Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Zákon, ktorý znevýhodní nové strany, schválili za deň. Podporili ho aj kollárovci a kotlebovci

Koalícia na čele s Ficom, Dankom a Bugárom mení pravidlá krátko pred voľbami, dotkne sa to aj strany Andreja Kisku. foto – tasr
Koalícia na čele s Ficom, Dankom a Bugárom mení pravidlá krátko pred voľbami, dotkne sa to aj strany Andreja Kisku. foto – tasr

V stredu ráno skupina poslancov na čele so SNS predložila návrh, ktorý mení podmienky pre financovanie politických strán. Vo štvrtok predpoludním ho už schválili.

Novela je nastavená tak, že môže znevýhodniť novovznikajúce strany.

Nové strany boli úspešné v posledných dvoch voľbách – koalícia PS/Spolu vyhrala eurovoľby a kandidátka Progresívneho Slovenska Zuzana Čaputová prezidentské voľby.

Zákon podporilo 94 z 134 poslancov, hlasovali zaň strany vládnej koalície a s nimi aj Sme rodina a ĽSNS.

V stredu ukázali, vo štvrtok schválili

Najskôr v stredu poobede poslanci schválili návrh vlády na expresné prerokovanie zákona. Vláda v tom momente rokovala v Michalovciach. Úrad vlády tvrdí, že sa obsahom zákona nezaoberali a len vyhoveli, aby mohli zákon schváliť rýchlejšie.

Schvaľovanie samotného zákona bolo potom expresné, trvalo zhruba deň. Ešte v stredu podvečer o ňom poslanci rokovali v prvom čítaní, vo štvrtok ráno zasadol výbor pre verejnú správu, ktorý trval desať minút, a nakoniec ho ešte dopoludnia poslanci definitívne schválili.

Zákon má začať platiť hneď po prijatí, to znamená, že už aj pre volebnú kampaň do parlamentných volieb v marci 2020. Ak by prezidentka Čaputová zmenu odmietla podpísať, jej veto bude môcť parlament prelamovať najskôr v septembri, v lete už poslanci nerokujú.

O návrhu sa pritom nediskutovalo, prvýkrát ho avizoval predseda SNS Andrej Danko v sobotu po sneme jeho strany. Poslanci ho predložili do Národnej rady v stredu ráno.

Kollárovci návrh ešte sprísnili

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kiskov tieňový minister financií: Ak dôjde k zmene, čo dúfam, je dôležité, aby strany mali aj programové prieniky

Tomáš Meravý vraví, že nikdy v živote by v Kiskovej strane Za ľudí nezvyšovali daňovo-odvodové zaťaženie práce. Na druhej strane, sú otvorení vyšším majetkovým daniam.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Tomášom Meravým:

  • V programe strany budú mať aj výdavkové limity
  • Priestor na šetrenie je v znižovaní prezamestnanosti v štátnej správe, máme napríklad veľa policajtov na jedného obyvateľa
  • Obedy zadarmo by úplne nerušil, ale treba sa vrátiť k nejakej forme adresnejšej pomoci
  • Ideálne by bolo, keby sa znížili sadzby sociálneho poistenia
  • Navrhuje debatu o progresívnom nastavení daňového bonusu, ktorého suma by rástla s počtom detí
  • Čítajte celý rozhovor s Tomášom Meravým.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister financií Ladislav Kamenický potvrdil, že vyrovnaný rozpočet v tomto roku nebude. „Cieľ, bohužiaľ, nesplníme, hospodárenie skončí opäť v mínuse. Dlh chceme udržať mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy.“

Zdieľať

Ministerstvo financií predpokladá v tomto roku rast slovenskej ekonomiky o 2,4 % a budúci rok o 2,3 percenta. Vyplýva to z jeho najnovšej makroprognózy. Rozpočet rátal s rastom ekonomiky v tomto roku o 4,5 %.

Zdieľať

Budúcnosť dopravy v mestách nie sú autá, hoci elektrické alebo autonómne, hovorí odborník na tému smart city Miroslav Pikus.  „Budúcnosť patrí električkám, trolejbusom alebo e-busom. Sú elektrické, kompaktné (v prepočte na osobu) a autonómne v zmysle, že si môžete v kľude čítať.“

 

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?
Miroslav Pikus, IT špecialista 

Ak spustíme ďalšie jadrové reaktory, rozlúčime sa s uhlím a technologický pokrok zvýši energetickú efektivitu podnikov aj domácností, vhodným miestom na zníženie emisií môže byť naša rastúca doprava.

Počet áut nám stúpa, ale v adopcii tých elektrických sme na chvoste. Kým u nás tvoria len 0,2% z novo registrovaných, v Rumunsku je to 0,6%, v Rakúsku 2,8% a v Nórsku 45%.

Skúsenosti zo Škandinávie ukazujú, že infraštruktúra dobíjacích staníc je potrebná, ale kľúčové sú úľavy a podpora zo strany štátu. Napríklad vzhľadom na veľkosť nemá Nórsko oveľa viac dobíjacích staníc ako Dánsko, ale v adopcii elektrických áut ho prevyšuje až dvadsaťnásobne vďaka nulovým daniam, odpusteným všetkým poplatkom za autá vrátane mýta či parkovného, plus napríklad možnosti jazdiť v autobusových pruhoch.

Zároveň je však chybou vidieť budúcnosť dopravy v individuálnej automobilovej doprave. Autá, nech sú aj elektrické či autonómne, vyžadujú veľké investície do ciest a v mestách majú priestorový problém. Budúcnosť v meste preto patrí skôr električkám, trolejbusom alebo e-busom. Sú elektrické, kompaktné (v prepočte na osobu) a autonómne už dnes v zmysle, že si môžete v kľude čítať.

Dôležitá je tiež podpora cyklistickej a pešej dopravy. Pekný a lacný úvodný impulz od zákonodarcov by bolo vyhnanie áut z chodníkov, je to hanba a svetový unikát.

Jedna technológia, ktorá nás môže presvedčiť vysadnúť z áut, sú merače kvality ovzdušia na smart city pouličných lampách. Ak ich mestá osadia a dáta sprístupnia, zistíte, čo dýchate pred domom. Potom nedostane architektonickú cenu bytovka umiestnená na jednej z najrušnejších križovatiek Bratislavy, ako tento rok.

Ešte jeden tip na skvelý vynález, čo zníži emisie a zlepší dopravu. Potom ako krvopotne dostaviame diaľnicu do Košíc a zistíme, že to s tými autami aj tak nefunguje optimálne, objaví Slovensko vlak. Medzitým však budú elektrické vlaky v Rakúsku jazdiť tristovkou a v Čechách dvestovkou, už na tom dávno pracujú.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

OECD zhoršila prognózu rastu globálnej ekonomiky v tomto aj budúcom roku, ako hlavný dôvod uviedla obchodné spory. Aktuálne počíta s expanziou o 2,9 % a v roku 2020 o 3 %. To znamená, že rast by mal byť najslabší od finančnej krízy. 

Ešte v máji prognózovala OECD nárast o 3,2 % respektíve o 3,4 %. Vlani globálna ekonomika expandovala o 3,6 %. (tasr)

Zdieľať

Parlament posunul do druhého čítania novelu Zákonníka práce, ktorá má rozšíriť päťtýždňovú dovolenku aj pre ľudí do 33 rokov, ak sa trvalo starajú o dieťa.

Novelu predložili poslanci SNS, no nie v pôvodne navrhnutej podobe. Najskôr totiž poslanec Tibor Jančula chcel na jar presadiť päťtýždňovú dovolenku pre všetkých zamestnancov, bez ohľadu na vek a bez prihliadnutia na starostlivosť o dieťa.

Neskôr to korigoval a predložil s poslankyňou Magdalénou Kuciaňovou návrh, ktorý sa nebude týkať napríklad bezdetných mladých ľudí, ktorí nedovŕšili 33 rokov.

Aké vplyvy očakávajú:

  • pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu,
  • pozitívny vplyv na výchovu detí,
  • pozitívny vplyv na cestovný ruch,
  • pozitívny vplyv na bezpečnosť, produktivitu a efektivitu práce zamestnancov, ktorí dosiaľ nedovŕšili 33 rokov veku a trvalo sa starajú o dieťa,
  • pozitívne vplyvy na mladé pracujúce rodiny s maloletými deťmi a ich zakladanie.

Čo ministerstvo financií kritizuje:

Predkladatelia novely tvrdia, že ich novela nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy. Ministerstvo financií s tým nesúhlasí, vraví, že návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Pri zvýšenom nároku na dovolenku totiž vzniknú aj zvýšené výdavky, pretože budú musieť existujúci zamestnanci v rámci nadčasových hodín odviesť prácu alebo bude treba využívať prácu na dohody či na skrátené úväzky. Kritizujú tiež, že poslanci SNS nevyčíslili predpokladané finančné dôsledky novely na rozpočet verejnej správy a návrhy na ich úhradu.

Návrh novely kritizoval aj Zväz automobilového priemyslu SR, pripomenul, že aj tento návrh sa dostal do parlamentu bez širšej diskusie a nebol predmetom štandardného legislatívneho postupu. Aj táto novela bude podľa zväzu opätovne zvyšovať náklady zamestnávateľov.

Zdieľať

Na Slovensko prichádza fínsky Wolt, jedna z najväčších európskych firiem na doručovanie jedla. S donáškovou službou začína dnes v Bratislave. Najväčší lokálny konkurent Bistro.sk pôsobí v ôsmich slovenských mestách. (sita)

Foto - Wolt
Foto – Wolt
Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Väčšina firiem bude platiť nižšie dane +

  • Aj zamestnanci trochu ušetria, zaplatia to samosprávy
  • Fed podporil ekonomiku, Trump napriek tomu soptí
  • Železnice sa pomaly dostávajú z pasce vlakov zadarmo