Denník E

© N Press s.r.o.

Dovolenka na Mesiaci, apartmán na Marse. Čoraz bližšia vízia

Predstavte si, že si vyberáte dovolenku a medzi destináciami je Mesiac. Alebo v ponukách realitných kancelárií figuruje aj apartmán na Marse. Je to pre vás sci-fi? Je zopár ľudí na Zemi, ktorí tvrdia, že nie nadlho.

Prvé kolonizačné posádky by mali pristáť na Mesiaci do piatich rokov, na Marse do šiestich. Tak to plánujú dvaja miliardári, ktorým patria súkromné vesmírne spoločnosti.

Jeff Bezos, majiteľ BlueOrigin a zároveň aj Amazonu, si brúsi zuby na budovanie základne na Mesiaci a plánuje tam aj ťažbu vzácnych zdrojov.

Elon Musk, zakladateľ SpaceXu a automobilky Tesla, chce na Marse postaviť mesto.

NASA plánuje projekt Artemis a s ním návrat astronautov na Mesiac. Chce vybudovať stanicu, ktorá bude obiehať okolo Mesiaca, odtiaľ ho skúmať a podnikať lety do hlbšieho vesmíru. Podľa tohto plánu by sa ľudia z tejto stanice mohli dostať na Mesiac v roku 2024.

Tretí miliardár Richard Branson takisto plánuje poslať ľudí do vesmíru. Koncept mu ešte v roku 2014 narušila nehoda, pri ktorej zomrel aj jeden pilot. V týchto dňoch však oznámil, že jeho spoločnosť Virgin Galactic posilnená ďalším investorom chce do konca roka vstúpiť na burzu s hodnotou 1,5 miliardy dolárov.

Muskove príliš ambiciózne plány

Let na Mars je jednoznačne najzložitejší projekt, do ktorého sa ľudstvo kedy pustilo.

Podľa predchádzajúcich projektov SpaceX vieme, že si vyžadovali v priemere dvaapolkrát viac času, ako Musk predpokladal. Z tridsiatky projektov, ktoré mal SpaceX naplánované, ich meškalo 15, každý v priemere 700 dní. Štart ich prvej rakety bol naplánovaný na rok 2003, podaril sa o 5 rokov neskôr.

Napriek tomu sa už SpaceX stali spoľahlivým partnerom pre svojich zákazníkov, medzi ktorých patrí NASA, telekomunikačné spoločnosti či americká armáda.

Musk začiatkom roka ohlásil

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kollár sľubuje státisíce nových bytov a nájom za dvesto, v základoch sa však jeho plány od zvyšku opozície nelíšia

Boris Kollár chce, aby byty staval štát, lebo ich podľa neho dokáže postaviť o 40 % lacnejšie ako súkromník. Sľubuje nájom dvojizbového bytu za dvesto eur a 25-tisíc nových štátnych bytov ročne za dve miliardy eur.

Minúta po minúte

Zdieľať

Lekárske odborové združenie tvrdí, že pokuta za emigráciu problém s nedostatkom lekárov skôr prehĺbi. Reaguje tak na návrh Smeru spoplatniť štúdium sumou 55-tisíc eur pre tých, ktorí po škole odídu do zahraničia.

Šéf združenia Peter Visolajský tvrdí, že mladí lekári odchádzajú po skončení štúdia do zahraničia preto, lebo na Slovensku nenájdu voľné miesto, keďže nemocnice pri ich súčasnom financovaní šetria na personáli. Dôvodom je tiež absencia skúsených starších kolegov v nemocniciach, od ktorých by sa mohli učiť.

„Musíme si uvedomiť, že vyhrážky a nadávky slovenských lekárov na Slovensku neudržia,“ dodáva.

Za mýtus politikov označuje LOZ aj financovanie štúdia lekárov. Lekárske fakulty sú podľa neho nesprávne financované, čo má za následok prijímanie viac zahraničných študentov na úkor slovenských.

Predseda združenia poukazuje taktiež na to, že spoplatnenie štúdia na slovenských lekárskych fakultách by znamenalo väčší odchod slovenských študentov do Čiech, čo by v konečnom dôsledku znížilo počet lekárov na Slovensku.

„Česko si totiž vypočítalo, že ak príde na vysokú školu študovať Slovák, Česká republika na tom zarobí, a to aj v takom prípade, že sa študent po škole vráti späť na Slovensko,“ povedal Visolajský s tým, že ak slovenský lekár zostane v Čechách aj pracovať, je to pre túto krajinu ďalší bonus. (tasr)

Zdieľať

SNS nebude tlačiť na odvolávanie Ľubomíra Vážneho z postu šéfa Sociálnej poisťovne pre jeho rozhodnutia o mýte vo funkcii ministra dopravy. „Nie je to v kompetencii mojej,“ povedal Andrej Danko v relácii Markízy Na telo.

Zdieľať

Najinovatívnejšou ekonomikou sveta je po novom Nemecko, v rebríčku agentúry Bloomberg po šiestich rokoch vystriedalo Južnú Kóreu. Slovensko skončilo 41., zatiaľ čo napríklad Česko je vďaka patentom 24. Poľsko skončilo 25., Maďarsko 28.

Prieskum hodnotí napríklad výdavky na vedu a výskum, počet prihlásených patentov alebo hustotu zastúpenia technologických firiem.

Veľkým skokanom sa stalo Slovinsko, ktoré poskočilo o desať priečok na 21. miesto, tiež najmä vďaka aktivite v oblasti patentov. (čtk)

Zdieľať

Manažér a vyštudovaný lekár Marian Jánoš píše, že Smer len urýchli odchod lekárov do zahraničia, ak im nechá v prípade odchodu platiť 55-tisíc eur za štúdium. „Existuje mäkšie riešenie, ktoré dosahuje podobný cieľ a štúdium na Slovensku, naopak, robí atraktívnejším. Študentská pôžička, ktorú je možné splácať zo zaplatených daní z príjmu, pokiaľ zostane absolvent pracovať na Slovensku.“

Smer ako jednu z troch priorít do volieb označil snahu, aby lekári zostávali na Slovensku. Ide na to však nátlakom – chce, aby po škole zostali desať rokov pracovať doma, inak by zaplatili 55-tisíc eur za štúdium.

Zdieľať

Andrej Danko nepovažuje za správne, aby Slovensko nemalo vo vlastníctve mýtny systém po tom, ako sa skončí zmluva s firmou SkyToll. „Je tu jedna šialená zmluva o mýte,“ povedal v Sobotných dialógoch.

Danko tiež čakával lepšiu ponuku od štátu voči dopravcom, ktorí začiatkom roka vstúpili do štrajku.

„Ja som bol v šoku z toho, čo vlastne premiér dohodol. Ja som čakal veľký konsenzus s dopravcami, čakal som legislatívnu iniciatívu,“ dodal s tým, že sa vraj pýtal, či nie je možné urobiť zmeny cez skrátené legislatívne konanie.

V PS/Spolu si myslia, že zmluvu so SkyTollom treba pozastaviť. „Niekto nám vytiahol 700 miliónov a odovzdal ich pár subjektom,“ povedal v relácii Miroslav Beblavý.

Zdieľať

Šéf Smeru vidí za automatizáciou výroby a robotmi vo fabrikách „vyhýbanie sa sociálnej zodpovednosti“. „Ak sa v budúcnosti budú chcieť podnikatelia vyhnúť sociálnej zodpovednosti za zamestnávanie Slovákov a vyriešia to robotmi, budú platiť daň z robotov,“ povedal Fico.

Viac o téme robotov:

Automatizácia priemyselnej výroby na Slovensku pokročila. Podľa Medzinárodnej federácie robotiky vlani pripadlo na desaťtisíc zamestnancov v priemyselnej výrobe 151 robotov. Je to skoro dvojnásobok svetového priemeru.

Na Slovensku je automatizáciou ohrozených až 34 % súčasných pracovných pozícií.

Téme sa kedysi venoval aj ekonóm V. Baláž:

„Hlavným faktorom straty a tvorby pracovných miest však nebudú ani roboty, ani umelá inteligencia, ale samotní ľudia. V dôsledku starnutia populácie miznú vo vyspelých krajinách pracovníci rýchlejším tempom, ako ich dokážu nové technológie nahrádzať. Či a kedy sa tento trend obráti, to dnes nevie nik povedať.“

Zdieľať

V Česku po troch rokoch opäť potvrdili vtáčiu chrípku. Ohnisko nákazy je v malochove hydiny v obci Štěpánov nad Svratkou na Vysočine, do chovu ju zrejme zavliekli voľne žijúce vodné vtáky.

Podľa Státní veterinární správy ide o vysoko patogénny subtyt H5N8, ktorá je smrteľný pre vtáky, ale prenos na človeka doteraz nebol zaznamenaný.

V nakazenom chove sa nachádzalo 12 sliepok, z nich šesť počas dvoch dní uhynulo, v chove boli aj tri kačice.

Inšpektori po nahlásení úhynu začali v chove vyšetrovanie, prijali predbežné opatrenia a odoslali uhynuté sliepky do Štátneho veterinárneho ústavu Praha. Ten pri všetkých šiestich potvrdil vysoko patogénnu vtáčiu chrípku.

Pred týždňom sa vtáčia chrípka objavila po vyše dvoch rokoch aj na Slovensku, potvrdili ju v súkromnom chove dospelej hydiny u drobnochovateľa v obci Zbehy v okrese Nitra. Podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy ide o vysokopatogénny subtyp H5N8, ten potvrdili koncom roka 2019 a začiatkom roka 2020 aj v Poľsku.

Viac k téme: Vtáčia chrípka sa objavila u nás

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať