Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Odborník na financie: Prečo spozornieť, keď niekto sľubuje dvojciferné výnosy

Foto - archív Tomáša Virdzeka
Foto – archív Tomáša Virdzeka

Ekonóm Tomáš Virdzek sa na finančných trhoch pohybuje od roku 2001. V roku 2004 založil Inštitút sporenia a investovania a niekoľko rokov bol externým poradcom ministerstva práce pre II. a III. pilier na Slovensku. Učí tiež na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici.

Virdzek v rozhovore vysvetľuje, prečo by ľudia nemali naletieť niekomu, kto im sľubuje, že im bude pravidelne vyplácať vysoké výnosy. Napríklad preto, že dokáže k tomu využívať robota, ktorý zachytáva nálady na trhu. Z času na čas sa stále niekto taký objaví, nedávno polícia zadržala košického podnikateľa pre podozrenie z podvodu.

Ekonóm Virdzek tiež hovorí, ako sa pri investovaní rozhodovať, aký je rozdiel medzi pravidelným sporením a jednorazovou investíciou, pokiaľ ide o možný zárobok či stratu. Vysvetľuje aj, cez aký typ firmy by sa dnes on sám rozhodol investovať a prečo.

Prípad z posledných dní z Košíc ukázal, že ľudia stále dokážu uveriť niekomu, kto im sľubuje, že im investícia zarobí každý mesiac 5 percent, teda 60 % ročne. Prečo by mali ľudia spozornieť, keď im niekto taký výnos ponúka?

Nepoznám detaily prípadu, ale pri investovaní na finančnom trhu nie je možné garantovať žiaden výnos, a teda už určite nie vo výške 60 percent. To je absolútne vylúčené. Taký výnos sa, samozrejme, dá dosiahnuť, ale nie je možné ho dosahovať dlhodobo, a preto už vôbec nie garantovať. Veď aj v rôznych informačných materiáloch je upozornenie, že minulé výnosy nie sú zárukou tých budúcich. Na finančnom trhu neexistuje žiadne finančné perpetuum mobile a nikto ani nikdy nevynájde niečo, čo by zabezpečilo, že či už v čase krízy, alebo ekonomickej konjunktúry toľko zarobíte. Trh má totiž veľa účastníkov, ktorí vyhodnocujú informácie svojím spôsobom. Napríklad keď americký FED zníži úrokové sadzby, logicky by to malo znamenať, že akcie by mali rásť, no v praxi sa stáva bežne úplný opak. Časť trhu to vyhodnotí napríklad ako určitú obavu, že FED znižovaním sadzieb priznáva, že ekonomika má určité problémy. Keďže na trhu je veľké množstvo účastníkov, v podstate je konzistentne nepredvídateľný so stopercentnou istotou. Pokiaľ niekto sľubuje 60 % a prípadne aj s garanciou, ľudia by mali určite spozornieť.

Čo ak sa niekto odvoláva na systém alebo na robota, ktorý dokáže zachytávať nálady na trhu, a tým pádom dosahovať vyššie zhodnotenie? Je niečo také možné alebo vtedy treba určite spozornieť?

Áno, existujú rôzne obchodné systémy a stratégie, ktoré vychádzajú z určitého typu analýz, a tie kombinujú splnenie rôznych podmienok na trhu. Investori takto špekulujú s cieľom vyladiť svoju výkonnostnú krivku, teda aby v nej mali čo najmenej prepadov a dosahovali zároveň čo najväčší výnos. Tieto systémy však majú veľké „ale“. Finančný trh je priveľmi dynamický na to, aby ste iba nejakými podmienkami dokázali zostrojiť niečo také komplexné, aby vám to kedykoľvek zarobilo a aj vás to na finančnom trhu kedykoľvek ochránilo. Dobrým príkladom je prípad firmy LTCM, v ktorej predstavenstve boli aj dvaja nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu, ktorí vynašli novú metódu na oceňovanie derivátov. Prišli v jednoduchosti na nejaký zázračný model. Šlo o pákové obchodovanie a dokázali vytiahnuť zisk aj na viac ako 40 %. Darilo sa im prvý rok, druhý aj ďalší. No na určitú zmenu podmienok na trhu nemysleli a tento fond vymazal všetky peniaze. Po obrovských stratách z pákových obchodov musel celú situáciu nakoniec zachraňovať až americký FED. Spraviť 60 % v dlhodobom kontexte a robiť to pravidelne je vylúčené a nemožné. Každá obchodná stratégia či systém má aj svoje zlé obdobia. Minulosť nie je žiadnou zárukou budúcnosti.

V košickom prípade k reálnemu investovaniu zrejme ani nedošlo, peniaze sa vyplácali z vkladov ďalších ľudí. Spýtam sa však: Nie je teda možné, aby niekto fungoval a obchodoval na základe robota, ktorý dokáže zachytávať nálady na trhu, a dosahovať tak vyššie zhodnotenie?

Každý by bol najradšej, keby niečo také mal, hľadá to, ale finančná prax ukazuje, že síce také exotické pokusy existujú, ale

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Parlament: Schôdzu o sociálnych novelách z dielne Smeru a SNS opäť prerušili do štvrtka 9.00 h
  • Vláda: VW dostane na závod v Martine daňovú úľavu vyše 5 miliónov eur
  • Podcast z diskusie: Ako pomôcť slovenskej ekonomike
  • Firmy: Boeing má nový problém, v palivových nádržiach niekoľkých nových lietadiel 737 MAX našiel zbytky cudzích predmetov
  • Firmy: Airbus prepustí takmer 2400 ľudí v európskej zbrojárskej a kozmickej divízii
Zdieľať

Štadióny v okolí Slovenska sa stavajú takmer o polovicu lacnejšie ako Kmotríkov

Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček
Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček

Kmotríkov štadión je výrazne predražený aj podľa štúdie, ktorú si od KPMG objednal štát. Analytici odporučili štátu, aby za štadión s kapacitou 22-tisíc divákov zaplatil najviac 70 miliónov eur. Aktuálne štát sľubuje Kmotríkovi zaplatiť takmer sto miliónov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Airbus plánuje vo svojej zbrojárskej a kozmickej divízii zrušiť 2400 pracovných miest. Európsky výrobca leteckej techniky tak reaguje okrem iného na odklady zbrojných kontraktov. Divízia v súčasnosti zamestnáva 34-tisíc ľudí.

Firma dodala, že divízia už o plánovanom znížení počtu zamestnancov začala rokovať s európskou podnikovou radou.

Divízia vznikla pri reštrukturalizácii podniku v roku 2014 a na celkových tržbách firmy sa podieľa zhruba pätinou.

Plán predpokladá, že do konca budúceho roka bude zrušených 829 pracovných miest v Nemecku, 630 miest v Španielsku, 404 miest vo Francúzsku, 357 miest v Británii a 142 miest v ďalších krajinách.

Airbus zápasí s problémami okolo vojenského dopravného lietadla A400M. Nemecká armáda na jeseň odmietla prevziať dva tieto stroje pre opakujúce sa technické nedostatky. (čtk)

Airbus A400M. Foto - TASR/AP
Airbus A400M. Foto – TASR/AP
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Európe uteká vlak dátovej ekonomiky

Týždeň v európskej ekonomike:

  • Európska únia je dátový trpaslík, Komisia to chce zmeniť vytvorením jednotného dátového priestoru a investíciami.
  • Vo štvrtok budú lídri EÚ hovoriť o spoločnom rozpočte, dohodu asi ešte nenájdu.
  • Rast cien nehnuteľností neohrozuje finančnú stabilitu eurozóny, Slovensko si však má dať pozor.
Zdieľať

Približne dve tretiny centrálnych bánk a regulačných úradov z 33 oslovených vo svete považujú klimatickú zmenu za „významnú hrozbu“ pre finančnú stabilitu. Vyplýva to zo zverejnenej správy poradenskej spoločnosti Mazars a think tanku OMFIF.

Len niečo vyše polovice centrálnych bánk uvádza, že monitoruje klimatické riziká.

Pokiaľ ide o prevzatie zodpovednosti, 12 % uvádza, že hoci klimatické zmeny považuje za významné riziko, konkrétne kroky by mali prichádzať z iných inštitúcií, napríklad vládnych orgánov.

Do prieskumu sa zapojilo 33 centrálnych bánk zo šiestich regiónov predstavujúcich 77 % celosvetového HDP. Prieskum uskutočnil OMFIF od augusta do decembra 2019.

Centrálne banky a regulačné orgány čoraz viac zahŕňajú klimatické riziká do svojich aktivít. Do budúcnosti sa očakáva, že najčastejšími opatreniami budú:

1. Vyhodnotenie klimatického rizika ako súčasť finančného rizika v záťažových testoch.

2. Podpora alebo zabezpečenie finančných informácií súvisiacich s klímou.

3. Nastavenie noriem kritérií udržateľnosti pre zelené financovanie/pôžičky zo strany regulovaných bánk.

Hoci iniciatívy na „korekciu trhových odchýlok“, ktoré zahŕňajú nápravu trhových chýb na finančných trhoch, naberajú na sile, centrálne banky sú opatrné pri používaní intervenčných prudenciálnych a menových nástrojov na „formovanie trhu“ na klimatické účely.

Takmer všetci respondenti ako hlavné problémy zdôraznili nedostatok vhodných analytických nástrojov, metodík a údajov. Dostupnosť a kvalita údajov sú významnými obavami až pre 84 % respondentov.

Za kľúčovú výzvu považujú aj fragmentáciu klimatických rámcov, pričom 31 % respondentov má obavy o porovnateľnosť a konzistentnosť rámcov pre dohľad.

Začlenenie klimatických aspektov do záťažových testov je stále v ranom štádiu a len málo (15 %) respondentov ich aktuálne začleňuje do pravidelných záťažových testov finančných inštitúcií. No toto číslo bude zrejme narastať, pretože takmer štyri pätiny (79 %) uviedli, že to plánujú v budúcnosti zmeniť.

Zdieľať

Volkswagen dostane na rozšírenie prevádzky v Martine 5 miliónov eur ako úľavu na dani. Plán schválila vláda. Firma chce rozšíriť kapacitu existujúcej prevádzkarne na výrobu diferenciálov na podporu výroby nových modelov elektromobilov.

Volkswagen tento mesiac oznámil, že na rozšírenie produkcie v závode v Martine, kde zamestnáva vo výrobe komponentov na prevodovky a podvozky vyše 800 ľudí, vynaloží zhruba 35 miliónov eur.

Vládou schválené stimuly pre Volkswagen Slovakia, ktorá sa zaraďuje k najziskovejším firmám na Slovensku, sa týkajú úľav na dani z príjmu.

Automobilka podľa ministerstva hospodárstva presunie do továrne v Martine do novej výroby 162 súčasných pracovníkov a vytvorí ďalších 18 nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti v regióne sa pohybuje pod celoštátnym priemerom.

Vo svojej ďalšej továrni v Bratislave Volkswagen vyrába športovo-úžitkové vozidlá (SUV) a taktiež malé mestské autá vrátane elektrického vozidla Škoda Citigo iV. Ešte tento rok začne montovať SUV model Karoq.

Automobilový priemysel je jedným z hlavných ťahúňov ekonomiky Slovenska, ktoré je v prepočte na obyvateľa najväčším výrobcom áut na svete. (tasr, čtk)

Zdieľať

Únia autodopravcov Slovenska hrozí blokádami ciest, ak parlament schváli zrušenie diaľničných známok. Zároveň naďalej trvá na svojich požiadavkách a na zverejnení všetkých dodatkov zmluvy s firmou SkyToll.

Uviedol to v stredu Stanislav Skala z únie.

„V prípade zrušenia diaľničných známok parlamentom UNAS ihneď vyzve svojich členov na blokovanie ciest a diaľnic na miestach, v ktorých sa aktuálne nachádzajú,“ zdôraznil Skala. (tasr)

Zdieľať

Banskobystrický kraj pripravuje trestné oznámenie na SAD Zvolen pre januárové pozastavenie dopravy a podozrenie z vyhrážania sa a zneužívania monopolného postavenia. Župan Ján Lunter vyzýva spoločnosť, aby začala rokovať.

SAD Zvolen sa podľa neho vyhýba stretnutiu s vedením kraja a pokračuje v neštandardných praktikách a poslal list s ultimátom.

„Dopravca v ňom žiada uvoľnenie finančných prostriedkov z notárskej úschovy vo výške takmer 1,6 milióna eur, napriek tomu, že na ich vyplatenie v tejto chvíli neexistuje žiadny právny dôvod. V liste z 13. februára nás žiada, aby sme peniaze uvoľnili do siedmich dní, čo citujem, ‚vytvorí vhodnejší predpoklad pre nekonfliktnú spoluprácu‘. Také formulácie opäť silno evokujú situáciu z konca januára a obávam sa, že ide znovu o akýsi druh nátlaku, ak nie vydierania,“ vysvetlil šéf kraja. Ultimátum vyprší vo štvrtok.

Ide o peniaze, ktoré SAD Zvolen žiada doplatiť za rok 2018. Tie však podľa kraja majú byť dopravcovi uvoľnené z notárskej úschovy až po predložení právoplatného rozsudku, ktorý potvrdzuje jeho nárok na uvedenú sumu. Zatiaľ však právoplatný rozsudok nie je.

Ako poznamenal podpredseda župy Ondrej Lunter, na to, aby predišli ďalšiemu svojvoľnému pozastaveniu prímestskej dopravy, aktivovali všetky existujúce zákonné nástroje.

„Do právoplatnosti rozsudku o platnosti dodatku je účinné neodkladné opatrenie súdu, ktoré dopravcovi prikazuje jazdiť. Rovnako je tu nariadenie kraja ako dopravného správneho orgánu, ktoré dopravcovi prikazuje vykonávať dopravu vo verejnom záujme v súlade s platnými licenciami a schválenými cestovnými poriadkami,“ zdôraznil.

Neskrýva však obavy z toho, ako situácia dopadne, keďže reakcia SAD Zvolen je nevyspytateľná.

Zároveň dodal, že sankcie, ktoré hrozia druhej strane za porušenie neodkladného opatrenia súdu, sa pohybujú vo výške okolo 30.000 eur, čo je pre spoločnosť, ktorá má zhruba 20-miliónový ročný obrat nič.

Ondrej Lunter tiež informoval, že kraj pripravuje trestné oznámenie v súvislosti s januárovým pozastavením dopravy a podozrením z vyhrážania a zneužívania monopolného postavenia SAD-kou Zvolen. Podľa neho by súd mal vyslať jasný signál do budúcnosti aj pre iných prepravcov, čo možné je a čo nie. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať