Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Zákon od SNS preverí Ústavný súd, reťazce pošlú sťažnosť do Bruselu

Zákon predkladala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná, pozmeňovací návrh, ktorý zaviedol povinnosť zverejňovať povinný podiel slovenských potravín v letákoch, presadila poslankyňa SNS Eva Antošová. Foto - TASR
Zákon predkladala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná, pozmeňovací návrh, ktorý zaviedol povinnosť zverejňovať povinný podiel slovenských potravín v letákoch, presadila poslankyňa SNS Eva Antošová. Foto – TASR

Opoziční poslanci chcú, aby ústavní sudcovia predbežným opatrením pozastavili účinnosť zákona o neprimeraných podmienkach v obchode, kým nerozhodnú, či je v súlade s ústavou.

Len niečo vyše týždňa platí zákon o neprimeraných podmienkach v obchode a už ho dáva opozícia na Ústavný súd. Poslanci SaS a OĽaNO dnes podali návrh, aby zákon z dielne ministerstva pôdohospodárstva, pod vedením Gabriely Matečnej (SNS), ktorý následne doplnili pozmeňujúcimi návrhmi viacerí poslanci, preveril.

Takýto krok opoziční poslanci avizovali už v čase schvaľovania tohto zákona.

V zdôvodnení svojho podnetu pre Ústavný súd pritom uvádzajú rovnaké argumenty, ktoré kritizovali ešte pred prijatím zákona v parlamente. Pod podanie zozbierali 30 podpisov poslancov OĽaNO a SaS.

Poslanci tiež žiadajú Ústavný súd, aby pred tým, než definitívne rozhodne, predbežným opatrením pozastavil ustanovenia, ktoré označili za protiústavné.

Podľa podpredsedníčky SaS Jany Kiššovej treba na škodlivé a protiústavné zákony upozorňovať a tento zákon podľa nej poškodzuje spotrebiteľov aj podnikateľov. „Je to absurdný zákon, je to doslova výplod ekonomického nacionalizmu, ktorý by vo vyspelej Európe nemal mať miesto,“ povedala.

Diskriminačné ustanovenia

Za diskriminačné a protiústavné označili zakotvenie povinnosti uvádzať minimálne 50 percent slovenských potravín v letákoch.

Podľa opozície toto ustanovenie diskriminuje napríklad zahraničných výrobcov či dodávateľov, ktorí nebudú môcť prezentovať svoje výrobky formou letákov, ak nemajú v ponuke aj slovenské produkty. Podľa opozičných poslancov

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Zástupca podnikov Machunka: Nezatvárajme firmy, radšej v nich testujme každý deň

Rastislav Machunka. Foto - TASR
Rastislav Machunka. Foto – TASR

Ak by boli slovenské firmy dva týždne zavreté, strácali by dôveru svojich partnerov, hovorí viceprezident asociácie zamestnávateľov Rastislav Machunka. „Lebo v biznise je to tak – proste ste to nedodali. A že ste tam mali covid, to je váš problém, nedodržiavali ste opatrenia, tak vás zavreli a hotovo.“

Minúta po minúte

Pandémia vyhnala rozpočtový deficit Kanady za 9 mesiacov na takmer 162 miliárd eur. Na konci roka 2019 mala pritom krajina ešte prebytok. Dôvodom sú opatrenia súvisiace s pandémiou. (tasr)

V Kanade riešia záhadu masla, ktoré v teple nemäkne. Spotrebitelia si všimli, že v poslednom čase sa horšie rozotiera, majú pochybnosti o jeho kvalite. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám dávať do krmiva viac palmového tuku.

Potravinársku aféru s názvom „buttergate“ podľa anglického označenia pre maslo ako prví na sociálnych sieťach rozšírili profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. „S naším maslom sa niečo deje a ja na to prídem. Všimli ste si, že pri izbovej teplote už nemäkne? Je vodové? Gumové?“ napísala na Twitteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárskych kníh Julie Van Rosendaalová.

Tá prišla aj s prvým vysvetlením – za zmenu kvality masla zodpovedá zmenené zloženie krmív. V Kanade totiž vlani dlhá karanténa a ľudia, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, spôsobili, že dopyt po masle stúpol o 12 %.

Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, zvyšujú produkciu mlieka aj jeho tučnosť. Vlani sa však tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv, ktoré bohato kŕmia palmovým tukom, vyššiu teplotu topenia.

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois tvrdí, že palmový tuk v krmivách je síce povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Farmári však nesúhlasia, podľa nich je palmový tuk spoľahlivým prostriedkom ako kravám dodať energiu a žiadne jeho škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe. (čtk, bbc)

Železničná spoločnosť Slovensko dosiahla vlani kladný hospodársky výsledok 10 miliónov eur. Stalo sa tak preto, že účtovne rozpustila rezervu, ktorú si vytvárala pre prípad prehry vo veľkom súdnom spore. V oblasti tržieb od cestujúcich však hlási výrazný pokles.

„Žiaľ, pod všetko sa podpísala koronakríza, a keďže nevieme predvídať jej ďalší vývoj, ťažko sa nám odhaduje, kedy sa dostaneme opäť na lepšie čísla. Pretrvávajúci lockdown nám neustále spôsobuje pokles cestujúcich, ktorých budeme chcieť opäť pritiahnuť do vlakov, čo si bude vyžadovať ďalšie marketingové aktivity,“ priblížil hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Tiež poukázal na to, že napriek kríze sa nezastavila obnova vozidlového parku, ktorý potrebuje nemalé investície. „Ďalšou položkou v našom rozpočte sú opatrenia, ktoré si zasa vyžiadala pandémia. Celkovú situáciu teda nemôžeme hodnotiť pozitívne,“ zhrnul.

Zároveň skonštatoval, že ZSSK hľadá úspory na dennej báze takmer všade. Počas minulého roka tak podľa hovorcu ušetrili na ľudských zdrojoch 2,4 milióna eur, a to v podobe „home office“ či krátenia úväzkov, na energiách zasa oproti plánu ušetrili 3,4 milióna eur, hoci od decembra ZSSK jazdí na novej trati do Komárna. Na ostatných službách, bez tých opravárenských, vykazuje spoločnosť úsporu 4 milióny eur.

Takisto na zamedzenie zvyšovania ďalších strát a nákladov stopli komerčné vlaky InterCity či zredukovali dĺžku jednotlivých vlakov.

Otázka realizácie a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme, a teda aj hospodárenia ZSSK v čase koronakrízy, je podľa hovorcu stále otvorená.

„Intenzívne komunikujeme s naším akcionárom, ministerstvom dopravy, ale aj s ministerstvom financií o tom, ako zabezpečiť naše fungovanie tak, aby výpadky v našich službách a rozpočte neovplyvnili budúcnosť železničnej dopravy na Slovensku,“ dodal.

Súčasne zdôraznil, že v tejto chvíli je ťažké niečo predvídať, medziročný prepad cestujúcich a tržieb je obrovský. Pokles cestujúcich pri porovnaní januára 2020 a 2021 je 65,98 %. Prepad tržieb v rovnakom porovnaní predstavuje 72,13 %, a to všetko po zarátaní novej trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.

„Pokiaľ nevidíme na koniec pandémie, nevieme seriózne plánovať ani naše financie, ani marketingové kampane motivujúce ľudí na návrat do vlakov,“ podotkol Kováč. (tasr)

Ministerstvo vnútra plánuje 200 miliónov eur z fondu obnovy využiť na boj proti korupcii, modernizáciu krízového riadenia, zefektívnenie finančného vyšetrovania či modernizáciu polície.

„Ministerstvo vnútra SR je v intenzívnom kontakte s Ministerstvom financií SR, s ktorým dolaďuje komponent s názvom Boj proti korupcii, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva tak, aby bol pripravený na ďalšie rokovania s Európskou komisiou,“ priblížil rezort.

Hlavným cieľom opatrení má byť zavedenie efektívneho proaktívneho finančného vyšetrovania s vybudovaním personálnych a informačných kapacít. Zefektívniť by sa mohol aj boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Prispieť by k tomu mali nové nástroje na ich odhaľovanie.

Pripravované opatrenia sa podľa MV SR zameriavajú aj na zníženie nedôvery v políciu jej modernizáciou, digitalizáciou, zlepšením analytických možností a poskytovaním pomoci obetiam trestných činov.

Víziou je tiež zvýšenie odolnosti v krízových situáciách, ako je napríklad pandémia ochorenia covid-19, a modernizácia systému krízového riadenia. (tasr)

Vodiči a niektorí ďalší zamestnanci Dopravného podniku Bratislava sa môžu dať zaočkovať už tento víkend. „Sme za túto možnosť nesmierne vďační, lebo bez našich kolegov by mesto nemohlo plnohodnotne fungovať,“ uviedol riaditeľ DPB Martin Rybanský.

„Od začiatku pandémie sme zdôrazňovali, že naši vodiči sú v prvej línii, dennodenne odvezú desaťtisíce ľudí bez ohľadu na to, aká je epidemická situácia. Aj vďaka nim sa do práce dostanú lekári, lekárky, zdravotníci a ľudia z mnohých ďalších profesií, ktoré spadajú do kritickej infraštruktúry. Sú jednými z nich.“

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať