Šéf ezdravia: Najprv si musíme upratať doma, až potom kontrolovať lekárov, či sú zapojení do systému

Peter Blaškovitš šéfuje od roku 2016 Národnému centru zdravotníckych informácií (NCZI) a projektu ezdravie. Elektronické zdravotníctvo štát vytvára od roku 2010 a podľa Najvyššieho kontrolného úradu doteraz stálo už viac ako 120 miliónov eur.

Blaškovitš v rozhovore vysvetľuje, v akom stave je projekt ezdravia dnes, čo z neho reálne funguje a koľko lekárov je doň pripojených. Hovorí tiež, prečo štát zatiaľ nepokutuje lekárov, ktorí nie sú do systému pripojení.

V rozhovore tiež vysvetľuje:

• odkedy budú pacienti používať povinne u lekára na identifikáciu občianske preukazy a prečo sa ešte nepoužívajú,
• čo vidia občania vo svojej elektronickej zdravotnej knižke a či ich to vôbec zaujíma,
• či súhlasí so závermi kontroly NKÚ, že ezdravie verejnému zdravotníctvu zatiaľ veľkú úsporu neprinieslo,
• prečo je preňho prioritou projekt zdravotníckeho cloudu, ktorého náklady môžu postupne narásť na 40 miliónov.

Ministerstvo vnútra nedávno navrhlo, aby preukazy s čipom mali aj deti do 15 rokov a ľudia nad 65 rokov. Platí, že od roku 2022 budú už všetci občania používať povinne u lekára občiansky preukaz s čipom?

Áno. Podľa návrhu deti do 15 rokov budú mať identifikačný preukaz, ktorý bude mať všetky znaky občianskeho preukazu. Dostanú ho poštou, nebudú sa musieť fotiť. Bude to vyzerať ako občiansky preukaz, ale bez fotografie. Aj občania nad 65 rokov dostanú tento doklad poštou. S ministerstvom vnútra sme diskutovali o tom, že ich nechceme zaťažovať tým, že budú musieť ísť na klientske pracovisko a vymeniť si občiansky preukaz.

To znamená, že pacient bude musieť u lekára predložiť občiansky preukaz, alebo sa nič nestane, keď ho nebude mať?

Je to aj na rozhodnutí lekára, či si ho vyžiada. Občiansky preukaz bude v zásade náhrada kartičky poistenca, bude sa používať na overenie poisteneckého vzťahu. Je však určený najmä na to, aby špecialista získal vďaka nemu pacientov súhlas na sprístupnenie jeho kompletnej zdravotnej dokumentácie. Keď sa občiansky preukaz vloží u lekára do čítačky, slúži to aj na potvrdenie, že ste u lekára naozaj boli. Je to jeden z cieľov ezdravia – šetriť takto prostriedky z verejného zdravotného poistenia. Keď tam občan nevloží občiansky preukaz, lekár by teoreticky nemal vykázať zdravotnú starostlivosť. Takže áno, občan bude povinný použiť občiansky preukaz.

Čo v prípade, ak pacient nebude mať občiansky pri sebe? Má sa obávať, že ho lekár nevyšetrí?

To v žiadnom prípade nie. Ani dnes, pokiaľ nemá zdravotnú kartičku poistenca, mu nie je odmietnutá zdravotná starostlivosť, minimálne tá neodkladná. Ak ľudia idú k všeobecnému lekárovi alebo špecialistovi, sú zvyknutí, že majú priniesť aj kartičku poistenca. My spravíme len to, že túto kartičku už nebudú musieť nosiť so sebou. Namiesto nej predložia občiansky preukaz, ktorý je povinný nosiť každý. Čo sa týka detí, mamičky budú mať kartičky pre deti, ktoré môžu dať napríklad starým rodičom alebo opatrovateľke, ktorej dieťa zveria, že môže ísť s ním k lekárovi.

Hoci už aj dnes majú niektorí občania občiansky preukaz s čipom, u lekára ho ešte nepoužívajú. Nedávno ste to pre Trend vysvetlili tak, že problém bol, že bolo treba zadávať šesťmiestny bezpečnostný osobný kód (BOK) a po vložení občianskeho do čítačky sa systém preinštalovával, keďže sa vymenili certifikáty v čipe. Pacient by musel dlho čakať. Je toto už vyriešené?

Áno. S ministerstvom vnútra sme dospeli k riešeniu, ktoré je otestované a funkčné. To znamená, že po vložení občianskeho do čítačky u lekára sa nezačne nič preinštalovávať, občania sa nemusia obávať, že pokiaľ majú starší občiansky s čipom, nebude to fungovať. Odbúrali sme povinnosť zadávať bezpečnostný osobný kód, to je štandardné nastavenie systému. Pokiaľ však občan má záujem o vyššiu úroveň ochrany svojich údajov, cez Národný portál zdravia sa pomocou občianskeho preukazu s čipom môže prihlásiť do svojej elektronickej zdravotnej knižky a tam si nastaviť, že chce používať BOK. Je to na rozhodnutí občana.

Sú dnes na Slovensku nejaké ambulancie, ktoré si pýtajú od pacientov občiansky na identifikáciu, že u lekára boli?

Nie, dnes sa to ešte nepoužíva. K finálnemu otestovanému riešeniu sme dospeli len minulý mesiac a po skúsenosti z minulosti sme nechceli do zdravotníctva zaviesť funkciu, ktorá nie je otestovaná na sto percent.

Dnes teda ešte platí, že špecialista nevidí iné dáta o pacientovi. Tak?

Vidí iba pacientsky sumár, teda zhrnutie najdôležitejších údajov o pacientovi. To znamená chronické choroby, implantáty, zdravotné pomôcky, život ohrozujúce diagnózy a šesťmesačnú liekovú históriu.

A obvodný lekár?

Ten vidí všetko.

Kedy sa začnú občianske používať u lekárov?

V septembri s tým začíname a do konca roka chceme mať touto službou vybavených všetkých pripojených poskytovateľov, lekárov a ambulancie.

Koľko lekárov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je už do systému ezdravia pripojených?

Je ich už viac ako 70 percent a číslo stále rastie. Keď sme to porovnali s európskymi, ale aj svetovými dátami, takáto pripojenosť je pomerne unikátna. Ja konzistentne tvrdím, že 100-percentná pripojenosť v skutočnosti nie je možná. Myslíme si, že aj istou generačnou a technickou výmenou sa to k tomu číslu bude viac blížiť.

Kto nie je do systému pripojený?

Bližšiu analýzu sme ešte nerobili. Ale sú to špecifické ambulancie, napríklad stomatológovia, čomu však rozumiem. Stomatológia je trochu v inom režime a súvisí to s tým, či si to ľudia platia, alebo je to hradené z verejného zdravotného poistenia. Aj toto tam hrá rolu. Samozrejme, sú to aj ambulancie v menších a odľahlých obciach a niektorí lekári vyššieho veku, ale nie je tam priama úmera s vekom. Je to rôzne.

Od roku 2018 sa už mali ukladať pokuty, ak ambulancia nie je pripojená do systému. 

Už keď som v roku 2016 nastúpil na úrad, bola táto povinnosť z pohľadu zákona a sankcií oveľa striktnejšia. My sme urobili niekoľko noviel, ktorými sme zjednodušili systém sankcií. Je tam jedna jediná pokuta, a to za nevedenie zdravotnej dokumentácie v systéme ezdravie. Sú tam tri výnimky – ak zákon vyžaduje zápis v písomnej forme, ďalej ak systém nie je funkčný, prax totiž ukázala, že bolo niekoľko výpadkov systému alebo internetu, a tretia výnimka sa týka osobitného zreteľa. Niekde sú skutočne objektívne dôvody na to, že lekár nie je do ezdravia pripojený.

Znamená to, že pokuty sa ešte nedávajú, alebo už boli nejaké uložené?

Nie. Doteraz nebola uložená žiadna pokuta.

Začnete ich ukladať?

Pozrieme sa na tých 30 percent, my podľa našej štatistiky presne vieme, o koho ide, a budeme zisťovať, prečo nie sú pripojení. Chceme robiť miestne zisťovania a chceme sa pozrieť na to, aké presne sú dôvody. Či to súvisí s tým, že niekto nemá technické vybavenie, nemá dostupný internet, alebo je to už starší lekár, alebo je to vyslovene nechuť lekára pripojiť sa do ezdravia. Osobne si myslím, že ak ide o staršieho lekára, možno už v dôchodkovom veku, dáme mu nejaký čas na odstránenie nedostatkov, rok, dva alebo tri roky. Ale ak ide o lekára s modernou ambulanciou a dobrým technickým vybavením, je teda evidentné, že nemá finančné problémy a pripojenie do ezdravia odmieta z princípu, tak tam chceme byť nekompromisní a vnímame to ako porušenie zákona. Tam asi dáme podnet na začatie konania o sankcii.

Kedy začnete robiť miestne zisťovania – ešte v tomto roku alebo až po voľbách?

Nepozerám sa na to takto, či sú voľby alebo nie. Musíme si najprv upratať doma a potom to vyžadovať aj od lekárov. Nemôžem ísť skontrolovať niekoho a nemať u seba doma všetko vyriešené, mať výpadky systému. Musíme viac zatlačiť na dodávateľov softvérov, odstrániť výpadky spôsobené eID.

Koľko si na to dávate času?

Ak v septembri začneme s čítačkami a občianskymi preukazmi (eID), myslím si, že v októbri, novembri by sme urobili prvé miestne zisťovania.

Aká je pripojenosť lekární do ezdravia?

Povedal by som, že stopercentná. Myslím si, že dnes neexistuje lekáreň, ktorá by nebola pripojená do systému ezdravie.

Pokiaľ ide o nemocnice, nie všetky nahadzujú do ezdravia prepúšťacie správy. V čom je problém?

Nesúvisí to s pripojenosťou do systému ezdravie, ale sú tam dva problémy. Je to procesné nastavenie informačných systémov v nemocnici, nie vždy sa prepúšťacia správa odošle do systému ezdravie. Druhá vec je, že možno 50 percent lekárov v nemocniciach  je neatestovaných a podľa zákona by bez primára nemali podpísať prepúšťaciu správu. Bez dozorujúceho lekára by nemali urobiť ani dekurz, teda záznam o poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Máme na to riešenie, aj neatestovaný lekár bude schopný poslať záznam z vyšetrenia, ale v systéme sa to označí, že je to od neatestovaného lekára. Náš systém to dnes dovoľuje, je to o dohode s nemocnicami a o nastavení ich IT systémov. Chceme to vyriešiť do konca roka.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) nedávno po kontrole ezdravia konštatoval, že ani po desiatich rokoch sa idea elektronického zdravotníctva celkom nenaplnila, aj keď v poslednom období prišlo k pozitívnemu pokroku. Vy to ako vidíte?

Rozumiem názoru NKÚ, ale treba to vnímať v kontexte celého projektu od jeho začiatku v roku 2010. Môžem súhlasiť s tým, že to nie je najúspešnejší príbeh, nebolo dodržaných mnoho míľnikov. Ale to, čo sa podarilo od roku 2016, čo sme dobehli za 3 a pol roka, hodnotím ako extrémne úspešný príbeh. Aj predseda NKÚ sa viackrát vyjadril, že hodnotí pozitívne práve posun v projekte od roku 2016.

Podľa NKÚ šlo doteraz na elektronické zdravotníctvo 123 miliónov eur, čo je dosť. Sedí to?

Dôležité je povedať, že samotný projekt stál okolo 38 miliónov bez DPH. Boli to prostriedky z eurofondov na vybudovanie systému ezdravie. Ostatné prostriedky, ktoré sa tam naratávajú, sú prevádzkové náklady. Ide nielen o prevádzku systému ezdravie, ale aj NCZI. Najväčšia časť z toho ide na mzdy pracovníkov, ktorí systém prevádzkujú. Je tu mnoho činností, o ktoré sa treba starať, bezpečnostné testy, zbieranie zdravotníckych dát, o všetky registre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zdravotných pracovníkov. Nespochybňujem sumu, len treba vidieť, na čo je určená. Najviac ide na mzdy.

Tých ďalších 57 miliónov eur na roky 2019 až 2022, ktoré NKÚ spomína, je tiež na prevádzku systému a na NCZI?

To môže byť iba prevádzka. Som tu od roku 2016 a my sme žiadne iné peniaze okrem tých, ktoré nám vyplývajú zo zákona, nedostali. Je to tých 0,41 % z vybraného zdravotného poistenia, ktoré sú určené na prevádzku Národného zdravotníckeho informačného systému (NZIS). Dokonca v roku 2017 nám vláda toto percento znížila, lebo aj poisťovne povedali, že zatiaľ necítia až také benefity zo systému ezdravia. My sme si tú dôveru získali späť ereceptom a percento nám dvihli na pôvodnú hodnotu.

Ešte v roku 2016 sa celková úspora z ezdravia odhadovala na 100 miliónov eur ročne, podľa správy NKÚ však úspora dosiahla necelých 5 miliónov. 

Keď NKÚ robil vlani na jeseň kontrolu, nevedeli sme mu ešte predložiť reálne dáta o úsporách. Vysvetlím prečo. Úspory nehodnotíme my, ale poisťovne. Oni vedia, o koľko menej minuli na dvojitej preskripcii, na odstránení niektorých falošných výkonov, na menšej spotrebe liekov atď. Podľa dát za roky 2018 a 2019 sa len na menšej spotrebe liekov usporilo okolo 30 miliónov eur. Nehovorím, že všetko súvisí s elektronickou preskripciou, ale určite je to veľká časť.

Ako sa vlastne využívajú hlavné funkcie (moduly) elektronického zdravotníctva, teda erecepty, evyšetrenia, eobjednania?

Čo sa týka ereceptov, sú veľmi populárne aj u pacientov. Pri evyšetreniach sa dostávame na rovnakú úroveň ako pri ereceptoch. Všeobecní lekári cítia posun v tom, že začínajú vidieť aj prepúšťacie správy a zdravotnú dokumentáciu od špecialistov. Pacienti im ich nemusia nosiť v papierovej podobe. Aj občania, ktorí majú elektronický občiansky preukaz, sa vedia prihlásiť do svojej zdravotnej knižky a pozrieť si, či tam tie svoje dáta majú alebo nemajú. A môžu apelovať na svojich lekárov, nech to používajú.

Keď som sa prihlásila do svojej zdravotnej knižky, nevidela som tam veľa dát. Nie sú tam napríklad ani základné dáta o očkovaní. Predpokladám, že bude trvať dlhší čas, kým sa údaje v zdravotných knižkách občanov postupne naplnia.

Ešte v roku 2016 dostali lekári zo zákona povinnosť vyplniť všetky dáta o pacientoch za posledných 6 mesiacov. Vypočuli sme ich argument – kedy tak máme čas liečiť? Preto sme legislatívu zmenili. Bola by to pre nich ďalšia veľká administratívna záťaž. Lekári to vypĺňajú postupne, keď prídete na preventívnu prehliadku, lekár to tam doplní. Prechod zo starého papierového sveta do elektronického, čo sa týka obsahu, bude chvíľu trvať.

Zrejme sa tam oplatí pozrieť vtedy, keď bol občan u lekára, či mu to tam zapísal.

Áno, ale oplatí sa mu pozrieť aj svoju liekovú históriu, tá sa vypĺňa automaticky. Má tam tiež údaje o tom, kto sa kedy pozeral na jeho záznamy. Má tam účet poistenca, môže si doplniť aj svoje údaje.

Podľa NKÚ len necelé dve percentá občanov sa už pozreli do svojej elektronickej zdravotnej knižky.

Áno, to je veľmi málo.

Pokiaľ ide o elektronické objednávanie (eobjednanie), predpokladám, že v praxi sa to veľmi nevyužíva. Je to tak?

Áno, my dnes evidujeme žiadosti v jednotkách, záujem je veľmi malý. Eobjednanie je dobrovoľné a primárne určené na doplnkové ordinačné hodiny. Systém sme pripravili univerzálne a lekári, ktorí by chceli zdieľať svoje kalendáre a používať ho, môžu tak urobiť. Nevidíme však záujem to zdieľať. Pre lekára je asi flexibilnejšie mať ľudí v čakárni a brať si ich postupne, ako by mal objednávať na termíny. Môže sa mu stať, že pacient nepríde a príde o ten výkon. Keby sa vyberali poplatky, možno by boli tomu naklonení viac. Chceme v tom robiť osvetu.

A čo ďalšie funkcie – elab a emedikácia?

Čo sa týka elabu, nejaké časti už máme pripravené, a to zapisovanie laboratórií do národného zdravotníckeho systému. Riešime niektoré technické problémy s infraštruktúrou, hotové by to malo byť ku koncu tohto roka. Malo by byť pripravené aj čítanie laboratórnych výsledkov, chceme to spustiť o rok. Najväčším problémom je elektronická žiadanka o laboratórne vyšetrenie a na to potrebujeme mať citlivú dohodu s poisťovňami. Vďaka elektronickým žiadankám by malo prísť k najväčším úsporám. Najmä odbery krvi či moču sú veľmi duplicitné. Potrebujeme mať jasnú dohodu s lekárskou obcou a poisťovňami, ako tam zaviesť kontrolu, či pacientovi nebolo také vyšetrenie robené napríklad včera. Niekedy je to však potrebné, ak je pacient v kritickom stave. Ide o to, ako v klasickej ambulantnej starostlivosti nastaviť kontroly a časy určujúce, kedy sa povolí opäť ďalšie vyšetrenie. Je to viac otázka dohody ako technická otázka. V roku 2020 chceme spraviť pilotný projekt, nasadené to bude zrejme až v roku 2021. Emedikácia je podávanie liekov, keď ste hospitalizovaní. To, kedy to zaviesť, nás trápi trochu menej. V prepúšťacej správe sa vždy uvádza, čo všetko bolo pacientovi podané.

Ešte v roku 2016 ste hovorili o plánoch, čo všetko navyše by ste chceli do ezdravia zaviesť. Hovorili ste o telemedicíne, o možnosti prezerania si obrazových záznamov a nielen textových. Spomenuli ste notifikácie, mobilné aplikácie, pripomínač na tabletky. Čo z toho je reálne?

Všetky tieto projekty máme pripravené a máme schválenú štúdiu uskutočniteľnosti. Chceme to financovať z operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Momentálne pripravujeme presnejšie podklady a chceme vyhlásiť čo najskôr verejné obstarávanie.

Koľko to bude stáť?  

Máme viacero projektov, chceme napríklad zjednodušiť správu, dostupnosť a monitoring lekárov, to je projekt za asi 14 miliónov. Služby, o ktorých ste hovorili, by mali stáť 9,3 milióna eur. Mnoho vecí chceme riešiť aj cez vlastný rozpočet, napríklad mobilnú aplikáciu. Poviem príklad: lekári sa oprávnene sťažovali, že nevedia o výpadkoch v systéme ezdravia. Pripravujeme mobilnú aplikáciu – systém notifikácií, ktoré ich upozornia, že nefunguje erecept, nech recepty tlačia. Tento projekt robíme z vlastného rozpočtu.

Zároveň robíte projekt zdravotníckeho cloudu za 40 miliónov. O čo ide?

Áno, je to odhadovaná suma. Potrebujeme vyriešiť základný problém, a to starú infraštruktúru, starý hardvér, ktorý je už nedostatočný. Tým, ako sme veľmi rýchlo narástli, vidíme objem dát, ktorý sa do systému každý deň nahráva. Myslím si, že s týmto v minulosti nikto nerátal. Potrebujeme vymeniť a vybudovať novú infraštruktúru a vybudovať aj záložné riešenia. V systéme sú stále výpadky a potrebujeme to urgentne riešiť. Chceme to riešiť spôsobom cloudových technológií, ale nebudujeme všetko naraz, ale postupne tak, ako bude potrebné navyšovať výkon. Nie je to určené len pre ezdravie, chceme k nám stiahnuť aj niektoré iné úrady v zdravotníctve. Už dnes máme dohodu s úradom verejného zdravotníctva, že ich nový projekt, ktorý si realizujú cez eurofondy, už budeme prevádzkovať my. Chceme túto výpočtovú kapacitu poskytovať aj nemocniciam. Chceme, aby to bolo u nás, pretože vieme zabezpečiť aj dostatočnú bezpečnosť, škálovateľnosť, dobrý dostupný výkon. Je to omnoho efektívnejšie, ako keby si nemocnice kupovali takéto technické zariadenia samy.

Ako rýchlo to chcete spraviť?

Je to pre mňa jedna z najväčších priorít. Výpadky systému sú naozaj nepríjemné a ja za to nesiem zodpovednosť, trápi ma to. Ja by som veľmi rád spustil obstarávania, ktoré s tým súvisia, možno už aj v auguste. Chceme to transparentne odkomunikovať, mať flexibilné rámcové zmluvy, ktoré nezaväzujú k nejakému plneniu a nie sú s jedným uchádzačom. Nechcem vytvárať žiadne finančné záväzky pre budúce generácie či vlády.

To, že systém padá, je problém starého hardvéru?

Áno. Niektoré zariadenia sa dnes už ani nedajú kúpiť, prestali sa vyrábať. Keď sa niektoré pokazia, nevieme ich nahradiť. Je to veľmi komplikovaná situácia.

 

Peter Blaškovitš (41)

• Za riaditeľa Národného centra zdravotníckych informácií, kde šéfuje aj projektu elektronického zdravotníctva (ezdravie), ho v marci 2016 menoval vtedajší minister zdravotníctva Tomáš Drucker.
• Blaškovitš bol predtým štyri roky šéfom úseku informačných technológií Slovenskej pošty a členom jej predstavenstva (pošte v tom čase šéfoval Drucker).
• V rokoch 2003 až 2005 bol riaditeľom divízie spoločnosti Siemens Business Services. V ďalších rokoch bol riaditeľom pre stratégiu firmy Tawasul Telecom a predsedom predstavenstva firmy IBBAC.
• Študoval na STU v Bratislave.