MediaBrífingMediaBrífing: Danko minul na reklamu na Facebooku 15-tisíc eur a teraz o nej konšpiruje

Hlavné témy aktuálneho MediaBrífingu, ktorý sumarizuje a analyzuje dianie v žurnalistike a médiách:

  • Andrej Danko konšpiroval o reklamách na Facebooku.
  • RTVS opäť prepúšťa nepohodlných novinárov.
  • Facebook bude poskytovať informácie o šíriteľoch nenávisti.
  • Médiá sa spájajú pri informovaní o zmene klímy.

Foto – TASR

Online priestor bol plný a vykúpený záhadnými osobami, povedal vo štvrtok Andrej Danko. Týmito slovami sa posťažoval, že mali v SNS problém s kampaňou do eurovolieb.

Áno, predseda parlamentu povedal a urobil oveľa vážnejšie a horšie veci, tie už však komentovali iní novinári. No keďže v MediaBrífingu analyzujeme dianie v médiách a na internete, musíme sa tento týždeň venovať práve slovám Andreja Danka. Nielen preto, že sú také mylné, až je to vtipné, ale aj preto, že ich môže znova a znova opakovať, okoreniť ďalšími nepravdami a do parlamentných volieb vytvoriť ďalšiu škodlivú konšpiráciu.

Čo presne šéf SNS povedal?

„Náš Facebook nefungoval tak, ako funguje bežne, pretože sme sa nevedeli dostať do priestoru, dlho trvalo prihlasovanie, online priestor bol takmer plný a bol vykúpený záhadnými osobami,“ povedal Danko na tlačovej konferencii.

V tlačovej správe následne strana výhrady formulovala nasledovne: „Facebook nielen strany SNS počas volebnej kampane do Európskeho parlamentu vôbec nefungoval tak ako dovtedy.“

Mohol byť Facebook vypredaný?

Nie. Reklamami na Facebooku možno zasiahnuť zhruba 2,5 milióna ľudí zo Slovenska. Každý používateľ vidí denne desiatky reklám. To je prakticky neobmedzený inventár, ktorému sa nevyrovná ani priestor na všetkých bilbordoch, v televíziách, rádiách, novinách a časopisoch. Nie je možné, aby nejaké „záhadné osoby“ vykúpili všetok internetový reklamný priestor a pre SNS by už nezostalo miesto. Takáto situácia v histórii Facebooku nenastala a ani nenastane.

Aj keby teoreticky na nejakú veľmi malú a špecifickú skupinu používateľov bolo zacielených neštandardne veľa platených odkazov, automatické systémy Facebooku by jednoducho cenu tejto reklamy zdvihli, čo by inzerentov prinútilo buď platiť viac, alebo radšej cieliť na iných ľudí a lacnejšie.

Ak sa dá niečo vypredať, tak maximálne priestor na niektorých slovenských stránkach, ktoré majú neporovnateľne nižšiu návštevnosť ako Facebook. Také situácie môžu nastať v období, keď je obrovský záujem o reklamu, napríklad pred Vianocami. Vtedy môže manažér menšej stránky informovať inzerenta, že už sú vypredaní a nebudú schopní zabezpečiť povedzme ďalších 100-tisíc zobrazení banneru. Takéto situácie sa však bežne nestávajú, slovenské médiá nemajú ten luxus, že by boli beznádejne vypredané.

Navyše, kampaň do eurovolieb je v porovnaní s parlamentnými či prezidentskými voľbami skromná. Reklamný priestor teda nemohol byť vypredaný.

Mala SNS reklamy na Facebooku?

Facebook pred eurovoľbami sprísnil pravidlá o politických reklamách (a tento týždeň nové pravidlá rozšíril už do 50 krajín). V rámci toho vytvoril aj verejnú databázu všetkých politických reklám. Tá síce začala naplno fungovať zhruba mesiac pred eurovoľbami, nemáme teda dáta o celom priebehu kampane, no veľmi ľahko v databáze nájdeme reklamy, ktoré si platili lídri kadidátky SNS Jaroslav Paška (minul 1253 eur) a Karol Farkašovský (410 eur).

SNS minula od marca doteraz na reklamy cez svoju hlavnú facebookovú stránku vyše 15-tisíc eur. Cez oficiálnu stránku Andreja Danka to bolo ďalších 15-tisíc eur.

Na porovnanie, facebooková stránka Progresívneho Slovenska v rovnakom období minula takmer 30-tisíc, OĽaNO 14-tisíc, Sme rodina 11-tisíc a Smer vyše tritisíc eur.

Takúto reklamu si Andrej Danko platil dva týždne pred eurovoľbami. Podľa dát z Facebooku na ňu minul od 100 do 500 eur a zasiahol 50- až 100-tisíc ľudí. Zdá sa, že vtedy nebol reklamný priestor vypredaný.

Kde bol teda problém?

Andrej Danko spustil len na svojej facebookovej stránke od apríla vyše sto reklám, teda každý týždeň niekoľko. Keď sa ale na ne pozrieme bližšie, všimneme si, že v apríli skoro dva týždne nemal zaplatenú žiadnu inzerciu. Bolo to práve v období, keď sociálna sieť sprísňovala pravidlá a každý autor politickej reklamy musel overiť svoju totožnosť. To prekvapilo viacerých politikov a pár hodín či dní nevedeli spustiť reklamy.

Keď teda šéf SNS teraz vraví, že Facebook „nefungoval tak ako dovtedy“, možno to bolo spôsobené len tým, že v strane nespĺňali nové pravidlá sociálnej siete.

Nové pravidlá pre politickú reklamu prekvapili aj poslankyňu Martinu Šimkovičovú, ktorá do eurovolieb kandidovala za stranu Starostovia a nezávislí kandidáti. Označila ich za cenzúru. Keď ju ľudia vysmiali, príspevok zmazala.

A čo problém s prihlásením?

Andrej Danko si tiež posťažoval, že sa pred eurovoľbami „nevedeli dostať do priestoru, dlho trvalo prihlasovanie“. Opäť to môže byť len jeho nesprávna interpretácia toho, že sa zmenili pravidlá na sociálnej sieti.

Facebook existuje a zarába len vďaka tomu, že ho ľudia používajú. Každý výpadok môže sociálnu sieť stáť miliardy dolárov. Hoci v marci aj apríli mala dva globálne výpadky, trvali len niekoľko hodín. Sieť funguje vo všeobecnosti stabilne a rýchlo. Neevidujeme správy o tom, že by pred voľbami fungoval Facebook horšie a nedalo sa naň prihlásiť.

Ak však Danko a jeho tím majú technické problémy, nie je to téma na tlačovku v parlamente, ale skôr úloha pred odborníka. Nie primárne preto, aby im v SNS fungoval Facebook, ale preto, aby verejnosť vedela, že si predseda parlamentu zo svojich ciest na východ nedoniesol okrem nových kontaktov aj nejaký bordel v počítači.

Samozrejme, toto je len špekulácia. No predseda parlamentu nevyzerá ako ťažký cieľ pre prípadných hekerov. Preto vždy, keď mu niečo na počítači začne blbnúť, mali by sme sa mať na pozore.

V strehu však musíme byť vždy, keď Andrej Danko začne verejne spriadať teórie o tom, že nejaké „záhadné osoby“ vykúpili všetok reklamný priestor a Facebook prestal fungovať. Paranoja totiž bude s blížiacimi sa voľbami len silnieť a podobné vyhlásenia zbytočne oslabujú vieru ľudí v základné demokratické procesy a slobodné voľby.


Ďalšie správy o médiách

TLAČOVÝ ZÁKON
Novela tlačového zákona, ktorá má znovu zaviesť právo na odpoveď pre politikov, bola preložená na septembrovú schôdzu parlamentu. Úprava čaká na prerokovanie v druhom čítaní od februára, nemá však dostatočnú podporu. Most-Híd totiž nesúhlasí, aby sa právo na odpoveď vzťahovalo aj na pravdivé skutkové tvrdenia.

RTVS
V RTVS nečakane skončil dlhoročný redaktor Jaroslav Barborák. Podľa hovorkyne je dôvodom optimalizácia a zefektívnenie procesov. Barborák robil v RTVS 12 rokov, patril medzi hlavných a skúsených redaktorov. „RTVS neohlásila hromadné prepúšťanie. RTVS je podľa svojho generálneho riaditeľa v dobrej finančnej kondícii,“ reagoval Michal Katuška, šéf Spravodajských odborov RTVS. Nové vedenie sa teda naďalej zbavuje skúsených novinárov, a to bez snahy prepúšťanie hodnoverne vysvetliť.

WHISTLEBLOWING
Poslanci nezvolili riaditeľku úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Výberové konanie pritom bolo na veľmi dobrej úrovni, vypočúvanie kandidátov nebolo len formálne, ale naozaj tvrdé a podrobné. Kandidátky podľa odborníkov spĺňali kritériá, no poslanci voľbu sabotovali a celý proces sa môže začať odznova. Odďaľuje sa tak vznik úradu, ktorý má pomôcť v boji proti korupcii a má chrániť tých, ktorí ju nahlasujú.

NENÁVISŤ
V Rakúsku musí odosielateľ nenávistného mailu zaplatiť novinárovi Arminovi Wolfovi odškodné 750 eur a 2700 eur za súdne trovy.

TROJKA
Manažment RTVS chce, aby bol budúci rok spustený tretí športový televízny kanál. „V týchto intenciách na tom pracujeme,“ povedal Matej Hajko, šéf športu RTVS. „Kým nebude zabezpečené financovanie, tretí kanál nevznikne.“ Trojka má byť financovaná „kombináciou zvýšeného reklamného príjmu, štátnych peňazí a koncesií“.

KLÍMA
Šesť veľkých redakcií na Floride spája sily pri informovaní o zmene klímy. Budú si medzi sebou vymieňať obsah, ale aj spolupracovať na niektorých reportážach. Spoluprácu chcú časom rozšíriť aj na univerzity a nezávislé médiá. „Je to príležitosť, ako maximalizovať našu schopnosť pokrývať najväčšiu tému našich životov,“ povedala Julie Andersonová, šéfredaktorka novín Sun Sentinel a Orlando Sentinel. Obyvatelia Floridy výrazne pociťujú dôsledky zmeny klímy – nielen vyššie teploty, ale aj vzostup hladiny oceána, rozšírenie toxických rias a ničivejšie hurikány.

PODCASTY
Necelých 11 percent Čechov s prístupom na internet vie presne, čo sú podcasty, ďalších 31 percent to tuší. Vyplýva to z prieskumu Nielsen Admosphere. Podcasty poznajú najmä mladí. Český podcast Matematika zločinu získal cenu za najlepší podcast od mediálnej skupiny Active Radio. Svoj podcast po prázdninách spustí aj český Deník N.


Víťaz týždňa

Francúzsko sa stalo prvou krajinou, ktorá sa dohodla s Facebookom na poskytovaní osobných informácií o používateľoch podozrivých zo šírenia nenávisti. Doteraz sociálna sieť poskytovala úradom dáta len o ľuďoch podozrivých z terorizmu a násilných činov. Nová dohoda je ďalším signálom zostrujúceho sa boja proti nenávistným prejavom a nadväzuje na Christchurchskú výzvu podpísanú v máji.


Porazení týždňa

Novinári, ktorí majú stále potrebu riešiť, ako sa prezidentka Zuzana Čaputová oblieka a či sa zvláda prezliekať. „Všimol som si, že máte už tretie šaty, možno vám len kúsok závidím, napriek tomu, či to nebolo kúsok únavné to prezliekanie?“ Takto formuloval svoju otázku Richard Juriš, novinár TV Joj. Na Facebooku následne vysvetľoval, že otázky o oblečení sa bežne pýta aj mužov. Avšak jedna vec je pýtať sa to politika cestou v lietadle, druhá vec je položiť takú otázku prezidentke na oficiálnej tlačovej konferencii s predsedom Európskej komisie. Za také otázky si novinár právom zaslúži posmech na sociálnych sieťach. Je rok 2019, už naozaj nemusíme riešiť, že sa prezidentka oblieka a prezlieka.


Hoaxy, dezinformácie a propaganda

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na DennikE.sk