Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Máme už 40-tisíc predplatiteľov a chystáme spustenie ekonomického Denníka E (list vydavateľa)

Ako sa nám darilo v druhom štvrťroku 2019.

Vážení podporovatelia Denníka N,

dovoľte, aby sme vám tak ako každý štvrťrok dali vedieť, čo máme nové. V prvom rade vám znova ďakujeme za dôveru – v súčasnosti máme už 40-tisíc predplatiteľov a náš web navštevuje mesačne 900-tisíc návštevníkov, čo sa prejavuje aj na našich hospodárskych výsledkoch:

Dáva nám to možnosť rozširovať naše aktivity a rozbiehať nové projekty.

V uplynulých mesiacoch sme vydali dve ďalšie knihy – Donbas. Svadobný apartmán v hoteli Vojna (Tomáš Forró) a Sila rozumu v bláznivej dobe (Ján Markoš).

V najbližšom období plánujeme vydať knihu rozhovorov Jána Štrassera so Zuzanou Kronerovou a knihu Juraja Čokynu o vzdelávaní sociálne znevýhodnených detí.

Desiatkam tisícov stredoškolákov sme doručili ďalšie dva vzdelávacie magazíny. Prvý bol o tom, prečo sa oplatí ostať žiť na Slovensku, ten druhý o mýtoch o EÚ. Na jeseň budeme vo vzdelávaní pokračovať, tentoraz časopisom o mýtoch o 2. svetovej vojne, od ktorej začiatku uplynie v septembri 80 rokov. Pokiaľ by ste chceli podporiť jeho vydanie a bezplatné doručenie do škôl, môžete to spraviť tu.

Už o tri týždne príde Denník E

V najbližších mesiacoch sa však budeme sústreďovať najmä na dve veci. Tou prvou je spustenie ekonomického Denníka E, ktorý budete môcť čítať už od septembra. Na jeho príprave sa pod vedením Konštantína Čikovského podieľa tím skúsených novinárov – okrem zakladateľa týždenníka Trend Olivera Brunovského a reportérov Jána Kováča, Martiny Klásekovej, Zuzany Kollárovej a Mareka Legéňa, ktorí sú u nás noví, aj kolegovia, ktorí sú súčasťou redakcie od začiatku.

Denník E bude prinášať informácie nielen pre podnikateľov a manažérov, ale aj pre kohokoľvek, kto chce poradiť s osobnými financiami či sledovať aktuálnu svetovú aj domácu debatu o ekonomike. Bude mať vlastný web so samostatným dizajnom, tešiť sa môžete na špecializovaný denný newsletter a rad ďalších služieb. Nové spravodajstvo nájdete aj v printovej podobe v stánkoch.

Súčasní predplatitelia Denníka N budú mať v úvode prístup k E-čku na dva mesiace (požiadať o bezplatný prístup môžete tu), stane sa však súčasťou nadstavbového balíka.

Namiesto dvoch predplatiteľských balíčkov máme tri

S tým súvisí aj druhá dlhodobo plánovaná zmena – prvýkrát od spustenia pristupujeme k väčšej úprave nášho cenníka. Základná výška predplatného aj najvyšší klubový balík ostanú zachované, pribudne však nový typ predplatného vo výške 6,99 eura za mesiac. Jeho súčasťou bude prístup k Denníku E, aplikáciám či automatická podpora školských projektov a predplatného pre študentov. O všetkých zmenách vás budeme včas podrobne informovať.

Redakcia prešla prvýkrát aj fyzickou prestavbou, aby si mali noví kolegovia kam sadnúť a zmestili sme sa všetci do nášho doterajšieho openspace.

Slovensko čaká v najbližších mesiacoch zaujímavé obdobie. Nielenže pokračujú vyšetrovania a súdy, ktoré odhaľujú čoraz viac podrobností o možnom prepojení štátnej moci a mafie a o ktorých sa snažíme čo najpodrobnejšie informovať. Blížia sa tiež parlamentné voľby či nový termín brexitu. Verím, že nám počas tohto obdobia zachováte svoju priazeň a že naša rozširujúca sa ponuka bude pre vás prínosom.

Pokiaľ máte akékoľvek pripomienky k našej práci, návrhy na zlepšenia či spoluprácu, alebo otázky, napíšte mi, prosím. Tak ako vždy sa pokúsim všetkým z vás osobne odpovedať.

Všetko dobré

Lukáš Fila
šéf vydavateľstva

Dnes na DennikE.sk

Zástupca podnikov Machunka: Nezatvárajme firmy, radšej v nich testujme každý deň

Rastislav Machunka. Foto - TASR
Rastislav Machunka. Foto – TASR

Ak by boli slovenské firmy dva týždne zavreté, strácali by dôveru svojich partnerov, hovorí viceprezident asociácie zamestnávateľov Rastislav Machunka. „Lebo v biznise je to tak – proste ste to nedodali. A že ste tam mali covid, to je váš problém, nedodržiavali ste opatrenia, tak vás zavreli a hotovo.“

Minúta po minúte

Čína má šancu do roku 2035 zdvojnásobiť veľkosť svojej ekonomiky a vymeniť na vedúcej pozícii USA, tvrdí analytička Bank of America Global Research Helen Čchiaová. O dosiahnutí tejto méty vlani hovoril čínsky prezident Si Ťin-Pching.

Ak má Čína zdvojnásobiť objem HDP, musela by ďalších 15 rokov rásť priemerným tempom 4,7 % ročne. Časť pozorovateľov to považuje za ťažko dosiahnuteľné, Čchiaová však tvrdí, že pri zabezpečení reforiem Peking môže cieľ splniť.

„Myslíme si, že Čína bude schopná to dosiahnuť,“ uviedla Čchiaová v programe CNBC Street Signs Asia. Keď všetko pôjde podľa predpokladov Bank of America, mohla by Čína vystriedať USA na poste najväčšej ekonomiky sveta okolo roku 2027 alebo 2028.

Aké sú ďalšie prognózy

Čína je jednou z mála krajín, ktoré vlani napriek pandémii pokračovali v raste. Oficiálne dáta ukazujú, že jej HDP stúpol o 2,3 %, a MMF predpovedá, že tento rok sa rast môže zrýchliť na 8,1 %.

Americká ekonomika vlani klesla o 3,5 %, na tento rok jej menový fond predpovedá rast o 5,1 %.

Kritici poukazujú na riziká, pre ktoré Čína nesplní cieľ zdvojnásobenia ekonomiky do roku 2035. Patria k nim starnúca populácia, vysoké zadlženie v pomere k HDP a zvolený rastový model, ktorý počíta s investíciami a je neudržateľný, pretože nemôže dlhodobo zabezpečiť hospodársky rast. (čtk)

Nemecký parlament schválil balíčky sociálnej a daňovej pomoci na uľahčenie dôsledkov pandémie. Rodičia dostanú jednorazový bonus na dieťa 150 eur. Na jedlo v gastroprevádzkach sa bude dlhší čas vzťahovať nižšia DPH 7 % namiesto 19 %.

Štát prispeje rodičom na každé dieťa jednorazovo 150 eurami. Takúto pomoc schválil parlament už vlani, ale v dvojnásobnej výške. Bonus dostane viac ako desať miliónov domácností a celkovo zaťaží rozpočet sumou 2,1 miliardy eur.

Ako vyzerá ďalšia pomoc:

  • Jednorazovú podporu 150 eur získajú aj ľudia s nízkymi príjmami, dlhodobo nezamestnaní a príjemcovia sociálnej pomoci. Vláda paušálny príspevok zdôvodňuje zvýšenými nákladmi obyvateľov počas pandémie.
  • Sadzbou DPH 7 % zostanú zaťažené jedlá v reštauráciách a ďalších gastropodnikoch až do konca roka 2022. Doteraz sa počítalo s ukončením zvýhodnenia tento rok v lete. Nápoje naďalej zostávajú v 19-percentnej sadzbe.
  • Daňovej pomoci sa dočkajú aj firmy mimo gastronómie. Ak v dôsledku pandémie vlani alebo tento rok vykazujú straty, môžu ich započítať k predchádzajúcim ziskom, čo im zníži zálohové platby. (čtk)

Volkswagen vlani znížil prevádzkový zisk bez mimoriadnych položiek o 45 % na 10,6 mld. eur. Tržby firmy klesli o vyše desatinu, tento rok počíta s ich výrazným oživením. Podobne ako konkurencia sa potýka s dôsledkami pandémie.

VW zverejnil správu o minuloročných výsledkoch na internetovej stránke.

  • Skupina vlani predala 9,2 milióna áut, čo je o 16,4 % menej než v predchádzajúcom roku.
  • Podiel VW na globálnom trhu s osobnými autami mierne stúpol na 13 % z 12,9 %.
  • Dividendy napriek horším hospodárskym výsledkom zostávajú na úrovni predchádzajúceho roka. Investori by mali dostať 4,8 eura na kmeňovú akciu a 4,86 eura na prioritnú. (čtk)

Veronika Remišová navrhla prerozdelenie 780 miliónov eur, ktoré Slovensko dostane z programu ReactEU určeného proti dôsledkom pandémie. Program je súčasťou 750-miliardového protikrízového balíka, na ktorom sa členské štáty dohodli vlani.

Aké rozdelenie navrhuje

  • Operačný program ľudské zdroje – +401,2 milióna eur (použiť sa majú napríklad na systém kurzarbeitu, nové pracovné miesta, sociálne a opatrovateľské služby či dištančné vzdelávanie).
  • Integrovaný regionálny operačný program – +246,8 milióna eur (napríklad na verejnú dopravu a cyklotrasy, na verejnú zeleň, regionálne školstvo, kultúrnu infraštruktúru či zateplenie domov).
  • Operačný program potravinovej a základnej materiálovej pomoci – +24 miliónov eur (potravinové a hygienické balíčky).
  • Operačný program efektívna verejná správa – +108 miliónov eur (na podporu ľudí v prvej línii boja s pandémiou).

Remišová očakáva, že Slovensko bude mať v roku 2021 k dispozícii 616 miliónov eur z programu a zvyšok v roku 2022. Pokryť sa môžu výdavky od 1. februára minulého roka, schválenie zmien operačných programov Európskou komisiou očakáva do apríla.

Celkovo je v programe ReactEU pre členské štáty vyčlenených 47,5 miliardy eur, po fonde obnovy (oficiálne RRF) je to s odstupom druhá najväčšia časť 750-miliardového balíka. (e, tasr)

Ceny ropy dnes výrazne klesajú, stláča ich silnejší dolár a vyhliadky na zvyšovanie ťažby. Napriek súčasnému poklesu od začiatku februára vykazujú nárast približne o pätinu.

  • Severomorská zmes Brent okolo 14.00 vykazovala pokles o 1,6 % na 65,8 dolára za barel.
  • Barel americkej ľahkej ropy WTI strácal 2,4 % a obchodoval sa za 62 dolárov.

Americký dolár sa posilňuje voči ostatným hlavným menám, ťaží najmä z rastúcich výnosov dlhopisov vlády Spojených štátov. Silnejší dolár zdražuje ropu a ďalšie komodity z hľadiska držiteľov iných mien, čo zvyčajne podkopáva dopyt.

Investori predpokladajú, že kartel OPEC spolu so spojencami na budúci týždeň rozhodnú o zvýšení dodávok suroviny na trh. Skupina sa vlani dohodla na obmedzení ťažby, aby podporila ceny v období, keď dopyt zasiahla pandémia.

Podľa analytikov firmy PVM sa ceny ropy veľmi rýchlo vyšplhali príliš vysoko. Brent je nad úrovňami z obdobia pred pandémiou, aj keď globálny dopyt po rope stále zaostáva. (čtk, reuters)

Mýtny tender kritizuje prvý silný hráč. Nemecký T-Systems nepodá ponuku

Mýtna brána SkyTollu, ktorú krátko po spustení systému v roku 2010 niekto zničil. Prvé mesiace slovenského mýta poznačili protesty autodopravcov. Foto - TASR
Mýtna brána SkyTollu, ktorú krátko po spustení systému v roku 2010 niekto zničil. Prvé mesiace slovenského mýta poznačili protesty autodopravcov. Foto – TASR

Nemecká firma T-Systems nepodá ponuku do slovenského mýtneho tendra. Kritizuje, že jeho podmienky rátajú s rozsiahlymi sankciami a neobmedzenou zodpovednosťou dodávateľa. Je to prvýkrát, čo takýto významný uchádzač skladá zbrane.

Chorvátska ekonomika vlani klesla o 8,4 % po 2,9-percentnom raste v roku 2019. Zásadný negatívny vplyv mala pandémia, ktorá zasiahla dôležitý cestovný ruch. Počet turistov sa prepadol o 63 % a prenocovaní o polovicu. (čtk)

Aerolinky ČSA požiadali Mestský súd v Prahe o povolenie reorganizácie podľa insolvenčného zákona. Cieľom je záchrana podniku, ktorý sa dostal do platobnej neschopnosti, no zatiaľ pokračuje v prevádzke.

ČSA evidujú za minulý rok stratu v prepočte 60 miliónov eur. Doposiaľ boli pod ochranným moratóriom, podobne ako ich materská spoločnosť Smartwings, ktorá pravdepodobne získa úver garantovaný štátom.

Viac o problémoch ČSA:

  • Firmu zasiahla pandémia, počas krízy musela zrušiť veľa spojov. V závere augusta, podobne ako Smartwings, požiadala o ochranné moratórium pred veriteľmi, ktoré vyprší v sobotu.
  • Podnik uviedol, že vyčerpal všetky možné riešenia situácie, a preto podal návrh na reorganizáciu.
  • Prípadný úpadok môže postihnúť aj klientov ČSA, ktorí si od nich kúpili letenky za miliardu korún a doposiaľ ich nevyužili.
  • Dopravca v dôsledku strát už vlani prepustil 300 ľudí, nedávno oznámil úradom zámer uvoľniť všetkých 430 zamestnancov. Tvrdí, že ide o súčasť reorganizácie a nemusí to reálne znamenať prepustenie všetkých pracovníkov. (čtk)

Štefan Holý (Sme rodina) vyčíta samosprávam, že Slovensko je na 146. mieste v rebríčku Doing Business vo vybavovaní stavebných povolení. Pokračuje tak vicepremiérova výmena názorov s primátormi a starostami, ktorí kritizujú jeho návrhy stavebnej legislatívy.

Svoju najnovšiu reakciu Holý adresoval Združeniu miest a obcí Slovenska a Únii miest Slovenska. Obe organizácie kritizovali snahy vziať kompetencie samosprávam.

Postavenie Slovenska v rebríčku Svetovej banky Doing Business vychádza pri stavebných povoleniach zo stavu do mája 2019. Okrem stavebných úradov samospráv zahŕňa aj také procedúry ako vklad do katastra.

Ekonóm Baláž: Dvojtýždňový výpadok výroby sa dá dobehnúť, trvá to ako dovolenková odstávka

Foto - Archív Vladimíra Baláža
Foto – Archív Vladimíra Baláža

Dvojtýždňový výpadok výroby sa dá dobehnúť, trvá to ako dovolenková odstávka, komentuje ekonóm SAV Vladimír Baláž možnosť vypnutia podnikov počas lockdownu. „Myslím si, že sme už prakticky všetky dostupné možnosti vyčerpali. Vakcinácia by určite pomohla, ale nemáme kde zohnať toľko vakcín“.

Ministerstvo dopravy chce zvýšiť 100-miliónovú pomoc pre cestovný ruch. Nespresňuje však podrobnosti, návrh plánuje naprv predložiť koalícii.

Hovorca ministra Andreja Doležala tak reagoval na požiadavku Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska, ktorá sa obáva, že tento rok sa počet prenocovaní na Slovensku oproti vlaňajšku ešte viac prepadne.

Asociácia žiadala aj ministerstvo hospodárstva, aby zmenilo svoju schému pomoci s nájmami. Nepozdáva sa jej, že vyplatenie pomoci je podmienené súhlasom prenajímateľa. Ministerstvo Richarda Sulíka reagovalo, že to neplánuje zmeniť, pretože sa tak dohodla koalícia.

Hovorkyňa ministerstva hospodárstva však pripomenula, že diskutujú s ministerstvom financií o takzvanej univerzálnej systémovej pomoci pre všetky koronakrízou postihnuté firmy. (tasr, e)

Predseda výboru pre pôdohospodárstvo Jaroslav Karahuta (Sme rodina) kritizoval výkonného šéfa zväzu pekárov Milana Lapšanského a pripomínal mu jeho pôsobenie na ministerstve v ére SNS. Karahuta a zväz sa sporia pre pozmeňovací návrh k novele zákona týkajúcej sa reťazcov.

Zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov Karahutovi vyčítal, že o pozmeňovacom návrhu k novele zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami nemohol diskutovať. Karahuta podľa neho okrem iného navrhol predĺženie splatnosti faktúr dodávateľom z 30 na 60 dní, čo podľa zväzu poškodí slovenských dodávateľov.

Karahuta oponoval, že diskutoval s inými organizáciami – Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a Potravinárskou komorou Slovenska. Lapšanskému vytkol, že ako vysoký úradník na ministerstve mal dosť času, aby zvýšil podiel slovenských výrobkov v predajniach. (tasr, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať