Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Číňania prekvapili, na poslednú chvíľu súťažia o Slovenské elektrárne

Majiteľ atómových blokov na Slovensku sa má zmeniť. Môže sa ním stať čínska štátna firma. Foto N - Tomáš Benedikovič
Majiteľ atómových blokov na Slovensku sa má zmeniť. Môže sa ním stať čínska štátna firma. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rozhodujúcim majiteľom Slovenských elektrární sa môže stať čínska štátna firma. Záujem o 66 percent akcií, ktoré predáva taliansky Enel, prejavila čínskou vládou kontrolovaná korporácia China National Nuclear Corporation (CNNC).

Denníku N to potvrdili dva zdroje oboznámené s priebehom tendra na odpredaj talianskeho podielu v elektrárňach.

Číňania, ktorí sa okamžite stali favoritom súťaže, svojou účasťou prekvapili. So žiadosťou o sprístupnenie detailných informácií o firme sa ozvali až po 7. máji, čo bol oficiálny termín, dokedy Enel prijímal už hotové ponuky na odkúpenie akcií Slovenských elektrární.

Dovtedy sa predpokladalo, že o kontrolu nad našimi elektrárňami sa pobijú maďarsko-slovenské konzorcium okolo MOL/Slovnaft/MVM, česko-slovenská skupina EPH a fínski špecialisti na jadrovú energetiku Fortum.

Číňania sú favoritom vďaka predpokladu, že dokážu Enelu ponúknuť viac peňazí ako lokálne európske firmy, ktoré sú závislé od bánk. CNNC síce zmeškali oficiálny termín na predostretie ponuky, no závisí len od Enelu, či im dá výnimku.

Čínska firma vlastnená komunistickou Čínskou ľudovou republikou by sa v prípade víťazstva v tendri o elektrárne stala vo firme partnerom slovenskej vlády, ktorá spravuje 34 percent akcií vo vlastníctve štátu. Spolu by tak rozhodovali najmä o tom, z akých zdrojov a za akých podmienok by elektrárne dostavali tretí a štvrtý blok Mochoviec.

Pozrite si otázky a odpovede, ktoré vysvetľujú, o čo všetko komu ide v hre o elektrárne a kto má teraz aké šance.

Čo je na predaj?

Slovenské elektrárne vlastnia všetky tunajšie jadrové bloky vrátane tých, ktoré sú zatiaľ len rozostavané – v Mochovciach. Spadajú pod ne aj veľké tepelné elektrárne v Novákoch a vo Vojanoch či množstvo vodných a fotovoltických elektrární.

Kontrolu vo firme má talianska spoločnosť Enel cez 66-percentný balík akcií. Zvyšných 34 percent patrí štátu. Enel sa rozhodol, že akcie predá a zo Slovenska odíde.

Kto súťaží o Slovenské elektrárne?

Potenciálni záujemcovia o kúpu elektrárenských akcií by mali byť štyria.

Ponuku dostali Taliani od holdingu EPH a od konzorcia maďarskej obdoby našich elektrární, firmy MVM, a rafinérie Slovnaft a ich materskej firmy MOL. Títo dvaja záujemcovia potvrdili, že do Talianska ponuku poslali.

Ponuka mala prísť podľa neoficiálnych informácií aj od fínskej spoločnosti Fortum. Tá svoj záujem oficiálne nepotvrdila. „Fortum kontinuálne vyhodnocuje vývoj vo všetkých oblastiach svojho biznisu. Ako spoločnosť kótovaná na burze zastávame politiku nekomentovať klebety na trhu.“

Favoritom, hoci ešte konečnú ponuku nedal, je však čínska štátna nukleárna spoločnosť CNNC. S tou sa Denníku N nepodarilo kontaktovať. Tunajšia čínska ambasáda zareagovala, že informácie o danej veci nemá.

Kto je CNNC?

Čínska štátna firma, ktorá má bohaté skúsenosti s jadrovými blokmi, sa môže ukázať aj ako uchádzač, pre ktorého by mala investícia do tunajších elektrární strategický význam. Bola by to jej prvá priama investícia do jadrových elektrární na území Európskej únie .

„Čína v posledných rokoch zvyšuje svoju prítomnosť po celom svete aj po celej Európe,“ vysvetľuje Richard Turcsányi z Inštitútu ázijských štúdií.

Číňania majú vďaka veľkým vývozom veľa kapitálu, ktorý chcú investovať.

Je sa čoho báť, ak by práve Číňania obsadili kľúčové kreslá v tunajších jadrových blokoch? „V blízkej budúcnosti to nie je strategické riziko,“ myslí si Andrej Chovan z Inštitútu pre stredoeurópsku politiku poverený riadením programu Stredná Európa. Upozorňuje však na to, že čínsky kapitál je úzko previazaný s tamojším komunistickým režimom.

„Nemáme na Slovensku, ale v princípe ani v Európe zásadnú skúsenosť s čínskymi investormi, najmä v energetike,“ upozorňuje zasa Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť.

Narazili by sme zrejme na inú kultúru podnikania, prípadne aj iné prevádzkovanie elektrárne, čiže možno aj normy, dodal Chovan.

CNNC je vlastníkom a prevádzkovateľom najväčšieho počtu jadrových elektrární v Číne s celkovým výkonom 6-krát vyšším ako slovenské atómky. Ďalšie atómové bloky ešte len pripravuje alebo stavia.

„CNNC úspešne vyvinula atómovú bombu, hydrogénovú bombu a atómovú ponorku. Okrem toho postavila prvú atómovú elektráreň v Číne,“ píše o sebe čínsky jadrový gigant. Uvádza, že plne spadá priamo pod vládnu centrálu a že je „hlavnou silou národného nukleárneho vývoja, zvyšuje hodnotu štátneho majetku a buduje spoločnosť“.

Kto je EPH?

EPH je holding, ktorý vlastní Daniel Křetínský a partner J&T Patrik Tkáč. Holding na svojom webe píše, že títo akcionári držia rozhodujúce dve tretiny hlasovacích práv. Zvyšok kontrolujú „private equity štruktúry J&T“.

Pre našich politikov ide v prípade EPH o známych a overených hráčov. EPH má pod kontrolou najvýnosnejšie činnosti Slovenského plynárenského priemyslu. Ich pôvodní privatizéri z Nemecka a Francúzska sa rozhodli podobne ako Enel odísť a v reprivatizácii ich nahradil EPH.

To by nebolo možné bez súhlasu vlády. EPH vládu presvedčil natoľko, že mu dovolil nielen ovládnuť výnosné činnosti SPP, ale štátu predal aj tú menej výnosnú, čiže predaj plynu konečným zákazníkom.

Michal Hudec z energy analytics upozorňuje, že EPH nedávno kúpil aj menšinový podiel spolu s manažérskymi právomocami v Stredoslovenskej energetike, ale i viaceré elektrárne v zahraničí. Otázkou tak je, či má dostatočné vlastné zdroje na transakciu s elektrárňami alebo ich akumuluje v spolupráci s nejakou inou, treťou stranou.

EPH zrejme podobne ako ostatní ponúkne obchod v dvoch fázach. Časť akcií bude chcieť kúpiť hneď, časť až po tom, čo Taliani dostavajú Mochovce.

Kto je Slovnaft a MVM?

Konzorcium tunajšej rafinérie s koreňmi v Maďarsku a maďarskej štátnej energofirmy MVM môže byť silné v tom, že cez Maďarsko dokáže vyvážať vyrobenú elektrinu na Balkán, kde je jej nedostatok.

Ak by získali podporu našej vlády na posilnenie elektrických vedení smerom na juh, Maďari by už dobudovali svoju časť.

„Maďarský akcionár by mohol mať väčší záujem vytvoriť kapacity na tranzit tu vyrobenej elektriny na balkánsky trh, ktorý je stále z pohľadu dopytu jedným z najzaujímavejších, pretože v týchto krajinách sa nestavajú nové zdroje tak rýchlo, ako by potrebovali a ako sa očakávalo aj pred pár rokmi,“ myslí si Marčan.

Kto je Fortum?

Fínskemu Fortumu nechýba imidž západného investora ani skúsenosti v oblasti atómových elektrární. Pod kontrolou má napríklad jadrovú elektráreň Loviisa asi 100 kilometrov východne od fínskej metropoly, Helsínk.

Podiely má aj v elektrárni Olkiluoto, ktorá sa preslávila vďaka niekoľkoročnému meškaniu s dostavbou jej tretieho bloku. Olkiluoto 3 mal stáť najprv asi 3 miliardy eur, najnovšie sa hovorí o cifre aj trikrát vyššej.

Fortum má v tejto elektrárni 27-percentný podiel. Kontroluje ju spoločnosť Pohjolan Voima a stavbu jej tretieho bloku realizuje francúzska Areva.

Marčan si myslí, že Fíni by teoreticky mohli byť spomedzi záujemcov najprijateľnejším majiteľom tunajších elektrární. Je však otázne, či by sa do Mochoviec pustili aj vzhľadom na záväzky z dostavby spomínaného fínskeho bloku.

Na čo sa pozerá Fico?

Pre premiéra Roberta Fica môže byť pred marcovými voľbami vážny politický problém, ak by do elektrární pustil čínskych či maďarských investorov alebo podnik spoluvlastnený Patrikom Tkáčom.

Relatívne najmenej citlivý by bol z pohľadu vlády predaj fínskej firme.

Prečo chce Enel predávať?

Talianom sa nakopili dlhy, ktorých sa potrebujú zbaviť. Slovenské elektrárne sú súčasťou výkazov Enelu a vďaka svojmu zadĺženiu okolo 4 miliárd eur zhoršujú obraz celého koncernu.

Ak by Enel predal aspoň toľko akcií, aby vlastnil menej ako 50 percent, vypadli by Slovenské elektrárne z jeho globálneho účtovníctva a dlhy Enelu by tak klesli.

Pôvodne chceli Taliani uzavrieť celý predaj ešte minulý rok, no to sa im nepodarilo. Načas napokon Enelu pomohol predaj 22 percent akcií španielskej dcérskej spoločnosti Endesa, za ktoré zinkasovali 3,1 miliardy eur.

Šéf Enelu Francesco Starace naposledy hovoril, že chcú obchod ukončiť do konca roka.

Čo chce naša vláda?

Slovensko predajom akcií nič priamo nezíska – predáva Enel, nie vláda. Záujmom vlády je mať v podniku partnera, ktorý nebude vyrábať v energetike problémy.

Štát si tiež zakladá na tom, aby elektrárne v každom prípade dostavali všetky mochovské bloky.

Toto je zrejme dôvod, pre ktorý premiér Robert Fico vyhlásil, že štát nebude s Enelom pri predaji spolupracovať, kým Mochovce nedostavia. Podľa kuloárnych informácií zobrali túto podmienku vážne všetci záujemcovia o akcie elektrární.

„Predať to môžu, ale ťažko nájdu niekoho v zahraničí, kto by to chcel kúpiť, ak bude vidieť, že Slovensko ako štát nespolupracuje,“ odkázal ešte v apríli Fico Talianom. Zvykne hovoriť aj o tom, že by štát sám mohol pridať k svojim 34 percentám ďalších 17 percent vo firme a ovládnuť ju.

To by však na daňových poplatníkov mohol preniesť aj väčšie riziko investovania do Mochoviec. Pri dnešných cenách elektriny na burze by mohlo trvať aj desaťročia, kým by sa investícia vrátila.

Premiér Fico politicky počastoval Talianov aj výrazmi ako, že by „mali zapnúť svoje mozgy“. Najnovšie je k nim zhovievavejší a avizuje, že o predaji elektrární bude s vedením Enelu rokovať v júni v Taliansku. Termín vraj zatiaľ nie je známy.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dostavia Mochovce Enel alebo nový vlastník?

„Existujú riešenia pre túto transakciu vrátane dvojstupňového odchodu z elektrární,“ vyhlásil v máji Starace. Dodal, že toto riešenie môže tiež zohľadňovať možný predaj časti talianskych akcií štátu počas príchodu nového majiteľa akcií.

Dvojstupňový proces môže znamenať aj to, že Taliani najprv prevedú na nového majiteľa iba časť svojich akcií a zvyšok až potom, ako dostavajú elektrárne.

Štát by tak mal väčšiu istotu, že sa elektráreň dostavia, a Taliani zmenšia svoj balík akcií vo firme tak, že im vypadne z globálnej súvahy.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Pýtať sa po 30 rokoch, či sa máme lepšie, nedáva zmysel. Pýtajme sa: kto, ako a prečo sa má lepšie

  • Po troch dekádach by sme sa z materiálneho hľadiska mali lepšie takmer určite aj pri pokračovaní socializmu. Pýtať sa, či sa dnes máme lepšie, preto nemá veľký význam (jasné, že máme).
  • Produktivita práce na Slovensku aj po 30 rokoch od revolúcie dosahuje v bežných cenách len 57 % priemeru Únie, mzdy sú hlavne preto v priemere stále menej ako polovičné.
  • Slovensko v pokrízových rokoch Úniu v ekonomickej výkonnosti dobieha pomalšie, k Česku sa už nepribližujeme.
  • Pýtajme sa, kto, ako a prečo sa má dnes lepšie. Môže to pomôcť nielen spravodlivosti a spoločenskej súdržnosti, ale aj ďalšiemu dobiehaniu životnej úrovne najvyspelejších krajín.
Zdieľať

Odborníčka na zdravotníctvo Za ľudí Letanovská: Za desať rokov postavíme desať nemocníc

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Za desať rokov postavíme desať nemocníc, hovorí odborníčka na zdravotníctvo zo strany Za ľudí Andrea Letanovská. „Chceme apolitický profesionálny manažment, ktorý bude mať hmotnú zodpovednosť za to, ako manažuje svoje inštitúcie. Zrejme potom o tieto miesta nebude bitka, ale budú to robiť len tí, ktorí na to majú,“ vraví o návrhu, aby nemocnice boli akciovými spoločnosťami.

Minúta po minúte

Zdieľať

Najlepšie rozhodnutie a najväčšia chyba 30 rokov podľa Mikloša, Kažimíra a ďalších ekonómov z Panela expertov E

Foto - Archív SNM
Foto – Archív SNM

Ekonómovia Svorenčík, Mikloš, Vašáková, Kažimír, Čechová, Hirman, Bláhová, Pikus, Haluš, Molnárová, Ovčarik, Suďa, Ježíková, Vlachynský, Melioris a Kahanec píšu o najväčšom víťazstve a najväčšej chybe posledných 30 rokov.

Zdieľať

Lívia Vašáková: Najlepšie rozhodnutie od Novembra bol vstup do EÚ a najväčšia chyba zanedbanie školstva. Vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku odpovedá v Paneli expertov Denníka E.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo naopak najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Najlepšie rozhodnutie: vstup do Slovenska do EÚ v roku 2004.

V roku 2004 sa Slovensko spolu s ďalšími 9 krajinami stalo členom Európskej únie. To pre nás znamenalo prístup k 500 miliónovému vnútornému trhu, pritiahnutie zahraničných investícií, EU fondy a stanovenie mantinelov pre domácu politiku.

Stačí pohľad na východ alebo juh od nás na Ukrajinu či Balkán, aby sme si uvedomili, kde sú krajiny bývalého socialistického bloku, ktoré sa do EÚ nedostali.  Slovensko je nielenže krajina, ktorá z členstva výrazne profitovala, ale pomohlo nám aj obdobie pred vstupom, kde sme si museli plniť domáce úlohy spojené s integráciou a realizovali tak viaceré potrebné reformy.

Najväčšia chyba: úpadok školstva, ktoré sme 30 rokov zanedbávali.

Slovensko zaostáva tak v kvalite (pokles v rebríčkoch PISA, žiadna univerzita medzi najlepšími 500 univerzitami sveta, vyše 15% odliv stredoškolákov na zahraničné vysoké  školy,..) ako aj v inkluzívnosti školstva.

Tento trend je dlhotrvajúci, zodpovedá malému politickému záujmu o tento rezort a zároveň bude mať fatálne dôsledky pre našu budúcnosť, a to nielen v slabej pripravenosti našich detí na rýchlo sa meniaci pracovný trh ale aj v politickej či spoločenskej oblasti (nárast populizmu, pokles dôvery v inštitúcie a naopak podliehanie dezinformáciám).

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Šéf ÚVO Miroslav Hlivák sa bráni pred rastúcou kritikou jeho úradu od politikov. Hovorí, že v lete oslovil všetky ministerstvá, aby predniesli svoje požiadavky, no odpovedali mu len dve.

„Za posledné obdobie cítim a vnímam, že politickí predstavitelia častejšie kritizujú Úrad pre verejné obstarávanie. Pritom úrad je pripravený diskutovať o možnostiach, ktoré skvalitnia verejné nakupovanie na Slovensku. Po nástupe do funkcie som zaviedol aj novú kultúru tvorby legislatívy, do ktorej pravidelne prizývam odbornú aj laickú verejnosť, aj tých, ktorí denne so zákonom robia. Takto sme pripravili aj zmenu zákona, ktorá platí od januára a vďaka ktorej sa už dnes dá nakupovať za verejné peniaze rýchlejšie, jednoduchšie a za dodržania transparentnosti. Sme otvorení vecným návrhom, aby sme skvalitňovali oblasť verejných nákupov a zároveň pokrývali strategický záujem štátu. Preto, ak sa politici sťažujú na znenie zákona, v júni tohto roka som v rámci prípravy druhej novely osobne listom vyzval všetkých členov vlády SR, aby definovali strategické záujmy štátu v oblastiach, ktoré majú z titulu svojej funkcie v kompetencii. Do dnešného dňa mi odpovedali len dva rezorty – ministerstvo dopravy a ministerstvo zahraničných vecí, ktoré nemalo požiadavku na legislatívne zmeny. Rezort dopravy si želal legislatívne pokryť špekulatívne správanie vo verejnom obstarávaní, čo spôsobuje prieťahy vo verejných súťažiach. Rezort dopravy uspokojilo, že na túto situáciu úrad reagoval v druhej novele, v ktorej sme zaviedli viacero opatrení na boj proti nekalým praktikám vo verejných súťažiach. Mrzí ma preto, že novela, ktorá mala opäť veci posunúť vpred, je paralyzovaná škodlivými pozmeňujúcimi návrhmi poslancov, pre ktoré ju pani prezidentka vrátila do parlamentu,” povedal Miroslav Hlivák.

Predseda úradu zároveň pripomenul, že spolu so svojou pracovnou skupinou z úradu chodí priamo do regiónov a vyhlasovateľov súťaží metodicky usmerňujú, aby kompetentní dokázali obstarať rýchlo a bez porušení zákona.

“Úrad je od môjho nástupu otvorený aj všetkým vyhlasovateľom súťaží. S dôverou sa môžu obrátiť na úrad či už v rámci ex ante posúdenia, či majú v poriadku prípravu súťažných podkladov, alebo v rámci metodiky. Dokonca spolu s kolegami chodíme priamo do terénu, teda po prvý raz zástupcovia úradu chodia školiť aj verejných obstarávateľov/obstarávateľov do ich regiónov a vysvetľujeme im zákon.” (tasr)

Zdieľať

Pellegrini si nemyslí, že zvýšenie a predĺženie bankového odvodu „zruinuje“ banky na Slovensku. Hovorí, že sú v dobrej kondícii. „Pán guvernér už musí hovoriť ako guvernér, iné by vám možno odpovedal, keby bol minister,“ reagoval premiér na Petra Kažimíra, ktorý pripustil, že odvod môže narušiť stabilitu sektora.

Hovorí tiež, že by bolo dobré, keby sa o stratifikácii nemocníc hlasovalo a reforma našla širokú podporu.

„Bola by veľká škoda, keby sme načas reformu zbrzdili tým, že nie je ochota sa politicky baviť. Najlepším signálom by bolo, keby sa o nej hlasovalo a našla by podporu,“ povedal v Sobotných dialógoch RTVS.

Zdieľať

Americký Dow Jonesov index prvýkrát prekonal hranicu 28-tisíc bodov. Akcie vďaka optimizmu pre obchodné rozhovory medzi USA a Čínou uzavreli tak obchodovanie na nových maximách. (čtk)

Zdieľať

VW schválil nový investičný plán pre elektromobily. O slovenskom závode sa nezmieňuje

Volkswagen investuje v najbližších piatich rokoch 60 miliárd eur do vývoja elektrických áut a digitálnych technológií. Do roku 2029 chce mať v portfóliu zhruba 75 plne elektrických a 60 hybridných modelov.

Nový investičný plán bol schválený na zasadnutí dozornej rady VW, uvádza automobilka na webovej stránke.

Do roku 2029 plánuje vyrobiť 26 miliónov elektrických vozidiel, z toho 20 miliónov kusov na modulárnej platforme MEB, na ktorej tento mesiac spustil produkciu v Zwickau.

VW potvrdil, že elektrické vozidlá bude vyrábať okrem viacerých nemeckých závodov aj v Česku, USA a Číne. O slovenskej fabrike sa v súvislosti s elektromobilmi nezmieňuje.

O umiestnení nového výrobného závodu, ktorý mal pôvodne postaviť v Turecku, rozhodne do konca roka.

Zdieľať

Veľké „jednorožce“ stratili po vstupe na burzu miliardy hodnoty

Akcie viacerých „jednorožcov“ sa v tomto roku po vstupe na burzu prudko zosunuli. Trhová hodnota firiem Uber, Lyft či Slack klesla za niekoľko mesiacov o miliardy dolárov.

Prepad akcií vybraných jednorožcov (firmy s trhovou hodnotou vyššou než 1 miliarda dolárov) si všíma portál Statista.

Primárna verejná ponuka akcií (IPO) Uberu, Lyftu i Slacku boli očakávanými udalosťami tohto roka na kapitálových trhoch.

Po niekoľkých mesiacoch od vstupu na burzu sa však ich trhová hodnota scvrkla o takmer polovicu.

Na porovnanie, akciový index S&P 500, ktorý zahŕňa najväčšie americké spoločnosti, sa v tomto roku posilnil o zhruba pätinu.

Prečo sa im nedarí:

Podľa Statistu pád akcií veľkých jednorožcov ilustruje rozdielny pohľad privátnych investorov a kapitálových trhov.

Zatiaľ čo privátni investori zvyčajne akceptujú veľké straty, ktoré sú súčasťou prudkého rastu firiem, trhy oveľa viac trápia otázky, či spoločnosti nájdu spôsob, ako zarábať peniaze namiesto toho, aby ich míňali vo veľkom štýle.

Podľa štatistík CB Insights je vo svete viac ako 400 jednorožcov. K najväčším patrí čínska technologická spoločnosť ByteDance (vlastní sociálnu sieť TikTok) či americký portál na sprostredkovanie ubytovania Airbnb.

Zdieľať

V nedeľu 17. novembra budú obchody na Slovensku opäť zatvorené. Otvorené môžu mať len predajne na staniciach, letiskách a benzínkach, lekárne, obchody so suvenírmi a veľkoobchody.

Predaj nie je zo zákona zakázaný ani v prevádzkach, kde neobsluhujú zákazníkov predavači, ktorí sú zamestnancami. Podobne ako počas iných sviatočných dní tak zrejme budú otvorené menšie predajne, kde predáva ich majiteľ či obsluha v postavení živnostníka.

Fungovať môžu tiež reštaurácie a iní poskytovatelia služieb, vrátane kín, fitness centier a podobne.

V Českej republike je 17. november síce tiež štátnym sviatkom, ale patrí medzi sviatky, na ktoré sa nevzťahuje tamojší zákon upravujúci obmedzenie času predaja počas vybraných dní. Preto tam môžu byť v nedeľu 17. novembra obchody otvorené bez obmedzenia. No treba rátať s tým, že nie všetky predajne bývajú otvorené ani počas nedele, keď sviatok nie je.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať