými rokmi, keď sa predĺžil zákonom povolený otvárací čas. Všetky obchody ho chceli využiť na maximum, ale potom niektoré zistili, že sa im to neoplatí, pretože, samozrejme, vzrástli aj náklady na zamestnancov. Tak začali zase zatvárať skôr – niekde bolo otvorené do šiestej, inde do ôsmej, bol v tom zmätok a ľudia na to tiež dosť nadávali. Potom sa to postupne ustálilo.

Voľná ​​nedeľa je kresťanská tradícia. Nemali by veriaci iných náboženstiev mať možnosť užiť si svoje sviatočné dni s voľnom?

Sme v kontakte aj s moslimskými organizáciami a pýtame sa ich na názor. Hovoria celkom jasne, že kultúrna tradícia v Rakúsku kladie dôraz na víkend a nedeľu a že im to vyhovuje. Svoje náboženské povinnosti vykonávajú v piatok, ale sú spokojní s tým, ako je v Rakúsku nastavený beh týždňa. Nezaznamenala som z tejto strany žiadne snahy, aby sa na tom niečo zmenilo.

Ako vy rada trávite nedeľu?

Mám rodinu, rada s ňou niečo podnikám. Užívam si to, že máme všetci traja voľno a môžeme si naplánovať výlet alebo napríklad nejakú oslavu v širšom rodinnom kruhu. A v mojom programe zohráva dôležitú úlohu aj náboženský život.