Denník N

Tomáš Bella o depresii a rokoch v Piane: Šokujúce je, že nikomu sa nič nezdalo zvláštne

Tomáš Bella. Foto N – Tomáš Benedikovič
Tomáš Bella. Foto N – Tomáš Benedikovič

Zakladateľ Piana a súčasný šéf spoplatnenia Denníka N rozpráva o časoch, keď tri roky viedol napokon mimoriadne úspešný globálny startup, ale aj pred kolegami tajil hlboké depresie.

Softvéry firmy Piano momentálne zabezpečujú spoplatnenie webu v 1300 médiách po celom svete, medzi jej klientov patria The Economist, Business Insider, Bloomberg, NBC Universal, The Atlantic či Hearst.

Firma Piano teraz sídli v New Yorku, minulý rok mala tržby vyše 11 miliónov dolárov. Za posledné tri roky sa jej príjmy dvihli šesťnásobne a dostala sa do prestížneho rebríčka 5-tisíc najrýchlejšie rastúcich amerických firiem. Obsadila v ňom 708. miesto.

V profile má napísané, že vznikla v roku 2010. Jej zakladateľ Tomáš Bella má v nej naďalej podiel, ktorý je však hlboko pod jedným percentom, z ktorého nedostáva žiadne dividendy a ani nepredpokladá, že by sa mu tento podiel podarilo niekedy predať za zaujímavú cenu.

Tomáš Bella pracoval ako riaditeľ Piana tri roky. Bol pri tom, keď na prechod k spoplatnenému webu začali prechádzať najväčšie slovenské, poľské a slovinské weby.

Z firmy odišiel v čase, keď sa investori rozhodli z Piana urobiť globálnu firmu. V tom čase už Bella trpel silnými depresiami, ktoré pravdepodobne naštartovala práve práca. Po liečbe sa už nevrátil k biznisu, ale začal znova písať pre Sme.

Rozhovor je zamknutý, voľná je ešte nasledujúca pasáž, v ktorej Tomáš Bella spomína na jeden zo svojich najväčších zážitkov z riaditeľovania v startupe Piano.

„V nejakom momente sa vo mne na stretnutí s investorom niečo zásadné zlomilo. Mali sme aj predtým hádky, ale väčšinou sme na seba nekričali. Až teraz som bol buď veľmi naštvaný, alebo v zlom stave, tak som začal na neho hovoriť sarkasticky. Mne sa to doteraz zdá, že ten sarkazmus bol OK, ale všetkým ostatným aj tým, čo boli na mojej strane, sa to nezdalo OK, takže som to prehnal. Na človeka dve alebo tri úrovne nado mnou a o 100 miliónov bohatšieho som teda začal veľmi sarkasticky rozprávať. On na mňa začal kričať a keby bol vulgárny, tak by to bolo asi v pohode. Ale on na mňa kričal: počkaj, čo ti urobíme, tak ťa zažalujeme, za to všetko, čo robíš, že sa z toho v živote nespamätáš.

Nevytiahol vulgarizmy, ale vytiahol takúto konkrétnu vec. A mal stopercentnú pravdu. Bol som v pozícii, že keby ma jeho firma zažalovala za úplne hocičo, napríklad že jazdím modrým autom, tak by som v živote nemal peniaze ísť tam ani na súd. Taká obrovská je nerovnosť v našich pozíciách.

Všetci mi hovorili, že to bolo len v naštvaní, že to mám ignorovať, ale ja som si uvedomil, ako ma majú tí ľudia v moci. Ani keď som bol kedysi 18-ročný stážista, nikdy v živote som nemal takú nízku pozíciu, ako keď som bol riaditeľ firmy, ale totálne v rukách niekoho, komu stačí, že na mňa podá nezmyselnú žalobu, a ja budem do smrti splácať niekomu peniaze, lebo sa nemôžem ani brániť v jeho krajine.“

V súčasnosti je Bella člen predstavenstva vydavateľa Denníka N, šéfuje vývoju jeho softvéru, riadi spoplatňovanie a príležitostne píše. Spomenúť si môžete napríklad na jeho reportáže z utečeneckých táborov v Sicílii, z Číny, z Japonska či z automobilovej časti Silicon Valley.

V rozhovore Tomášovi Bellovi tykám, pretože sme kolegovia vyše desať rokov.

Rozhovor sa týka najmä jeho rokov v Piane a toho, ako sa riadi firma, ak trpíte ťažkou chorobou.

Patril si medzi ľudí, ktorí vybudovali sme.sk ako silnú značku postavenú na obsahu zadarmo a príjmoch z inzercie. Chvíľu po tom, čo si zo Sme odišiel, si zrazu začal veriť v užitočnosť spoplatnenia webov a založil si Piano. Čo sa v tebe obrátilo?

V časoch Sme.sk som

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Rozhovory

Ekonomika

Teraz najčítanejšie