Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Zakladateľ Tesly: Elektrické autá sa presadia, lebo sú najefektívnejšie

Ilustrácia pre N - Hedviga Gutierrez
Ilustrácia pre N – Hedviga Gutierrez

Druhý zo série 11 textov o budúcnosti automobilov

Pre Martina Eberharda je aj po vyše desiatich rokoch zjavne stále bolestivé rozprávať sa o tom, ako ho Elon Musk vyhodil z jeho vlastnej firmy. V jednom z viacerých súdnych sporov, ktoré Eberhard s Muskom viedli, dokonca Eberhard žiadal len to, aby dostal Musk zákaz verejne vyhlasovať, že Teslu sám založil, pretože na začiatku to bol Eberhardov nápad a prvý Tesla Roadster bolo jeho milované dieťa.

Stretli sme sa blízko jeho domu na kopcoch nad Silicon Valley a podarilo sa to až na druhýkrát; prvýkrát mu nezazvonil budík. Ako odškodnenie trval na tom, že zaplatí moje raňajky, a ponúkol toľko času, koľko len budem chcieť. Rozprával rýchlo, zapálene, a po rozhovore sa desiatky minút aj on sám vypytoval – na rozdiely medzi češtinou a slovenčinou, ukrajinsko-ruský konflikt a európsky pohľad na Donalda Trumpa.

Pred pár rokmi ste povedali, že do 2022 budú elektrické autá lacnejšie ako bežné. Stále platí táto predpoveď?

Ak hovoríme o kúpnej cene, povedal by som, že budú lacnejšie ako benzínové tak o 5 rokov od dnes. Ešte predtým príde moment, keď budú elektrické autá lacnejšie, ak započítame aj náklady na prevádzku. Na mojom dnešnom elektrickom aute nemusím meniť olej, nemusím chodiť na emisnú kontrolu, neopotrebúvajú sa mi brzdy.

Je podľa vás masový prechod na elektrické autá nevyhnutný alebo sa stále môže ukázať, že zostanú len okrajovou technológiou?

Po prvé, je rozumné pýtať sa, či sú autá ten správny spôsob dopravy, ktorý by sa mal v budúcnosti používať. Osobne nie som vôbec presvedčený, že autonómne vozidlá, ktoré si zavolá ktokoľvek z mobilu, urobia naše mestá lepšími. Iné spôsoby dopravy budú zrejme lepšou odpoveďou.

Martin Eberhard je elektrotechnický inžinier, v roku 2003 spolu so svojím priateľom Marcom Tarpenningom založil automobilku Tesla a stal sa jej prvým riaditeľom. V roku 2007 ho jeho najväčší investor Elon Musk z firmy vytlačil a nahradil na poste riaditeľa. Eberhard odvtedy pracoval na viacerých projektoch elektrických áut pre iné spoločnosti, dnes má vlastný startup vyvíjajúci lepšiu batériu pre elektrické autá.

Ale ak už hovoríme len o autách, áno, myslím si, že neexistuje iná možnosť. Elektrický pohon je zďaleka najefektívnejší spôsob, ako poháňať auto, a ako inžinier verím, že najefektívnejšia technológia v dlhodobom horizonte nakoniec zvíťazí.

Čiže hovoríte, že na elektrické autá neprejdeme trebárs preto, že ich vlády budú dotovať alebo nám špinavé benzínové autá budú zakazovať, ale preto, že samotná technológia je jednoducho efektívnejšia?

Áno, presne tak. Keď som založil Tesla Motors, nebol som žiaden fanúšik elektrických áut. Hľadal som najlepšie riešenie, ktorým by sa dali nahradiť fosílne palivá. A začal som dlhými výpočtami, aká je strata energie v celom procese doslova od vrtu v zemi až po kolesá auta.

Ako vyzerá taký výpočet?

Zabudnime úplne na možnosť vyrábať energiu v solárnych či vodných elektrárňach, povedzme, že vždy začneme s fosílnymi palivami. Môžem si vziať ropu a vypočítať, koľko jej potrebujeme vyťažiť na to, aby naše auto prešlo kilometer. Alebo vziať zemný plyn z vrtu, dať ho do modernej plynovej elektrárne, vyrobiť elektrinu, preniesť ju sieťou až do môjho domu, nabiť v ňom elektrické auto a pozrieť sa, koľko som potreboval toho plynu na jeden kilometer jazdy auta.

Výsledok takejto kalkulácie pre všetky druhy áut je, že auto s elektrickým motorom je zo svojej podstaty vždy efektívnejšie a strata energie v celom reťazci je oveľa menšia.

Ak na úplnom začiatku reťazca dokážem vynechať fosílne palivá a elektrinu ešte aj vyrábať čistým spôsobom, rozdiel v ekologickosti v prospech elektrického auta bude ešte výraznejší.

Navyše elektrické auto mi umožňuje oddeliť rozhodnutie o zdroji energie od samotného auta – niekde môže jazdiť auto na elektrinu, ktorú si vyrobím sám solárnymi panelmi na streche, inde môžem použiť jadrovú energiu alebo aj fosílne palivá, ak to dokážem robiť efektívne.

Z pohľadu inžiniera, čo je najťažším problémom pri výrobe elektrických áut?

Cena batérie. Ak by cena batérie bola pätinová oproti realite, neexistovali by už na svete žiadne autá na benzín.

Cena batérií klesá, ale ako vieme, že pokles bude pokračovať?

Ako viete, že váš počítač bude o rok lacnejší ako dnes?

Trend zlacňovania výpočtovej kapacity počítačov pozorujeme už dlhšie, ako máme elektrické autá.

Trend zlacňovania batérií pozorujeme, odkedy boli batérie vynájdené. Za celé obdobie je to približne 7 percent ročne. Nie je to také rýchle ako pri počítačoch, ale je to reálny neustály pokles ceny. Kapacita v batériách stojí dnes asi tretinu v porovnaní s rokom, keď som založil Teslu. To je celkom dobré, nie? Sme v bode, keď už elektrické autá takmer môžu byť lacnejšie ako benzínové – ale stále len takmer. Ale sme už blízko. Zároveň sa ešte len začíname učiť, ako by sa elektrické autá vlastne mohli efektívne vyrábať.

Nevymysleli ste ani zďaleka prvé elektrické auto na svete, ale vymysleli ste prvé elektrické auto – Teslu Roadster – ktoré bolo cool – nie pomalšie a odsúdené na jazdenie niekde po golfovom trávniku, ale rýchlejšie a viac sexy ako benzínové autá. Ako to, že niečo také nikomu nenapadlo skôr?

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Ako to bude vyzerať v pondelok v obchodoch? Návaly by obchodníkov prekvapili, o e-shopy sa neboja

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Internetoví predajcovia zatiaľ nepociťujú nižší záujem o nákupy pred pondelkovým otvorením kamenných obchodov. „Ľudia si už zvykli nakupovať online, a čím dlhšie opatrenia trvajú, tým viac si zákazníci e-shopov na ne zvykajú,“ hovorí riaditeľ Heureky Tomáš Braverman.

Minúta po minúte

Sulík súhlasí s vyplatením jednorazového príspevku na nezaopatrené dieťa, no podľa neho by to malo byť cielené opatrenie. „Vznikne pracovná skupina, ktorá pripraví návrh,“ povedal v RTVS. Hovorí sa o príspevku 300 eur. Podľa Pellegriniho by sa mal vyplatiť na každé nezaopatrené dieťa.

Počet cestujúcich na viedenskom letisku v marci opäť klesol, oproti minulému roku bol nižší o 73,3 percenta. Tento marec letisko Schwechat využilo 215-tisíc cestujúcich, vlani ich v rovnakom čase bolo približne 800-tisíc a v roku 2019 až 2,4 milióna.

S prvou vlnou infekcie v Európe v marci 2020 letisko prvýkrát pocítilo ekonomické dôsledky pandémie. Odvtedy sa počty cestujúcich pohybujú výrazne pod predkrízovou úrovňou. Letecká doprava je jednou z najpostihnutejších branží a mnohí zamestnanci pracujú vyše roka v režime kurzarbeit.

Rovnaká situácia je aj na letiskách Malta a Košice, ktoré patria spoločnosti Flughafen Wien AG. Na Malte v marci medziročne klesol počet cestujúcich o 81,1 % a v Košiciach o 77,3 %. (tasr)

Domácnosti v eurozóne počas pandémie ušetrili, ale veľké nákupy neplánujú. Problémom však je, že najviac peňazí naakumulovali tí spotrebitelia, ktorí majú tendencie peniaze skôr hromadiť, ako utrácať.

Podľa analytikov banky Barclays sa tzv. pandemické úspory koncentrujú predovšetkým v domácnostiach bohatších starších Európanov, ktorí uviazli doma bez možnosti zájsť si do reštaurácie alebo na dovolenku. V ich prípade je menšia pravdepodobnosť, že začnú viac míňať aj na veľké položky na rozdiel od mladších ľudí.

Pri posudzovaní tempa zotavovania najvyspelejších ekonomík je pritom rozhodujúce, či práve táto skupina spotrebiteľov využije svoju slobodu a začne viac míňať. Európa má totiž najväčšiu skupinu obyvateľov stredného veku spomedzi všetkých regiónov sveta.

Hromada peňazí, ktorá by sa mohla uvoľniť spolu s blokádami, je obrovská. Barclays odhaduje naakumulované úspory na 600 miliárd eur, koncentrujú sa však najmä v rukách konzervatívnych obyvateľov, čo vrhá tieň na ich odblokovanie.

Podľa nemeckej Deutsche Bank by uvoľnenie úspor mohlo pridať zhruba 1 percentuálny bod k hospodárskemu rastu regiónu v roku 2021, ktorý Medzinárodný menový fond predpovedá na úrovni 4,4 %.

Ekonóm spoločnosti UBS Dean Turner sa domnieva, že výdavky domácností sa budú „významnou mierou“ podieľať na tzv. postpandemickom oživení, pričom očakáva ich rast v tomto roku o 2,9 %.

Eurozóna potrebuje nové stimuly, pretože zotavovanie jej ekonomiky zaostáva za USA a Čínou v dôsledku doposiaľ pomalého očkovania. (tasr)

Rado Baťo: Matovičovi neustúpim ani o krok, miesto posielania kytíc manželke by sa ho mali koaliční politici zbaviť

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Rado Baťo hovorí, že Igorovi Matovičovi neústupi ani o krok a ani sa mu neospravedlní za vyjadrenia na jeho adresu. Koaličným politikom odkazuje, že namiesto posielania kytíc jeho manželke by sa mali Matoviča okamžite zbaviť.

NDS upozorňuje na viaceré plánované dopravné obmedzenia na diaľnici D1 pri Triblavine, v úseku Bytča – Hričovské Podhradie, medzi križovatkami Galanta a Šintava a v križovatke Bernolákovo. Zároveň pripomína uzávery tunelov z dôvodu jarnej údržby.

Informovala o tom hovorkyňa diaľničiarov Eva Žgravčáková. Dôvodom dopravného obmedzenia na úseku diaľnice D1 Bratislava – Trnava, križovatka Triblavina, sú stavebné práce v strednom deliacom páse. Obmedzenie bude od soboty (17. 4.) od 5. hodiny do 17. mája. Treba tu počítať so zníženou rýchlosťou a zníženým počtom prejazdných pruhov v oboch smeroch.

NDS čiastočne uzavrie diaľnicu D1 v úseku mostov Bytča a Hričovské Podhradie od nedele (18. 4.) od 7. hodiny do 13. júna do 18. hodiny. Dôvodom je výmena mostných záverov oboch mostov.

„Stavebné práce budú realizované na obidvoch mostoch v oboch jazdných smeroch súčasne. Doprava bude vedená v každom jazdnom páse v jednom jazdnom pruhu,“ dodali diaľničiari.

Od soboty od 8. hodiny do 30. mája do 18. hodiny bude čiastočne uzavretá aj rýchlostná cesta R1 v úseku mosta nad riekou Váh medzi križovatkami Galanta a Šintava. Dôvodom je výmena mostných záverov.

„Stavebné práce budú realizované v pravom jazdnom páse (smer Nitra). Doprava na moste bude vedená v režime 3 + 1. Pravý jazdný pruh zostane vedený popri pracovisku v pravom jazdnom páse,“ vysvetlila hovorkyňa s tým, že doprava z ľavého jazdného pruhu pravého jazdného pásu bude presmerovaná prejazdmi cez stredný deliaci pás do ľavého jazdného pásu.

NDS tiež čiastočne uzavrie cestu prvej triedy v križovatke Bernolákovo. Dôvodom je kladenie asfaltových vrstiev vozovky v mieste stykového napojenia s budúcou cestou druhej triedy. Obmedzenie bude trvať od soboty do 18. apríla. Doprava na dotknutom úseku cesty bude vedená striedavo v jednom jazdnom pruhu. V prípade nepriaznivého počasia sa termín ukončenia prác môže predĺžiť.

V mesiacoch apríl, máj a jún budú diaľničiari realizovať aj pravidelnú jarnú údržbu a kontrolu diaľničných tunelov Sitina, Horelica, Svrčinovec, Poľana, Bôrik, Branisko, Šibenik, Považský Chlmec, Žilina, Ovčiarsko a podjazdu Lučivná. Tunely budú pre údržbu v určitých termínoch úplne uzavreté. (tasr)

Len 23 % firiem na Slovensku sa tohto roku chystá prijímať nových zamestnancov. Vyplýva to z hĺbkovej sondy firmy Elanor Slovakia medzi tisíckou najvýznamnejších spoločností naprieč sektormi. Je to zároveň vážne varovanie pred letným príchodom absolventov na trh práce.

Prečo je to dôležité:

  • „Je to najnižšia hodnota za ostatných 15 rokov. Firmy sú v dôsledku dopadov pandémie a nejasného ekonomického vývoja viac ako opatrné,“ poznamenáva Ivan Zizič, country manažér Elanor Slovakia, ktorá poskytuje mzdové a administratívne personálne služby.
  • Kým 23 % firiem nábor po lete neplánuje, až 15 % firiem chce v druhom polroku dokonca prepúšťať.
  • Navyše až 63 % spoločností zatiaľ vyčkáva na ďalší výhľad ekonomiky po uvoľňovaní opatrení. V prípade nepriaznivých výhľadov sa tak podľa Ziziča môže k prepúšťaniu prikloniť ďalších 10 až 25 % firiem.
  • Pripravenosť prepúšťať po odznení hlavných vĺn krízy môže súvisieť s nedostatkom pracovníkov v mnohých odvetviach pred pandémiou. Len čo si firmy jej dôsledky kvantifikujú a zabezpečia si core biznis, prispôsobia aktuálnej situácii svoje biznis modely.

Čo sa aktuálne deje na trhu: 

  • Jednou z kľúčových zmien je vnútorná transformácia firem. Zlučovanie pracovných pozícií v administratíve, zmeny výkonu práce, pracovných náplní alebo kompletná transformácia fungovania oddelení sa najviac prejavili v IT sektore a centrách zdieľaných služieb (56 %) a v bankovníctve (64 %), týkala sa však aj ďalších odvetví (retail 33 %, stavebníctvo a výroba 25 %).
  • Až 92 % firiem aktuálne neplánuje rozširovať program benefitov a len 8 % ho aktívne navyšuje. V odmeňovaní firmy skôr z pravidelných odmien prechádzajú na výkonnostné odmeny.
  • Firmy šetria, prejavuje sa to napríklad na politike využívania služobných áut. Firmy redukujú luxusné vozidlá a počet áut vo firmách celkovo, jedným z argumentov je obmedzenie návštev klientov. Až tretina zamestnancov prišla o pridelené auto. Firmy prešli na zdieľanie áut.
  • Koronakríza výrazne posilnila pozície HR manažérov vo firmách, najmä pokiaľ ide o ich účasť na strategickom rozhodovaní, 73 % firiem ich už zaradilo do strategického rozhodovacieho orgánu vo firme.
  • Posilnil sa aj lean management, firmy sa zoštíhľujú a skracujú riadiace a rozhodovacie procesy, aby sa vedeli okamžite a efektívne prispôsobiť zmenám. Až 64 % všetkých oslovených spoločností sa snaží maximálne okresať manažérske štruktúry a prejsť do efektívneho lean management riadenia. (tasr, e)

Spaľovanie odpadu z cudzích jadroviek povolili aj u Budaja, minister naďalej hovorí, že ho chce zakázať zákonom

Ján Budaj. Foto - TASR
Ján Budaj. Foto – TASR

Rozšírenie kapacít na spracovanie rádioaktívneho odpadu získalo súhlas ministerstva životného prostredia. Jeho šéf Ján Budaj však stále hovorí, že chce presadiť zákon, ktorý spaľovanie rádioaktívneho odpadu zo zahraničia zakáže.

Ministerstvo tvrdí, že sa s dlhoročným šéfom veterinárov dohodlo na odchode. On sa o výmene dozvedel od novinárov

Jozef Bíreš. Foto - TASR
Jozef Bíreš. Foto – TASR

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že riaditeľ veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš skončí po vzájomnej dohode. „Až krátko do vášho telefonátu som ja sám o tom nič nevedel,“ reagoval dlhoročný šéf štátnej inštitúcie pre Denník E.

Spojené štáty vyradili Švajčiarsko a Vietnam zo zoznamu menových manipulátorov. Ministerstvo financií zrušilo rozhodnutie, ktoré v decembri prijala administratíva exprezidenta Donalda Trumpa.

Podľa rezortu financií v súčasnosti žiadna krajina nespĺňa kritériá, podľa ktorých by mala byť označená za menového manipulátora. Vietnam, Švajčiarsko aj Taiwan však budú pod väčším dohľadom.

Ako krajina, ktorá manipuluje kurzom svojej meny, nie je označená ani Čína. Trump ju takto označil v auguste 2019, hneď v januári 2020 to však ministerstvo financií zrušilo. USA a Čína sa vtedy chystali uzavrieť predbežnú obchodnú dohodu. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať