Koľko by stála Trumpova výzva opustiť Čínu? Pätinu tržieb Applu aj utopené miliardy Tesly

Trump koncom minulého týždňa stupňoval svoj hnev na Čínu. Vyprovokovalo ho ďalšie kolo odvetných ciel, ktoré oznámila. Reagoval naň nielen okamžitým revanšom, ale pritvrdil aj smerom k biznisu amerických firiem.

Šéf Bieleho domu ich vyzval, aby si hľadali alternatívu k podnikaniu v Číne – vrátane presunu podnikov a výroby produktov v USA.

Prečo je to problém

Podľa agentúry Bloomberg existujú vážne pochybnosti o tom, či sa dá takýto príkaz v praxi zrealizovať.

Viaceré americké firmy už síce upustili od výrobných aktivít v Číne, no je množstvo takých, ktoré nemajú žiadny dôvod stiahnuť sa z ekonomiky s hodnotou 14 biliónov dolárov.

Napríklad automobilka General Motors má v Číne rozsiahle výrobné aktivity zásobujúce tamojší trh a vzhľadom na veľkosť čínskeho dopytu by sa stavali proti ich zrušeniu, cituje agentúra Reuters bývalého vysokého predstaviteľa amerického ministerstva obchodu Billa Reinscha.

„Toto nie je trh, z ktorého by sa mali americké spoločnosti stiahnuť,“ hovorí prezident Americkej obchodnej komory v Šanghaji Ker Gibbs.

Kto by čo mohol stratiť

Prezidentské nariadenie opustiť čínsky trh by pretrhlo desaťročia budované dodávateľské siete, presmerovalo by prúdenie investícií za miliardy dolárov a zničilo by veľké príležitosti firiem na rast.

Walt Disney prevádzkuje od roku 2016 v Šanghaji zábavný park Disneyland, ktorý je spoločným podnikom s miestnou samosprávou. Biznis rastie – Disney začiatkom roka oznámil vytvorenie novej tematickej časti venovanej animovanému filmu Zootopia. Podľa vyjadrenia Disney obchodná vojna zatiaľ negatívne nezasiahla biznis šanghajského Disneylandu.

Nike je stále závislé od čínskych fabrík pri výrobe mnohých produktov, osobitne pre čínsky trh. Ak by Nike malo opustiť čínsky trh, znamenalo by to vzpruhu pre rivala Adidas a miestnych konkurentov. Osobitne bolestivé by to bolo v čase, keď sa očakáva rast čínskeho dopytu s blížiacou sa zimnou olympiádou, ktorú v roku 2022 usporiada Peking.

Apple dizajnuje a predáva najviac produktov v Spojených štátoch, no ich montáž prebieha v Číne. Vďaka vybudovanému dodávateľskému reťazcu nielen pumpuje na trh milióny zariadení, ale patrí tiež k najziskovejším firmám na svete. Z Číny pochádza zhruba pätina tržieb Applu, ktoré vlani presiahli 265 miliárd dolárov.

Starbucks podniká na čínskom trhu 20 rokov, odchod z neho by pre firmu znamenal dramatickú zmenu. Kávový gigant drží v Číne viac ako 50-percentný trhový podiel, do roku 2023 má v pláne podstatne rozšíriť svoju pôsobnosť na 6 000 prevádzok.

Tesla nalieva miliardy dolárov do fabriky na predmestí Šanghaja, čiastočne aj preto, aby sa vyhla dovozným clám na autá z USA. Čína je pre ňu druhým najväčším trhom po Spojených štátoch. V najbližších 12 mesiacoch plánuje vyrobiť vo svojej čínskej fabrike pol milióna elektromobilov.

Boeing odhaduje, že Čína zhruba v roku 2022 preskočí Spojené štáty a stane sa najväčším trhom leteckej dopravy. V najbližších dvoch dekádach bude potrebovať vyše 7 500 nových lietadiel v hodnote 1,2 trilióna dolárov. Boeing v decembri odovzdal prvý stroj 737 zmontovaný v čínskej fabrike aerolíniám Air China. Číňania chcú pri nákupe lietadiel ťažiť z konkurencie Boeingu a Airbusu – pokiaľ by americký dodávateľ vypadol z hry, trh by spadol do lona európskemu rivalovi.