Pediatrička s 25-ročnou praxou utiekla pred vojnou na Donbase. Lekári u nás chýbajú, jej neuznali diplomy

Pozerali ste filmy z druhej svetovej vojny? Viete si predstaviť zábery, ako mestom tiahnu okupanti so zbraňami? Pred štyrmi rokmi sa to dialo aj v Donecku. Pre pediatričku Viktoriyu Dmytrukovú to bola chvíľa, keď sa s rodinou rozhodla odísť z Ukrajiny. Dnes žije na Slovensku.

O vojne Viktoriya Dmytruková hovoriť nechce. Kým sa vojna nezačala, pracovala v doneckej nemocnici. Po niekoľkých mesiacoch bojov sa presunuli s manželom aj dvomi synmi do Ľvova, teda neďaleko našej hranice. Keď jej manžel dostal ponuku pracovať v Bratislave, presťahovali sa na Slovensko. Jej aj manželovi rodičia ostali na Ukrajine.

Od príchodu k nám v roku 2015 lekárka bojuje s byrokraciou a nezáujmom úradníkov. Ide jej o to, aby jej ministerstvo školstva uznalo diplomy, ktoré získala vo svojej vlasti. Dvakrát ju odmietli, teraz sa opäť odvolala. Diplomy jej nechce Slovensko uznať ani potom, čo jej ich uznala Karlova univerzita v Prahe. Naše ministerstvo školstva to vidí inak.

Ak sa to nezmení, pôjde do Česka

S Viktoriyou Dmytrukovou a jej manželom sme sa stretli v bratislavskej kaviarni. Už predtým ako prišli do Bratislavy, sa začali učiť slovenčinu. Ich dvaja synovia už hovoria oveľa lepšie ako oni a často si svojich rodičov za ich slovenčinu doberajú. Aj Dmytrukovci „dospeláci“ však už jazyk ovládajú. Pozerajú filmy v slovenčine, čítajú aj naše noviny.

Starší syn má 19 a bude maturovať, mladší má 16, obaja študujú na gymnáziu. Starší chce pokračovať na univerzite. „Z matematiky mal 80 percent, mohol mať aj viac, ale jednej otázke nie celkom rozumel,“ hovorí Dmytruková, ako mladší zo synov zvládol celoslovenské testovanie školákov Monitor 9.

Slovensko pre nich nebola jediná možnosť. Ako nový domov zvažovali aj Česko, Poľsko či Slovinsko. U nás sa im však páčilo najviac. Pred tým, ako sa rozhodli presťahovať, si boli Slovensko aj pozrieť. „Je tu krásna príroda aj dobrí ľudia,“ hovoria.

Viktoriya Dmytruková však na Slovensku ako lekárka pracovať nemôže. Ide o pediatričku s 25-ročnou praxou, pracovala v ukrajinskej nemocnici, má dve atestácie z detských infekčných ochorení a pediatrie, má aj doktorát. Prednášala na univerzite v Kyjeve a má aj potvrdenie, že by ju hneď prijali v nemocnici v Trebišove. Problém je, že ministerstvo školstva jej nechce uznať, že má dostatočné vzdelanie.

Pediatrička vyberá z tašky 80-stranový fascikel. Ide o dokumenty, ktoré dala úradne preložiť a predložila ich ministerstvu školstva. Len preklad ju stál zhruba 2000 eur. „Archívne údaje zostali v Donecku a v tom čase sa ostreľovanie mesta zintenzívnilo a bolo potrebné počkať na stabilizáciu situácie,“ opisuje, ako zháňala dokumenty.

Na prvé rozhodnutie ministerstva školstva o tom, či jej uznajú lekárske diplomy, čakala päť mesiacov. Zamietli to. Odvolala sa. Neuspela. „Ani to nečítali,“ hovorí smutne. Usudzuje tak z argumentov o odmietnutí, ktoré si prečítala v rozhodnutí.

„Je pre mňa nepochopiteľné, že mi neuznali ani predmet pediatria, a to som skončila lekársku univerzitu ako pediater a mala absolvovaných viac hodín štúdia, ako máte na Slovensku. Pretože tento predmet sa na vysokej škole na Ukrajine nazýva detské choroby a na Slovensku je to pediatria,“ vysvetľuje. Keď sa chcela s úradníkmi stretnúť, nemali záujem. „Stretla som sa len s nechuťou pochopiť moju situáciu.“

Rozdiel v štúdiu podľa nej spočíva v tom, že u nás lekár najskôr študuje všeobecne a potom sa špecializuje. Na Ukrajine je to vedný odbor, čo znamená, že sa špecializujú od začiatku. Podobne ako u nás stomatológia. Tak ako na Ukrajine sa študovalo aj u nás do roku 1990. Teda pediatri, ktorí študovali do tohto roku, mali rovnaký typ štúdia ako ukrajinská pediatrička, ktorej nechcú uznať diplom.

„Slovensko však požaduje pri procese uznávania diplomu, aby mal lekár, aj pediater, vzdelanie všeobecného lekára a až následnú špecializáciu,“ vysvetľuje Alona Kurotová zo SlovakiaInvestu, ktorá sa snaží pomáhať lekárom z tretích krajín uplatniť sa v našom zdravotníctve.

Dmytruková to skúšala aj na slovenských vysokých školách – na Slovenskej zdravotníckej univerzite a Univerzite Komenského. Ani tam si ju podľa nej nevypočuli. „Ani sa nesnažili nájsť nejaký spôsob,“ hovorí. Je pritom ochotná sa dovzdelať alebo urobiť skúšky, ak by to od nej žiadali, ale nič také jej nenavrhli.

Po roku a pol márnej snahy skúsila, či bude mať rovnaký problém v Česku. Požiadala o uznanie diplomu. Úradníci z Karlovej univerzity v Prahe s ňou komunikovali a po mesiaci jej diplomy uznali. Znamená to, že má potvrdené, že Karlova univerzita jej vzdelanie považuje za dostatočné.

A tak to skúsila opäť na Slovensku – už aj s dokladom, že jej diplomy uznali na Karlovej univerzite. Opäť ju odmietli. Začiatkom mája sa opäť odvolala a čaká na odpoveď. „Nemôžem pochopiť postoj ministerstva školstva k lekárom, keď vidím katastrofickú situáciu na Slovensku so zdravotníckym personálom,“ komentuje to. Pozná aj iných ukrajinských pediatrov, ktorí majú problém, a tak zatiaľ musia pracovať ako upratovači v nemocniciach.

Ministerstvo zdravotníctva konštatuje, že na Slovensku chýba 3500 lekárov a 2-tisíc z tých, čo u nás pracujú, je už v dôchodkovom veku. Ak dnes odíde pediater, často sa deti len prerozdelia do iných obvodov, pretože ho nemá kto nahradiť.

To bol aj prípad pediatričky z Karlovej Vsi v Bratislave, ktorá zatvorila ordináciu a išla do dôchodku. Jej pacientov prebrala lekárka z iného obvodu. Aj ona má už 70 rokov. Zhruba tretina pediatrov u nás je v dôchodkovom veku.

Je prirodzené, že nemocnice majú o Viktoriyu Dmytrukovú záujem, ona si však bez dokladov biely plášť obliecť nemôže. „Dúfala som, že moja lekárska skúsenosť a moje vedomosti môžu byť užitočné v krajine, ktorá sa pre nás stala novým domovom,“ hovorí.

Ešte stále platí, že chce s rodinou zostať na Slovensku, ak sa však postoj ministerstva školstva nezmení, pôjde pracovať do Česka. Bude to pre ňu ťažké – jej manžel má firmu na Slovensku, deti tu študujú a ona nechce, aby sa opäť museli sťahovať. Dnes sa už učí češtinu, aj keď dúfa, že sa jej nakoniec podarí zamestnať v odbore na Slovensku.

Doteraz fungovala tak, že mesiac prednášala v Kyjeve na univerzite a mesiac bola na Slovensku. Chcela by však opäť pracovať ako lekárka. „Mám rada svoju prácu, milujem pacientov, chcem pracovať a zostať v profesii, ale nemôžem to robiť na Slovensku, ak mi neuznajú vzdelanie.“

Z Donecka po začatí vojny odišli mnohí kolegovia Dmytrukovej. Časť do iných ukrajinských miest, niektorí sa odsťahovali z krajiny. Finančne sa tam mali lepšie, náklady na život sú u nás vyššie. „Na Ukrajine sa žije omnoho lacnejšie,“ hovorí Dmytrukovej manžel.

„Ale v takej krajine nemôžeme vychovávať deti,“ dodáva jeho manželka. Už na začiatku vojny vedeli, že to nebude dobré, teraz je situácia podľa nich katastrofálna.

Aj keď ministerstvo zdravotníctva aj premiér hovoria o nedostatku lekárov, pri otázkach o Dmytrukovej odkazujú, že je to záležitosť ministerstva školstva. To má na starosti uznávanie diplomov. Celkovo na Slovensku podľa Slovenskej lekárskej komory pracuje 449 lekárov z Ukrajiny. Pediatri sú z Ukrajiny podľa ich údajov štyria.

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že na Slovenskej zdravotníckej univerzite zabezpečilo prípravný kurz k doplňujúcej skúške lekárov a zubárov. Vďaka tomu podľa ministerstva na skúškach uspeje viac lekárov.

Ministerstvo školstva vysvetľuje, že diplom Dmytrukovej zamietli, lebo štúdium na Ukrajine a u nás je rozdielne. Ako je potom možné, že na Karlovej univerzite s uznaním nebol problém? Ministerstvo odpovedá, že sa proces uznávania dokladov môže v rôznych krajinách líšiť.

Povolanie lekár je regulované zamestnanie na európskej úrovni, to znamená, že spadá do takzvaného sektorového povolania podľa smernice Európskeho parlamentu, vysvetľuje ministerstvo. „Pri týchto povolaniach – lekár, zubný lekár, sestra, farmaceut, pôrodná asistentka, veterinárny lekár a architekt – bola zosúladená odborná príprava na európskej úrovni.“

Uznať kvalifikáciu v týchto odboroch je možné, len ak žiadateľ splní minimálne štandardy. Na názor sa pýtajú aj vysokých škôl. Pri pediatričke z Ukrajiny to bola Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Keď porovnávali študijný odbor pediatria so všeobecným lekárstvom, zistili podľa nich podstatné rozdiely. Pediatria je podľa ministerstva špecializačný študijný odbor a nie regulované povolanie. Teda pediatriu treba absolvovať po skončení lekárskeho študijného programu v študijnom odbore všeobecné lekárstvo. „Na to, aby mohla byť uznaná špecializácia, je potrebné najskôr absolvovať štúdium všeobecného lekárstva,“ tvrdí ministerstvo školstva.

Ťažkosti so slovenčinou

Podobné problémy ako ukrajinská pediatrička mal aj lekár z Palestíny Ahmed Al Borno, ktorý začal študovať na Slovensku, ale štúdium dokončil v Egypte.

Ťažkosti majú nielen pediatri, ale aj iné lekárske odbory. Aj keď im uznajú diplom, musia urobiť odborné skúšky. Problém je, že ich musia zvládnuť v slovenčine. „Nie je postačujúci jeden týždeň, ktorý po prvýkrát pripravila Slovenská zdravotnícka univerzita,“ hovorí chirurg z Tadžikistanu Manuchekhr Burkhanov. Jemu diplomy uznali. Školenie trvalo podľa neho päť dní, stálo to 200 eur a účastníci tam opakovane počúvali, že aj tak skúšky neurobia.

Skúšky sú okrem toho podľa palestínskeho pediatra aj netransparentné, pretože nie sú vopred známe okruhy a nie sú zverejnené ani vyhodnotenia testov. Vlani bolo podľa SlovakiaInvestu úspešných len 18 percent lekárov z tretích krajín, teda štyria.

Pre lekárov z týchto krajín by podľa spoločnosti, ktorá sa im snaží pomôcť, bola vhodná odborná stáž, ktorú chce zaviesť ministerstvo zdravotníctva. Dôležité je, aby mali kvalitnú výučbu slovenčiny.

Alena Kurotová učí cudzincov slovenčinu v jazykovej škole iCan. Podľa jej názoru by bolo najlepšie, ak by štát zaplatil kurz slovenčiny, ktorý by trval tri až šesť mesiacov podľa toho, či je lekár zo slovanskej krajiny. Nasledovala by polročná odborná stáž a po nej doplňujúca skúška. Lekár by mal potom povinnosť odslúžiť v slovenskej nemocnici určitý čas, aby si odpracoval finančnú podporu štátu.

„Takto to funguje napríklad vo Veľkej Británii,“ hovorí všeobecný lekár Emilián Kozma, ktorý sa do svojej ambulancie snaží získať ďalšieho odborníka.