Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Medička z Bratislavy: Spolužiaci sa učia nemčinu, zhruba polovica chce po škole odísť

Foto - archív Silvie Slopovskej
Foto – archív Silvie Slopovskej

Silvia Slopovská je vo štvrtom ročníku na lekárskej fakulte. S ostatnými študentmi nedávno premiérovi priniesla knihu plesní. Študenti podľa nej vnímajú, ako nemocnice vyzerajú, preto chcú ísť často do zahraničia alebo nemocníc Penty.

Silvia Slopovská študuje na Univerzite Komenského, je bývalá prezidentka Bratislavského spolku medikov a po štúdiu sa nechystá odísť do zahraničia. Chce pracovať v nemocnici a pokúsi sa zmeniť, ako to v nich funguje. 

Prečo ste sa rozhodli študovať medicínu?

Je to veľmi široký odbor, dá sa uplatniť na mnohých miestach – môžete robiť skutočnú medicínu, ale môžete robiť aj v legislatíve či inde. Je to veľmi medzinárodný odbor, môžete ho vyštudovať v ktorejkoľvek krajine a pracovať v inej. Nie je to ako právo, kde má každý štát iné pravidlá. Má veľmi veľa špecializácií, a tak sa človek nemusí hneď rozhodnúť, čo chce robiť. Študent sa tu môže realizovať, napríklad pri zakladaní fóra študentov medicíny a v občianskych združeniach zameraných na osvetu spoločnosti a študentov.

Ste vo štvrtom ročníku – už viete, čo chcete robiť?

Rozmýšľam nad urgentnou medicínou. A druhý smer je diabetológia, z ktorej mám aj diplomovú prácu.

Baví vás štúdium?

Veľmi, našla som sa v tom. Prvé dva roky sú najmä teoretické a vedecky zamerané, mňa viac baví klinická prax, ktorá je od tretieho ročníka, podľa novej akreditácie už od druhého ročníka.

Chcete pracovať v nemocnici alebo v ambulancii?

Viac ma láka nemocnica, aj keď to tam je náročnejšie. Človek nie je sám sebe pánom.

Je štúdium náročné?

Rátala som s tým, že to bude ťažké, brat tiež študuje medicínu. Je o dva roky starší a teraz ako šiestak končí. Vedela som, do čoho idem, ale je to veľmi časovo náročné.

Ako často ste v nemocnici?

Závisí to od ročníka. Teraz vo štvrtom ročníku sme v nemocnici 95 percent času. Bežne ráno od 8.30 sa začína stáž, ktorá je oficiálne do 13.20, ale závisí od pracoviska, dokedy tam sme. Máme aj študentov, ktorí chodia dobrovoľne robiť takzvaného netopiera. Sú akoby zamestnancom univerzitnej nemocnice a robia prácu sestier alebo asistentov na centrálnych príjmoch.

Aj vy tak pracujete?

Bola som zatiaľ dobrovoľne takto na pár stážach na centrálnom príjme. Ale je to časovo náročné a nie vždy to stíham. Študenti dostávajú nočné zmeny a mám aj veľa kamarátov, ktorí chodia na 24-ky, a je to naozaj náročné.

Prečo vás láka urgentný príjem?

Pripadá mi to ako tá pravá medicína. V nemocniciach ako medici vidíme často už stabilizovaných pacientov. O príznakoch a symptómoch sa učíme len teoreticky, ale veľakrát ich už nevidíme, lebo sú pacienti stabilizovaní. Na urgentnom príjme to nie je monotónne, je tam aj adrenalín a páči sa mi, že to je rýchle. Veľa ľudí to však nechce robiť. Aj keď sme boli u pani ministerky zdravotníctva, pýtala sa nás, čo chceme po škole robiť. Pýtala sa mňa a kolegu z medicíny v Košiciach. On je zubár. Potešilo ju, že chcem ísť na urgentný príjem, tam je málo ľudí.

Aké bolo stretnutie s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou?

Nebola nepríjemná. Tým, že je lekárka, chcela viac komunikovať s nami, medikmi. Ako každý lekár hovorila k veci a rázne. Dalo sa s ňou dohodnúť. Verím, že s ňou bude možné konzultovať naše problémy aj naďalej cez fórum.

Premiér si zavolal minulý týždeň riaditeľov nemocníc, z ktorých pochádzajú fotografie v knihe plesní. Výsledok bol, že riaditelia nemajú termín na odstránenie chýb a premiér hovorí o estetických pochybeniach. Ako to hodnotíte?

Nie celkom súhlasím, že sú to malé chyby. Premiér hovoril, že pacient sa v tých priestoroch ani nenachádza, ale práve pacienti nám posielali fotografie. Okrem toho sa tam pripravuje, respektíve prenáša pre pacientov jedlo a sú tam sterilizačné miestnosti. Suterény,

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Dane: Premiér Matovič povedal, že za jeho vlády sa Slovensko nevráti k rovnej dani 19 %
  • Doprava: Ryanair spustil po štyroch mesiacoch lety z Bratislavy
  • Pomoc: Žiadosti o dotácie na nájomné môžu podávať podnikatelia z celého Slovenska, bez ohľadu na kraj
  • Financie: Ako od júla funguje prvá pomoc pre podnikateľov
  • Návod na žiadosť o dotáciu na nájomné (krok po kroku)
  • Anketa o fungovaní dotácií na nájmy
Zdieľať

Ako vidia nákupné a kancelárske centrá po koronakríze najväčší developeri z J&T, Penty a HB Reavis

Ilustračné foto - Jumpstory
Ilustračné foto – Jumpstory

V kancelárskych centrách sa podľa šéfa najväčšej domácej developerskej firmy HB Reavis už nebude zmenšovať priestor na jedného zamestnanca, hoci donedávna to bolo trendom. „Toto nahliadanie na priestor súčasná situácia s pandémiou zmenila,“ hovorí René Popik.

Zdieľať

RegioJet nás tlačí do kúta, hovorí minister. Štát nemá dopravcu, ktorý by od decembra jazdil do Komárna

Motorová jednotka Talent od kanadského Bombardiera bude do Bratislavy jazdiť už len do polovice decembra. Foto N – Tomáš Benedikovič
Motorová jednotka Talent od kanadského Bombardiera bude do Bratislavy jazdiť už len do polovice decembra. Foto N – Tomáš Benedikovič

Štát nemá železničnú firmu, ktorá by od polovice decembra jazdila na dôležitej trati Komárno – Bratislava. RegioJetu sa končí zmluva. „Situácia je vážna. Aktuálne skutočne hrozí, že doprava nebude od decembra 2020 zabezpečená,“ varuje.

Minúta po minúte

Zdieľať

Šéf ÚVO Hlivák vraví, že štát už dnes dokáže nakúpiť za verejné peniaze rýchlo. Ukazuje to analýza štátnych nákupov v rokoch 2018 a 2019. „Až 70 % zákaziek vyhlásených vlani sa ukončilo do 120 dní, teda do 4 mesiacov. Do pol roka sa ukončilo vyše 88 % zákaziek.“

Podľa Hliváka je len potrebné, aby ministerstvá a úrady vedeli, čo chcú nakúpiť, a aby súťaž dobre pripravili.

Hlivák tak reaguje na kritiku, že verejné obstarávania trvajú dlho a že pravidlá pre obstarávania nie sú nastavené dobre.

„Štúdia preukázala, že súťaže, ktoré trvali 500 dní, o ktorých sa dnes často na verejnosti hovorí, predstavovali len niečo vyše 1,6 % súťaží vyhlásených v roku 2018. Čiže dáta nám dokazujú, že z verejného obstarávania netreba robiť strašiaka, lebo ním nie je,“ vraví predseda ÚVO.

Úrad momentálne pripravuje návrh legislatívnych riešení na ďalšie uvoľnenie pravidiel pre verejné nákupy, aby Slovensko rýchlejšie čerpalo eurofondy „Zdôrazňujem, že uvoľnenie pravidiel v zákone musí ísť ruka v ruke so sprísnením postihov, ktoré dokážu preukázať aj iné kontrolné orgány,“ povedal Hlivák.

Zdieľať

Ryanair spustil po štyroch mesiacoch lety z Bratislavy. V sobotu odcestovali prví pasažieri do bulharského Burgasu a na cyperský Pafos. Od polovice júla sa očakáva aj spustenie letnej charterovej sezóny.

Dopravca zredukoval v rámci celej európskej siete svojich liniek počet letov na toto leto na približne 40 percent. „Z Bratislavy bolo vlani v ponuke 26 pravidelných liniek Ryanairu, tento rok v lete plánuje obnoviť len 12 liniek. Z nich sú však štyri do destinácií vo Veľkej Británii, z ktorej aj naďalej platí zákaz letov,” povedal šéf Letiska M. R. Štefánika Jozef Pojedinec.

Počas nasledujúceho týždňa sa majú postupne uskutočniť prvé lety obnovených liniek do destinácií v Grécku, Írsku, Španielsku a Taliansku.

V polovici júla sa očakáva aj spustenie letnej charterovej dovolenkovej sezóny, keďže odvtedy už predávajú lety pre dovolenkárov aj cestovné kancelárie.

„Od 16. júla pribúdajú lety na Zakyntos, Heraklion na Kréte, Rodos, Burgas a v pláne sú aj lety do Antalye v Turecku alebo Hurghady v Egypte, avšak ich realizácia bude závisieť od otvorenia hraníc Slovenska s Tureckom či Egyptom, ktoré sú stále zavreté, takže lety nemožno vykonať,” informoval riaditeľ letovej prevádzky Imrich Ancin.

V rámci hygienických opatrení je na letisku aj na palube lietadla povinné prekrytie horných dýchacích ciest rúškom, šálom alebo šatkou. Neplatí to pre deti do troch rokov. Nariadená je i povinná dezinfekcia rúk pri vstupe do budovy letiska, dodržiavanie spoločenských rozostupov aspoň dva metre pri vybavení na checkine a bezpečnostnej kontrole. Cestujúcim po prílete zmerajú teplotu. Zamestnanci letiska nosia pri vybavení cestujúcich ochranné prostriedky.

Ryanair prijal aj ďalšie opatrenia. Okrem dennej dezinfekcie lietadiel a čistenia vzduchu filtračným systémom nebude pri nástupe do lietadla a čakaní na toaletu možné čakať v rade, ale bude treba prichádzať postupne. Na palube sa servírujú iba balené jedlá a nápoje, umožnené sú bezkontaktné platby. (tasr)

Foto - TASR
Foto – TASR

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať