FacebookGoogleMédiáMediaBrífing

MediaBrífingMediaBrífing: Česko zdaní internetové giganty, Slovensko ešte analyzuje možnosti

Filip StruhárikFilip Struhárik
Zdieľať

MediaBrífing je newsletter o médiách a žurnalistike, ktorý získal čestné uznanie na Novinárskej cene „za prínos k rozvoju digitálnych médií a online žurnalistiky“ a za to, že sa stal „watchdogom sociálnych médií“. Prihláste sa na odber a dostávajte newsletter každý piatok.

V aktuálnom MediaBrífingu sa dočítate:

  • Internetové firmy budú platiť nové dane, zdanenie chystá aj Česko.
  • Facebook mení dizajn a spúšťa viaceré novinky na zvýšenie súkromia.
  • Ústavný súd rozhodol, že médiá smú písať o Gorile.
  • Fact-checkeri vytvorili zoznam vyše 500 konšpiračných webov.
Ilustračné foto – AP/John Locher

Päť miliárd korún ročne by mohol získať český štátny rozpočet po zavedení novej digitálnej dane. Vyplýva to z konzervatívneho odhadu tamojšieho ministerstva financií, ktoré má zaviesť 7-percentnú daň pre veľké internetové firmy, ako sú napríklad Facebook a Google.

Daň by sa mala dotknúť spoločností s globálnym obratom nad 750 miliónov eur. Stanovený bude aj minimálny obrat na území Českej republiky, aby sa daň týkala len tých firiem, ktoré v krajine pôsobia. Ministerstvo by malo pripraviť návrh zákona do konca mája, účinnosť sa odhaduje na polovicu roku 2020, informovala ČTK.

Česko sa tak pridáva ku krajinám ako Francúzsko, Rakúsko a Británia, ktoré chcú zdaniť internetové giganty. A zrejme nebude posledné.

Chystá podobnú daň aj Slovensko?

Slovensko podporovalo zavedenie jednej digitálnej dane na úrovni EÚ. Členské štáty sa však nedohodli, neprešli ani kompromisné návrhy, a tak je možné, že aj my zavedieme vlastnú daň. No rozhodnuté ešte nie je. „Slovenská republika analyzuje možnosti nastavenia tejto dane s efektom jej prípadného zavedenia do praxe v budúcnosti,“ reagovalo na otázky ministerstvo financií.

Prečo nevznikla európska daň?

Návrh troj- až päťpercentnej európskej dane bol predstavený pred rokom, no proti sa postavili krajiny ako Írsko, Luxembursko, Fínsko či Švédsko. Medzinárodné internetové firmy smerujú svoje príjmy z EÚ práve do Írska a Luxemburska, kde platia mnohonásobne nižšie dane – často výrazne menšie ako 1 percento. (Známy je prípad firmy Apple, ktorá v roku 2014 zaplatila v Írsku daň len 0,005 percenta zo zisku.) Na schválenie spoločnej európskej dane je potrebná jednohlasná zhoda, tú tieto „daňové raje“ tak ľahko nepodpíšu. Neoplatí sa im to. Napríklad Írsko je so súčasným stavom spokojné, Facebook v ňom otvára nové priestory a do konca roka tam bude zamestnávať už 5000 ľudí.

Prečo je európska daň potrebná?

Každá krajina môže prijať vlastnú digitálnu daň, no jednotný postup by bol oveľa efektívnejší. Pri národných riešeniach sú totiž podmienky v každom štáte trochu iné (v Česku avizujú 7-percentnú daň, vo Francúzsku schválili trojpercentnú, Rakúsko zvýšilo dane na päť percent), čo zvyšuje administratívnu záťaž, ale vytvára to aj veľký priestor pre IT firmy na „daňové optimalizácie“.

Nie je okrem európskej aj nejaká iná možnosť?

Na stole je aj celosvetová dohoda, ktorá by mala vzniknúť v rámci OECD. Hovorilo sa, že by mala byť hotová najskôr v roku 2020, ale ani to nie je isté. Záujmy internetových gigantov tu totiž budú obhajovať Spojené štáty, ktoré sa už v minulosti proti európskemu plánu na zdanenie amerických firiem ostro postavili, pripomenul Karel Wolf na webe Lupa.

Prečo je potrebné vymýšľať nejakú novú daň?

Ako vlani uviedlo aj slovenské ministerstvo financií, súčasné pravidlá zdaňovania boli vytvorené pre tradičné podniky a sú založené na zásade, že zisky by sa mali zdaniť tam, kde sa vytvára hodnota. Internetové spoločnosti však môžu podnikať cezhranične aj bez fyzickej prítomnosti v krajine, a tak vznikol nesúlad „medzi miestom zdanenia a miestom, kde sa skutočne vytvárajú hodnoty“.

Ktorých firiem sa digitálna daň môže týkať?

Zasiahnuté by mali byť napríklad firmy Google, Facebook, Amazon, Apple, Uber, Airbnb, Booking, Netflix, Twitter či Snapchat. Veľmi záleží na tom, ako presne bude daň zadefinovaná a aký minimálny obrat budú musieť mať firmy v danej krajine, aby sa na ne nová daň vzťahovala. Predpokladá sa, že limity budú nastavené tak, aby daň obišla malé podniky a startupy.

Bude digitálna daň v Česku prijatá?

Je to dosť pravdepodobné. Už sa na nej dohodli ANO a ČSSD, predbežnú podporu však už vyjadrili aj KDU-ČSL a Piráti. Daň má však podporovateľov aj v biznise – napríklad spoločnosť Seznam by ju uvítala, lebo by postihla konkurenčný Google. „Myslíme si, že nie je udržateľné, aby spoločnosti v rovnakom sektore platili rozdielne dane. Seznam zaplatil v roku 2017 24 miliónov eur na dani z pridanej hodnoty. Nadnárodné korporácie pritom platia dane vo výške niekoľkých stoviek tisíc eur,“ povedala pre Euractiv Věra Průchová zo Seznamu.

Ďalšie správy o médiách

FACEBOOK
Facebook mení dizajn a spúšťa viaceré novinky, vďaka ktorým chce lepšie chrániť dáta používateľov. Správy cez Messenger budú napríklad šifrované, takže ani samotný Facebook nebude vedieť, o čom si píšete. Niektoré správy budú dočasné a po čase zmiznú. Aplikácia tiež bude prepojená so službou WhatsApp. Na Instagrame ľudia neuvidia, koľko máte lajkov. Samotný Facebook bude menej modrý a viac priestoru dostanú skupiny a komunity.

Nový dizajn Facebooku. Zdroj – twitter.com/kevinroose

GORILA
Ústavný súd rozhodol, že médiá majú právo informovať o spise Gorila a komentovať ho. „Ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa. Ich úlohou je totiž poukazovať aj na politické prešľapy a škandály,“ napísali ústavní sudcovia. Skritizovali tiež nižšie súdy, ktoré pri žalobách od Penty požadovali od novinárov overenie autenticity spisu. „Je absurdné požadovať od novinárov, aby v tomto smere nahrádzali orgány činné v trestnom konaní.“ Podľa súdu by to znamenalo, že novinári by zo spisu vôbec nesmeli citovať, „čo je z hľadiska ochrany slobody prejavu neakceptovateľné“.

SLOBODA TLAČE
Iba deväť percent ľudí žije v krajinách s dobrou či uspokojivou slobodou tlače – našťastie sme medzi nimi aj my. Až 74 percent ľudí žije v krajinách, kde je situácia so slobodou tlače „zložitá“ či „veľmi vážna“, píšu Reportéri bez hraníc. O slobode tlače na Slovensku budeme diskutovať v pondelok 6. mája v Café Scherz. Pozvanie prijali aj Karol Farkašovský (SNS) a Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS). Moderuje Braňo Dobšinský. Srdečne vás pozývam.

GUARDIAN
Britský denník Guardian dosiahol prvý prevádzkový zisk od roku 1998. Zisk za účtovný rok 2018-2019 dosiahol 800-tisíc libier. Na porovnanie: firma urobila za posledné tri roky stratu 57 miliónov. Guardian má 655-tisíc pravidelných podporovateľov na webe a v printe.

NOVÝ ZÉLAND
Päť najväčších médií na Novom Zélande sa dohodlo, že nebudú šíriť rasistické a extrémistické myšlienky útočníka, ktorý v marci zastrelil 50 ľudí v mešitách v meste Christchurch. Útočník sa postaví 14. júna pred súd a médiá sa tak dobrovoľne dohodli, že nebudú robiť reklamu jeho názorom.

GOOGLE
Akcie firmy Alphabet, materskej spoločnosti Googlu, v utorok ráno klesli o zhruba osem percent. Príjmy z reklamy totiž rástli pomalšie, ako sa očakávalo. „Samozrejme, firmy často neplnia odhady príjmov, no keď má niekto víťaznú sériu, akú mal aj Alphabet, ľudia si všimnú, že sa skončila,“ napísal web Fast Company.

Vývoj cien akcií spoločnosti Alphabet. Zdroj – Google

Video týždňa

Mark Zuckerberg diskutoval s historikom Yuvalom Noahom Hararim, autorom kníh Sapiens, Homo Deus a 21 lekcií pre 21. storočie. Ten v debate hovoril napríklad aj o tom, že hrozba umelej inteligencie nespočíva v tom, že by nás raz roboty zničili, ale skôr v prehlbovaní nerovnosti medzi ľuďmi a v manipulovaní s ľuďmi.

Hoaxy, dezinformácie a propaganda

  • International Fact-Checking Network spojila päť rôznych zoznamov dezinformačných stránok a vytvorila jednu veľkú databázu s vyše 500 webmi. Z databázy chce následne vyradiť všetky neaktívne stránky, automaticky monitorovať, či neboli presmerované, a objavovať ďalšie súvisiace stránky. (Odkaz prestal fungovať, dostupné je to ešte tu.)
  • Autori dezinformácií napodobňujú prácu novinárov, povedal v rozhovore šéfeditor webu PolitiFact Aaron Sharockman. „Ako novinári by sme sa mali viac snažiť o odlíšenie.“ Povedal tiež, že odhaľovať lži má zmysel, problémom však je, že to nedokážeme robiť dosť rýchlo. „Je oveľa ľahšie dezinformáciu vytvoriť, ako ju overiť.“
  • Do českých redakcií dorazilo video s Milošom Zemanom, na ktorom prezident počas návštevy Číny pomáha starenke. Video však bolo úplne falošné, ide vlastne o tzv. deepfake. „Kto video vytvoril, kto ho šíril po českých redakciách a s akou motiváciou, zatiaľ nie je jasné,“ napísal Jan Tvrdoň.
  • Facebook úplne zablokoval Alexa Jonesa, jeho web Infowars a ďalších konšpirátorov. Boli totiž označení za nebezpečných a už si nemôžu vytvoriť nové účty. Všetky články či videá z Infowars Facebook a Instagram odstránia a ľudia, ktorí ich budú zdieľať príliš často, môžu byť vraj tiež zablokovaní.

Fail týždňa

Bývalý kandidát na bratislavského primátora a kontrolóra Ján Mrva označil nové pravidlá reklamy na Facebooku za cenzúru a dokonca naznačuje, akoby s nimi mal niečo spoločné primátor Matúš Vallo. Pravidlá pritom platia pre všetky politické reklamy v EÚ, nejde teda o žiadne sprisahanie proti Mrvovi. Aj diskusia pod jeho príspevkom otvára nepríjemné otázky o jeho úsudku.

V skratke

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na DennikE.sk