Rieši sťažnosti pacientov: Niektorí lekári nedvíhajú telefóny a pýtajú za to poplatky

V rozhovore sa dočítate:

• prečo je málo lekárov,
• prečo si pacienti nevedia nájsť lekára,
• aké poplatky lekári stále vyberajú, aj keby podľa zákona nemali,
• či by mal byť štandard, aby lekár zdvíhal pacientom telefón,
• ako ísť do ProCare bez toho, aby ste museli platiť.

Zaplatili ste niekedy u lekára poplatok?

Dávno, ale zaplatila som poplatok za to, čo som nemala. Bolo to u očného, ktorého som veľmi potrebovala. Telefonovala som do ambulancie, povedal, že mám prísť. Vyšetril ma, a keď som odchádzala, vypýtal si odo mňa 20 eur za termín mimo ordinačných hodín. Nevedela som, že je to mimo ordinačných hodín, ani mi to vopred nepovedal, keďže termín ponúkol on sám. Nedal mi ani doklad o úhrade a ešte mi chcel predať očné kvapky v ambulancii. Ja som mu tých 20 eur dala. Nevedela som, prečo to robím, ale vyšlo mi to ako dobré riešenie, aj keď už som bola po vyšetrení. Bola som v lepšej situácii ako mnoho pacientov, od ktorých pýtajú poplatok ešte pred vyšetrením. Viem sa hádať, poznám svoje práva, lekár si vypýtal za niečo, za čo nemal, bez upozornenia a bez bločku, a zaplatila som to.

Čím to je?

Mala som pocit, že ho ešte budem potrebovať, 20 eur pre mňa nebol problém. Keďže pomerne často chodím na vyšetrenia, musím povedať, že potom sa mi to nestalo, a to som presvedčená, že tí lekári nevedeli, kde pracujem. Je to problém menšej skupiny lekárov, ktorí takýmto konaním spôsobujú zlé vnímanie zdravotníctva pacientmi. Na sebe aj z mojej práce vidím, že pri zdraví by sme od pacienta nemali očakávať, že bude obhajovať svoje práva, lebo ide o jeho zdravie. Pacient je v nerovnej pozícii voči lekárovi, niečo veľmi potrebuje a vie, že inde by to buď nenašiel, alebo našiel len s ťažkosťami.

Boja sa pacienti dávať podnety, čiže sa sťažovať?

V texte mnohých podnetov cítiť, že sa boja. Občas chcú zachovať anonymitu, ale taký podnet sa veľmi ťažko prešetruje. Často píšu, že ich lekár nechcel prijať, nemal čas, urobil to nevhodným, arogantným spôsobom. Niekedy to však má objektívne príčiny, lebo aj lekár má svoje kapacity.

Čo má robiť pacient, ktorý si takto nevie nájsť lekára?

Pacient má málo možností. Môže ísť do poisťovne a povedať im, čo musí zažívať, aby si našiel lekára. Poisťovňa o týchto prípadoch vie, ale neviem o tom, že by s tým niečo robila. Čo môže urobiť pacient, ak je v Považskej Bystrici len jeden neurológ? Neostáva mu nič, len si vystáť rad. Neviem, prečo niektorí lekári robia objednávanie až dehonestujúcim spôsobom. Je dnes predsa veľa možností, ako sa to dá urobiť – elektronicky, telefonicky, osobne cez sestričku. Máme pacientov, ktorí sa sťažujú, že lekár neberie telefón, snažíme sa o tom s lekármi hovoriť.

Čo na to lekári hovoria?

Že nie je v ambulancii, aby zdvíhal telefón, lebo musí vyšetrovať. Ale má sestričku a je to ústretové a slušné voči pacientom. Oni nemajú inú možnosť – buď zavolajú, alebo prídu osobne. Je povinnosť mať v ambulancii telefón, ale nikde nie je napísané, že je povinnosť ho dvíhať. Takže sa do viacerých ambulancií nedá dovolať. Alebo zdvihne externá spoločnosť a za objednanie si vypýta poplatok. Je absurdné, že niektorí lekári objednávajú, len keď pacient príde osobne. Teraz sme ako župa vydali mesačník, kde pacientom v týchto veciach radíme, a poslali sme ho do všetkých domácností v Bratislavskom kraji.

Môžeme sa objednať ku kaderníkovi, prečo to nejde u lekára? Prečo nie sú ochotní vyjsť pacientovi v ústrety, keď všetci hovoria, že pacient je na prvom mieste?

Lebo sa to dá. Objednanie na termín je typ platby, kde má aj pacient pocit, že si kupuje službu. Veľa ľudí je vďačných, že sa môžu objednať, lebo inak by čakali na termín aj tri mesiace. Robili sa prieskumy, kde vyšlo, že pacienti sú ochotní za objednanie zaplatiť. Ale prečo sú ochotní? Len preto, lebo za peniaze dostanú starostlivosť. V iných službách by nám ani nenapadlo zaplatiť za objednanie. Preto sa rozšírili aj objednávacie portály, cez ktoré sa tiež nemôže objednávať za poplatok, ale robí sa to. Teraz voči nim začíname konanie. Podnetov na objednávanie je veľa a chceme do toho zatiahnuť aj poisťovne, lebo im by malo záležať na tom, akú ich poistenec dostane službu. Ale poisťovniam často vyhovuje, ak lekár vyberá poplatky, lebo má viac peňazí, ktoré potom nepýta od poisťovne.

Bývalý minister Tomáš Drucker presadil zákon, ktorý mal poplatky obmedziť. Zmenilo sa po ňom niečo?

Nič sa nezmenilo, počet podnetov rastie. Písomných sme mávali do 300 ročne. Ďalšie prišli telefonicky či mailom. Ale v prvých dvoch mesiacoch tohto roka prišlo každý mesiac do 50, teda dvojnásobok.

Za čo pacienti platia, aj keď nemajú?

Poplatky už nie sú také primitívne. Lekári napríklad nepýtajú za wifi, ide skôr