Prokuratúra sa vrátila k Počiatkovej kauze. Skloňujú sa v nej schránky aj J&T

Spoločnosť Paywell spájaná so skupinou J&T dostane od štátu desiatky miliónov eur. Rozhodla o tom vlani Národná diaľničná spoločnosť (NDS), keď potvrdila, že táto firma zabezpečí, aby kamionisti mohli platiť mýtne cez palivové karty. Týmito kartami platia kamionisti na čerpacích staniciach napríklad aj za naftu.

Generálna prokuratúra má však teraz podozrenie, že pri tejto lukratívnej zákazke došlo k spáchaniu ekonomickej trestnej činnosti. „Predmetná trestná vec bola postúpená na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre Bratislava,“ informovala hovorkyňa prokuratúry Andrea Predajňová.

Prokuratúru zaujal blog ekonomického experta strany NOVA Marcela Klimeka. Naznačoval, že bežná banka by overovanie platieb mýtneho cez palivové karty vedela urobiť aj sedemkrát lacnejšie ako Paywell. Štát by tak ušetril okolo 100 miliónov eur.

Vo veci pokročila už aj bratislavská krajská prokuratúra. „V predmetnej trestnej veci vykonáva dozor prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorý podnet vyhodnotil ako trestné oznámenie a 22. júna ho odovzdal na ďalšie konanie na odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave,“ odpísali z krajskej prokuratúry.

Vyše sto alebo iba 20 miliónov

Celý tender sprevádzali pochybnosti o prepojeniach medzi firmami, ktorých sa týkal. Jeho výsledok je taký, že Paywellu dáva možnosť zarobiť vyše 100 miliónov eur.

Paywell si v zmluve so štátom najprv dohodol, že z každej platby mýta špeciálnymi kartami pre kamionistov zinkasuje 6,75 percenta. Pri odhadovanom 13-ročnom trvaní zákazky vrátane päťročnej opcie to znamená províziu vyše 120 miliónov eur.

Odhad vychádza z výnosov z mýta plateného cez palivové karty, ktorý štát predpokladá na ďalších osem rokov. Podľa rovnakého kľúča sme odhadli výnosy počas ďalších piatich rokov.

Pár dní po podpise zmluvy však Paywell súhlasil s tým, že mu postačí aj 6,15 percenta z mýtneho, ktoré zúčtuje. To by znamenalo, že by dostal 110 miliónov eur.

Klimek odhadol, že bankári by mohli mýtne platené kartami pre kamionistov prehnať svojimi autorizačnými centrami asi za 0,75 až 1,7-percentnú províziu zo spracovanej sumy. Pri jednopercentnej zrážke by bankári zinkasovali počas 13 rokov za to isté, čo má robiť Paywell, ani nie 20 miliónov eur.

Mali už Paywell na stole

Kauzou Paywell sa už policajti zaoberali. S podozrením, že štát nehospodárne nakladá s peniazmi daňových poplatníkov, sa na Generálnu prokuratúru obrátila organizácia Chceme s radosťou platiť dane. Odvolávala sa na denník SME, ktorý kauzu otvoril.

Generálna prokuratúra vec vtedy posunula krajskej prokuratúre a napokon skončila na okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave. Jeho vyšetrovateľ si predvolal na výsluch zamestnanca NDS, ktorá mala tender na starosti.

Vec uzavrel s tým, že trestné stíhanie nie je namieste. Policajti reagovali, že o veci ešte nerozhodol Úrad pre verejné obstarávanie, na ktorý sa so žiadosťou o kontrolu tendra obrátili po medializácii prípadu priamo diaľničiari.

Dnes už má úrad vo veci jasno: Nič zásadné sa v tendri neudialo. „Kontrolou dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní neboli z predloženej dokumentácie zistené porušenia zákona, ktoré by mali vplyv na výsledok verejného obstarávania a na výber úspešného uchádzača zo strany verejného obstarávateľa,“ tvrdí úrad.

NDS je pripravená spolupracovať aj v prípade nového šetrenia. „Ak orgány činné v trestnom konaní požiadajú NDS o vyjadrenie pri vyšetrovaní akejkoľvek veci, ktorá sa týka NDS, sme pripravení poskytnúť náležité vyjadrenie a požadovanú súčinnosť tak, ako to bolo aj v prípade podnetu združenia Chceme s radosťou platiť dane,“ reagovala hovorkyňa diaľničiarov Eva Žgravčáková.

Kde môže byť problém?

Prokuratúra si zrejme tentoraz posvieti na to, ako celý tender prebiehal. Paywell totiž nie je prvá firma, ktorá u nás autorizuje platby mýtneho palivovými kartami.

Predtým to robila spoločnosť Fleetpay, kde pracovali podľa portálu finstat.sk dvaja ľudia. Pre ilustráciu, v roku 2012 dokázala zo sedemmiliónových tržieb vytvoriť zisk 3,4 milióna eur.

Z Bruselu prišli pred rokmi informácie, že celá transakcia mala firme priniesť vyše 140 miliónov eur. Problém však Brusel nevidel v peniazoch, ale v tom, že Fleetpay o zákazku nemusel súťažiť.

Bruselu sme preto museli sľúbiť, že za Fleetpay vyberieme náhradu – už v tendri. Štát v ňom nastavil podmienky tak, že by v ňom len ťažko uspel niekto, kto nemá tie skúsenosti, ktorými sa môže pochváliť Fleetpay.

Vo finále súťaže zostali dvaja hráči. Paywell, ktorý sa kvalifikoval vďaka tomu, že si požičal referencie od firmy Fleetpay, a spoločnosť s názvom Kedros.

V dozornej rade firmy Kedros aj firmy Fleetpay sedí človek s tým istým menom aj adresou: Karol Vlasko.

Jediný akcionár spoločnosti Kedros sa zmenil pár týždňov po ukončení „minimýtneho“ tendra. Majiteľ firmy tak už nesídli v Spojených štátoch, ale na Malte.

Schránky a schránky

Pre tender, ktorý nás mal očistiť v Bruseli, čelil minister dopravy Ján Počiatek odvolávaniu v parlamente. Poslanci za Smer ho však podržali.

Paywell, ktorý sa zvykne neoficiálne spájať so skupinou J&T, patrí spoločnosti Cromwell. Tá je známa dlhšie a silná je hlavne na trhu doručovania poštových zásielok.

Cromwell zasa patrí firme SVK Distribution. Jej matka Evock Limited sídli na Cypre.

Za majiteľov spomínaných firiem sa označil zástupca Paywellu Petr Sucharda, niekdajší štatutár Poštovej banky, ktorú v tom čase ovládal Mario Hoffmann. Neskôr kontrolu nad ňou predal finančníkom z J&T.