Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Nevšimli sme si biznis, ktorý sme mali pod nosom

Malé nenápadné mesto z Považia, ktoré ukrýva svetový unikát. Nemšová sa ako jedno z mála miest na svete môže pýšiť firmou, ktorá je medzinárodnou špičkou. Jozef Bukovčák spolu so svojimi štyrmi synmi prerazil na netradičnom trhu s kiteboardmi. Crazy Fly chce najnovšie expandovať aj na trh s wakeboardmi. O rodinnom biznise sme sa porozprávali s Jozefom Bukovčákom mladším.

Z pohľadu banky prichádza v mnohých rodinných firmách ku generačnej výmene. Pripravoval vás otec na to, že jedného dňa si bude chcieť užívať dôchodok?

Pred desiatimi rokmi ešte určite nie, ale posledné 3 roky nás na to aktívne pripravuje. Otec by to najradšej vyriešil tak, že bude mimo riadenia firmy a sústredil by sa len na vývoj nových produktov, či technológií, ktoré sa vo výrobe používajú. Neriadil by dennú operatívu ani vo výrobe, ani v kancelárii. Výhodou je, že každý z nás bratov má pod sebou inú časť firmy, iné zameranie a pekne to do seba zapadlo. Ale ak by mal dnes otec zo dňa na deň odísť, tak by to bolo určite veľmi ťažké. Musím priznať, že otcove nápady sú stále dosť dobré, niekedy sa s bratmi až trochu hanbíme, že my nevidíme za roh. Ale určite to súvisí s tým, že sme zahrabaní v dennej rutine, vo veciach, ktoré treba operatívne riešiť. Otec by ideálne chcel odísť do ústrania do dvoch – troch rokov. Ono je to asi aj dobré, takto bude otec viac nad vecou a bude mať ten správny nadhľad. Už teraz sa v podstate snaží pol dňa pracovať z domu.

Ako sa na to pozeráte vy, štyria bratia? Banky vnímajú výmenu generácií vo firme ako kľúčovú…

My to takisto nevnímame ako jednoduchý proces. Ako som spomínal, ak by zo dňa na deň odišiel, nebolo by to ľahké. Keď to však správne naplánujeme, tak to budeme vedieť riadiť aj bez neho, určite to bude pre nás jednoduchšie. Práve preto sa musíme v priebehu 2-3 rokov na to dobre pripraviť. A poviem len takú vtipnú poznámku, že je to určite najkomplikovanejšia záležitosť z finančného hľadiska. Jeho prínos do firmy bude čoraz menší, ale náklady nám stúpnu, lebo na jeho miesto budeme musieť zobrať ďalšieho človeka.  Ale asi to bol od začiatku jeho cieľ.

Zameranie vás štyroch bratov vo firme je pekne rozdelené. Je to absolútna náhoda, že každý z vás sa venuje inej oblasti a vo firme to skrátka len do seba pekne zapadlo, alebo ste išli cielene študovať každý iný odbor?

Nie, určite to nebolo cielené, ani otec nás do toho netlačil. Je to naozaj šťastná náhoda. Avšak keby to tak nebolo, tak tá firma by sa nerozvíjala do všetkých smerov, v ktorých je rozvinutá, ale by sa niekde zastavila. V horšom prípade by možno aj zanikla. Skôr si myslím, že by zostala len v jednej úrovni, ostatné odvetvia by sa nerozvíjali. Každý z nás, dá sa povedať, robíme za dvoch ľudí. Vždy keď ďalší z nás bratov prichádzal do firmy, tak za tým bol rozvoj nového biznisu. V štýle, že keď ty prídeš, tak sa pustíme aj do tohto. Napríklad náš najmladší brat sa vyzná v šití. Pred jeho príchodom sme šarkany, ale aj látkové doplnky k doskám na viazania kupovali v Ázii. Ale keď prišiel do firmy, tak sme si to zrazu vedeli šiť sami.

Považujete za výhodu, že všetci v užšom vedení ste rodina? Je to podľa vás hlavným dôvodom úspechu vašej firmy?

Myslím, že to je výhoda. Teraz sa už do užšieho vedenia medzi nás štyroch bratov dostáva aj jeden „cudzí“ človek, ale tiež je to náš kamarát ešte od detstva, takže je skoro ako rodina. Poznáme sa od šiestich rokov, je odtiaľto z regiónu. Študoval aj pracoval v Bratislave a teraz sa nám ho podarilo stiahnuť k nám. V podstate je mi ťažko na túto otázku odpovedať, lebo ja si to vlastne ani neviem inak predstaviť. Nie je to však o tom, že by sme nebrali nikoho medzi seba, alebo by sme boli my proti ostatným. Ak by aj bol vo vedení niekto ďalší, väčšie investície, či strategické rozhodnutia by sme  rozhodovali len v rámci rodiny.

Nehrozí vám takzvaná ponorková choroba, nepotrebujete si od seba oddýchnuť?

Hrozí, my dokonca bývame všetci na jednej ulici. Pred niekoľkými rokmi sme tam kúpili výhodne pozemky. Keď si máte vybrať, či budete mať za suseda brata alebo úplne cudziu osobu, o ktorej nič neviete, tak brat nie je úplne najlepšia voľba, ale aspoň viete, čo vás čaká. Musím však povedať, že my vôbec nie sme spolu 24 hodín ako by sa mohlo zdať. Niekedy sa s bratmi ledva pozdravíme, prípadne sa ani nestretneme. Každý z nás má svoju kanceláriu, svoje povinnosti… Niekedy máme síce trojhodinovú poradu, ale inokedy sa vôbec nestretneme. Ale dali sme si jedno pravidlo, že vo firme nebudú pracovať naše manželky. Napriek tomu, že je v regióne nedostatok ľudí a vo firme by sa nám teraz veľmi hodili, tak sme po dlhom zvažovaní pristúpili k takémuto kroku. Sú situácie, kedy viem, že by nám možno pomohli oveľa viac ako niektorí iní ľudia, možno by chceli aj menej peňazí, ale pre pokoj v rodine sme si povedali, že to bude oddelené.

Dali ste si aj pravidlo, že na rodinných oslavách sa nebavíte o biznise?

Snažíme sa o to, ale častokrát to do toho prejde. Ale beriem to tak, že na iných rodinných oslavách si ľudia tiež hovoria o svojej práci, prípadných problémoch. Ale niekedy sa nás pýtajú aj rodinní príslušníci, ktorí u nás nepracujú, napríklad bratovi svokrovci. Je to asi prirodzené, že chcú vedieť, čo je nové a už sme potom tam, kde sme nechceli byť. Tomu sa asi však nedá vyhnúť.

Koľko ľudí momentálne zamestnávate?

Momentálne je to 40 ľudí a to aj vrátane kancelárie a výroby. Myslím si, že už je firma dosť veľká. Veľa času nám potom zaberajú aj personálne otázky a problémy. My sa ľuďom naozaj snažíme vyhovieť, ak je to len trochu možné, ale pri tejto veľkosti firmy je to už náročnejšie. Pred časom by som vám odpovedal, že sme malá firma, no to už neplatí. Zároveň si však nemyslím, že sme už veľká firma. Keby to tak bolo, tak by sme spolu s otcom a bratmi nemuseli pracovať a mohli by sme zaplatiť ľudí, ktorí by robili našu prácu. Takže by som povedal, že Crazy Fly je čosi medzitým a sám som zvedavý, ktorým smerom sa to vyvinie.

Veľa investujete do technológií. Kam ešte smerujú vaše investície? 

Aktuálne kupujeme nový stroj do výroby, vďaka čomu nahradíme niektorých subdodávateľov. Neustále musíme hľadať cesty ako ušetriť na nákladoch, pretože predajná cena kiteboardov sa v ostatných rokoch veľmi nemení. Rastú však náklady, napríklad mzdové.  Vypočítali sme to tak, že o tri roky by sa nám táto investícia mohla vrátiť. Pri tak špecifickom biznise ako je ten náš, musíte neustále kalkulovať. Snažíme sa udržať firmu do budúcnosti, teraz sa pozerám na najbližších 5 rokov. Drvivá väčšina  konkurentov má svoje sídla v západnej Európe alebo v Amerike, no vyrábajú v Ázii. Z toho vyplýva, že ich výrobné náklady sú výrazne nižšie ako sú tie naše.

Mohli by ste nám priblížiť, ako v praxi funguje vaša spolupráca s VÚB bankou? Fungujete na báze pravidelných stretnutí?

Naša spolupráca s VÚB bankou sa začala pred šiestimi rokmi, keď sme stavali výrobnú halu v Nemšovej. Osobným vzťahom určite pomohol aj fakt, že banka si nás našla sama a my sme si o to viac vážili jej dôveru. V tom období sme brali úver vo výške 600 000 eur, momentálne je istina už len 200 000 eur. Veľmi korektné vzťahy máme aj so súčasnými zamestnancami trenčianskej pobočky VÚB banky. Stretávame sa približne 3-krát do roka, okrem toho, keď majú niečo nové, vždy nás oslovia. Najviac využívame leasingy na stroje a technológie. Myslím, že v tomto si veľmi rozumieme. Od začiatku fungovania firmy sme mali z VÚB banky štyri leasingy, momentálne bežia tri  a ďalší veľký chystáme.  Takisto využívame kontokorentný úver.

Musíte banke poskytovať pravidelné finančné reporty?

Reporty banke samozrejme poskytujeme. Avšak úvery, ktoré banka schvaľuje sú postavené na reálnych finančných výsledkoch. Navyše tržby z nášho biznisu sú v každej časti roka iné. Predsalen od januára do marca sú predaje nižšie. Pre Európu je to „off season“. Aj keď naše výrobky predávame do mnohých častí sveta, hlavnú časť trhu máme práve v Európe. Preto si vážim, že vo VÚB banke vedia pochopiť, keď im dáme čísla z prvého kvartálu, ktoré sú nižšie ako po zvyšok roka.

Spomínali ste, že hlavnú časť zákazníkov máte v Európe. Neplánujete sa viac zameriavať na južnú pologuľu?

Južná pologuľa je pre nás veľmi zaujímavá. Táto časť sveta je však mimoriadne náročná na dopravu. Kiteboarding je malý biznis a výrobkami nenaplníte ani najmenší kontajner. V tom prípade sa vám výrazne zvyšujú náklady na prepravu z čoho vyplýva, že to nevychádza až tak výhodne. Pri kuriérskych službách sa zas boríme s problémom, že slovenský trh je z pohľadu kuriérskych spoločností malý. Cena prepravy napríklad do Japonska je tak omnoho vyššia ako z väčších krajín.

Existuje krajina, do ktorej ste ešte nevyvážali kiteboardy?

Ja mám pocit, že pár kusov sme už vyviezli asi úplne všade. Potom však nasleduje otázka, či tam biznis udržíte. Určite by sme chceli rozšíriť svoje pôsobenie v USA, kde sa nám darí, no ešte tam vidíme potenciál. Chceli by sme popracovať napríklad na Austrálii a Južnej Afrike. Veľmi zaujímavá je pre nás aj Brazília, no tam je obrovský problém s clom, ktoré je vo výške 100 percent. Preto to odberatelia z Brazílie väčšinou riešia tak, že nakupujú od amerických dodávateľov. V biznise s kiteboardingom platí, že čím lepšie podmienky na jazdenie v danej krajine, tým horšie možnosti dovozu. Rovnaký prípad ako Brazília sú aj Filipíny. Ak sa nemýlim, tak clo sa tam šplhá do výšky 180 percent.

Akým smerom by ste sa chceli uberať do budúcnosti? Aký je trend vo vašom biznise?

Chceli by sme trochu odbočiť od kiteboardingu, ale zostaneme pri vodných športoch. Chceli by sme sa zamerať na wakeboarding. Doska wakeboardu je veľmi podobná kitebordovej, ale na to aby ste si zašportovali, tak nepotrebujete vietor, ťahá vás vlek. U nás je asi 5 wakeboardových vlekov, známe sú napríklad v Bratislave na Zlatých pieskoch, ďalší je v Piešťanoch. V Česku ich je približne 30, v Poľsku dokonca až 60. Sám som prekvapený, že nám to nezišlo na um už pred rokmi. Wakeboardy sú lacnejšie ako kiteboardy a ide o obrovský trh. Zoberte si len Spojené štáty. Pre Američanov je typické, že si prenajmú alebo kúpia silný motorový čln a potom stále  jazdia na wakeboardoch.  Navyše nám teraz praje aj ekonomika, pretože ľudia si čoraz viac užívajú svoje peniaze, investujú do zážitkov. V poslednej dobe zažíva tento šport veľký rozmach. Obrovskou výhodou je, že nepotrebujete vietor ani ďalšiu výbavu, potrebujete len dosku a ťahá vás vlek. Kúpite si lístok a jazdíte. Pokojne podvečer po práci bez toho, aby vás muselo zaujímať, či bude pršať alebo  bude bezvetrie. Wakeboarding je naozaj dostupný pre každého, nie je to extrémny šport. Ak sa chcete naozaj len tak voziť a nie skákať, tak ho môže robiť ktokoľvek.

Myslíte, že sa vám podarí preraziť na tomto trhu, bude to náročné?

Wakeboarding je celosvetovo obrovský trh a my by sme na tom chceli najmä viac vyťažiť našu výrobu, lebo dosky sú si technologicky veľmi podobné. Zmeníme tvar a možno pár materiálov, ale v princípe je to to isté. Takto by sme si vedeli zvýšiť našu výrobu o 30 percent. Pre našu firmu by to bol veľmi príjemný benefit. Pri tých istých fixných nákladoch, v tej istej budove a s tými istými ľuďmi by sme vedeli vyrábať viac. Ako sa to však vyvinie do 5 rokov nevieme. Aj v kiteboardingu sme dosť úspešní na trhu strednej a východnej Európy a myslíme si, že by sme tam vedeli preraziť aj s wakeboardami. Najmä preto, že tento šport zažíva boom a to nielen v strednej Európe. V Poľsku to stavajú dokonca na sídliskách, kde vybagrujú jamu, do ktorej natečie spodná voda, natiahnu vlek a jazdia.

Počas vývoja nových typov kiteboardov úzko spolupracujete s profi jazdcami. Riadite sa  aj názormi „rekreačných“ jazdcov?

Určite áno, pretože 80 percent našich zákazníkov sú práve bežní jazdci. Profesionálni tvoria asi len 5 percent. Momentálne máme novú tvár značky, vybrali sme si talentovaného profi jazdca z Dominikánskej republiky. Je to mladý, skromný chlapec, ktorý pochádza zo šiestich detí a naozaj sa veľmi snaží. Keďže ide o platenú spoluprácu, snaží sa odviesť maximálny výkon a mimoriadne veľa trénuje. Prednedávnom uspel na veľkej súťaži v Kapskom meste –  King of the air. Boli sme milo prekvapení, že sa nám na základe jeho výkonov začali ozývať predajcovia, že chcú predávať naše kiteboardy. Okrem neho máme však viacero testovacích jazdcov. Museli sme si uvedomiť, že priemerný kiteboardista, ktorý reálne míňa peniaze na výbavu a nekupuje si ju z druhej ruky, je 30 – 50 ročný človek. Študenti, ktorí končia vysokú školu ešte nemajú toľko peňazí, pretože nová výbava stojí okolo 2000 eur. Potenciálnych zákazníkov sme preto museli hľadať medzi ľuďmi, ktorí si to môžu dovoliť. A keďže oni jazdia priemerný kiteboarding, je pre nás dôležité, aby práve im naše výrobky sadli. Medzi jazdcami je teraz veľmi populárne woo. Ide o malé digitálne zariadenie, ktoré je spárované s telefónom a sleduje ako vysoko vyskočíte, ako dlho ste vo vzduchu. Keďže funguje na online celosvetových rankingoch, veľmi spopularizovalo tento šport. Je milé, keď sa na vrchu tabuliek objavujú naši jazdci.

 

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Francúzska poisťovňa AXA uvažuje o odchode zo strednej Európy, a to vrátane Slovenska. Poisťovňa sa údajne chce stiahnuť z trhov, kde nemá dostatočne silnú pozíciu. 

„AXA plánuje predať svoje aktivity v Poľsku, Českej republike a na Slovensku,“ uviedol jeden zdroj pre Reuters.

Dodal, že poisťovňa už zaslala ponuky a informácie potenciálnym investorom.

Plánovaný predaj potvrdili aj dva ďalšie zdroje. Jeden dodal, že medzi spoločnosťami, ktorým AXA zaslala ponuky, sú aj najväčšia poľská poisťovňa PZU, talianska poisťovňa Generali a nemecký koncern Allianz.

Podľa jedného zo zdrojov celková hodnota transakcie môže dosiahnuť okolo 400 miliónov eur, podľa druhého až 800 miliónov eur. (tasr)

Zdieľať

Čo najviac sa venovať vlastnej finančnej gramotnosti, radí ľuďom v ére nízkych úrokov ekonóm Andrej Svorenčík. Aby napríklad vedeli, že historicky sa dlhodobé investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje, ktoré im pri nízkych nákladoch umožnia investovať na finančných trhoch.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry:
Zamýšľať sa nad životom v ére nízkych úrokových sadzieb nemá zmysel bez pochopenia toho, čo je ich príčinou. Tou sú slabé ekonomické fundamenty eurozóny. A výhľad do budúcna nie je optimistický.

Hospodársky rast eurozóny je pre rôzne štrukturálne dôvody dlhodobo nízky. Európa nie je centrom výrazných trhových inovácií. Zaostávame napríklad v počte tzv. jednorožcov – startupov, ktorých ohodnotenie presiahlo jednu miliardu dolárov. A v neposlednom rade európske obyvateľstvo počtom stagnuje a rýchlo starne.

Tento mix bude mať za nezmenených okolností ďalekosiahle dôsledky na budúcu štedrosť európskych dôchodkových systémov a ich udržateľnosť.

V tejto konštelácii moje najlepšie možné odporúčanie je, aby sa ľudia venovali čo najviac vlastnej finančnej gramotnosti a aktívne sa podieľali na vlastnom finančnom osude.

Aby vedeli lepšie rozumieť príležitostiam a nástrahám investovania na finančných trhoch, vplyvu inflácie a nízkych úrokových mier na vlastné dlhy (hypotéky), poznali vlastný investičný horizont, vzťah rizika a výnosu. Aby tiež vedeli, že historicky sa investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje ako ETF, ktoré im pri nízkych nákladoch umožňujú investovať na finančných trhoch.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Éry nízkych úrokov by sme sa skôr mali báť, hovorí Ivan Mikloš v Paneli expertov. “Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?
Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií:
Skôr by sme sa mali báť. Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.

Takáto politika je z dlhodobého hľadiska neudržateľná, pričom mnohé jej priame aj nepriame negatívne dôsledky a náklady vidíme už dnes. Za veľmi presnú považujem analógiu s chorobou a spôsobom liečenia.

Ak namiesto odstránenia príčiny choroby len utlmujeme bolesť analgetikami, tak síce zmierňujeme utrpenie pacienta, ale v konečnom dôsledku odkladaním potrebnej terapie zhoršujeme jeho skutočný zdravotný stav a najmä perspektívu úspešného vyliečenia. Analgetík pritom potrebujeme stále viac a viac a ich účinnosť postupne klesá.

Vidím tu analógiu s ekologickou a sociálnou (politickou) udržateľnosťou doterajšieho modelu ekonomického rastu. Bez rastu sa nezaobídeme, rast však nie je možný bez dôvery. Dôvera vo vyliečenie choroby analgetikami klesá, narastá pesimizmus a nedôvera, dostatočne nerastú investície do reálnej ekonomiky a do predmetov dlhodobej spotreby, nerastú tým dostatočne ani pracovné miesta a mzdy.

Jediné, čo vďaka pumpovaniu lacných peňazí do ekonomiky rýchlo rastie, sú ceny aktív, najmä akcií a nehnuteľností. Tie však vlastnia najmä bohatší a starší. V dôsledku toho narastá príjmová nerovnosť, medzigeneračné napätie, nespokojnosť ľudí a nedôvera v budúcnosť. To má potom súvislosť s nárastom politickej podpory protisystémových politikov a strán.

Zaujímavé je, že v pozadí ekonomickej (finančnej) a ekologickej neudržateľnosti nie je často a čoraz viac kritizovaný „neregulovaný trh“, ale štátom vytvorené alebo tolerované deformácie v cenách. Ceny fosílnych energií sú príliš nízke a nezohľadňujú všetky náklady spojené s udržateľnosťou životného prostredia (negatívne externality) a cena peňazí, ktoré sú v trhovej ekonomike najdôležitejším „tovarom“, nie sú určované trhom, ale manipulované štátom, ktorého sú centrálne banky agentom.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Indikátor ekonomického sentimentu ZEW pre Nemecko v októbri v porovnaní so septembrom nepatrne klesol o 0,3 bodu (na -22,8 bodu). Zostáva tak výrazne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,4 bodu), informuje Národná banka Slovenska.

Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie sa opäť zhoršilo (o 5,4 bodu na -25,3 bodu) a už piaty mesiac za sebou klesá (kumulovane za 5 mesiacov o 33,5 bodu).

Úroveň hodnotenia súčasnej ekonomickej situácie je najnižšia úroveň za posledných takmer 9 rokov.

Zdieľať

MMF očakáva najslabší rast ekonomiky od globálnej finančnej krízy

Rast svetovej ekonomiky sa v tomto roku zvoľní na 3 percentá, čo bude najslabšie tempo od globálnej finančnej krízy spred 10 rokov, uvádza v jesennom výhľade Medzinárodný menový fond. V júli ešte počítal s rastom o 3,2 %.

MMF skresal aj prognózu rastu globálneho hospodárstva na rok 2020 na 3,4 percenta z júlového odhadu 3,5 percenta, píše Bloomberg.

Budúcoročná akcelerácia ale nebude mať široké základy, fond ich hodnotí ako neisté.

Vlani svetové hospodárstvo vzrástlo o 3,6 percenta.

Čo vidí MMF za spomalením hospodárstva:

  • rastúce obchodné bariéry;
  • zvýšená geopolitická neistota;
  • štrukturálne faktory, napríklad nízky rast produktivity a starnutie populácie vo vyspelých krajinách.

MMF upozornil, že negatívne vplyvy obchodného napätia medzi USA a Čínou na svetové hospodárstvo pomohli zmierniť stimulačné opatrenia centrálnych bánk.

Spor dvoch mocností môže podľa odhadov odkrojiť z globálneho HDP 0,8 percenta.

MMF vydáva výhľad svetovej ekonomiky dvakrát ročne, na jar a na jeseň. V júli aktualizuje jarnú prognózu, v januári jesennú.

Zdieľať

Guvernér NBS Peter Kažimír radí nebáť sa éry nízkych úrokov: „Strach je zlý radca a ešte horší pán. Zabíja myseľ. Nebál by som sa.“ Nízke sadzby podľa neho ostanú, kým sa ceny nezačnú hýbať smerom k dvojpercentnej inflácii.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií:

Strach je zlý radca a ešte horší pán. Zabíja myseľ. Nebál by som sa.

To, ako dlho ostanú sadzby takto nízko alebo ešte nižšie, záleží od toho, ako sa budú hýbať ceny na úrovni celej eurozóny. Kým neuvidíme ich stabilizovaný rast smerom k nášmu cieľu (blízko, ale o niečo nižšie než 2 percentá), ostane nastavenie menovej politiky v tzv. podpornom móde.

Naše najaktuálnejšie analýzy nám vzhľadom na pretrvávajúce riziká a neistotu indikujú, že k zmene nastavenia tak skoro nedôjde a sadzby ostanú skutočne nízko dlhý čas.

Zároveň ale prostredie nízkych úrokových sadzieb otvára priestor investovať do budúceho rastu. Súčasné nastavenie menovej politiky ECB praje a nahráva modernizácii a inovácii európskej ekonomiky.

Je na vládach, aby sa toho zhostili, a na bankách, aby využili prístup k lacným peniazom a pomohli podnikateľom investovať do rozvoja, inovácií. Tie pomôžu vytvoriť nové pracovné miesta a posilnia konkurencieschopnosť.

Áno, ľuďom sporiacim si peniaze v banke aktuálna situácia nepraje a nevyhovuje.

Otvára to ale možnosť pre banky a klientov zamyslieť sa nad novými modernými investičnými možnosťami. Dopracovať sa k novým produktom, ktoré umožnia bežným klientom zhodnocovať svoje úspory aj inak ako napríklad len cez termínované vklady.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Francúzska poisťovňa Axa zvažuje odchod zo Slovenska, Česka a Poľska. Úvahy o predaji stredoeurópskych aktív sú súčasťou reštrukturalizačného plánu, v rámci ktorého firma opúšťa trhy, kde nemá významnejší podiel.

Podľa zdrojov agentúry Reuters by hodnota prípadného obchodu mohla dosiahnuť 400 až 800 miliónov eur.

Axa prechádza reštrukturalizáciou, ktorá jej má pomôcť vyrovnať sa so zápornými úrokovými sadzbami a viac sa sústrediť na poistenie zdravia, majetku a škôd.

Z regionálneho hľadiska sa orientuje na expanziu v Ázii.

Podľa Reuters Axa už rozoslala ponuky prípadným záujemcom. Mali ju dostať najväčšia poľská poisťovňa PZU, talianska Generali a nemecká Allianz.

Axa ponúka klientom na Slovensku životné i neživotné poistenie. Od roku 2004 prevádzkuje tiež dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ktorá je súčasťou takzvaného druhého penzijného piliera.

 

 

Zdieľať

Nie je prečo sa tešiť ére ultra nízkych sadzieb v eurozóne, konštatuje Ján Tóth, bývalý viceguvernér NBS. No nízke úroky nie sú len zásluhou „zlej centrálnej banky“. Veľkým faktorom je dlhodobá nižšia ochota investovať a naopak vyššia motivácia si sporiť, napríklad kvôli horším vyhliadkam do budúcnosti. 

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Ján Tóth, ekonóm, bývalý viceguvernér NBS:
Prostredie ultra nízkych úrokov nie je ideálnym dlhodobým prostredím pre ekonomiku. Neumožňujú centrálnej banke dostatočne silne reagovať na krízu a stabilizovať ekonomiku. Veľmi nízke úroky sú následkom veľmi nízkej inflácie. Takáto inflácia sťažuje ekonomike vyrovnať sa so zmenami, ktoré časom prirodzene prichádzajú, nakoľko v reálnom svete máme tzv. nominálne rigidity. Zoberme si príklad ekonomiky, ktorá utrpela negatívny šok a potrebuje zvýšiť cenovú konkurenciaschopnosť, aby sa vyhla poklesu zamestnanosti.

Nakoľko je pomerne komplikované siahnuť ľuďom na plat, rieši sa to tým, že rast platov zaostáva za rastom cien. Ak je však rast cien blízky nule, pre zabránenie prepúšťania by bolo potrebné znižovať mzdy, čo zamestnávatelia ani zamestnanci neradi robia. Zväčša sa rovnováha potom nastolí cez zbytočne vysokú nezamestnanosť.

Inou komplikáciou je tzv. finančný cyklus, keď nízke úroky môžu rozprúdiť vysoký nárast cien nehnuteľností. Alebo kvôli tlaku dosahovať výnosy financovanie príliš rizikových investícií. Takisto v ekonomike môžu dlhšie prežívať zombie firmy, ktoré znižujú celkovú produktivitu. A môže hroziť tzv. japonský scenár.

Treba však uviesť, že súčasne nízke úroky nie sú len zásluhou „zlej centrálnej banky“. Veľkým faktorom je dlhodobá nižšia ochota investovať a naopak vyššia motivácia si sporiť, napríklad kvôli horším vyhliadkam do budúcnosti.

Čo sa týka menšej chuti si požičať a investovať, pri znižujúcej sa produktivite sú budúce investície menej ziskové. Klesajúca  populácia znamená menší zástup budúcich klientov.

Čo sa týka šetrenia, dožívanie dlhšieho veku znamená, že si potrebujeme viac našetriť. Demograficky silné ročníky vstupujú do „stredného“ kariérneho veku, kedy je šetrenie prirodzene najvyššie.

Na trhoch sa zjavila Čína, ktorá zaplavila svet svojim šetrením cez nakupovanie amerických dlhopisov. To znamená, že tzv. rovnovážne úroky (teda úroky, keby neexistovala centrálna banka) v eurozóne poklesli z úrovne okolo 4,5 % pred krízou na zhruba 2 % (pre viac info pozri tu). A nakoľko inflácia je stále nízka, centrálna banka tieto rovnovážne úroky okolo 2 % ešte umelo stlačila na súčasných -0,5 %.

Suma sumárom, nie je prečo sa tešiť ére ultra nízkych sadzieb v eurozóne. Lepšie by bolo naštartovať cez štrukturálne reformy produktivitu, odstrániť politickú neistotu ohľadne brexitu a obchodnej vojny a takto zlepšiť očakávania do budúcnosti. To by mohlo vytiahnuť vyššie aj rovnovážne úrokové sadzby.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E

Zdieľať

Podľa Machunku z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení premiér Pellegrini povedal, že ak poslanci začnú rozoberať rozpočet, vláda je pripravená stiahnuť rozpočet z rokovania. Ak by parlament rozpočet na rok 2020 neschválil, mali by sme rozpočtové provizórium.

Rozpočtové provizórium znamená, že výdavky štátu by zostali zmrazené na úrovni predchádzajúceho roka. Výnimkou sú dôchodky a sociálne dávky, nezmrazili by sa ani príjmy samospráv.

Zdieľať

Hyundai plánuje do roku 2025 vložiť zhruba 35 miliárd dolárov do technológií mobility a strategických investícií. Cieľom je dohnať konkurenciu vo vývoji samojazdiacich vozidiel.

Plán spoločnosti Hyundai zahŕňa vývoj autonómnych a elektrických áut i vozidiel prepojených s internetom, uvádza Reuters.

Automobilka dostane finančnú podporu od kórejskej vlády, ktorá v rokoch 2021 až 2027 podporí technológiu autonómnych vozidiel sumou 1,3 miliardy dolárov.

Koncom septembra Hyundai oznámil investíciu 1,6 miliardy dolárov do spoločného podniku na vývoj technológií pre samojazdiace autá s firmou Aptiv.

Zdieľať

V parlamente zasadá koaličná rada, hovoriť by mali aj o reforme nemocníc. Premiér na koaličnej rade nie je, je v Košiciach.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať