Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Čím je miliardár Kellner ako adept na ovládnutie Markízy a Novy nebezpečný

Rokovania medzi Kellnerovou PPF a majiteľmi Markízy sú v záverečnej fáze a bojuje sa aj o Novu. Rizikom obchodu pre spoločnosť je Kellnerova náklonnosť k Číne a jeho záujmy v obchode so štátom.

Český miliardár Petr Kellner je veľmi blízko k ovládnutiu televízie Markíza. Denníku N to potvrdilo päť zdrojov z mediálnej sféry. Rokovania sú podľa nich v pokročilom štádiu a zmena vlastníka môže prísť čoskoro. Kellnerova skupina PPF dala podľa

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Šanta dostal po Majskom, Kočnerovi a Ruskovi pred súd aj Stopku z Euro-Buildingu
  • Cestovný ruch: Prepad návštevnosti hotelov a penziónov sa v septembri prehĺbil
  • Obchod: Reťazec dm chce do konca septembra 2021 zaokrúhliť všetky ceny v slovenských obchodoch na 5 a 10 centov
  • Reality: Bratislavský hotel Devín získali od Technopolu sabolovci
  • Pomoc: Nemecká vláda plánuje v decembri poskytnúť podnikom ďalšiu pomoc 17 miliárd eur v prípade predĺženia reštrikcií
  • ČR: Európska komisia nezaplatí dotáciu 3,8 milióna eur na toastovú linku Penamu
  • Nemecko: Ekonomika v 3. kvartáli rástla o 8,5 %
  • Financie: Cena bitcoinu po takmer troch rokoch opäť prekonala hranicu 19-tisíc dolárov
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám o tom

Ako ľudia SNS vyvádzali peniaze z národného výstaviska: cez rezanie stromov, gastroprívesy a delenie stavebných zákaziek

Bývalý šéf Agrokomplexu Branislav Borsuk s bývalou ministerkou pôdohospodárstva Matečnou. Foto - TASR
Bývalý šéf Agrokomplexu Branislav Borsuk s bývalou ministerkou pôdohospodárstva Matečnou. Foto – TASR

Nominanti SNS v nitrianskom Agrokomplexe delili stavebné zákazky na čo najmenšie, aby nemuseli robiť súťaže. Napríklad rekonštrukcia hlavnej brány tak stála podnik pol milióna eur, ktoré rozdelili do štyroch rôznych kontraktov.

Minúta po minúte

Nemecká vláda plánuje v decembri poskytnúť podnikom ďalšiu finančnú pomoc 17 miliárd eur v prípade predpokladaného predĺženia pandemických reštrikcií. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na zdroje z vládnych kruhov.

Šéfovia spolkových krajín sa v pondelok večer dohodli, že obmedzenia proti šíreniu pandémie predĺžia do 20. decembra. Konečné rozhodnutie má padnúť v stredu na ich porade s kancelárkou Angelou Merkelovou.

Pôvodne mali mať reštaurácie a voľnočasové a kultúrne zariadenia zatvorené len do konca novembra.

Na novembrovú finančnú pomoc podnikom vláda plánuje vynaložiť 14 až 15 miliárd eur. Peniaze majú kompenzovať výpadok tržieb, väčšinou vo výške 75 % príjmov z vlaňajšieho novembra.

Prvú časť finančnej pomoci by mali firmy a samostatne zárobkovo činné osoby dostať koncom mesiaca vo forme zálohových platieb. (čtk, dpa)

Na oddlženie nemocníc dostane minister zdravotníctva od ministerstva financií 575 milióna eur. Aké budú pravidlá oddlženia, minister Krajčí nepovedal.

Spoločnosť Skanska SK ukončila práce na dočasnej obchádzkovej trase cez Národný park Muránska planina. Banskobystrický samosprávny kraj ju zazmluvnil ako zhotoviteľa rekonštrukcie na ceste II/531 medzi Muráňom a Prednou Horou.

Od stredy sa semafory vrátia do pravidelného režimu, ktorý vodiči s povolením na prejazd poznajú ešte z leta. Župa sa dohodla tiež s autobusovým dopravcom na zabezpečení zimnej prevádzky pravidelných prímestských liniek.

Smer nebude hlasovať za zrušenie obedov zadarmo. Opozičná strana kritizuje ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) za novelizácie zákonov, Smer zmeny považuje za antisociálne a za prejavy klamstva koalície.

Črtá sa konferencia o budúcnosti Únie. Ministerstvo zahraničia sa radí s odborníkmi a pripravuje úlohy pre vládu. Informovanosť o EÚ nie je cieľ sám osebe, má nám pomáhať robiť lepšie politiky, hovorí Alexander Duleba. (euractiv)

Strata leteckých spoločností za tento a budúci rok sa vyšplhá na 157 miliárd dolárov, odhaduje združenie IATA. Organizácia zhoršila predchádzajúcu prognózu v reakcii na ďalšiu vlnu pandémie a obmedzenia, ktoré zasiahli veľké trhy.

Ešte v júni IATA očakávala, že strata za dva roky dosiahne 100 miliárd dolárov. Najnovšie predpokladá, že v tomto roku bude 118,5 miliardy a na budúci rok 38,7 miliardy dolárov.

Zhoršenie výhľadu zdôrazňuje problémy, ktorým sektor stále čelí napriek pozitívnym správam o vývoji vakcíny proti covidu-19. Šéf IATA Alexandre de Juniac upozornil, že prípadné pozitívne vplyvy vakcíny na ekonomiku a leteckú dopravu sa masívnejšie neprejavia až do polovice roka 2021.

Ďalšie odhady IATA:

  • Počet prepravených cestujúcich tento rok klesne na 1,8 miliardy z vlaňajších 4,5 miliardy, na budúci rok by sa mohol zvýšiť na 2,8 miliardy.
  • Globálne tržby z prepravy osôb tento rok klesnú o 69 % na 191 miliárd dolárov.
  • Tržby leteckej nákladnej dopravy by sa mohli zvýšiť o 15 % na 117,7 miliardy dolárov, i keď objem prepravy klesne o 11,6 %. Odstavenie lietadiel totiž zvýšilo ceny.

IATA zopakovala výzvu vládam, aby karantény nahradili rozsiahlymi testovacími programami. De Juniac uviedol, že testovacie programy už zvažujú vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Británii, USA a Singapure. (čtk, reuters)

Talianska vláda chce nechať počas vianočných sviatkov zatvorené alpské lyžiarske strediská. Zároveň oslovila ďalšie štáty regiónu, aby zaviedli podobné pravidlá.

„S (nemeckou kancelárkou) Merkelovou a (francúzskym prezidentom) Macronom pracujeme na spoločných európskych pravidlách,“ povedal taliansky premiér Giuseppe Conte.

Podľa neho znamenajú zimné prázdniny v horách výrazné riziko šírenie nákazy koronavírusom. A to aj za predpokladu, že budú na zjazdovkách aj vlekoch platiť prísne hygienické pravidlá. (ansa, čtk)

Veľký záujem o špeciálne dlhopisy EÚ na podporu zamestnanosti pokračuje. V treťom kole ich predaja Únia získa 8,5 miliardy eur, investori ponúkli vyše 90 miliárd eur. Aj prvé dve kolá sprevádzal pretlak dopytu zo strany investorov.

Ponúkané dlhopisy majú splatnosť 15 rokov. Podľa analytika DZ Bank Christiana Lenka je možné, že zo strany EÚ ide o poslednú takúto transakciu v tomto roku.

Dlhopisy sú z úniového programu SURE, ktorého cieľom je podporiť zamestnanosť v mimoriadnych situáciách, ako je pandémia. Všetky tri emisie patria medzi takzvané sociálne dlhopisy.

Brusel pôvodne očakával, že si na tento účel bude schopný zaistiť v tomto roku 30 miliárd eur. Veľmi vysoký dopyt v prvom a druhom kole predaja však spôsobil, že prekročil cieľ ešte pred dnešným predajom. Po jeho započítaní bude mať k dispozícii 39,5 miliardy eur. (čtk, reuters)

Európsky regulátor urobil ďalší krok, ktorý približuje lietadlá Boeing 737 Max k návratu do vzduchu. Agentúra EASA zverejnila návrh smernice, ktorá by mala umožniť, že stroje by v januári mohli získať povolenie na prevádzku.

Smernica o letovej spôsobilosti zahŕňa kroky nutné na opätovné uvedenie odstavených lietadiel do prevádzky, ku ktorým patrí aktualizácia softvéru. Ten prispel k dvom nehodám, pri ktorých zahynulo 346 ľudí. Po nich došlo na jar 2019 k celosvetovému odstaveniu lietadiel 737 Max.

Zverejnením návrhu sa začína 28-dňové obdobie, počas ktorého je možné sa k nemu vyjadriť. Podľa EASA by lietadlá mohli získať povolenie v polovici januára, po vyhodnotení spätnej väzby od verejnosti a odvetvia leteckej dopravy.

Reálny návrat 737 Max do prevádzky v Európe bude závisieť od viacerých okolností. Bude potrebné uskutočniť výcvik pilotov, aktualizovať softvér lietadiel a splniť aj ďalšie nariadenia od EASA.

Ako je to v USA

Americký úrad FAA povolil obnovenie prevádzky 737 Max minulý týždeň. Podmienil ho úpravami lietadiel a novým školením pilotov.

Európska smernica požaduje rovnaké zmeny ako FAA, takže v prípade lietadiel prevádzkovaných americkými a európskymi dopravcami nebudú softvérové ani technické rozdiely. (čtk, reuters, ap)

Digitálne technológie nie sú samy osebe dobré alebo zlé, záleží len na ich použití – myslí si mnoho informatikov a veľmi sa mýlia

Informatici sa mýlia, ak si myslia že digitálne technológie nie sú samy osebe dobré alebo zlé, záleží len na ich použití, píšu Miro Pikus a Juraj Podroužek. „Bremeno zostáva i na informatikoch. Nielen na tých, ktorí IT systémy ‚architektujú‘ a programujú, ale aj na tých, ktorí ich nakupujú, nasadzujú, spravujú či na ne dohliadajú.“

Reťazec dm drogerie markt chce do konca septembra 2021 zaokrúhliť všetky ceny v slovenských obchodoch na 5 a 10 centov. Už dnes tak má zaokrúhlených 53 % výrobkov, konateľ firmy Martin Podhradský tvrdí, že ceny bude zaokrúhľovať pozitívne, teda nadol.

Reťazec sa týmto krokom na Slovensku snaží v predstihu pripraviť na to, že by o istý čas mali zmiznúť z trhu jedno- a dvojcentové mince. Zároveň tak nasleduje kroky svojej materskej spoločnosti, ktorá už má ceny zaokrúhlené na vyššie centy dávnejšie.

Cena bitcoinu po takmer troch rokoch opäť prekonala hranicu 19-tisíc dolárov a priblížila sa rekordu 19 666 dolárov. Od začiatku roka si najznámejšia kryptomena pripísala 160 %, z toho len za tento mesiac spevnela o 40 %.

Záujmu o bitcoin nahráva dopyt po rizikovejších aktívach vďaka nebývalým fiškálnym a menovým stimulom na zmiernenie dôsledkov pandémie. Podľa analytikov je za rastom ceny aj hlad po aktívach považovaných za odolné voči inflácii.

Bitcoin za 12 rokov existencie zažil závratný rast aj prudký pokles. Jeho trhy však zostávajú oproti tradičným akciám a dlhopisom veľmi netransparentné.

Analytici upozorňujú, že od roku 2017, keď bitcoin podporili drobní investori, už trh vyzrel. V súčasnosti kryptomeny lákajú väčších a inštitucionálnych investorov.

Ako sú na tom ďalšie kryptomeny

Aj menšie digitálne meny, ktoré sa zvyčajne pohybujú v tandeme s bitcoinom, po prudkom raste v posledných dňoch naberajú dych.

Druhá najväčšia kryptomena ethereum sa dnes mierne oslabuje, v pondelok však jej cena stúpla najvyššie od júna 2018. Ethereum čaká upgrade blockchainovej siete, ktorý by ju mal zrýchliť a prilákať viac užívateľov.

Tretia najväčšia mena ripple spevnela skoro o 2 %, v pondelok sa ocitla najvyššie za dva a pol roka. (čtk, reuters)

Hoci 38 % Slovákov uprednostňuje originálny tovar pred falšovaným, až 11 % z nich si falšovaný tovar za posledný rok vedome kúpilo. Je to dvojnásobne viac ako európsky priemer, vyplýva z celoeurópskej štúdie Úradu EÚ pre duševné vlastníctvo.

„Uvedené čísla nás radia na tretie miesto v nákupe falšovaného tovaru spomedzi krajín EÚ,“ skonštatoval predseda Úradu priemyselného vlastníctva Matúš Medvec. Horšie ako Slovensko je na tom len Portugalsko, v ktorom si kúpilo falšovaný tovar 13 % obyvateľov, a Slovinsko s 12 %.

Podstatne nižší, ako je priemer EÚ, je aj podiel Slovákov, ktorí v posledných 12 mesiacoch zaplatili za prístup, možnosť legálneho sťahovania a prehrávania obsahu chráneného autorskými právami. Zatiaľ čo priemer v Európskej únii je 48 % obyvateľov s takýmito platbami, na Slovensku je to 25 % účastníkov prieskumu.

„Na druhej strane, až 79 % Slovákov tvrdí, že rozumie pojmu duševné vlastníctvo. Pozitívom je aj fakt, že počet Slovákov ochotných platiť za legálny online obsah vzrástol z 20 % na 25 %,“ dodal Medvec.

Celkovo tri štvrtiny Európanov tvrdia, že kvalita legálneho online obsahu sa zlepšila, pričom 89 % uviedlo, že by uprednostnilo legálny prístup k obsahu, ak by bola cena primeraná. Z prieskumu tiež vyplývajú súvislosti v prístupe spotrebiteľov k falšovaniu a pirátstvu. Až 30 % Európanov, ktorí úmyselne získali online pirátsky obsah, tiež kúpilo falšovaný tovar. V celej EÚ viac ako tretina opýtaných ľudí pripustila, že sa pýtajú, či produkt, ktorý si kúpili, je originálny alebo nie. (tasr)

Pandémia ovplyvnila spôsoby využívané pri kybernetických podvodoch a útokoch. Objavili sa napríklad falošné e-shopy zamerané na koronavírus, útoky na ľudí, ktorí trávili viac času online či pracovali z domu. Útočníci sa zamerali aj na deti, využívali pri tom YouTube, TikTok a Instagram, informovala bezpečnostná spoločnosť Avast.

Spoločnosť zverejnila prehľad najvýznamnejších kybernetických hrozieb roku 2020:

Falošné e-shopy – počas roka sa objavilo viacero online obchodov, ktoré ponúkali napríklad ochranné prostriedky či lieky na vírus. Avast tiež odhalil viacero malwarových kampaní súvisiacich s covidom.

„Zaznamenali sme aj zneužitie mena a loga Svetovej zdravotníckej organizácie navádzajúce občanov, aby si stiahli malware v správach obsahujúcich v názve slovo koronavírus alebo iné súvisiace výrazy v škodlivých súboroch šíriacich sa prostredníctvom e-mailov alebo SMS správ. Okrem toho tiež Avast prostredníctvom svojej platformy na analýzu mobilných hrozieb apklab.io detegoval viac ako 600 škodlivých aplikácií vrátane trójskych koní pre mobilné bankovníctvo a spyware vydávajúci sa za aplikácie ponúkajúce služby súvisiace s covidom-19,“ informovala firma v tlačovej správe.

Ransomwarové útoky sa využívajú na zablokovanie počítača a požadujú od používateľa zaplatiť výkupné za obnovenie prístupu. Avast zaznamenal nárast takýchto útokov najmä na začiatku pandémie.

„Ransomware v marci a apríli vzrástol globálne o 20 percent v porovnaní s januárom a februárom tohto roka, v Česku to bolo dokonca o 40 percent,“ informovala firma.

Cieľom ransomwarových útokov boli aj nemocnice, zasiahnutá bola napríklad Fakultná nemocnica v Brne. „Smutným príkladom toho, čo môže ransomwarový útok spôsobiť, je úmrtie pacientky, ktorá neprežila prevoz do iného zdravotníckeho zariadenia po tom, čo nemocnicu v nemeckom Düsseldorfe napadol ransomware,“ informuje Avast.

„Ransomware zasiahol aj spoločnosti ako Garmin, Jack Daniels alebo Ritz London. Medzi ďalšie tohtoročné významné obete ransomwarových útokov, ktoré zaplatili miliónové výkupné, patrí Kalifornská univerzita v San Franciscu, spoločnosť Travelex alebo vojenský dodávateľ Communications & Power Industries (CPI) v Kalifornii.“

Útoky na ľudí pracujúcich z domu – keďže domáce siete nie sú vo všeobecnosti také bezpečné ako podnikové, zamerali sa útočníci aj na zamestnancov na home office.

„Vzhľadom na to, že milióny pracovníkov po celom svete denne používajú na vzdialený prístup do svojej firemnej siete protokol RDP (Remote Desktop Protocol), stal sa tento nástroj silným vektorom pre kybernetické útoky,“ píše spoločnosť Avast.

Phishingové útoky sa využívajú na získanie osobných údajov používateľov, napríklad prihlasovacích mien a hesiel do platobných služieb.

„Hoci množstvo phishingových útokov súvisiacich s tematikou covidu-19 v marci vzrástlo o 7,9 percenta, vplyv na celkový počet týchto útokov za celý rok bol malý. Menej ako 1 percento celosvetových phishingových útokov využívalo tému covid-19,“ informovala spoločnosť.

Adware je škodlivý softvér, ktorý zobrazuje rušivé reklamy. Ide o najčastejšiu malwarovú hrozbu zameranú na používateľov zariadení so systémom Android.

„Do obchodu Google Play si počas roka stále nachádzala cestu rodina HiddenAds, čiže trójske kone, ktoré sa maskujú ako bezpečné praktické aplikácie, ale zobrazujú rušivé reklamy. Podvodné aplikácie však analytici Avastu našli aj v Apple App Store. Len tento rok Avast objavil viac ako 50 falošných aplikácií, ktoré následne museli bezpečnostné tímy Google a Apple odstrániť,“ informuje firma.

Útočníci vraj stále častejšie využívali na šírenie adwaru sociálne siete. „Používatelia uviedli, že na nich cielia reklamy zobrazujúce adwarové aplikácie na YouTube, a v septembri sme zaznamenali šírenie adwaru prostredníctvom profilov na TikToku. Popularita týchto sociálnych sietí z nich robí atraktívnu reklamnú platformu, a to aj pre kyberzločincov, ktorí sa môžu zameriavať na mladšie publikum,“ povedal analytik hrozieb z Avaste Jakub Vávra.

Stalkerware je škodlivý software, ktorý používateľom môžu tajne nainštalovať napríklad bývalí alebo žiarliví partneri, prípadne rodičia. Vďaka tomu môžu sledovať polohu používateľa, navštívené internetové stránky, správy či telefonáty.

„Od marca do júna zaznamenali laboratóriá Avast Threat Labs 51-percentný nárast spywaru a stalkerwaru v porovnaní s prvými dvoma mesiacmi tohto roka,“ informovala firma.

Počas pandémie sa tiež šírili falošné správy. Objavili sa aj ďalšie deepfakes, najmä pornografické. (avast)

Poškodení zákazníci v EÚ budú môcť podávať kolektívne žaloby vo svojich štátoch aj cez hranice. Europarlament schválil jednotné pravidlá, podľa ktorých budú spotrebiteľov pri hromadných sťažnostiach zastupovať určené organizácie.

Štáty EÚ by mali smernicu začleniť do svojho práva do dvoch rokov. „Smernica vyvažuje lepšiu ochranu spotrebiteľa a právnu istotu, ktorú potrebujú firmy,“ uviedol parlamentný spravodajca Geoffroy Didier.

Prečo je to dôležité:

  • Podľa europoslancov by mala nová úprava pomôcť ľuďom v prípadoch, ako bola kauza dieselgate automobilky VW, v ktorej sa zákazníci v mnohých európskych krajinách nedomohli odškodnenia.
  • Ľudia získajú možnosť brániť sa napríklad voči praktikám internetových obchodov, ktorých podiel na trhu počas pandémie výrazne rastie.
  • Kolektívne žaloby sa môžu týkať aj ďalších oblastí, ako je turistický ruch, telekomunikácie či ochrana dát.

Čo má brániť zneužívaniu pravidiel

Výrobcovia a predajcovia počas vyjednávania o nových pravidlách dávali najavo obavy, že klienti ich budú môcť zneužívať na nezmyselné sťažnosti.

Podľa poslancov tomu bráni fakt, že žaloby budú môcť podávať iba organizácie, ktoré na to vyčlenia jednotlivé štáty. Ich vlády môžu určiť, či pôjde o súkromné spotrebiteľské organizácie alebo o verejné subjekty, napríklad úrad ombudsmana.

Pri cezhraničných žalobách budú musieť organizácie zastupujúce zákazníkov spĺňať jednotné pravidlá, napríklad preukázať svoju dlhodobú verejnú aktivitu či neziskovosť.

Poistkou proti zbytočnému hromadeniu neodôvodnených žalôb má byť tiež pravidlo, podľa ktorého bude súdne trovy vždy hradiť strana, ktorá spor prehrá. (čtk)

Odborový zväz Kovo tvrdí, že zozbieral 305-tisíc podpisov proti ústavnej dôchodkovej novele od ministra práce Milana Krajniaka. Vyhráža sa aj generálnym štrajkom. Na vyhlásenie referenda je potrebných 350-tisíc podpisov.

Krajniakov návrh je v pripomienkovom konaní. Predseda zväzu Emil Machyna tvrdí, že odborári chcú počkať, v akom stave pôjde do parlamentu, sú však pripravení potom doplniť ďalších 45-tisíc podpisov a ísť za prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Podľa odborárov by Krajniakov návrh v súčasnej podobe rušil dôchodkový strop, ktorý presadil do ústavy parlament za bývalej vlády.

Aby bolo referendum platné, musela by sa na ňom zúčastniť nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, čo sa v histórii Slovenska stalo len raz, keď sa rozhodovalo o vstupe do EÚ. (e, tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať