Čo sa stane, ak nám Kuba budúci rok prestane platiť
Ak by bankári minulý rok nepovedali politikom Smeru dosť, mohli sme mať na Kube problém nie za takmer dvesto miliónov, ale najmenej dvakrát väčší.
Zlá správa pre budúceho ministra financií: K približne miliarde eur, ktorá mu bude budúci rok chýbať k vyrovnanému rozpočtu, by si mal prirátať aj riziko, že štát bude musieť zachraňovať Eximbanku pred rizikom krachu.
Na jeseň budúceho roka by totiž Kuba mala začať masívnejšie splácať približne 170 miliónov eur pôžičiek, ktorými Slovensko podporilo firmy zachraňujúce kubánsku energetiku, predovšetkým SES Tlmače patriace Danielovi Křetínskému a Romanovi Korbačkovi, a plzenskú firmu s juhokórejskými vlastníkmi Doosan Škoda.
Ak Kuba nebude tieto dlhy riadne splácať, bude slovenská Eximbanka veľmi rýchlo potrebovať pomoc. Jej angažovanosť na kubánskych projektoch už tvorí viac ako 60 percent objemu všetkých jej operácií. V bankovom svete by také číslo znamenalo nebezpečne veľkú závislosť, aj keby nešlo o krajinu s povesťou veľmi neseriózneho dlžníka.
V prospech šťastného scenára však hovorí fakt, že Kuba napokon slovenským energetikom vždy zaplatila, a to aj v časoch, keď na iných veriteľov kašľala. Lebo našich ťažkých strojárov potrebuje, lebo oni kubánske zastarané elektrárne veľmi dobre poznajú a dokážu ich udržiavať pri živote.
Budúci slovenský minister financií sa však, bohužiaľ, musí nachystať aj na horší scenár. Ekonomická situácia Kuby sa totiž môže čoskoro ešte prudko zhoršovať. Krajina má čoraz väčší problém vyvážať už aj nerasty, zrejme sa už nebude môcť spoľahnúť ani na peniaze z venezuelskej ropy a turistický ruch to len ťažko vyrovná. Tlak na nesplácanie kubánskeho dlhu sa tak bude len zvyšovať.
Dobrá správa pre budúceho šéfa ministerstva financií v tejto situácii je, že ministerskí úradníci sa na možný bankrot Kuby potichu chystajú už približne rok a že súčasné vedenie Eximbanky odolalo tlaku Smeru a stoplo ďalšie rizikové projekty za ďalšie stovky miliónov eur.
