Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Číňania prekvapili, na poslednú chvíľu súťažia o Slovenské elektrárne

Majiteľ atómových blokov na Slovensku sa má zmeniť. Môže sa ním stať čínska štátna firma. Foto N - Tomáš Benedikovič
Majiteľ atómových blokov na Slovensku sa má zmeniť. Môže sa ním stať čínska štátna firma. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rozhodujúcim majiteľom Slovenských elektrární sa môže stať čínska štátna firma. Záujem o 66 percent akcií, ktoré predáva taliansky Enel, prejavila čínskou vládou kontrolovaná korporácia China National Nuclear Corporation (CNNC).

Denníku N to potvrdili dva zdroje oboznámené s priebehom tendra na odpredaj talianskeho podielu v elektrárňach.

Číňania, ktorí sa okamžite stali favoritom súťaže, svojou účasťou prekvapili. So žiadosťou o sprístupnenie detailných informácií o firme sa ozvali až po 7. máji, čo bol oficiálny termín, dokedy Enel prijímal už hotové ponuky na odkúpenie akcií Slovenských elektrární.

Dovtedy sa predpokladalo, že o kontrolu nad našimi elektrárňami sa pobijú maďarsko-slovenské konzorcium okolo MOL/Slovnaft/MVM, česko-slovenská skupina EPH a fínski špecialisti na jadrovú energetiku Fortum.

Číňania sú favoritom vďaka predpokladu, že dokážu Enelu ponúknuť viac peňazí ako lokálne európske firmy, ktoré sú závislé od bánk. CNNC síce zmeškali oficiálny termín na predostretie ponuky, no závisí len od Enelu, či im dá výnimku.

Čínska firma vlastnená komunistickou Čínskou ľudovou republikou by sa v prípade víťazstva v tendri o elektrárne stala vo firme partnerom slovenskej vlády, ktorá spravuje 34 percent akcií vo vlastníctve štátu. Spolu by tak rozhodovali najmä o tom, z akých zdrojov a za akých podmienok by elektrárne dostavali tretí a štvrtý blok Mochoviec.

Pozrite si otázky a odpovede, ktoré vysvetľujú, o čo všetko komu ide v hre o elektrárne a kto má teraz aké šance.

Čo je na predaj?

Slovenské elektrárne vlastnia všetky tunajšie jadrové bloky vrátane tých, ktoré sú zatiaľ len rozostavané – v Mochovciach. Spadajú pod ne aj veľké tepelné elektrárne v Novákoch a vo Vojanoch či množstvo vodných a fotovoltických elektrární.

Kontrolu vo firme má talianska spoločnosť Enel cez 66-percentný balík akcií. Zvyšných 34 percent patrí štátu. Enel sa rozhodol, že akcie predá a zo Slovenska odíde.

Kto súťaží o Slovenské elektrárne?

Potenciálni záujemcovia o kúpu elektrárenských akcií by mali byť štyria.

Ponuku dostali Taliani od holdingu EPH a od konzorcia maďarskej obdoby našich elektrární, firmy MVM, a rafinérie Slovnaft a ich materskej firmy MOL. Títo dvaja záujemcovia potvrdili, že do Talianska ponuku poslali.

Ponuka mala prísť podľa neoficiálnych informácií aj od fínskej spoločnosti Fortum. Tá svoj záujem oficiálne nepotvrdila. „Fortum kontinuálne vyhodnocuje vývoj vo všetkých oblastiach svojho biznisu. Ako spoločnosť kótovaná na burze zastávame politiku nekomentovať klebety na trhu.“

Favoritom, hoci ešte konečnú ponuku nedal, je však čínska štátna nukleárna spoločnosť CNNC. S tou sa Denníku N nepodarilo kontaktovať. Tunajšia čínska ambasáda zareagovala, že informácie o danej veci nemá.

Kto je CNNC?

Čínska štátna firma, ktorá má bohaté skúsenosti s jadrovými blokmi, sa môže ukázať aj ako uchádzač, pre ktorého by mala investícia do tunajších elektrární strategický význam. Bola by to jej prvá priama investícia do jadrových elektrární na území Európskej únie .

„Čína v posledných rokoch zvyšuje svoju prítomnosť po celom svete aj po celej Európe,“ vysvetľuje Richard Turcsányi z Inštitútu ázijských štúdií.

Číňania majú vďaka veľkým vývozom veľa kapitálu, ktorý chcú investovať.

Je sa čoho báť, ak by práve Číňania obsadili kľúčové kreslá v tunajších jadrových blokoch? „V blízkej budúcnosti to nie je strategické riziko,“ myslí si Andrej Chovan z Inštitútu pre stredoeurópsku politiku poverený riadením programu Stredná Európa. Upozorňuje však na to, že čínsky kapitál je úzko previazaný s tamojším komunistickým režimom.

„Nemáme na Slovensku, ale v princípe ani v Európe zásadnú skúsenosť s čínskymi investormi, najmä v energetike,“ upozorňuje zasa Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť.

Narazili by sme zrejme na inú kultúru podnikania, prípadne aj iné prevádzkovanie elektrárne, čiže možno aj normy, dodal Chovan.

CNNC je vlastníkom a prevádzkovateľom najväčšieho počtu jadrových elektrární v Číne s celkovým výkonom 6-krát vyšším ako slovenské atómky. Ďalšie atómové bloky ešte len pripravuje alebo stavia.

„CNNC úspešne vyvinula atómovú bombu, hydrogénovú bombu a atómovú ponorku. Okrem toho postavila prvú atómovú elektráreň v Číne,“ píše o sebe čínsky jadrový gigant. Uvádza, že plne spadá priamo pod vládnu centrálu a že je „hlavnou silou národného nukleárneho vývoja, zvyšuje hodnotu štátneho majetku a buduje spoločnosť“.

Kto je EPH?

EPH je holding, ktorý vlastní Daniel Křetínský a partner J&T Patrik Tkáč. Holding na svojom webe píše, že títo akcionári držia rozhodujúce dve tretiny hlasovacích práv. Zvyšok kontrolujú „private equity štruktúry J&T“.

Pre našich politikov ide v prípade EPH o známych a overených hráčov. EPH má pod kontrolou najvýnosnejšie činnosti Slovenského plynárenského priemyslu. Ich pôvodní privatizéri z Nemecka a Francúzska sa rozhodli podobne ako Enel odísť a v reprivatizácii ich nahradil EPH.

To by nebolo možné bez súhlasu vlády. EPH vládu presvedčil natoľko, že mu dovolil nielen ovládnuť výnosné činnosti SPP, ale štátu predal aj tú menej výnosnú, čiže predaj plynu konečným zákazníkom.

Michal Hudec z energy analytics upozorňuje, že EPH nedávno kúpil aj menšinový podiel spolu s manažérskymi právomocami v Stredoslovenskej energetike, ale i viaceré elektrárne v zahraničí. Otázkou tak je, či má dostatočné vlastné zdroje na transakciu s elektrárňami alebo ich akumuluje v spolupráci s nejakou inou, treťou stranou.

EPH zrejme podobne ako ostatní ponúkne obchod v dvoch fázach. Časť akcií bude chcieť kúpiť hneď, časť až po tom, čo Taliani dostavajú Mochovce.

Kto je Slovnaft a MVM?

Konzorcium tunajšej rafinérie s koreňmi v Maďarsku a maďarskej štátnej energofirmy MVM môže byť silné v tom, že cez Maďarsko dokáže vyvážať vyrobenú elektrinu na Balkán, kde je jej nedostatok.

Ak by získali podporu našej vlády na posilnenie elektrických vedení smerom na juh, Maďari by už dobudovali svoju časť.

„Maďarský akcionár by mohol mať väčší záujem vytvoriť kapacity na tranzit tu vyrobenej elektriny na balkánsky trh, ktorý je stále z pohľadu dopytu jedným z najzaujímavejších, pretože v týchto krajinách sa nestavajú nové zdroje tak rýchlo, ako by potrebovali a ako sa očakávalo aj pred pár rokmi,“ myslí si Marčan.

Kto je Fortum?

Fínskemu Fortumu nechýba imidž západného investora ani skúsenosti v oblasti atómových elektrární. Pod kontrolou má napríklad jadrovú elektráreň Loviisa asi 100 kilometrov východne od fínskej metropoly, Helsínk.

Podiely má aj v elektrárni Olkiluoto, ktorá sa preslávila vďaka niekoľkoročnému meškaniu s dostavbou jej tretieho bloku. Olkiluoto 3 mal stáť najprv asi 3 miliardy eur, najnovšie sa hovorí o cifre aj trikrát vyššej.

Fortum má v tejto elektrárni 27-percentný podiel. Kontroluje ju spoločnosť Pohjolan Voima a stavbu jej tretieho bloku realizuje francúzska Areva.

Marčan si myslí, že Fíni by teoreticky mohli byť spomedzi záujemcov najprijateľnejším majiteľom tunajších elektrární. Je však otázne, či by sa do Mochoviec pustili aj vzhľadom na záväzky z dostavby spomínaného fínskeho bloku.

Na čo sa pozerá Fico?

Pre premiéra Roberta Fica môže byť pred marcovými voľbami vážny politický problém, ak by do elektrární pustil čínskych či maďarských investorov alebo podnik spoluvlastnený Patrikom Tkáčom.

Relatívne najmenej citlivý by bol z pohľadu vlády predaj fínskej firme.

Prečo chce Enel predávať?

Talianom sa nakopili dlhy, ktorých sa potrebujú zbaviť. Slovenské elektrárne sú súčasťou výkazov Enelu a vďaka svojmu zadĺženiu okolo 4 miliárd eur zhoršujú obraz celého koncernu.

Ak by Enel predal aspoň toľko akcií, aby vlastnil menej ako 50 percent, vypadli by Slovenské elektrárne z jeho globálneho účtovníctva a dlhy Enelu by tak klesli.

Pôvodne chceli Taliani uzavrieť celý predaj ešte minulý rok, no to sa im nepodarilo. Načas napokon Enelu pomohol predaj 22 percent akcií španielskej dcérskej spoločnosti Endesa, za ktoré zinkasovali 3,1 miliardy eur.

Šéf Enelu Francesco Starace naposledy hovoril, že chcú obchod ukončiť do konca roka.

Čo chce naša vláda?

Slovensko predajom akcií nič priamo nezíska – predáva Enel, nie vláda. Záujmom vlády je mať v podniku partnera, ktorý nebude vyrábať v energetike problémy.

Štát si tiež zakladá na tom, aby elektrárne v každom prípade dostavali všetky mochovské bloky.

Toto je zrejme dôvod, pre ktorý premiér Robert Fico vyhlásil, že štát nebude s Enelom pri predaji spolupracovať, kým Mochovce nedostavia. Podľa kuloárnych informácií zobrali túto podmienku vážne všetci záujemcovia o akcie elektrární.

„Predať to môžu, ale ťažko nájdu niekoho v zahraničí, kto by to chcel kúpiť, ak bude vidieť, že Slovensko ako štát nespolupracuje,“ odkázal ešte v apríli Fico Talianom. Zvykne hovoriť aj o tom, že by štát sám mohol pridať k svojim 34 percentám ďalších 17 percent vo firme a ovládnuť ju.

To by však na daňových poplatníkov mohol preniesť aj väčšie riziko investovania do Mochoviec. Pri dnešných cenách elektriny na burze by mohlo trvať aj desaťročia, kým by sa investícia vrátila.

Premiér Fico politicky počastoval Talianov aj výrazmi ako, že by „mali zapnúť svoje mozgy“. Najnovšie je k nim zhovievavejší a avizuje, že o predaji elektrární bude s vedením Enelu rokovať v júni v Taliansku. Termín vraj zatiaľ nie je známy.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dostavia Mochovce Enel alebo nový vlastník?

„Existujú riešenia pre túto transakciu vrátane dvojstupňového odchodu z elektrární,“ vyhlásil v máji Starace. Dodal, že toto riešenie môže tiež zohľadňovať možný predaj časti talianskych akcií štátu počas príchodu nového majiteľa akcií.

Dvojstupňový proces môže znamenať aj to, že Taliani najprv prevedú na nového majiteľa iba časť svojich akcií a zvyšok až potom, ako dostavajú elektrárne.

Štát by tak mal väčšiu istotu, že sa elektráreň dostavia, a Taliani zmenšia svoj balík akcií vo firme tak, že im vypadne z globálnej súvahy.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Štátny tajomník Švejna: Mám problém, ak musím byť v dôchodkoch solidárny aj s tými, ktorí nerobili

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri minimálnom dôchodku sú dva problémy, tvrdí v rozhovore pre Denník E štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Nemáme peniaze na takéto štedré dôchodkové opatrenie a druhý problém tkvie v tom, či má dostávať rovnakú penziu ten, ktorý robil, ako ten, čo nerobil.

Minúta po minúte

Zdieľať

Qantas chcú na ultra dlhé lety Airbusy. Testovali ich s Boeingom

Airbus A350-1000 Foto - Airbus
Airbus A350-1000 Foto – Airbus

Aerolinky Qantas uprednostnili pre najdlhšie komerčné lety stroje Airbusu pred Boeingom. Spoločnosť plánuje prevádzkovať pravidelné spojenie medzi Austráliou a New Yorkom či Londýnom bez medzipristátia.

Európsky a americký výrobca lietadiel súperili o prestížnu zákazku od roku 2017, píše Bloomberg.

Qantas pripravuje pre ultradlhé lety objednávku 12 Airbusov A350-1000 (v hre bol konkurenčný Boeing 777X). Spoločnosť Citi odhaduje hodnotu zákazky na 3,5 miliardy austrálskych dolárov (2,2 miliardy eur).

Konečné rozhodnutie sa očakáva v marci budúceho roka. Prvý komerčný let by sa mal uskutočniť v prvej polovici roka 2023.

Ako testovali ultradlhé lety:

V októbri Qantas uskutočnil rekordné dlhý skúšobný let medzi New Yorkom a Sydney so svojím Boeingom 787 Dreamliner.

Stroj pristál po vyše 19 hodinách vo vzduchu. Letu sa zúčastnilo iba niekoľko desiatok ľudí, prevažne zamestnanci aeroliniek a členovia posádky.

Cieľom bolo preveriť dosah dlhých letov na ľudský organizmus. V lietadle sa monitorovali mozgové vlny, hladina melatonínu a bdelosti pilotov či vplyv osvetlenia, jedla a cvičenia na pasažierov.

Najdlhší komerčný let v súčasnosti prevádzkujú Singapore Airlines na linke medzi Singapurom a New Yorkom. Lietadlo Airbus A350-900 zvláda trastu za takmer 19 hodín.

Zdieľať

Medziročná inflácia na Slovensku sa v novembri zrýchlila na 3 percentá z októbrových 2,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny stúpli o 0,2 percenta.

V porovnaní s novembrom 2018 sa ceny zvýšili vo všetkých sledovaných kategóriách, informuje Štatistický úrad.

Najviac, o 5,3 percenta zdraželi potraviny a nealko nápoje. Ich ceny stúpli najrýchlejšie v tomto roku.

Inflácia na Slovensku je vyššia než v priemere za celú eurozónu.

NBS odhaduje tohtoročný rast spotrebiteľských cien na 2,6 percenta, čo je nepatrne viac než vlani.

Rast cenovej hladiny začiatkom budúceho roka ovplyvní ohlásené zdražovanie energií či zníženie DPH na ďalšie potraviny a na noviny.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter:

  • Most-Híd pretlačil zníženie daní z práce, tak mestá musia zvyšovať dane z nehnuteľností.
  • Kamenický chce limitovať nasledujúceho ministra.
  • Wall Street verí, že Trump sa s Číňanmi dohodne.
Zdieľať

USA a Čína sa dohodli na podmienkach prvej fázy dlho očakávanej obchodnej zmluvy, informoval Bloomberg s odkazom na zdroje oboznámené so situáciou. Text teraz čaká na Trumpov podpis.

Poradcovia pre obchodné záležitosti teraz majú v pláne schôdzku s prezidentom, na ktorej s ním chcú podmienky dohody prebrať. Oficiálne oznámenie by podľa zdrojov Bloombergu mohlo prísť v nasledujúcich hodinách.

Spojené štáty a Čína spolu od minulého roka vedú obchodnú vojnu, v ktorej na seba vzájomne uvaľujú cla. Zároveň sa snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by ich obchodné spory vyriešila. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Karoq sa bude vyrábať v bratislavskom VW od jesene 2020

Škoda Karoq sa začne montovať v bratislavskom Volkswagene na jeseň budúceho roka z dovážaných dielov. Karosérie kompaktného SUV modelu sa budú naďalej produkovať a lakovať v závode Škody v českých Kvasinách.

Podrobnosti o výrobe Karoqu zverejnila Škoda Auto na webovej stránke.

Bratislavský VW by mal byť piatou fabrikou, v ktorej sa bude montovať.

K závodom v českých Kvasinách, Mladej Boleslavi a čínskom Ning-po najnovšie pribudol ruský Nižný Novgorod, kde sa vyrába aj Octavia a SUV Kodiaq.

Škoda je jednou zo zhruba desiatich značiek, ktoré sú súčasťou koncernu VW.

Aký je záujem o Karoq

Karoq je na trhu od októbra 2017. Patrí k najžiadanejším modelom Škody, dopyt po ňom výrazne prevyšuje ponuku.

V roku 2018 sa predalo 115 700 kusov, za 11 mesiacov tohto roka 137 700 vozidiel Karoq.

V Bratislave už Škoda vyrába svoj najmenší model Citigo iV – prvý s plne elektrickým pohonom.

Zdieľať

Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050. „Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny ako Čína a India,“ povedal premiér Pellegrini pred samitom EÚ.

Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita. „Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie,“ dodal premiér. (tasr)

Zdieľať

ECB podľa očakávaní ponechala menovú politiku vrátane úrokových sadzieb bez zmien. Zasadnutie Rady guvernérov po prvý raz viedla nová prezidentka Christine Lagardová. Podľa nej ekonomika eurozóny smeruje k pomalému oživeniu.

V septembri ECB znížila svoju depozitnú úrokovú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na mínus 0,5 percenta. Rozhodla tiež, že od novembra obnoví nákup dlhopisov v mesačnom objeme 20 miliárd eur.

Menový výbor vo vyhlásení uvádza, že sadzby zotrvajú na súčasných alebo nižších úrovniach, kým sa výhľad inflácie stabilne nepriblíži dostatočne blízko k cieľovej úrovni 2 percentá.

Analytici upozornili, že stanovisko ECB sa nelíši od toho, ktoré centrálna banka zverejnila po minulom zasadnutí menového výboru. To naznačuje, že Lagardová je spokojná s postojom svojho predchodcu, píše Reuters.

Lagardová prevzala funkciu v ECB 1. novembra. Predtým pôsobila ako šéfka Medzinárodného menového fondu a v minulosti riadila aj francúzske ministerstvo financií.

Ako ECB upravila prognózy rastu:

  • zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 1,2 percenta z doterajších 1,1 percenta;
  • výhľad rastu HDP v roku 2020 zhoršila na 1,1 percenta (doposiaľ predpokladala 1,2 %);
  • na rok 2021 naďalej očakáva 1,4-percentný rast hospodárstva.

Lagardová už skôr avizovala dôkladné posúdenie činnosti ECB vrátane zváženia zmeny niektorých základných bodov, napríklad inflačného cieľa či spôsobu boja so zmenami klímy.

Strategickú revíziu by chcela zavŕšiť do konca budúceho roka.

Zdieľať

Nízkonákladovka Wizz Air vytvorí nové aerolínie. Chce s nimi preraziť v Ázii a Afrike

V druhej polovici budúceho roka začnú lietať nové nízkonákladové aerolínie Wizz Air Abu Dhabi. Spočiatku budú obsluhovať letiská v Európe a Rusku, neskôr sa plánujú zamerať aj na Blízky východ, Afriku a indický subkontinent.

Nové aerolínie budú spoločným podnikom Wizz Airu so štátnou spoločnosťou Abu Dhabi Development Holding, ktorá v ňom kontroluje 51-percentný podiel, píše Bloomberg.

Na začiatok sa počíta s flotilou troch lietadiel Airbus SE A321neo, v priebehu nasledujúcej dekády by sa mala rozšíriť na 50 strojov.

So širokou paletou destinácií bude mať Wizz Air Abu Dhabi potenciál osloviť 5 miliárd pasažierov.

Wizz Air patrí k popredným európskym lowcostom so základňou v Budapešti. Lieta do 44 krajín, lety medzi Európou a Dubajom prevádzkuje od roku 2013.

S kým sa pobijú:

Wizz Air Abu Dhabi budú na Blízkom východe súperiť o cestujúcich s ďalším novým hráčom.

Najneskôr v 2. štvrťroku 2020 by mali z Abú Zabí začať lietať Air Arabia Abu Dhabi, v ktorých sa spájajú nízkonákladovka Air Arabia a Etihad. Ich spoločný podnik bude slúžiť najmä ako podpora diaľkových letov Etihadu.

Nové letecké spoločnosti posilnia spojenie na Blízkom východe, v ktorom vlani ubudla takmer pätina liniek. Cítiť bolo najmä redukciu vlajkového dopravcu Etihad, ktorý škrtal v dôsledku miliardových strát.

Wizz Air smeruje do regiónu, v ktorom majú nízkonákladové aerolínie len 5-percentný trhový podiel. Cítiť v ňom však silný dopyt po turistike a od migrujúcich pracovníkov, uvádza Rishika Savjani, analytička spoločnosti Barclays.

Zdieľať

European Green Deal je nedostatočný na riešenie klimatickej krízy, tvrdí slovenský Greenpeace. Opatrenia, ktoré včera prijala Európska komisia, sú podľa organizácie pomalé a opatrné a ciele znížiť emisie o 50 až 55 percent do roku 2030 pri závažnosti ekologickej a klimatickej krízy, ktorej dnes čelíme, nebudú stačiť.

Čo treba urobiť podľa Greenpeace: 

  • Keďže konkrétne ciele Green Dealu budú predstavené až v lete 2020, podľa Greenpeace je to neskoro na uzatvorenie dohody. Na budúci rok sa klimatický samit COP26 bude konať v Glasgowe a mali by na ňom byť predstavené už konkrétne ciele na zmiernenie klimatickej zmeny.
  • Európska komisia by sa mala zaoberať najmä zmenami v hospodárskom systéme.
  • Je potrebné sa zaoberať výrobnými procesmi a technológiami, ale rovnako aj životným štýlom a spotrebou.
  • Greenpeace zdôrazňuje, že je načase, aby Komisia od základov prehodnotila politiky, ktoré podporujú profit na úkor životného prostredia a našej budúcnosti.
Zdieľať

Tržby v priemysle sa v októbri oproti septembru mierne zvýšili (o 0,4 %). Výrazne k tomu prispel najmä automobilový priemysel, kým ostatným významným odvetviam sa darilo menej, uviedol Inštitút finančnej politiky.

Z menších odvetví dynamicky rástli aj potravinársky a chemický priemysel. Mesačná dynamika zatiaľ potvrdzuje stabilizáciu doterajšieho negatívneho vývoja.

V medziročnom porovnaní sú však tržby stále nižšie (−5,4 %), pričom táto situácia pretrvá pravdepodobne až do jari.

Zamestnanosť v priemysle v októbri stagnovala, medziročne ubudlo 1,3 % zamestnaných.

Rast miezd v priemysle sa v októbri výrazne spomalil. Zamestnanci si v tomto sektore medziročne polepšili len o 1,3 %. Ochladenie v Nemecku v najväčšej miere zasahuje práve exportne orientovaný priemysel. Vývoj miezd odráža skracovanie pracovných týždňov a zníženie počtu nadčasov.

Tržby v stavebníctve v októbri korigovali silný septembrový rast a medzimesačne klesli o 1,8 %. Zamestnanosť v stavebníctve stúpla o 4 %. Po polroku v červených číslach sa medzimesačne zvýšila už druhý mesiac po sebe. Mzdy v sektore v porovnaní s októbrom minulého roka vzrástli o 5,5 %.

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: V znamení klimatických cieľov – uhlíkové clo, Madrid, zdaňovanie energií

Najkontroverznejšie reakcie na európsky Green Deal, ktorý včera predstavila Európska komisia, vyvolá pravdepodobne uhlíkové clo, na ktorého príprave sa podieľa aj slovenský podpredseda EK Maroš Šefčovič. EÚ chce uvaliť clo či inú formu opatrení na dovozy z krajín, ktoré vyrábajú s vyššou uhlíkovou stopou.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať