Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Minimálna mzda robí ekonómom problémy (ad Ľudia z Wall Street a ľudia z Mekáča)

Autor je analytik INESS

Keď pri diskusii s partiou zo strednej školy vyhlásite, že minimálna mzda by nemala byť nielen zvýšená, ale mala by byť zrušená, môžete v lepšom prípade skončiť s výsmechom.

Minimálna mzda brnká na emotívnu strunu nezištnej pomoci druhým, a tento signál – zvýšme minimálnu mzdu – ktorý nikoho nič nestojí, zrejme ovplyvňuje aj argumentáciu mnohých ekonómov. Protichodné tvrdenia uviedol napríklad ekonóm Prognostického ústavu SAV Vladimír Baláž komentujúc zvyšovanie minimálnej mzdy v USA .

Ako argument odporcov zvyšovania minimálnej mzdy uvádza zníženie konkurencieschopnosti USA a následne tento postoj zosmiešňuje hyperbolou o Američanoch kupujúcich hamburgery v Šanghaji.

Naznačuje tým, že niektoré služby, ako stravovanie, nie je možné dovážať z Číny a jesť sa bude vždy. V tomto prípade však ide o  útočenie na slameného panáka (tzv. strawman).  Je to veľmi zúžený pohľad na negatívny vplyv minimálnej mzdy a ak niekto takto argumentuje, robí svojmu postoju medvediu službu.

Zamestnávatelia totiž môžu reagovať na zvýšenie minimálnej mzdy rôzne. Presunutie výroby do zahraničia je snáď posledná voľba. Okrem toho môžu prepustiť časť zamestnancov, zvýšiť pracovné požiadavky na zvyšných, robotizovať ich služby (čo sa už vo fastfoodoch deje), znížiť benefity, alebo jednoducho zvýšiť cenu výrobkov a to všetko negatívne ovplyvňuje  domácu spotrebu v USA, ktorú Baláž vyzdvihuje.

Tá tak môže po zvýšení minimálnej mzdy klesnúť, alebo rásť pomalšie. Ekonomické učebnice neučia totižto sledovať len to, čo je na prvý pohľad vidieť  – zamestnanci s vyššou mzdou, ale aj to čo vidieť nie je – množstvo nezamestnaných.

Celá diskusia tak stojí na tom, ako rast minimálnej mzdy ovplyvní nezamestnanosť. A aj keď existujú empirické práce dokladajúce, že mierne zvyšovanie minimálnej mzdy nemusí hneď dvíhať nezamestnanosť, ale len brániť jej poklesu, diskusia o aktuálnom návrhu v USA, ktorú pán Baláž komentoval, je o zvýšení minimálnej mzdy o 106 %.

Tu už ani zástancovia minimálnej mzdy nemôžu očakávať, že nezamestnanosť prudko nevzrastie.

Druha časť komentára hovorí o tom, že dnešná minimálna mzda je v reálnom vyjadrení nižšia ako tá z roku 1968. Rok 1968 si však pán Baláž nezvolil náhodou. To je totižto rok, kedy reálna minimálna mzda v USA dosiahla svoj vrchol a dekády predtým a dekády potom bola v reálnom vyjadrení nižšia alebo obdobná tomu aká je dnes. Navrhované zvýšenie minimálnej mzdy o 106 % je bezprecedentné.

V poslednej časti problém vykreslil ako akýsi redistribučný boj medzi ľuďmi z mekáča a finančníkmi z Wall Street. Článok okorenil číslami o odmenách finančníkov v období recesie a hrubými odhadmi vyrátal, že tieto odmeny by pokryli náklady na zvýšenie minimálnej mzdy.

Nech sa však snažím zamyslieť akokoľvek silno, prienik medzi týmito dvoma skupinami ľudí a minimálnou mzdou nevidím. Takýto pohľad vzniká, keď sa človek chytí do pasce politického rámcovania problému minimálnej mzdy.

Nediskutuje o hlavnej skupine, na ktorú dopadajú negatíva zvyšovania minimálnej mzdy – dnešných nezamestnaných, ale obracia pozornosť na pomer príjmov rozdielnych skupín.

Aj za úplne naivného predpokladu, že top manažéri finančných inštitúcii zároveň podnikajú v rýchlom občerstvení a v kaderníckom biznise, minimálna mzda žiadnym spôsobom nedokáže preniesť zvýšené náklady práce z radových zamestnancov na vlkov z Wall Street a ich zisky.

Jednoducho, ak  implicitne nepredpokladáme zavádzanie socializmu – administratívne stanovovanie všetkých cien a miezd v hospodárstve – samotná minimálna mzda nedokáže redistribuovať hodnoty medzi týmito dvoma skupinami ľudí.

Jediné čo minimálna mzda dokáže, je legislatívne brániť  mladým a nízko-produktívnym ľudom pri hľadaní práce. Preto je ťahanie  finančníkov z Wall Street do debaty o minimálnej mzde úplne mimo akékoľvek ekonomické rácio. A ako píše sám pán Baláž – ekonomické zákonitosti nepustia.

Plošné zvyšovanie minimálnej mzdy o 106 % je taký silný zásah do fungovania ekonomiky, že ani tie najkomplexnejšie analýzy a výstupy nedokážu odhadnúť jeho celkový vplyv.

V tomto sa ekonómia podobá medicíne, kde je taktiež často zložité vyhodnotiť celkové následky intervencií do ľudského organizmu. Aj z toho dôvodu sa mladí medici učia staré pravidlo Primum non nocere (“V prvom rade neublížiť”). Možno je na čase, aby sa toto pravidlo začalo vyučovať aj na ekonomických fakultách.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Od nového roka budú podmienky získania úveru tvrdšie, no ľakať sa netreba

Objemy úverov na Slovensku naďalej prudko rastú, v októbri ich úroveň presiahla aj hodnoty z júna minulého roka, keď sa ľudia pripravovali na sprísnenie podmienok ich poskytovania. NBS zasiahla aj tentoraz, od januára zdvojnásobila rezervu, ktorá žiadateľovi musí zostať z príjmu.

Minúta po minúte

Zdieľať

České firmy začínajú znervózňovať virtuálne odbory

České firmy znervózňuje nástup takzvaných virtuálnych odborov. Vstupujú do firiem zvonka, predáci v danej spoločnosti nepracujú, keďže Zákonník práce to umožňuje. Odborová organizácia totiž môže vzniknúť, ak združuje aspoň troch zamestnancov. Ich mená nemusí zverejniť, upozorňuje portál ihned.cz.

Kde sa vzali a ako fungujú: Niektoré fungujú z Česka, iné firmy hovoria, že ich už oslovili aj virtuálne odbory so základňou na Slovensku.

Spoločnou črtou týchto organizácií je, že ťažisko činnosti nevykonávajú v sídle spoločnosti alebo jej prevádzkach, ale na internete. Cez web a sociálne siete získavajú aj členov. Výnimkou nie je ani poskytovanie náborového príspevku členom vo výške 1500 korún.

Prečo sú z nich firmy nervózne: Virtuálne odbory firmám len pošlú email, že združujú ich zamestnancov a žiadajú informácie o fungovaní spoločnosti a jej plánoch. Zákonník práce im dáva právo na prístup k informáciám, firmy však nechcú poskytovať dôležité dáta niekomu, koho nepoznajú.

Niektorí právnici totiž tvrdia, že to môže byť aj nástroj priemyselnej špionáže alebo prostriedok na ničenie sociálneho zmieru v rámci konkurenčného boja.

Kde už sú a čo chcú: Skúsenosti s virtuálnymi odbormi už má napríklad AirBank, maloobchodné siete Lidl, Ahold a Globus alebo aj Amazon.

Za najrozšírenejšiu virtuálnu odborovú organizáciu v ČR ihned.cz označuje Zamestnanecké fórum, ktoré je už v 15 firmách. Na jeho čele sa objavil Petr Novák, bývalý funkcionár Babišovej strany ANO, ktorý po afére s vysokými odmenami od Juhočeskej nemocnice z politiky odišiel.

Virtuálne odbory sa ľahko uchytia najmä vo firmách, kde dobre nefungujú klasické odbory.

„On-line odborové organizácie sú nečitateľné, nie je jasný počet ich funkcionárov, odmietajú stretnutia, nežiadajú od firiem priestory, ale, naopak, posielajú im faktúry napríklad za činnosť predsedu,“ hovorí Eva Veličková zo Zväzu priemyslu a dopravy a dodáva, že to na firmy „pôsobí ako výpalné“.

P. Novák naopak tvrdí, že anonymita je dôležitá práve tam, kde zamestnávatelia chcú odbory a odborárov obísť alebo zastrašiť.

Ako sa firmy bránia:

  • Zasielanie údajov o firme blokujú najmä s odkazom na európske nariadenia o ochrane osobných údajov.
  • V prospech zamestnávateľov už hovorí aj niekoľko judikátov, napríklad Najvyšší súd ČR potvrdil, že odbory majú byť vo firme viditeľné, vykonávať zvonka rozoznateľnú činnosť s ťažiskom priamo u zamestnávateľa.
  • Firmy sa bránia aj tým, že kým tradičné odbory majú transparentné štruktúry, stanovy a demokratické mechanizmy, spôsob fungovania virtuálnych odborov, korešpondenčné hlasovania či voľby orgánov je veľmi ťažké overiť.
  • Medzi právnymi expertmi sa vedie polemika, čo možno považovať za odbory, keďže „bez fyzickej prítomnosti vo firme nemôžu odbory napríklad bdieť nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo je jedna z ich základných úloh“.

Keďže napríklad spoločnosť Globus odmieta virtuálnym odborom uhrádzať ich faktúry, v Česku sa zrejme schyľuje k viacerým súdnym sporom.

Zdieľať

Slovensko je v kvalite verejných financií v popredí druhej ligy a máme na to, aby sme sa dostali do prvej ligy. „Môžeme sa tam dostať za jedno až dve volebné obdobia,“ povedal viceguvernér NBS Ľudovít Ódor, spoluautor štúdie o tom, ako posunúť Slovensko do prvej ligy vo verejných financiách.

Ódor spolu s ekonómami Štefanom Kiššom, ktorý šéfuje Útvaru hodnoty za peniaze, a Eduardom Hagarom, šéfom Inštitútu finančnej politiky, pripravili dokument Rozpočet 2.0.

V odbornom dokumente pomenovali 10 priorít, ktoré považujú za kľúčové, aby sa Slovensko mohlo stať členom elitného klubu.

  • Lepšie rozpočtovanie. „Bez zveličovania môžeme konštatovať, že trojročné rozpočtovanie je len formálne cvičenie,“ hovoria autori diskusnej štúdie. Slovensko potrebuje zaviesť tvrdšie rozpočtové obmedzenia na strednodobom horizonte. Autori štúdie považujú za vhodný nástroj výdavkové limity.
  • Prepojene rozpočtového procesu s hodnotou za peniaze. Všetky opatrenia revízií výdavkov, ktoré zverejnil Útvar hodnoty za peniaze s rezortnými kolegami, schválila vláda. Takmer žiadne sa však nenaplnili.
  • Dôraz na čisté bohatstvo. Pri analýzach rozpočtu stále dominujú „príjmy, výdavky, deficity“. Autori štúdie vravia, že dôležitý je profesionálny manažment aktív a pasív a treba viac komunikovať o implicitných a podmienených záväzkoch.
  • Skutočné riadenie verejných financií. Na Slovensku investujeme viac podľa politických preferencií ako na základe skutočných potrieb. V dlhodobých strategických plánoch nie sú jasné priority. „Navrhujeme procesne aj inštitucionálne posilniť všetky fázy životného cyklu investícií od prípravy až po finálne odovzdanie,“ uviedli autori štúdie.
  • Prorastový daňový mix. Odporúčajú zvýšenie podielu nepriamych a majetkových daní. Vidia priestor hlavne na zvýšenie majetkových daní z nehnuteľností kompenzované znížením odvodov pre nízkopríjmových. Ďalej na zvýšenie podielu DPH na daňovom mixe, špeciálne prostredníctvom boja proti daňovým únikom.
  • Reforma dôchodkového systému. Hlavné úlohy: zreálnenie sľubov v I. pilieri, zvýšenie čistej výnosovosti v II. pilieri a zvýšenie motivácie obyvateľov včas myslieť a sporiť na dôchodok aj dobrovoľne. Mala by sa tiež obnoviť väzba medzi dôchodkovým vekom a očakávanou dĺžkou života a zaviesť korekčný faktor do výpočtu dôchodkov.
  • Efektívnejšie zdravotníctvo. Budúci ministri by sa mali zaoberať nákladovou efektivitou najmä v liekovej politike, ako aj kvalitou poskytnutej zdravotnej starostlivosti a reformami, ktoré nemajú priamy finančný vplyv, stratifikáciou, projektom eHealth, lepším manažmentom nemocníc a podobne.
  • Kvalitné ľudské zdroje. Celkový počet úradníkov je primeraný, chýbajú však zdravotné sestry, sociálni pracovníci a nevieme zaplatiť učiteľov. Bolo by dobré spustiť rozsiahle audity v štátnych úradoch aj podnikoch, zriadiť analytické tímy, zväčšiť regionálnu diferenciáciu miezd, aj naprieč pozíciami.
  • Vyššia transparentnosť.
  • Reforma európskeho fiškálneho rámca. Napríklad by bolo dobré sa vrátiť k pôvodnému zámeru paktu a mať len európske pravidlá len pre vážne rozpočtové chyby.
Zdieľať

Ministerstvo financií chce návrh zákona o výdavkových stropoch pripraviť do konca tohto volebného obdobia. Minister financií Kamenický to povedal v diskusii NBS na tému, ako posunúť Slovensko do prvej ligy v oblasti verejných financií.

Zdieľať

Podnikateľská aktivita v eurozóne sa v novembri takmer zastavila. Vyplýva to z údajov spoločnosti IHS Markit založených na prieskume medzi nákupnými manažérmi. Výsledky boli horšie, než očakávali ekonómovia.

Súhrnný index nákupných manažérov (PMI), ktorý je považovaný za spoľahlivý ukazovateľ zdravia ekonomiky, klesol na 50,3 bodu z októbrových 50,6 bodu, informuje Reuters.

PMI sa viac priblížil k hodnote 50 bodov, ktorá oddeľuje rast aktivity od poklesu. Len tesne sa minul s viac ako šesťročným minimom dosiahnutým v septembri.

Čo sa zlepšilo a zhoršilo:

  • najdôležitejší sektor služieb vzrástol oveľa menej, než sa očakávalo. Jeho index sa prepadol na 10-mesačné minimum 51,5 bodu;
  • pokračoval pokles spracovateľského priemyslu, ktorý nepretržite padá 10 mesiacov;
  • zhoršili sa očakávania manažérov pracujúcich v službách (budúcnosť vidia najhoršie od polovice roka 2013).

Najlepšie výsledky za ostatných 5 mesiacov vykázal čiastkový index pre nemecký spracovateľský priemysel, ktorý síce je naďalej v poklese, no prekonal odhady analytikov.

Zdieľať

Hoteliéri a majitelia penziónov mali rekordnú letnú sezónu

Hoteliéri, majitelia penziónov a ďalších ubytovacích turistických zariadení mali dobrú letnú sezónu. V 3. štvrťroku im dvojciferným medziročným tempom vzrástol počet návštevníkov, prenocovaní aj tržby z ubytovania.

Výsledky návštevnosti v ubytovacích zariadeniach na Slovensku v 3. kvartáli zverejnil Štatistický úrad.

Ako sa darilo ubytovacím zariadeniam:

  • počet návštevníkov dosiahol takmer 2,1 milióna osôb, medziročne stúpol o 16,3 percenta;
  • počet prenocovaní sa zvýšil o 15 % na 6,4 milióna;
  • tržby sa vyšplhali na 166,6 milióna eur, vzrástli o 22 percent. Väčšinou (55,8 %) sa na nich podieľali domáci návštevníci.

Väčšinu hostí tvorili Slováci. Ich počet rástol výrazne rýchlejšie, než pribúdalo zahraničných návštevníkov.

Domácich turistov bolo o 23 percent viac, zahraničných o 8 percent.

Celkovo až štyria z desiatich zahraničných hostí navštívili Bratislavu a jej okolie.

Najviac ľudí z cudziny prišlo z Česka, Poľska a Nemecka. Z top 10 krajín najrýchlejšie, o 40 percent, stúpol počet turistov z Ukrajiny.

Zdieľať

Microsoft získal od vlády USA licenciu na dodávky softvéru pre Huawei, ktorý je od mája na čiernej listine americkej administratívy. Ak s ním chcú americké firmy obchodovať, potrebujú zvláštne povolenie.

Americké ministerstvo obchodu tento týždeň potvrdilo, že začalo udeľovať niektorým firmám obmedzené licencie na obchodovanie s Huaweiom, píše Reuters.

V prípade Microsoftu schválilo jeho žiadosť o povolenie na vývoz sériového softvéru.

USA začiatkom týždňa opäť predĺžili dočasnú všeobecnú licenciu, ktorá umožňuje limitované obchodovanie s Huaweiom.

Nezaobídu sa bez neho operátori prevádzkujúci komunikačné siete na americkom vidieku.

Huawei čaká najmä na to, či licenciu dostane Google, ktorý by potom mohol dodávať operačný systém Android a aplikácie do jeho nových prístrojov.

Čo majú USA proti Huaweiu:

Spojené štáty obviňujú Huawei z krádeží technológií a špionáže pre Peking. Huawei to popiera.

Washington firmu vylúčil tiež z budovania mobilných sietí piatej generácie (5G), k rovnakému postupu nabáda aj svojich spojencov.

Zdieľať

Poisťovňu od nového roka zmení viac ako 240-tisíc poistencov. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa bude mať od januára budúceho roku o 145-tisíc poistencov menej.

Aj napriek tomu štátna poisťovňa ostane najväčšou na trhu s 3,1 milióna poistencov.

Dôvera, ktorú vlastní Penta, bude mať od budúceho roka 1,5 milióna poistencov, po prepoisťovacej kampani k nej prišlo takmer 70-tisíc ľudí.

Najviac si polepšila najmenšia poisťovňa Union, ku ktorej prišlo takmer 80-tisíc poistencov, a od budúceho roka bude mať takmer 500-tisíc poistencov.

Údaje zverejnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Zdieľať

Takmer polovica z výberu diaľničného mýta končí na účte spoločnosti SkyToll, informuje Najvyšší kontrolný úrad. Len desať centov z jedného eura zaplateného na mýte v rokoch 2014 – 2018 sa použilo na výstavbu nových diaľnic.

Z jedného eura mýta dostávala 45 centov štátna Národná diaľničná spoločnosť a 48 centov išlo na účet SkyTollu, ktorý mýtny systém od roku 2010 prevádzkuje.

NKÚ na základe kontroly upozorňuje na neefektívne a nehospodárne nastavený systém, aj na vážne riziká do budúcnosti. Tie súvisia s vlastníctvom celého technického zázemia pre výber mýta a z toho vyplývajúce obmedzené možnosti, ktoré má NDS pri rozhodovaní o prevádzkovateľovi mýta po roku 2022, keď sa zmluva so spoločnosťou SkyToll skončí.

Celú správu nájdete na webe NKÚ.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať