Filip StruhárikMinulý týždeň mal MediaBrífing prestávku, v aktuálnom vydaní preto prinášame zhrnutie dôležitých udalostí v médiách za uplynulých 14 dní. Okrem iného sa dozviete, že:
- YouTube sa chce zbaviť neonacistov.
- Slovenské médiá sa bránia pred plagiátormi.
- Sloboda médií v Európe upadá.
- Kto sú víťazi a porazení týždňa.
Videoportál YouTube ohlásil viaceré zmeny, ktoré majú pomôcť obmedziť šírenie nenávisti. Hlavnou z nich je zákaz videí, ktoré tvrdia, že nejaká skupina je nadradená, a zákaz videí ospravedlňujúcich diskrimináciu na základe pohlavia, rasy, náboženstva či sexuálnej orientácie.
„Zahŕňa to napríklad videá oslavujúce nacistickú ideológiu, ktorá je vo svojej podstate diskriminačná,“ oznámila spoločnosť na svojom blogu.
YouTube tiež odstráni videá, ktoré popierajú „dobre zdokumentované násilné udalosti“, napríklad holokaust či streľbu na americkej základnej škole Sandy Hook v roku 2012. Pri nej zomrelo 20 detí vo veku šesť až sedem rokov, no niektorí konšpirátori tvrdili, že to bol hoax a rodičia zavraždených detí sú len herci. Rodiny tak až dodnes čelia množstvu vyhrážok a osobných útokov.
YouTube chce zákazom lží o veľkých tragédiách pomôcť tomu, aby obete a ich blízki neboli terčom masívneho obťažovania.
Zrušené tisícky videí
Nové pravidlá môžu viesť k odstráneniu tisícok videí a kanálov na YouTube, ktoré doteraz pravidlá neporušovali. Postihnúť by to malo napríklad aj účty slovenských a českých neonacistov. „Nové pravidlá týkajúce sa hate speech sa budú vzťahovať na všetkých tvorcov na YouTube – na videá, posty, komentáre aj stories,“ povedala hovorkyňa českej pobočky firmy Alžbeta Houzarová.
Nové pravidlá platia od stredy, no firma dodáva, že ich úplné zavedenie do praxe môže trvať niekoľko mesiacov.
Niečo podobné zaviedol Facebook ešte v marci, keď zakázal príspevky na podporu bielych rasistov a extrémnych nacionalistov. Veľké internetové firmy sa v máji pridali k medzinárodnej výzve proti extrémizmu.
Forma psychózy
Jedným z najhlasnejších šíriteľov konšpirácií o tragédii na škole Sandy Hook bol Alex Jones, ktorý tvrdil, že streľba bola vykonštruovaná za účelom obmedziť držanie zbraní v USA. Vlani v auguste YouTube a viaceré ďalšie internetové firmy Jonesa zakázali pre šírenie nenávisti. Rodiny zabitých detí sa s ním súdia, no on tvrdí, že je nevinný a že konšpirácie šíril pre „formu psychózy“. Vládu, médiá a Demokratickú stranu obvinil zo svojich vlastných činov.
„Dovolili sme vláde a inštitúciám stať sa tak skorumpovanými, že ľudia stratili kompas, čo je skutočné,“ povedal Jones v marci tohto roku. „V minulosti som mal formu psychózy, keď som si myslel, že všetko je zinscenované.“
Jonesove konšpirácie sa masovo rozšírili aj vďaka videám na YouTube. Právnik zastupujúci niektoré rodiny zabitých detí víta, že sa YouTube rozhodol takéto lži zakázať. Dodal však, že už je neskoro a niektoré napáchané škody sa už nepodarí odstrániť.
Obmedziť extrémy
Problémy na webe nespôsobujú len príspevky, ktoré porušujú zákony a pravidlá internetových služieb, ale veľmi často práve príspevky, ktoré k tomu majú blízko. V angličtine sú označované ako „borderline content“ (hraničný obsah) a ide často o rôzne provokatívne a senzačné texty, obrázky či videá, ktoré polarizujú spoločnosť a na sieti sa zvyknú dobre šíriť.
Na tento problém upozornil vlani aj šéf Facebooku Mark Zuckerberg: „Náš výskum ukazuje, že bez ohľadu na to, kde nakreslíme čiaru, čo je ešte povolené, keď sa nejaká časť obsahu priblíži k tejto línii, ľudí upúta v priemere viac – aj keď potom povedia, že sa im nepáči.“ Preto sa Facebook snaží detekovať a obmedziť šírenie takéhoto obsahu.
O niečo podobné sa pokúša aj YouTube. V januári napríklad začal upravovať svoj systém na odporúčanie videí. Človek si totiž môže pozrieť obyčajné video na YouTube, no systém mu po jeho skončení pustí ďalšie, ktoré je len kúsok od toho, aby porušovalo pravidlá služby.
Firma vraví, že svoje algoritmy upravujú a že počet videní tohto typu obsahu z ich odporúčacieho systému klesol v USA už o 50 percent. Ich systémy sa vraj tiež zdokonaľujú v odhaľovaní takto problematického obsahu.
Vylepšené systémy chce tento rok YouTube zavádzať aj do ďalších krajín. Či medzi nimi budú aj Slovensko a Česko, hovorkyňa spoločnosti zatiaľ nevedela spresniť.
YouTube tiež ohlásil, že chce viac promovať obsah zo zavedených a overených médií. „Napríklad, ak používateľ sleduje video, ktoré má blízko k porušovaniu našich pravidiel, náš systém môže zaradiť viac videí zo spoľahlivých zdrojov (napríklad top spravodajské kanály) do jeho panelu ďalších videí na sledovanie,“ informovala firma.
Ďalšie správy o médiách
GLOBSEC
69 percent Slovákov si myslí, že mainstreamové médiá často klamú alebo manipulujú s faktami, zároveň si však 73 percent ľudí myslí, že médiá sú dôležité pre demokraciu. Vyplýva to zo štúdie Globsec Trends 2019 (pdf).
ČAPUTOVÁ
Moderátor Martin Strižinec bude hovorcom prezidentky Zuzany Čaputovej. „V tejto chvíli mám len základnú predstavu o tom, ako bude moja práca vyzerať, no mnohé zrejme vyplynie z toho, že prezidentka bude v komunikácii oveľa aktívnejšia, než sme možno boli zvyknutí doteraz,“ povedal v rozhovore. „Chcel by som, aby prezidentka mala podcast. Uvažujeme o tom,“ prezradil.
PRESTUPY
Z týždenníka Trend odchádza šéfredaktor Branislav Benčat a ďalší členovia redakcie, napríklad Tomáš Vašuta, Ján Filip, Lukáš Kvašňák, Michal Lehuta a Marián Leško, ktorý bude členom tímu prezidentky Zuzany Čaputovej. Do Denníka N z Trendu prichádzajú Oliver Brunovský, Ján Kováč, Martina Kláseková, Zuzana Kollárová a Marek Legéň. Novým šéfredaktorom Trendu sa stane český ekonomický novinár Tomáš Skřivánek. Do Trendu prichádzajú Róbert Turza z Hospodárskych novín a Peter Kapitán z denníka SME. Novinárka Eva Čobejová prichádza do konzervatívneho webu Postoj. Bývalý šéf vydavateľstva Penty Peter Mertus sa stal spolumajiteľom a konateľom PR agentúry event2all.
ČESKO
Vojtěch Filip, predseda českých komunistov, navrhuje, aby boli novinári volení na štyri roky. „Myslím to úplne vážne, najmä vo verejnoprávnych médiách. Tie budú prvé,“ povedal pre české Hospodářské noviny. Odborník na médiá Jan Potůček to označil za nezmysel, ktorý nemá vo svete obdobu. „Nie sme KĽDR,“ povedal.
ŽENY
Tento rok bude mať magazín Time na svojich titulných stranách zrejme najväčší počet žien vo svojej takmer storočnej histórii. Je to zároveň prvý rok, keď vyšlo viac vydaní časopisu so ženou na titulnej strane ako s mužom. Prestížny americký časopis sa aj týmto spôsobom snaží zvýšiť pestrosť svojho obsahu, keďže doteraz nemali ženy na jeho obálke dostatočný priestor. Podľa analýzy webu Axios boli na titulke časopisu Time muži 3199-krát a ženy len 428-krát. 230-krát boli na titulke naraz obe pohlavia.
DETI
Malé deti nebudú môcť robiť živé videoprenosy na YouTube bez dozoru dospelých. YouTube chce aj takýmto spôsobom zvýšiť ochranu maloletých pred predátormi a pedofilmi. Obmedzí tiež šírenie videí, ktoré zobrazujú deti v „rizikových situáciách“.
USA
Američania považujú vymyslené správy za väčší problém ako terorizmus, klimatickú zmenu, rasizmus či nelegálnu migráciu. Za ich šírenie podľa ich názoru môžu najmä politici a aktivisti, no od novinárov verejnosť očakáva, že problém vyriešia. Z najnovšieho prieskumu Pew Research Center tiež vyplynulo, že republikáni nedôverujú novinárom výrazne viac ako podporovatelia demokratov. Američania majú dojem, že nepravdivé správy sa týkajú najmä politiky a celebrít.
RUSKO
V Moskve zadržali investigatívneho novinára Ivana Golunova, korešpondenta portálu Meduza. Podľa dostupných informácií mu vraj podhodili dva balíčky a obvinili ho z predaja drog. Polícia mu neumožnila použiť telefón a zavolať právnika, vraj ho aj kopli do hrude. Polícia tiež odmietla urobiť analýzu jeho rúk a nechtov, aby zistila, či sa dotkol drog, informoval portál Meduza.
Víťazi týždňa
Novinári budú lepšie chránení pred plagiátormi. Vydavatelia sa totiž dohodli na sprísnení svojho etického kódexu preberania obsahu. Po novom budú musieť médiá uviesť odkaz na pôvodný zdroj hneď v úvode článku, teda v prvých piatich vetách. Stránkam, ktoré budú kódex opakovane porušovať, hrozia prísnejšie tresty – môžu dočasne stratiť prístup k dátam z merania návštevnosti IABmonitor, môžu byť tiež vylúčené zo združenia pre internetovú reklamu IAB Slovakia. Zmena kódexu prišla aj po tom, čo sa médiá sťažovali kradnutie obsahu webmi z vydavateľstva Startitup Group.
Markíza uspela na súde, ktorý zrušil rozhodnutie licenčnej rady z roku 2016. Televízia vtedy dostala sankciu – upozornenie za porušenie objektívnosti a nestrannosti v reportáži o kauze Gorila. Reportérka Barbora Mareková v nej konfrontovala Roberta Fica a šéfa Slovnaftu Oszkára Világiho. Hoci právnici licenčnej rady upozorňovali, že reportáž bola v poriadku, členovia rady rozhodli, že televízia porušila zákon. Krajský súd teraz ich rozhodnutie zrušil. Ide o dôležitý verdikt v prospech slobody slova.
Porazení týždňa
Sloboda médií vo svete naďalej upadá. „Tento trend je najakútnejší v Európe, ktorá bola doposiaľ baštou dobre zavedených slobôd, a v Eurázii a na Blízkom východe, kde sa sústreďujú mnohé z najhorších diktatúr sveta,“ píše organizácia Freedom House vo svojej najnovšej správe o slobode médií vo svete. K miernemu zhoršeniu skóre došlo aj na Slovensku, čo bolo spôsobené vraždou Jána Kuciaka, verbálnymi útokmi politikov na novinárov a odchodom skúsených reportérov zo spravodajstva RTVS.
Gazeta Wyborcza ukončila spoluprácu s reportérom Wojciechom Tochmanom. Poľský denník totiž mení grafiku a vraj tam už nie je pre tohto prestížneho autora miesto. Tochmanove texty vychádzali pravidelne vo štvrtkovej prílohe Duży Format zameranej na reportáže, šéfredaktor prílohy sa k tomu nechcel vyjadriť. „S Gazetou to ide fakt dole kopcom. Potom, ako sa po voľbách ukázalo, že dlhé roky potichu žili z čudesných štátnych zákaziek a nie z vlastnej práce, sa tam udialo ešte zopár zvláštnych vecí,“ komentoval situáciu reportér Tomáš Forró.
Český web Info.cz zverejnil nepodloženú správu o šikane švédskej študentky, ktorá sa nezúčastnila protestov proti klimatickej zmene. Po vlne kritiky sa redakcia rozhodla vyslať do Švédska svojho reportéra, aby informácie preveril. Kritici webu pripomínajú, že nabudúce by mal radšej informácie overovať ešte pred ich zverejnením.
Hoaxy, dezinformácie a propaganda
- Týždenník Economist skúmal, či Google nezhoršuje umiestnenie konzervatívcov vo výsledkoch vyhľadávania a neobjavil žiadne známky ideologických predsudkov.
- Dezinformačný web Bádateľ šíril lži o tom, že darcovia orgánov sú pri transplantácii pri vedomí a cítia bolesť. Navádzal tiež ľudí, aby darcovstvo radšej odmietli. Prečo sú to nezmysly, podrobne zanalyzovali Lovci šarlatánov. Doktor Maroš Rudnay tiež avizoval, že podá na autorov Bádateľa trestné oznámenie.
- Hnutie Spolu vypracovalo svoj program na boj proti dezinformáciám (pdf). Navrhujú napríklad vytvoriť pozíciu splnomocnenca vlády pre dezinformácie a strategickú komunikáciu a vytvorenie Centra pre dezinformácie a strategickú komunikáciu. Samostatnými bodmi sú aj reforma komunikácie štátu, podpora médií a vyšší dôraz na mediálnu výchovu na školách.
- Litva vyhostila šéfredaktora miestnej redakcie ruského webu Sputnik. Úrady šéfredaktora Marata Kasema označili za nežiaducu osobu a na päť rokov mu zakázali vstup na územie štátu.
Citát týždňa
Keďže nie sú vydavateľom, ale akcionárom vydavateľstva a nemajú žiadny vplyv na obsah, tak mi to nijako neprekáža v mojej práci. Pre mňa je podstatné, že svoju podporu proeurópskej strane pred voľbami do Európskeho parlamentu deklarovali transparentne a otvorene. To sa napríklad nedá celkom povedať o vlastníckej štruktúre vydavateľa Pravdy Perexu, keďže dodnes nevieme, kto boli a sú skutoční vlastníci tohto denníka.
– Alexej Fulmek, riaditeľ vydavateľstva Petit Press v reakcii na správu, že Prvá slovenská investičná skupina, ktorá je akcionárom vydavateľstva, podporila 15-tisíc eurami kampaň strany Spolu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Dnes na DennikE.sk
