Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Logo MediabrífingMediaBrífing: Česko zdaní internetové giganty, Slovensko ešte analyzuje možnosti

MediaBrífing je newsletter o médiách a žurnalistike, ktorý získal čestné uznanie na Novinárskej cene „za prínos k rozvoju digitálnych médií a online žurnalistiky“ a za to, že sa stal „watchdogom sociálnych médií“. Prihláste sa na odber a dostávajte newsletter každý piatok.

V aktuálnom MediaBrífingu sa dočítate:

  • Internetové firmy budú platiť nové dane, zdanenie chystá aj Česko.
  • Facebook mení dizajn a spúšťa viaceré novinky na zvýšenie súkromia.
  • Ústavný súd rozhodol, že médiá smú písať o Gorile.
  • Fact-checkeri vytvorili zoznam vyše 500 konšpiračných webov.

Ilustračné foto – AP/John Locher

Päť miliárd korún ročne by mohol získať český štátny rozpočet po zavedení novej digitálnej dane. Vyplýva to z konzervatívneho odhadu tamojšieho ministerstva financií, ktoré má zaviesť 7-percentnú daň pre veľké internetové firmy, ako sú napríklad Facebook a Google.

Daň by sa mala dotknúť spoločností s globálnym obratom nad 750 miliónov eur. Stanovený bude aj minimálny obrat na území Českej republiky, aby sa daň týkala len tých firiem, ktoré v krajine pôsobia. Ministerstvo by malo pripraviť návrh zákona do konca mája, účinnosť sa odhaduje na polovicu roku 2020, informovala ČTK.

Česko sa tak pridáva ku krajinám ako Francúzsko, Rakúsko a Británia, ktoré chcú zdaniť internetové giganty. A zrejme nebude posledné.

Chystá podobnú daň aj Slovensko?

Slovensko podporovalo zavedenie jednej digitálnej dane na úrovni EÚ. Členské štáty sa však nedohodli, neprešli ani kompromisné návrhy, a tak je možné, že aj my zavedieme vlastnú daň. No rozhodnuté ešte nie je. „Slovenská republika analyzuje možnosti nastavenia tejto dane s efektom jej prípadného zavedenia do praxe v budúcnosti,“ reagovalo na otázky ministerstvo financií.

Prečo nevznikla európska daň?

Návrh troj- až päťpercentnej európskej dane bol predstavený pred rokom, no proti sa postavili krajiny ako Írsko, Luxembursko, Fínsko či Švédsko. Medzinárodné internetové firmy smerujú svoje príjmy z EÚ práve do Írska a Luxemburska, kde platia mnohonásobne nižšie dane – často výrazne menšie ako 1 percento. (Známy je prípad firmy Apple, ktorá v roku 2014 zaplatila v Írsku daň len 0,005 percenta zo zisku.) Na schválenie spoločnej európskej dane je potrebná jednohlasná zhoda, tú tieto „daňové raje“ tak ľahko nepodpíšu. Neoplatí sa im to. Napríklad Írsko je so súčasným stavom spokojné, Facebook v ňom otvára nové priestory a do konca roka tam bude zamestnávať už 5000 ľudí.

Prečo je európska daň potrebná?

Každá krajina môže prijať vlastnú digitálnu daň, no jednotný postup by bol oveľa efektívnejší. Pri národných riešeniach sú totiž podmienky v každom štáte trochu iné (v Česku avizujú 7-percentnú daň, vo Francúzsku schválili trojpercentnú, Rakúsko zvýšilo dane na päť percent), čo zvyšuje administratívnu záťaž, ale vytvára to aj veľký priestor pre IT firmy na „daňové optimalizácie“.

Nie je okrem európskej aj nejaká iná možnosť?

Na stole je aj celosvetová dohoda, ktorá by mala vzniknúť v rámci

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Päť ministerstiev rieši pomoc najmenšiemu biznisu a peniaze stále nechodia
  • Národné kongresové centrum: Vláda už 60 miliónov nesľubuje, chce najprv štúdiu
  • Prognóza: NBS ráta s tým, že HDP sa tento rok zníži o 8,2 % oproti doteraz očakávanému prepadu o 10,3 %
  • Banky: Vláda schválila návrh zákona o zrušení osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií
  • Ochrana pred veriteľmi: Vláda posiela do parlamentu malý konkurz a neformálnu reštrukturalizáciu
  • ÚVO: Vláda vybrala dvoch členov odvolacej rady, uspeli Kubovič a Pudiš
  • Dane: Vláda súhlasila so zvýšením spotrebnej dane na tabakové výrobky
  • Banky: Poštová banka zmení názov na 365.bank
  • EÚ: ECB uvažuje o úprave inflačného cieľa, obáva sa príliš pomalého zdražovania
  • Obchod: Tesco chce do roku 2025 štvornásobne zvýšiť predaj náhrad mäsa pre vegánov, reaguje na rastúci dopyt
  • Radíme: Likvidácia firmy bude od októbra komplikovanejšia a drahšia

Spor bol o druhé a tretie miesto, do vplyvnej odvolacej rady ÚVO však nastúpi prvý a štvrtý z konkurzu

Noví členovia rady ÚVO. Počtom bodov z konkurzu štvrtý Ivan Pudiš (vľavo) a prvý Peter Kubovič (vpravo). Foto - Úrad vlády SR, koláž - N
Noví členovia rady ÚVO. Počtom bodov z konkurzu štvrtý Ivan Pudiš (vľavo) a prvý Peter Kubovič (vpravo). Foto – Úrad vlády SR, koláž – N

Vláda do vplyvnej odvolacej rady Úradu pre verejné obstarávanie vybrala počtom bodov prvého a štvrtého uchádzača z konkurzu. Zatiaľ nie je jasné, prečo sa tak rozhodla, kandidáti sa však sporili o druhé a tretie miesto.

Minúta po minúte

Vláda rozhodne o podpore pre národné kongresové centrum až po posúdení štúdie uskutočniteľnosti. Predložiť by ju malo občianske združenie, ktoré sa za projekt zasadzuje, a následne ho zhodnotí Útvar hodnoty za peniaze. Kabinet to schválil v uznesení.

Bývalá vláda Petra Pellegriniho krátko pred voľbami začala pre kongresové centrum chystať podporu 60 miliónov eur, toto uznesenie však dnes vláda na návrh ministra financií Eduarda Hegera zrušila.

Občianske združenie Národné kultúrne a kongresové centrum, ktoré založili umelci a mimovládka Globsec, má štúdiu predložiť do konca júna budúceho roka a zabezpečiť jej hodnotenie Útvarom hodnoty za peniaze, ktorý pôsobí pri ministerstve financií.

Následne by mohlo združenie predložiť realizačný zámer a vláda by do konca septembra 2021 rozhodla o forme účasti štátu.

Vláda prerušila rokovanie o dofinancovaní VšZP vo výške 300 miliónov eur. Minister financií Eduard Heger to zdôvodnil tým, že ide o vážnu tému a chcú o nej dorokovať „v pokoji“.

„Diskutovali sme na túto tému. Je to naozaj náročná a dôležitá téma. Zdravotníctvo je úplne kľúčové. Vidíme aj, čo sa deje v súvislosti s pandémiou, takže sme ten bod prerušili,“ povedal Heger.

Súkromné poisťovne možné dofinacovanie kritizujú, považujú ho za nekorektné a neférové. (tasr)

O nastavení dlhovej brzdy sa podľa ministra financií Hegera diskutuje. Očakáva, že parlament bude upravovať návrh, ktorý dnes schválila vláda. „Tento návrh som dal vypracovať renomovaným ekonómom. Ten sme zobrali a dávame ho do parlamentu, ale je potrebné ho vsadiť aj do politickej reality.“ (tasr, e)

Minister financií Heger žiada pre zámer národného kongresového centra najprv štúdiu uskutočniteľnosti. Návrh chce predložiť na dnešné rokovanie vlády. Štúdia má podľa ministra ukázať aj formu zapojenia sa štátu.

„Aby sme mohli urobiť akékoľvek rozhodnutie štátu, je potrebné mať štúdiu uskutočniteľnosti. Na základe nej budeme vedieť, aký model spolupráce medzi štátom a súkromným sektorom zvolíme a aká lokalita i prevedenie by bolo najvýhodnejšie,“ hovorí minister.

Kongresový cestovný ruch bol na Slovensku podľa Hegera dlhodobo zanedbaný, respektíve je aktuálne v „plienkach“. Pritom, ako tvrdí, ide o svetový trend prinášajúci pre ekonomiku zaujímavé príjmy.

„Dnes prednesieme uznesenie, ktorým stanovíme postup pri takejto veľkej veci, ktorá môže slovenskej ekonomike pomôcť. Je dôležité, aby to bol transparentný proces,“ skonštatoval minister. (tasr)

Ministerstvo pôdohospodárstva by chcelo z plánu obnovy EÚ na svoje priority 2,4 miliardy eur. Je to zhruba tretina grantov, čo Slovensko môže získať. Ján Mičovský pripustil, že tak veľa nemôžu dostať, dodal však, že má povinnosť sa o tieto peniaze uchádzať.

Reagoval tak aj na kritiku farmárskych organizácií, podľa ktorých nerieši problémy v rezorte. Tvrdí, že ministerstvo pripravilo pred dvoma mesiacmi „veľmi podrobnú stratégiu“ pre všetky zásadné problémy agrorezortu. Materiál podľa neho ministerstvu financií odovzdali 29. augusta.

Medzi prioritami Mičovský vymenoval napríklad digitalizáciu, rizikový fond, vytvorenie odbytových združení či hospodárenie s vodou v krajine, prírode blízke hospodárenie v lesoch, živé laboratóriá, závlahy či odvodňovacie kanály. (tasr, e)

Aerolínie v USA môžu zrušiť vyše 30-tisíc pracovných miest, ak nedostanú ďalšiu štátnu pomoc rádovo za miliardy dolárov. Zákaz prepúšťania, ktorým vláda podmienila už poskytnutú podporu 25 mld. USD, vyprší k 1. októbru.

Pandémia prudko znížila dopyt po lietaní, dopravcovia preto musia šetriť. Vedenie aeroliniek American, United a Southwest Airlines a JetBlue sa snaží na poslednú chvíľu presvedčiť zákonodarcov a spolupracovníkov prezidenta, aby schválili ďalšiu pomoc ešte tento týždeň.

„Nejde o získavanie finančných prostriedkov pre leteckú spoločnosť, ale o uchovanie infraštruktúry a udržanie členov našich tímov, pre ktorých nemáme prácu,“ povedal šéf American Airlines Doug Parker.

Čo robí vláda

Minister financií Steven Mnuchin dúfa, že aerolinky počkajú s prepúšťaním, ak bude dohoda o ďalšej pomoci na dohľad. Podľa Parkera by stačilo, keby sa podpora od vlády predĺžila na ďalších šesť mesiacov.

Kongres v marci schválil pre aerolinky 25 miliardovú pomoc, väčšinou vo forme federálnych grantov, ktorá im mala umožniť vyplácať zamestnancov do 30. septembra. Očakávalo sa, že v lete sa dopyt po lietaní spamätá, čo sa ale nestalo.

Štatistiky letísk ukazujú, že dopyt stagnuje na zhruba 30 % úrovne vlaňajška a dopravcovia naďalej prichádzajú o hotovosť. Vedenie leteckých spoločností neočakáva návrat k objemom roka 2019 niekoľko rokov. (čtk, cnbc)

Finančná správa plánuje predĺžiť otváracie hodiny daňových úradov a call centier. Dôvodom je termín daňových priznaní za minulý rok, ktoré treba stihnúť podať do pondelka 2. novembra. Dovtedy je potrebné daň aj zaplatiť.

Podávanie daňových priznaní bolo odložené na neurčito z tradičného marcového termínu. Dôvodom bola pandémia koronavírusu. Parlament však tento mesiac schválil konečný dátum. (tasr, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať