Lubyová sa pýta, či chcú ľudia povinnú škôlku od päť rokov. Čo odpovedajú odborníci? (anketa)

Povinná škôlka pre deti od päť rokov sa má zaviesť bez diskusie. Návrh na jej zavedenie predložili do parlamentu poslanci, nešiel teda štandardným legislatívnym procesom, počas ktorého by sa k nemu mohli vyjadrovať všetci, ktorých sa zmena dotkne.

Teraz ministerstvo školstva, ktoré vedie Martina Lubyová (nominantka SNS), zverejnilo na svojom Facebooku anketu, kde kladie podľa mnohých manipulatívnu otázku. Znie: Ste za zavedenie povinnej predškolskej dochádzky, a teda deti sa budú vzdelávať v rukách odborníkov, alebo proti?

Ministerstvo tvrdí, že cieľom ankety je zistiť názor verejnosti, „keďže sa táto otázka dotýka prakticky celej spoločnosti“. Anketa podľa vyjadrenia ministerstva slúži len pre interné potreby a má informatívny charakter, zapojiť do nej sa dá ešte 5 dní.

„V súvislosti so spustením ankety ministerstvo školstva víta množstvo podnetov zo strany verejnosti, ku ktorým sa vyjadrí pani ministerka vo svojom videu,“ napísal tlačový odbor ministerstva.

Na otázku, či požiadajú poslancov o stiahnutie tejto novely, aby mohla prebehnúť bežná diskusia,  ministerstvo povedalo, že postup je plne v kompetencii poslancov, ktorí návrh predložili.

Keďže pred prípravou a predložením zákona neprebehla odborná diskusia, Denník N oslovil viacerých odborníkov, aby odpovedali na dve otázky:

1. Mala by byť zavedená povinná predškolská dochádzka pre päťročné deti? Aké má výhody a aké nevýhody?
2. Ako hodnotíte postup ministerstva školstva  pri príprave zákona? (bez diskusie pred predložením a následná anketa na Facebooku)

Viera Kalmárová, hlavná  školská inšpektorka

1. Som jednoznačným stúpencom zámeru zaviesť povinné predškolské vzdelávanie pre uvedenú vekovú kategóriu detí. Existuje viacero serióznych výskumov,  z ktorých vyplýva, že absolvovanie predškolského vzdelávania a výchovy zvyšuje školskú úspešnosť detí. Tento pozitívny efekt nie je jediný.  „Spolužitie“ detí s odlišnými povahovými črtami, ktoré pochádzajú  z rôznorodého prostredia, má aj významný socializačný efekt.  V tomto kontexte sa nestotožňujem s názorom, že povinné predškolské vzdelávanie sa má týkať výlučne detí, ktoré pochádzajú z komplikovaných sociálnych pomerov. Ide totiž aj o to, že spolužitie detí v heterogénnych kolektívoch je cestou k získavaniu sociálnych spôsobilostí a k posilňovaniu sociálnej súdržnosti, ktorá je dôležitá pre všetkých.
2. Legislatívny proces v tomto prípade vnímam s rozpakmi. Pre kvalitu zákona by bol vhodnejší štandardný proces, v ktorom by bol priestor pre vyhodnotenie všetkých názorov, pripomienok a návrhov. Sama vnímam niektoré ustanovenia zákona ako menej zrozumiteľné, alebo také, ktoré budú v aplikačnej praxi problematické. Súčasná spoločenská diskusia o tom, či je tento krok univerzálne užitočný alebo je užitočný iba pre konkrétnu skupinu detí, či je tento krok ohrozením práv rodičov, alebo ide o ničím nepodložené obavy, je svedectvom o tom, že prišlo k dosť zásadnému zlyhaniu v komunikovaní tejto témy.

Jozef Turčány, Združenie miest a obcí Slovenska

1. Možno dobrý úmysel v tejto, poslancami navrhovanej, podobe zákona nemôže byť úspešný. Výhody – deti budú pripravenejšie na školskú dochádzku, osvoja si viac hygienické návyky a môže byť podporená ich socializácia v kolektíve. Nevýhody – kompetenčné nejasnosti, ktoré budú spôsobovať veľké problémy. Nie je jasné, či ide o štátnu pôsobnosť, presunutú na obce, alebo ich originálnu povinnosť  s financiami štátu alebo bez nich). Návrhom sa posúva začiatok povinnej školskej dochádzky na 5 rokov, ktorá sa však má vykonávať v materskej, nie v základnej škole. Povinnosť vymáhať povinnú dochádzku od rodičov má obec na základe pokuty, čo bude v mnohých prípadoch zásadný problém. Už pri základných školách je vymáhanie neplnenia dochádzky najmä v nultých ročníkoch zásadný problém, čo dokazuje počet neospravedlnených vymeškaných hodín (aj 80 %). Povinným prijatím päťročných detí do škôlok mnohé obce a škôlky budú musieť vylúčiť zo svojich radov mladšie deti (nebudú mať vzhľadom na zákonné obmedzenia počtov miesto). Školské obvody to nevyriešia. Obmedzí to život mladým rodinám a podporí napätie v komunite. Rušením tzv. nultých ročníkov na základných školách sa „uvoľní“ veľa pedagógov, ktorí však nebudú mať možnosť zamestnať sa v škôlkach. Naopak, nedostatok kvalifikovaných pedagógov v škôlkach bude ďalším rizikom. Budovanie nových kapacít si bude vyžadovať mnoho času na prípravu a následnú realizáciu, ich financovanie nie je garantované.  V podmienkach marginalizovaných komunít je budovanie nových kapacít obmedzené aj prvkom prípadnej segregácie týchto detí, čím sa aj  dochádzka malých detí stáva problémom nielen pre rodičov, ale aj pre samosprávy. To všetko podľa nášho názoru malo byť predmetom odbornej diskusie dopredu.

Juraj Čokyna, učiteľ cez program Teach for Slovakia

1. Áno, povinná predškolská dochádzka by bola prínosom pre všetky deti – v porovnaní s inými vyspelými krajinami u nás škôlky navštevuje menej detí (len 81 percent päťročných detí, v porovnaní s 94 percentami priemeru krajín OECD).  Toto plošné opatrenie zrejme najviac cieli na deti z vylúčených rómskych komunít. Medzi rodinami z vylúčených komunít je dochádzka do škôlky výrazne nižšia v porovnaní s deťmi z majority – to sa odráža aj na zlých školských výsledkoch a neskôr pri schopnosti uplatniť sa na trhu práce. Myšlienka ako taká teda nevyzerá zle, len s viacerými vecami – blízkosťou škôlky (veľa detí by muselo dochádzať do škôlky aj niekoľko kilometrov), klímou v škôlke (ak do nej budú chodiť rómske deti, pre ktoré nie je slovenčina materinským jazykom, budú poskytnuté dodatočné financie na zamestnávanie asistentov?) či spoluprácou s rodinami (už teraz je zápis detí do posledného ročníka škôlky bezplatný, jediné, čo sa zmení, je hrozba pokuty za prípadné neplnenie dochádzky do škôlky, podobne, ako je to v školách – výskumy a poznatky z terénu však hovoria jasne, takéto sankcie nemajú veľký efekt). Všetci odborníci sa zhodujú, že začať pracovať s päťročnými deťmi je neskoro a nedokážeme tak vyrovnať šance týchto detí. Ak predškolské vzdelávanie, potom by sa malo začať najneskôr od troch rokov, aby malo viditeľný efekt a deťom reálne pomohlo. Zákon vôbec nereflektuje, že škôlka nemusí byť jediným priestorom, kde sa dá robiť predškolská príprava – v tomto sme jedna z najmenej flexibilných krajín Európy. Alternatívou sú predškolské programy komunitných centier či podpora intervencií priamo v rodinách. Predškolské kurikulum, teda to, čo sa v škôlke učí, je nastavené na priemerného žiaka a vôbec nezohľadňuje, či je dieťa v škôlke prvý alebo tretí rok. To bude tiež výraznou bariérou pri tom, aby boli deti po roku v škôlke pripravenejšie na školu.
2.  Z týchto nedostatkov vyplýva, že opatrenie má svoje opodstatnenie (bolo spomínané aj v Učiacom sa Slovensku), no nie je dotiahnuté do detailov. Peniaze sa použijú na dobrú vec, lenže hrozí, že nebudú mať taký silný efekt, aký by za iných okolností mohli mať.

Ábel Ravasz, splnomocnenec vlády pre rómske komunity

1. Povinné predškolské vzdelávanie som určil ako legislatívny cieľ číslo jedna pre náš úrad, som nesmierne rád, že si tému osvojila aj vláda. Povinné predškolské vzdelávanie je bežná prax aj v krajinách, kde nemajú vysoký podiel detí zo sociálne slabšieho prostredia. V krajine ako Slovensko, to považujem za absolútny základ dobrého školského systému. Vieme ním podchytiť deti v ranom veku a pripraviť ich na úspech v základných školách. Zavedenie takéhoto opatrenia pomáha nielen deťom z marginalizovaných komunít, ale aj v mestách, kde sa rodičia dlhodobo neúspešne dožadujú miesta pre ich deti v škôlkach. Výhody sú výrazné – ak najprv chodia deti do škôlky, do základnej školy už prichádzajú pripravenejšie. Tento krok zmenšuje potrebu špeciálnych škôl a špeciálnych tried. Vyrovnáva šance a dá deťom pevný základ vo vzdelávacom systéme. Najväčšia výzva v tejto oblasti je vytvorenie chýbajúcich kapacít. Obce môžu čerpať na tento účel eurofondy už tretí rok, a v procese výstavby alebo prestavby je vyše sto materských škôl.
2. Vnímam potrebu ďalšej diskusie. Návrh určite nie je bezchybný, ale parlament je presne na to, aby sa spresnili kontúry opatrení. Za náš úrad sme pripravili pozmeňujúce návrhy, pokračujeme v diskusii s odbornými organizáciami. V pondelok napríklad budeme mať ďalší okrúhly stôl v téme. Najväčšia hrozba je pritom to, ak nevieme nájsť odvahu na vykonanie tohto opatrenia. Čakáme na tento krok roky, ak nie dekády, a urobím všetko, čo je v mojich silách, aby sa stal realitou.

Vladimír Burjan, spoluautor Učiaceho sa Slovenska, riaditeľ spoločnosti EXAM testing a šéfredaktor časopisu Dobrá škola

1. Posunutie vekovej hranice povinného vzdelávania na päť rokov by som považoval za krok správnym smerom, navrhovali sme to aj v dokumente Učiace sa Slovensko. Je to medzinárodný trend a existuje preň viacero rozumných dôvodov. Ministerstvo školstva však toto odporúčanie z Učiaceho sa Slovenska vo viacerých zásadných aspektoch zmenilo a pokazilo. Predovšetkým, Učiace sa Slovensko hovorí o povinnom vzdelávaní, nie o povinnej dochádzke. Dokument Učiace sa Slovensko tiež navrhuje predĺžiť súčasne povinné vzdelávanie na 11 rokov. (To je dôležité: bez toho sa môže stať, že ak niekto bude navštevovať od piatich rokov materskú školu a na základnej škole raz prepadne, už si tým vyčerpá desať rokov povinnej dochádzky a nebude môcť bezplatne dokončiť základnú školu.) Pripúšťali sme možnosť domáceho vzdelávania, takže rodič, ktorý by nechcel dať dieťa do materskej školy, by ho mohol (pri splnení istých podmienok) mať až do šiesteho roku doma. Prepadávanie sme navrhovali zrušiť všade, uvažovať o ňom v predškolskom veku je absurdné. Navrhovali sme, aby sa povinné vzdelávanie päťročných detí mohlo odohrávať aj v takzvaných prípravných ročníkoch priamo na základných školách. Teda, v podstate, náš návrh bol v podstatných bodoch odlišný od toho, čo sa dnes navrhuje.
2. Postup ministerstva je učebnicovou ukážkou toho, ako sa takéto dôležité zásahy do školského systému nemajú robiť. Narýchlo, neštandardným legislatívnym postupom, bez dostatočnej komunikácie s verejnosťou. Anketa je vzhľadom na zle formulovanú otázku nezmyselná a o ničom nevypovedá.

Miroslava Hapalová, Katarína Vančíková, Iniciatíva To dá rozum

1. Treba oceniť hlavný zámer návrhu, ktorým je snaha zlepšiť školskú pripravenosť detí z vylúčených rómskych lokalít. Je nepochybné, že tieto deti a ich rodiny potrebujú dostupné a kvalitné podporné programy oveľa skôr ako v momente ich nástupu do školy. Súčasný návrh však v sebe obsahuje viaceré riziká, ktoré treba vyriešiť ešte pred jeho plošným zavedením. Je dôležité, aby jeho súčasťou boli opatrenia zamerané na odbúranie bariér dostupnosti materských škôl pre deti zo zraniteľných skupín. V prípade časti detí z vylúčených lokalít to je veľká vzdialenosť materských škôl od segregovaných lokalít (často až niekoľko kilometrov), ako aj skryté finančné náklady na predškolské vzdelávanie (napríklad náklady na obuv, hygienické potreby, poplatky za voľnočasové aktivity). V prípade detí so zdravotným znevýhodnením to sú napríklad fyzické bariéry v budovách materských škôl či chýbajúce špeciálne učebné pomôcky. Treba tiež zabezpečiť materským školám podporu vo forme dostatočného počtu odborných zamestnancov a asistentov učiteľa, či metodickej podpory a vzdelávania učiteliek. Je potrebné zagarantovať, že povinnosť nebude len na strane rodičov, ale v prvom rade na strane štátu, ktorý prijme záväzok vytvoriť priaznivé podmienky pre vzdelávanie všetkých detí. Aj z týchto dôvodov by súčasne so zavedením povinnej školskej dochádzky pre päťročné deti mal byť zabezpečený právny nárok na predprimárne vzdelávanie pre deti od štyroch či dokonca od troch rokov. Týmto opatrením by sa vytvoril skutočný tlak na dobudovanie chýbajúcich kapacít a na vyriešenie dostupnosti materských škôl pre všetky deti. Zároveň by mal byť predstavený detailný implementačný plán, ako štát zabezpečí rozšírenie kapacít škôlok po personálnej, materiálnej a finančnej stránke. Domnievame sa, že súčasťou riešenia toho by malo byť umožnenie väčšej flexibility rôznych foriem predškolského vzdelávania a starostlivosti o deti v predškolskom veku (napríklad formou tzv. detských skupín či lesných škôlok). Koncept ranej starostlivosti a predškolského vzdelávania ako ho poznáme v zahraničí počíta totiž s rôznymi formami predškolského vzdelávania a výchovy, ktoré nemusia mať nevyhnutne len inštitucionálny charakter. Zároveň toto riešenie umožňuje v budúcnosti flexibilne odpovedať na predpokladaný demografický pokles.
2. Spôsob, akým bola predložená novela školského zákona bez možnosti pripomienkového konania, naznačuje snahu vyhnúť sa odbornej diskusii, ktorá by sprevádzala štandardný legislatívny proces. Zverejnenie ankety ministerstvom školstva na svojom Facebooku je už len čerešničkou na torte a nielen vďaka manipulatívne položenej otázke je neprofesionálne a nezmyselné. Nekompetentnosť ministerstva riešiť otázku zvýšenia zapojenosti detí zo zraniteľných skupín do predškolského vzdelávania vyústila do zbytočného radikalizovania spoločnosti v otázke, ktorá je síce závažná, ale riešiteľná. Ak by totiž bola táto novela zmysluplne pripravená a predložená, mohlo sa predísť mnohým jej nedostatkom, ktoré vyvolávajú odpor časti odbornej aj rodičovskej verejnosti.

Slovenská komora učiteľov

1. Slovenská komora učiteľov je presvedčená, že zavedenie povinného predškolského vzdelávania pre zlepšenie vzdelávacích šancí všetkých detí, vrátane tých so zdravotným a sociálnym znevýhodnením, nebude v zmysle aktuálneho návrhu troch poslancov – E. Smolíkovej, Ľ. Petráka, P. Vörösa postačujúce, a teda sa minie želanému účinku. Je len jednou súčasťou množstva nutných krokov, ktoré by mohli byť predpokladom lepších vyhliadok na školskú úspešnosť všetkých detí. Potrebné je systémové a komplexné riešenie. To zahŕňa vytvorenie kvalitného systému ranej starostlivosti pre rodiny s deťmi do troch rokov, vrátane včasnej intervencie, dostupnosť materských škôl všetkým deťom od troch rokov, ktorých rodičia či zákonní zástupcovia o to prejavia záujem, prítomnosť asistentov a odborných zamestnancov aj v materských školách a v neposlednom rade medzirezortnú spoluprácu (školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí). Ak pripravované opatrenie, ktoré zásadne mení spôsob plnenia povinnej školskej dochádzky, nebude riešené s dostatočným a jasným pomenovaním a zabezpečením všetkých implementačných krokov, obávame sa, že nastane kolaps. Bez podpory zriaďovateľom a súčasným tímom v materských školách dôjde k zvýšeniu byrokracie, vylúčeniu mladších detí z materských škôl, k nútenému domácemu vzdelávaniu detí so zdravotným znevýhodnením či k segregovaniu rómskych detí cez „narýchlo“ vybudované kontajnerové škôlky v upravených školských obvodoch. Chýbajúci pedagógovia, nedostatočné kapacity miest a nepripravenosť napĺňať individuálne potreby všetkých detí môže spôsobiť radikalizáciu postojov rodičov k nezvládnutým službám pre ich deti. Bez súčinnosti uvedených krokov vnímame pripravované opatrenie len ako komplikáciu života všetkých detí a ich rodičov, ako aj materských škôl.