Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Číňania prekvapili, na poslednú chvíľu súťažia o Slovenské elektrárne

Premiér sa chystá v júni rokovať s talianskymi majiteľmi elektrární o tom, či, ako a komu im dovolí predať kontrolu v strategických Slovenských elektrárňach. Najnovšie sa do hry dostala aj čínska štátna firma.

Majiteľ atómových blokov na Slovensku sa má zmeniť. Môže sa ním stať čínska štátna firma. Foto N - Tomáš Benedikovič
Majiteľ atómových blokov na Slovensku sa má zmeniť. Môže sa ním stať čínska štátna firma. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rozhodujúcim majiteľom Slovenských elektrární sa môže stať čínska štátna firma. Záujem o 66 percent akcií, ktoré predáva taliansky Enel, prejavila čínskou vládou kontrolovaná korporácia China National Nuclear Corporation (CNNC).

Denníku N to potvrdili dva zdroje oboznámené s priebehom tendra na odpredaj talianskeho podielu v elektrárňach.

Číňania, ktorí sa okamžite stali favoritom súťaže, svojou účasťou prekvapili. So žiadosťou o sprístupnenie detailných informácií o firme sa ozvali až po 7. máji, čo bol oficiálny termín, dokedy Enel prijímal už hotové ponuky na odkúpenie akcií Slovenských elektrární.

Dovtedy sa predpokladalo, že o kontrolu nad našimi elektrárňami sa pobijú maďarsko-slovenské konzorcium okolo MOL/Slovnaft/MVM, česko-slovenská skupina EPH a fínski špecialisti na jadrovú energetiku Fortum.

Číňania sú favoritom vďaka predpokladu, že dokážu Enelu ponúknuť viac peňazí ako lokálne európske firmy, ktoré sú závislé od bánk. CNNC síce zmeškali oficiálny termín na predostretie ponuky, no závisí len od Enelu, či im dá výnimku.

Čínska firma vlastnená komunistickou Čínskou ľudovou republikou by sa v prípade víťazstva v tendri o elektrárne stala vo firme partnerom slovenskej vlády, ktorá spravuje 34 percent akcií vo vlastníctve štátu. Spolu by tak rozhodovali najmä o tom, z akých zdrojov a za akých podmienok by elektrárne dostavali tretí a štvrtý blok Mochoviec.

Pozrite si otázky a odpovede, ktoré vysvetľujú, o čo všetko komu ide v hre o elektrárne a kto má teraz aké šance.

Čo je na predaj?

Slovenské elektrárne vlastnia všetky tunajšie jadrové bloky vrátane tých, ktoré sú zatiaľ len rozostavané – v Mochovciach. Spadajú pod ne aj veľké tepelné elektrárne v Novákoch a vo Vojanoch či množstvo vodných a fotovoltických elektrární.

Kontrolu vo firme má talianska spoločnosť Enel cez 66-percentný balík akcií. Zvyšných 34 percent patrí štátu. Enel sa rozhodol, že akcie predá a zo Slovenska odíde.

Kto súťaží o Slovenské elektrárne?

Potenciálni záujemcovia o kúpu elektrárenských akcií by mali byť štyria.

Ponuku dostali Taliani od holdingu EPH a od konzorcia maďarskej obdoby našich elektrární, firmy MVM, a rafinérie Slovnaft a ich materskej firmy MOL. Títo dvaja záujemcovia potvrdili, že do Talianska ponuku poslali.

Ponuka mala prísť podľa neoficiálnych informácií aj od fínskej spoločnosti Fortum. Tá svoj záujem oficiálne nepotvrdila. „Fortum kontinuálne vyhodnocuje vývoj vo všetkých oblastiach svojho biznisu. Ako spoločnosť kótovaná na burze zastávame politiku nekomentovať klebety na trhu.“

Favoritom, hoci ešte konečnú ponuku nedal, je však čínska štátna nukleárna spoločnosť CNNC. S tou sa Denníku N nepodarilo kontaktovať. Tunajšia čínska ambasáda zareagovala, že informácie o danej veci nemá.

Kto je CNNC?

Čínska štátna firma, ktorá má bohaté skúsenosti s jadrovými blokmi, sa môže ukázať aj ako uchádzač, pre ktorého by mala investícia do tunajších elektrární strategický význam. Bola by to jej prvá priama investícia do jadrových elektrární na území Európskej únie .

„Čína v posledných rokoch zvyšuje svoju prítomnosť po celom svete aj po celej Európe,“ vysvetľuje Richard Turcsányi z Inštitútu ázijských štúdií.

Číňania majú vďaka veľkým vývozom veľa kapitálu, ktorý chcú investovať.

Je sa čoho báť, ak by práve Číňania obsadili kľúčové kreslá v tunajších jadrových blokoch? „V blízkej budúcnosti to nie je strategické riziko,“ myslí si Andrej Chovan z Inštitútu pre stredoeurópsku politiku poverený riadením programu Stredná Európa. Upozorňuje však na to, že čínsky kapitál je úzko previazaný s tamojším komunistickým režimom.

„Nemáme na Slovensku, ale v princípe ani v Európe zásadnú skúsenosť s čínskymi investormi, najmä v energetike,“ upozorňuje zasa Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť.

Narazili by sme zrejme na inú kultúru podnikania, prípadne aj iné prevádzkovanie elektrárne, čiže možno aj normy, dodal Chovan.

CNNC je vlastníkom a prevádzkovateľom najväčšieho počtu jadrových elektrární v Číne s celkovým výkonom 6-krát vyšším ako slovenské atómky. Ďalšie atómové bloky ešte len pripravuje alebo stavia.

„CNNC úspešne vyvinula atómovú bombu, hydrogénovú bombu a atómovú ponorku. Okrem toho postavila prvú atómovú elektráreň v Číne,“ píše o sebe čínsky jadrový gigant. Uvádza, že plne spadá priamo pod vládnu centrálu a že je „hlavnou silou národného nukleárneho vývoja, zvyšuje hodnotu štátneho majetku a buduje spoločnosť“.

Kto je EPH?

EPH je holding, ktorý vlastní Daniel Křetínský a partner J&T Patrik Tkáč. Holding na svojom webe píše, že títo akcionári držia rozhodujúce dve tretiny hlasovacích práv. Zvyšok kontrolujú „private equity štruktúry J&T“.

Pre našich politikov ide v prípade EPH o známych a overených hráčov. EPH má pod kontrolou najvýnosnejšie činnosti Slovenského plynárenského priemyslu. Ich pôvodní privatizéri z Nemecka a Francúzska sa rozhodli podobne ako Enel odísť a v reprivatizácii ich nahradil EPH.

To by nebolo možné bez súhlasu vlády. EPH vládu presvedčil natoľko, že mu dovolil nielen ovládnuť výnosné činnosti SPP, ale štátu predal aj tú menej výnosnú, čiže predaj plynu konečným zákazníkom.

Michal Hudec z energy analytics upozorňuje, že EPH nedávno kúpil aj menšinový podiel spolu s manažérskymi právomocami v Stredoslovenskej energetike, ale i viaceré elektrárne v zahraničí. Otázkou tak je, či má dostatočné vlastné zdroje na transakciu s elektrárňami alebo ich akumuluje v spolupráci s nejakou inou, treťou stranou.

EPH zrejme podobne ako ostatní ponúkne obchod v dvoch fázach. Časť akcií bude chcieť kúpiť hneď, časť až po tom, čo Taliani dostavajú Mochovce.

Kto je Slovnaft a MVM?

Konzorcium tunajšej rafinérie s koreňmi v Maďarsku a maďarskej štátnej energofirmy MVM môže byť silné v tom, že cez Maďarsko dokáže vyvážať vyrobenú elektrinu na Balkán, kde je jej nedostatok.

Ak by získali podporu našej vlády na posilnenie elektrických vedení smerom na juh, Maďari by už dobudovali svoju časť.

„Maďarský akcionár by mohol mať väčší záujem vytvoriť kapacity na tranzit tu vyrobenej elektriny na balkánsky trh, ktorý je stále z pohľadu dopytu jedným z najzaujímavejších, pretože v týchto krajinách sa nestavajú nové zdroje tak rýchlo, ako by potrebovali a ako sa očakávalo aj pred pár rokmi,“ myslí si Marčan.

Kto je Fortum?

Fínskemu Fortumu nechýba imidž západného investora ani skúsenosti v oblasti atómových elektrární. Pod kontrolou má napríklad jadrovú elektráreň Loviisa asi 100 kilometrov východne od fínskej metropoly, Helsínk.

Podiely má aj v elektrárni Olkiluoto, ktorá sa preslávila vďaka niekoľkoročnému meškaniu s dostavbou jej tretieho bloku. Olkiluoto 3 mal stáť najprv asi 3 miliardy eur, najnovšie sa hovorí o cifre aj trikrát vyššej.

Fortum má v tejto elektrárni 27-percentný podiel. Kontroluje ju spoločnosť Pohjolan Voima a stavbu jej tretieho bloku realizuje francúzska Areva.

Marčan si myslí, že Fíni by teoreticky mohli byť spomedzi záujemcov najprijateľnejším majiteľom tunajších elektrární. Je však otázne, či by sa do Mochoviec pustili aj vzhľadom na záväzky z dostavby spomínaného fínskeho bloku.

Na čo sa pozerá Fico?

Pre premiéra Roberta Fica môže byť pred marcovými voľbami vážny politický problém, ak by do elektrární pustil čínskych či maďarských investorov alebo podnik spoluvlastnený Patrikom Tkáčom.

Relatívne najmenej citlivý by bol z pohľadu vlády predaj fínskej firme.

Prečo chce Enel predávať?

Talianom sa nakopili dlhy, ktorých sa potrebujú zbaviť. Slovenské elektrárne sú súčasťou výkazov Enelu a vďaka svojmu zadĺženiu okolo 4 miliárd eur zhoršujú obraz celého koncernu.

Ak by Enel predal aspoň toľko akcií, aby vlastnil menej ako 50 percent, vypadli by Slovenské elektrárne z jeho globálneho účtovníctva a dlhy Enelu by tak klesli.

Pôvodne chceli Taliani uzavrieť celý predaj ešte minulý rok, no to sa im nepodarilo. Načas napokon Enelu pomohol predaj 22 percent akcií španielskej dcérskej spoločnosti Endesa, za ktoré zinkasovali 3,1 miliardy eur.

Šéf Enelu Francesco Starace naposledy hovoril, že chcú obchod ukončiť do konca roka.

Čo chce naša vláda?

Slovensko predajom akcií nič priamo nezíska – predáva Enel, nie vláda. Záujmom vlády je mať v podniku partnera, ktorý nebude vyrábať v energetike problémy.

Štát si tiež zakladá na tom, aby elektrárne v každom prípade dostavali všetky mochovské bloky.

Toto je zrejme dôvod, pre ktorý premiér Robert Fico vyhlásil, že štát nebude s Enelom pri predaji spolupracovať, kým Mochovce nedostavia. Podľa kuloárnych informácií zobrali túto podmienku vážne všetci záujemcovia o akcie elektrární.

„Predať to môžu, ale ťažko nájdu niekoho v zahraničí, kto by to chcel kúpiť, ak bude vidieť, že Slovensko ako štát nespolupracuje,“ odkázal ešte v apríli Fico Talianom. Zvykne hovoriť aj o tom, že by štát sám mohol pridať k svojim 34 percentám ďalších 17 percent vo firme a ovládnuť ju.

To by však na daňových poplatníkov mohol preniesť aj väčšie riziko investovania do Mochoviec. Pri dnešných cenách elektriny na burze by mohlo trvať aj desaťročia, kým by sa investícia vrátila.

Premiér Fico politicky počastoval Talianov aj výrazmi ako, že by „mali zapnúť svoje mozgy“. Najnovšie je k nim zhovievavejší a avizuje, že o predaji elektrární bude s vedením Enelu rokovať v júni v Taliansku. Termín vraj zatiaľ nie je známy.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dostavia Mochovce Enel alebo nový vlastník?

„Existujú riešenia pre túto transakciu vrátane dvojstupňového odchodu z elektrární,“ vyhlásil v máji Starace. Dodal, že toto riešenie môže tiež zohľadňovať možný predaj časti talianskych akcií štátu počas príchodu nového majiteľa akcií.

Dvojstupňový proces môže znamenať aj to, že Taliani najprv prevedú na nového majiteľa iba časť svojich akcií a zvyšok až potom, ako dostavajú elektrárne.

Štát by tak mal väčšiu istotu, že sa elektráreň dostavia, a Taliani zmenšia svoj balík akcií vo firme tak, že im vypadne z globálnej súvahy.

Dnes na DennikE.sk

  • Medzinárodný obchod: Približne 3500 amerických firiem žaluje administratívu USA za nezákonnú eskaláciu obchodných sporov s Čínou
  • Švajčiarsko: V referende podľa prvých odhadov odmietli odstúpenie od dohody o voľnom pohybe osôb s EÚ
  • Pandémia: Matovič zvažuje úplný zákaz hromadných podujatí všetkého druhu
  • Vinárstvo: Výrobcovia majú veľké zásoby nepredaného vína, ktoré im blokujú kapacity na spracovanie nového ročníka
  • Sceľovanie pôdy:  Do dvoch týždňov sa môže začať už v 130 obciach
  • Francúzsko: Laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu navrhujú, aby Francúzsko počas adventu vyhlásilo uzáveru
  • Reformy: Matovičovci uvažujú o zlúčení Sociálnej poisťovne so zdravotnými poisťovňami
  • Agro: Dotácie sa budú na budúci rok zrejme rozdeľovať podľa súčasného nastavenia
  • Lesy: Mičovský už lesy nechce dať pod životné prostredie

Zbytočne to chcú vŕtať, na konci tunela Soroška je len veľmi slabé svetlo

Foto N - Andrej Sarvaš
Foto N – Andrej Sarvaš

Väčšina dospelých Gemerčanov prežije v ilúzii, že im vláda postaví tunel cez Sorošku a prídu investori, najmenej polovicu svojho dospelého života, píše v brilantnej analýze Konštantín Čikovský. Ako by mala znieť férová a realistická ponuka pre Gemer a iné regióny, ktoré sa novej diaľnice možno nikdy nedočkajú?

Aj keď je pandémia, lepšiu sadzbu na starú hypotéku si môžete od banky pýtať stále, hovorí Kondrótová z VÚB

Dana Kondrótová Foto - VÚB
Dana Kondrótová Foto – VÚB

Ešte vlani ľudia odkladali tému sporenia a tvorby rezerv, teraz sú mnohí na hrane a ich prístup sa mení. Podľa Dany Kondrótovej z VÚB sa priority klientov menia a aj o úveroch viac rozmýšľajú.

Minúta po minúte

Približne 3500 amerických firiem zažalovalo administratívu USA za uvalenie ciel na tovar vyrobený v Číne. Sú medzi nimi automobilky Tesla, Ford Motor aj Volvo, odevná spoločnosť Ralph Lauren, Lenovo alebo výrobca gitár Gibson. Žaloby sú namierené proti nezákonnej eskalácii obchodného sporu USA s Čínou v súvislosti s tretím a štvrtým kolom ciel.

Švajčiari v referende odmietli odstúpenie od dohody s EÚ, ktorá upravuje voľný pohyb osôb. Zároveň schválili dvojtýždňovú otcovskú dovolenku. Volebná účasť dosiahla takmer 59 percent. 

V nedeľu hlasovali aj ďalších referendách:

  • za zavedenie dvojtýždňovej otcovskej dovolenky hlasovalo vyše 60 percent voličov
  • za nákup nových stíhačiek za 5,6 miliardy eur hlasovalo 50,1 percenta voličov
  • zmenu zákona o poľovníctve, ktorá mala uľahčiť riešenie problému rýchlo rastúcej populácie vlkov v krajine, odmietlo 51,9 % voličov

Z výsledkov vyplýva, že 61,7 % voličov hlasovalo proti návrhu z dielne pravicovo-populistickej Švajčiarskej ľudovej strany (SVP). Podľa agentúr sa odmietnutie návrhu všeobecne očakávalo, a to na základe prieskumov verejnej mienky pred hlasovaním.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová privítala výsledok slovami, že to „podporuje jeden zo základných pilierov nášho vzťahu: vzájomnú slobodu pohybu, bývania a práce vo Švajčiarsku a EÚ“.

Iniciatíva SVP bola o tom, aby Švajčiarsko na základe autonómnych rozhodnutí regulovalo mieru prisťahovalectva cudzincov. Ak by sa za ňu vyslovila nadpolovičná väčšina voličov, viedlo by to k ukončeniu dohody o voľnom pohybe osôb, ktorá platí medzi Švajčiarskom a EÚ od roku 1999.

Vzťahy medzi Bruselom a Bernom sa zhoršili po referende z februára 2014, v ktorom Švajčiari zahlasovali za zavedenie ročných kvót pre migrantov. Švajčiarsky parlament to v roku 2016 odobril, čo znamená, že nový zákon v praxi dáva prednosť zamestnávaniu domácich ľudí a zavádza ďalšie formality pre zamestnávateľov so sídlom vo Švajčiarsku, ktorí chcú zamestnávať zamestnancov z krajín EÚ.

V súčasnosti žije vo Švajčiarsku zhruba 1,4 milióna občanov EÚ, zatiaľ čo v krajinách EÚ žije približne 500-tisíc Švajčiarov. (tasr, afp, dpa)

Druhá najväčšia nemecká banka Commerzbank vymenovala za nového predsedu predstavenstva Manfreda Knofa z konkurenčnej Deutsche Bank. Jeho predchodca z postu odišiel pre kritiku akcionárov, ktorým sa nepáčili straty banky.

Knof nahradí vo funkcii Martina Zielkeho. Ten začiatkom júla rezignoval po neutíchajúcej kritike akcionárov, ktorým sa nepáčil jeho výkon ani straty banky.

Commerzbank tvrdo zasiahla pandémia nového koronavírusu aj škandál finančnej a technologickej spoločnosti Wirecard.

Knof bol vedúcim retailovej divízie Deutsche Bank, ale veľkú časť svojej kariéry strávil v poisťovníctve a pracoval pre nemecký gigant Allianz. Jeho vymenovanie na post predsedu Commerzbank musia ešte schváliť dozorné orgány.

„Manfred Knof je skúsený a vysoko efektívny vrcholový manažér, ktorý sa osvedčil v širokej škále úloh v oblasti finančných služieb,“ uviedol Hans-Jörg Vetter, predseda dozornej rady Commerzbank. (tasr, bloomberg)

Zlaté rezervy centrálnych bánk stúpli za desať rokov o 5000 ton na celkových 35-tisíc ton. Od roku 2012 sa celosvetovo vyťaží 3000 ton zlata ročne.

V roku 2019 sa takmer polovica zlata spotrebovala na výrobu šperkov, 29 % tvorilo investičné zlato, 15 % si uchovali centrálne banky vo svojich rezervách a zvyšok sa použil v rámci technologických procesov, vyplýva z údajov Svetovej rady pre zlato. (čtk, world gold council)

Veľké zásoby pre pandémiu nepredaného vína blokujú kapacity v pivniciach slovenských vinárstiev.  Napriek tomu, že zdravotný stav úrody ročníka 2020 hodnotia vinári ako nadpriemerne dobrý, majú problémy so spracovaním novej úrody.

Čínske priemyselné firmy hlásia v auguste nárast ziskov, už štvrtý mesiac po sebe. V auguste medziročne vzrástli o 19,1 % na 77,13 miliardy eur po zvýšení o 19,6 % v júli. Prispelo k tomu oživenie cien komodít aj produkcia výrobných zariadení.

Zotavovanie Číny z pandémie nového koronavírusu naberá tempo vďaka stúpajúcemu dopytu, vládnym stimulom a prekvapivo odolnému exportu.

Napriek nárastu ziskov čínske firmy stále čelia vonkajším tlakom, pretože stúpajúce napätie medzi Washingtonom a Pekingom zatieňuje ich vyhliadky. (tasr, reuters)

Na Slovensku postupne rastie počet mužov, ktorí poberajú materské. Zatiaľ čo v roku 2018 priemerne poberalo túto dávku 12 836 mužov, vlani to bolo 18 002, čo predstavuje nárast o 40,2 %, vyplýva zo Súhrnnej správy o rodovej rovnosti za minulý rok.

V prípade žien poberalo vlani túto dávku 64 058 osôb, čo predstavuje nárast o 724.

Vlani zamestnanosť mužov vo veku 20 až 64 rokov dosiahla 80 %, zamestnanosť žien v tej istej vekovej skupine bola však na úrovni 67 %.

Materské a rodičovské dovolenky sú spojené aj s dlhodobo nižšími príjmami a môžu viesť tiež k nižším dôchodkom. „Počas materskej a rodičovskej dovolenky ženám nezostáva priestor pre profesionálny rozvoj, zároveň im v dôsledku materských a rodičovských dovoleniek môže pripadnúť väčšia miera zodpovednosti za rodinu a domácnosť aj po nástupe do práce,“ konštatuje sa v správe.

Platená a neplatená práca znamená pre ženy dvojité bremeno, ktoré je dlhodobou prekážkou kariérneho rastu. „Matky sa môžu rozhodnúť pre prácu, v ktorej dokážu skĺbiť zamestnanie s rodinnými povinnosťami, napríklad vo verejnom sektore. Takáto práca však môže byt spojená s nižšími príjmami,“ uvádza správa.

Jedným z riešení týchto nerovností sú materské dovolenky pre otcov. Zavádzať ich začali škandinávske krajiny v 90. rokoch s cieľom zlepšiť pozíciu žien na trhu práce. (tasr)

Realitka v Čile ponúka na predaj ostrov Guafo na juhu krajiny za 20 miliónov dolárov. Inzerát kritizujú ochrancovia prírody aj domorodí obyvatelia, pretože posvätný ostrov je domovom vzácnej flóry a fauny. Boja sa, že nový majiteľ z neho spraví turistickú destináciu.

Ostrov s rozlohou 202 štvorcových kilometrov je v rukách súkromníkov už takmer sto rokov, vláda sa márne snaží o jeho vyhlásenie za prírodnú rezerváciu.

Ostrov v súčasnosti vlastní obchodník Paul Fontaine a Rodrigo Danús, ktorý ho zdedil po generálovi Luisovi Danúsovi, ministrovi vlády diktátora Augusta Pinocheta. Ten ho získal na základe zákona, ktorý umožnil rozdelenie majetku domorodých komunít. (čtk, bbc)

Laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu navrhujú, aby vo Francúzsku počas celého adventu vyhlásili uzáveru. Podľa nich to je spôsob, ako by mohli následne širšie rodiny spolu stráviť Vianoce a zároveň predísť nebezpečnému šíreniu koronavírusu.

Esther Duflová a Abhijit Banerjee tvrdia, že ak by uzávera trvala napríklad od 1. do 20. decembra, potom by sa mohli Francúzi bez problémov stretnúť v rodinnom kruhu počas koncoročných sviatkov.

Počas uzávery by však museli rodiny byť doma. Na školstvo to bude mať podľa nich malý vplyv, dva posledné týždne pred prázdninami sa môžu žiaci učiť na diaľku.

V článku v denníku Le Monde upozorňujú, že rodinné stretnutia bývajú častým zdrojom nákazy. „Keď k tomu pridáme ochladenie, ktoré znamená, že sa ľudia budú už od októbra združovať doma, vydávame sa napospas jesennému rastu nových prípadov a katastrofickému zhoršeniu, teda hospitalizáciám a úmrtiam starších ľudí počas Vianoc,“ varujú ekonómovia. (čtk, le monde)

Mesto Bojnice požiada Ministerstvo financií SR o návratnú finančnú výpomoc v súvislosti s výpadkom príjmov z podielovej dane pre pandémiu nového koronavírusu. Rozhodli o tom mestskí poslanci. (tasr)

Ministerka Mária Kolíková plánuje umožniť fungovanie zvereneckých fondov, musí sa však podľa nej vyriešiť otázka konfliktu záujmov tak, aby sa neobchádzal základný cieľ, prečo je majetok v zvereneckom fonde.

„Neprichádza do úvahy, aby správou majetku verejného funkcionára bola poverená blízka osoba. Preto je nevyhnutné dôsledne vyriešiť konflikt záujmov pri implementácii takéhoto inštitútu,“ zdôraznila ministerka.

Právna úprava súvisiaca so zvereneckými fondmi má nadväzovať na rekodifikáciu Občianskeho zákonníka, ktorá by sa mala podľa rezortu uskutočniť do roka. Nový inštitút by podľa Kolíkovej nemal slúžiť len na správu majetku osôb, ktoré vstúpia do verejnej funkcie.

„Môže ísť napríklad o situáciu, keď by dedičom bola osoba, ktorá je maloletá, a prianím poručiteľa je, aby jej celý majetok nebol poskytnutý hneď, ale dával by sa k dispozícii postupne, povedzme s ohľadom na vek,“ dodala.

Zverenecký fond by v takejto situácii podľa ministerky riešil primerané nakladanie i správu majetku, a to aj s ohľadom na prianie a vôľu poručiteľa. (tasr)

Maďarské strany Most-Híd, SMK a Spolupatričnosť protestujú proti prioritizácii výstavby cestnej infraštruktúry. Listom oslovili ministra dopravy Andreja Doležala a tvrdia, že vládou schválený dokument nereflektuje potreby ľudí v južných a východných okresoch Slovenska. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať