Génius aj diktátor. Zomrel muž, ktorý z ničoho vybudoval najväčšiu automobilku na svete

Keď sa Volkswagen začiatkom 90. rokov minulého storočia zmietal v kríze a topil sa v stratách, postavil sa na jeho čelo Ferdinand Piёch. Po deviatich rokoch vo funkcii výkonného riaditeľa otočil firmu zo straty zodpovedajúcej 1 miliarde eur do zisku 2,6 miliardy eur.

Vnuk konštruktéra Ferdinanda Porscheho patrí medzi velikánov moderného automobilového priemyslu. Skonal náhle v nedeľu po tom, ako skolaboval po večeri s manželkou Ursulou v reštaurácii v bavorskom Rosenheime, napísal nemecký Bild.

Vždy si šiel za svojím

Viedenský rodák štartoval kariéru v automobilovej brandži v 60. rokoch minulého storočia. Na poste konštruktéra Porsche zúročil poznatky zo švajčiarskych štúdií strojného inžinierstva.

Podieľal sa na vývoji okruhových špeciálov 906 a 917. Druhý z nich sa stal legendou motoristického športu, keď dvakrát triumfoval v prestížnych 24-hodinových pretekoch v Le Mans.

Už v tých časoch sa prejavila Piёchova cieľavedomosť i zanovitá povaha. Do vývoja Porsche 917 investoval dve tretiny rozpočtu firmy, za čo ho jej majitelia vnímali ako nezodpovedného manažéra.

Stávka sa mu však vyplatila. Porsche 917 sa stalo jedným z najúspešnejších športiakov v histórii a podčiarklo Piёchov status vizionárskeho konštruktéra.

Plodné roky v Audi

Po ôsmich rokoch v Porsche sa Piёch sťahoval do Audi, ktoré už vtedy patrilo pod VW.

Ako šéf vývoja predstavil technológiu pohonu všetkých štyroch kolies quattro a stál za sériou ďalších inovácií. Jeho ťaženie sa premietlo do povýšenia značky Audi na úroveň konkurencie v prémiovom segmente, ktorú stelesňujú Mercedes-Benz či BMW.

Piёch viedol vývoj kľúčových modelov Audi 80 a Audi 100, v roku 1983 sa stal viceprezidentom firmy a o päť rokov neskôr najvyšším šéfom značky.

Veľký obrat vo VW

Najväčšie momenty Piёchovej kariéry sa spájajú s pôsobením v materskom VW, kde sa posunul v roku 1993 rovno do funkcie výkonného šéfa.

Bolo to v čase, keď sa Volkswagen boril s veľkými stratami, biednou kvalitou a vysokými nákladmi. Podarilo sa mu ho nielen stabilizovať, ale dokonca vytiahnuť na vrchol automobilového priemyslu.

Stavil na techniku modulárnej montáže, vďaka ktorej VW efektívne využil úspory z rozsahu bez toho, aby musel výraznejšie prepúšťať. Značky Audi, Škoda a VW mohli používať až dve tretiny spoločných dielcov, píše agentúra Reuters.

Piёch neváhal rozšíriť impérium VW o množstvo nových značiek. V jednom roku sa rozrástlo o luxusné Bentley aj superšporty Lamborghini a Bugatti. Na konci roka 2012 už VW zastrešoval 12 značiek vrátane kamiónov Scania, Man a motocyklov Ducati. Jeho najväčším triumfom bola akvizícia značky Porsche.

Zlyhania génia

Nie všetky Piёchove nápady „zafungovali“. Jeho posadnutosť autami (a želanie vyrábať najlepšie vozidlá bez ohľadu na cenu) stála VW nemalé peniaze.

K nezdarom jeho éry možno pripočítať sedan VW Phaeton, superšportiak Bugatti Veyron či hatchback Audi A2.

Tieto tri kúsky patria podľa odhadu Maxa Warburtona, analytika spoločnosti Sanford Bernstein, k desiatke najväčších žrútov peňazí v modernej automobilovej histórii, uvádza Bloomberg.

„Vždy som sa spoliehal na svoj dobrý čuch na dopyt. Biznis a politika nikdy neodviedli moju pozornosť od misie vyvíjať a vyrábať atraktívne autá,“ cituje Reuters z Piёchovej autobiografie.

Počas celej kariéry podstupoval vysokú dávku rizika v snahe zatieniť svojho deda, ktorým bol Ferdinand Porsche, otec ikonického Volkswagenu Beetle (na príkaz Hitlera) a zakladateľ výrobcu športových vozidiel Porsche.

Nevyberané spôsoby, diktátorské črty

Genialitu a konštruktérske schopnosti Piёcha vyvažovali jeho nekonformné povahové črty. Pracovať s ním alebo pod ním nebývalo jednoduché.

Vďaka svojim danostiam a úspechom si vybudoval vo VW kultové postavenie. Vedel si nakloniť na svoju stranu mocných odborárskych bosov aj akcionárov.

Dobre známa však bola tiež kultúra strachu, ktorú vytváral vo firme. Nemecký týždenník Der Spiegel opisoval atmosféru vo VW ako „Severnú Kóreu bez pracovných táborov“.

Piёch mal vo zvyku verejne vypudiť svojich rivalov a neostýchal sa používať nevyberaný slovník. V roku 2006 podkopal pozíciu svojho nástupcu na poste výkonného riaditeľa VW Bernda Pischetsriedera.

Piёch najskôr povedal do novín, že predĺženie Pischetsriederovej zmluvy je otvorená záležitosť. Na ženevskom autosalóne potom sledoval, ako tento manažér nevie odpovedať na otázky o svojom ďalšom osude vo vedení VW. O niekoľko mesiacov bol vyhodený, uvádza Financial Times.

O tom, aký bol Piёch, svedčí spomienka bývalého viceprezidenta General Motors Boba Lutza. Raz zložil Piёchovi kompliment, ktorý sa týkal precízneho zhotovenia modelu Golf. Týkal sa netradične malých medzierok medzi dverami a karosériou, čo bolo ďaleko nad zvyklosti v autobrandži.

Piёchova odpoveď ho dostala. Odvetil, že si zavolal všetkých konštruktérov karosérie a výrobný tím do jednej miestnosti a povedal im: „Do šiestich týždňov chcem mať 3- až 4-milimetrové medzery na všetkom. Ak tak nebude, všetci v tejto miestnosti dostanete výpoveď.“

Neslávny koniec

Slávna Piёchova éra na čele Volkswagenu sa preňho neskončila idylicky. V roku 2002 sa vo svojich 65 rokoch stiahol z výkonného vedenia, no ďalej výrazne zasahoval do bežného chodu firmy z pozície šéfa dozornej rady.

Posledné roky pôsobenia Piёcha vo VW sa niesli v znamení zlých vzťahov. Nezhody vyústili do jeho izolácie a straty vplyvu.

V apríli 2015, pol roka pred vypuknutím aféry dieselgate, bol Piёch vytlačený z riadiacich orgánov VW. Príčinou sa stal prehratý spor s vtedajším riaditeľom Martinom Winterkornom, ktorému odmietal predĺžiť zmluvu.

V apríli 2017 Piёch pretrhol väzby s VW, keď predal svoj takmer 15-percentný podiel v holdingu Porsche SE. Rodinná spoločnosť vlastní vo Volkswagene kontrolný balík akcií.

Na verejnosti sa podľa Financial Times naposledy objavil o mesiac neskôr. Na valnom zhromaždení Porsche len ticho sedel. Doviezlo ho modré Porsche Panamera, ktoré šoférovala jeho manželka Ursula, bývalá členka predstavenstva VW.

Pred dvomi rokmi vzbudilo pozornosť Piёchovo tvrdenie, že vedenie Volkswagenu vedelo o manipuláciách s emisnými testami už pol roka pred vypuknutím škandálu.

Podvádzanie s emisnými testami naftových motorov stálo Volkswagen 30 miliárd eur, aféra spustila najväčšiu krízu v histórii automobilky.

 Čo povedali o Piёchovi:

„Piёch sa zapíše do histórie ako legenda automotive, rovnaká trieda ako Gottlieb Daimler, Henry Ford a Kiichiro Toyoda,“ povedal analytik Bernstein Research Max Warburton.

„Jeho najvýznamnejší úspech je, že vybudoval z ničoho najväčšiu a najúspešnejšiu automobilku na svete,“ vyzdvihol John Wolkonowicz, automobilový historik, ktorý pracoval v 90. rokoch v nemeckom Volkswagene ako konzultant.

„Bol si vedomý svojej moci, dokázal byť márnomyseľný a pomstychtivý – bol mužom, ktorému sa celkom páčilo, že sa ho ľudia viac boja, než aby ho milovali,“ napísal v komentári Süddeutsche Zeitung.

„Ferdinand bol bez pochýb brilantnou osobnosťou, skvelým konštruktérom a veľkým lídrom. Nie vždy som súhlasil s jeho diktátorským štýlom vedenia. Jeho motorom boli výsledky, nemal pochopenie pre zlyhania,“ spomína si bývalý viceprezident General Motors Bob Lutz.

„Bol tvrdý, zásadový, presný ako stroj. Čo sa týka vývoja automobilov, do vecí dosť zasahoval,“ hovorí predseda odborov v Škode Auto Jaroslav Povšík.