Denník N

Čína Trumpovi: Ak chcete menovú vojnu, môžete ju mať

Graf - Zerohedge
Graf – Zerohedge

Autor je ekonóm

  • Čínska centrálna banka prudko devalvovala kurz jüanu. 
  • Vláda v Pekingu navyše zakázala firmám so štátnou účasťou nákup poľnohospodárskych dovozov z USA.
  • V neskoršom vyhlásení Ľudová banka Číny pripustila, že jej „menové opatrenie“ je súčasťou príprav na vývoj situácie v oblasti „ciel a taríf“.
  • Oslabením jüanu (a zrkadlovým posilnením dolára) Čína v tejto menovej vojne predbehla amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý začiatkom júla spomenul možnosť menovej vojny (oslabením kurzu dolára pomôcť americkej obchodnej bilancii).

Čo sa stalo: V rannom pondelkovom obchodovaní sa kurz čínskeho jüanu (CNY) prudko oslabil o viac než 1,5 %, až na najslabšiu úroveň povoleného denného obchodovacieho pásma. Kurz čínskej meny tak po prvý raz od mája 2008 prelomil okrúhlu hranicu 7 CNY/1 USD. Keďže devízový režim v Číne je neustále pod dohľadom na intervencie pripravenej centrálnej banky, umožnenie tohto oslabenia možno de facto označiť za devalváciu. O to viac, že ide o úroveň kľúčovú pre finančné trhy, ako aj domácu populáciu a v minulosti túto hranicu bránili masívne a úspešné intervencie.

Prečo je to dôležité: Prelomenie tejto hranice môže byť spúšťačom odlivu časti zahraničného kapitálu z čínskeho trhu (nielen toho, ktorý pre nedostatok vhodných možností prispieva k inflácii cien tamojších nehnuteľností). Zároveň ide o dôležitú psychologickú hranicu aj pre domácich, ktorí takýto slabý kurz ostatný raz zažili v úvode roku 2008, počas najvážnejšej povojnovej globálnej recesie.

Dôležitosť tejto úrovne ilustruje aj skutočnosť, že keď sa k nej ostatný raz jüan oslabil v roku 2016, Ľudová banka Číny neváhala na obranu tejto hranice zasiahnuť masívnymi priamymi devízovými intervenciami, ktoré na svojom vrchole spotrebovali za mesiac 107 miliárd USD — centrálna banka nakupovala domácu menu, predávala doláre z devízových rezerv.

Podobne prudké jednodňové oslabenie povolila čínska centrálna banka ostatný raz v auguste 2015. Nasledoval ho výrazný odlev zahraničného kapitálu, hoci slabší kurz krátkodobo podporil  konkurencieschopnosť vývozu. Aj vtedy nasledoval tvrdý slovník Washingtonu na adresu kurzovej manipulácie.

Čo je to menová vojna: Snaha posilniť konkurencieschopnosť vývozu a sťaženie dovozov prostredníctvom manipulácie výmenného kurzu — teda jeho oslabenia.

V prípade mien fungujúcich v režime voľne plávajúceho výmenného kurzu stanovovaného len silami dopytu a ponuky je to stratégia, ktorej úspešnosť závisí tak od bilancie zahraničného obchodu, ako aj od bilancie kapitálového účtu (pomer medzi prílevom zahraničného kapitálu a odlevom investícií miestnych firiem v zahraničí).

Teoreticky je to však stratégia reálnejšie uskutočniteľná než intervencie brániace oslabeniu domácej meny, keď centrálna banka v úsilí predísť ďalšiemu oslabeniu musí nakupovať domácu menu výmenou za predaj spravidla vyčerpateľných devízových rezerv. Takéto ohraničené intervencie na obranu kurzu domácej meny sme na Slovensku zažili počas niekoľkých neúspešných menových útokov po voľbách na jeseň 2006.

Naopak, príklad intervencií na oslabenie výmenného kurzu sa dá v nedávnej minulosti nájsť v Česku (2013-2017) či Švajčiarsku (2011-2014). „Vedľajším produktom“ týchto niekoľkoročných intervencií na udržanie domácich mien na podhodnotených úrovniach výmenného kurzu bol výrazný nárast devízových rezerv intervenujúcich centrálnych bánk – pri oslabovaní kurzu predávali vlastnú menu, nakupovali devízy.

Keďže však ide o neporovnateľne malé ekonomiky, nemožno tieto intervenčné pokusy porovnávať s hlavnými svetovými menami, s ktorými sa obchoduje aj mimo domácich trhov a objem ich denných obchodov sa počíta v biliónoch (tisíckach miliárd). Tým máme na mysli tzv. hlavné svetové meny, ako dolár, euro či jen.

Výhodou čínskeho devízového režimu je, že nejde o plne voľne plávajúci výmenný kurz, ale o takzvaný riadený floating: centrálna banka na konci každého obchodného dňa stanoví stredový kurz na nasledujúci deň, okolo ktorého sú povolené fluktuácie v rámci 2-percentného rozpätia.

Ďalšou výhodou Číny v súčasnej situácii je to, že opatrenia americkej obchodnej vojny prispievajú k oslabeniu dopytu po jüane (oslabenie vývozu do USA znamená aj menší dopyt po konverzii dolárových tržieb do domácej meny), a tak pri oslabení kurzu centrálna banka len dala priechod trhovým silám, teda zmiernila intervenčné nákupy jüanov. Ich prebytok na trhu prispel k oslabeniu výmenného kurzu.

Čo možno čakať: „Trhové dôsledky prelomenia hranice 7,0 sú mimoriadne,“ povedal pre The Financial Times Hao Zhou, ekonóm Commerzbank. Podľa ekonóma „v dohľadnej budúcnosti uvidíme novú vlnu oslabenia medzi ázijskými menami a možno čakať ďalšie pohyby k zníženiu rizika na globálnych trhoch. Zdá sa, že sa blíži cunami“.

Je preto dobré si pripomenúť, že predošlé porovnateľné oslabenie čínskeho jüanu z augusta 2015 naozaj ešte v rovnakom mesiaci nasledoval prepad akciových indexov na Wall Street. Už v pondelkovom obchodovaní prudko klesli ázijské akciové indexy od Japonska po Hongkong. Oslabil sa kórejský won, ako aj austrálsky dolár, japonský jen ako východoázijský bezpečný prístav sa, naopak, posilnil.

Ako sa to môže dotknúť Európy a Slovenska: Našťastie, menové turbulencie, ktoré sa v uplynulých týždňoch dotkli aj mien zo skupiny tzv. rozvíjajúcich sa trhov, vrátane českej koruny, maďarského forintu a poľského zlotého, sa Slovenska ako plnoprávneho člena eurozóny už netýkajú.

Z tohto pohľadu sú turbulencie na globálnych trhoch a ich odraz v oslabení regionálnych stredoeurópskych mien pre eurových Slovákov výhodou, napríklad pri lacnejších nákupoch a dovolenkách.

No v dlhodobom horizonte prudká eskalácia obchodnej vojny medzi USA a Čínou znamená ďalšie riziko spomalenia globálneho obchodu. To môže v lepšom prípade oslabiť dopyt po vývozoch, v horšom prípade byť spúšťacím faktorom ďalšej globálnej recesie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Obchodné vojny

Riziko krízy

Ekonomika

Teraz najčítanejšie