Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Panel expertov: Dvadsiatka top ekonómov o tom, čo sa preháňa a čo podceňuje, keď je reč o kríze

O kríze a spomalení hovoria Mikloš, Molnárová, Ódor, Kovalčík, Letovanec, Hagara, Haluš, Karpiš, Bláhová, Tóth, Svorenčík, Čechová, Vašáková, Hirman, Pikus, Novysedlák, Suďa, Melioris, Ježíková, Kišš, Ovčarik a Kahanec.

Dvadsiatke slovenských ekonómov, ktorých sme pozvali do Panelu expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ktoré témy, argumenty či informácie zo súčasnej diskusie o spomalení ekonomiky či kríze považujete za prehnané a ktoré sú, naopak, podľa vás podceňované?

Prečítajte si ich odpovede. Najprv Denníkom E vybrané citáty:

Už dávno sme mali mať prebytkové rozpočty, aby sme mohli využiť vankúš fiškálnych stimulov na zmiernenie dosahu recesie. Podobne ako sa to chystá robiť napríklad Nemecko.

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií 


Ak sa veľmi sústredíme na cyklické spomalenie a nebudeme vnímať dlhodobé trendy, veľmi ľahko sa môžeme ocitnúť v situácii, keď budeme dvojpercentný rast považovať za slušný výsledok.

Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS 


Tentoraz z krízy nikoho nevytiahne zlacnenie úverov, a preto spomalenie či stagnácia – keď príde – môže trvať oveľa dlhšie ako bývalo zvykom.

Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO


Z krátkodobého hľadiska by jednotlivé ministerstvá a ich podriadené organizácie mali okamžite eliminovať tzv. „neplánované nákupy tovarov a služieb“, ako aj dôsledne benchmarkovať ceny svojich nákupov.

Miriama Letovanec, šéfka tímu Implementačnej jednotky 


Zadlženie slovenských domácností v posledných rokoch rýchlo narástlo, keď domácnosti vo veľkej miere využili výrazný pokles úrokových sadzieb. Aj menšie zhoršenie situácie na trhu práce tak môžu domácnosti pociťovať oproti minulosti výraznejšie.

Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky     


Dnes na ulici som napríklad zistil, že slovenskému automobilovému priemyslu nemusí zasadiť citeľný úder len postupná automatizácia výroby, ale aj detinská čínska elektrická kolobežka. Stretol som totiž známeho, čo si ju kúpil do rodiny namiesto druhého auta.

Miroslav Pikus, IT špecialista


Keďže máme dáta z trhu práce, už zhruba pol roka sledujeme, že segmenty ako výroba a automobilový priemysel zaznamenávajú medziročný prepad o viac ako 20 percent.

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk 


Považujem to za prvé vážne prejavy možnej, ale nie nevyhnutnej globálnej krízy na začiatku konca uhľovodíkovej (fosílnej) éry našej civilizácie.

Karel Hirman, energetický analytik


Prekáža mi až démonické strašenie spomalením predpokladaného rastu. To, že ekonomika tento rok neporastie 3,5, ale len 2,5 percenta, neznamená, že príde vojna a nebude čo jesť.

Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky


Ak by sa z recesie kľuvala kríza, rástlo by aj napätie vo finančnom sektore. Tam však stres zatiaľ nevidno.

Juraj Karpiš, INESS


Náš ekonomický model je postavený na oceli, plastoch a polovodičoch, ktoré sa na Slovensku opracujú a pošlú do Nemecka. Tam sa sfinalizujú a predávajú do sveta. Preto nás primárne zaujíma kondícia nemeckého priemyslu. A tá nie je dobrá.

Libor Melioris, ekonóm, prezidentská kancelária


Mnohé štáty EÚ sa na možnosť budúcej krízy pripravili konsolidáciou svojich verejných financií – 14 štátov malo v roku 2018 prebytkový alebo vyrovnaný rozpočet – alebo štrukturálnymi reformami. Slovensko si dalo za cieľ vyrovnaný rozpočet v tomto roku, čo sa podľa viacerých inštitúcií už teraz ukazuje ako nereálne.

Lívia Vašáková, ekonomická analytička Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku


Závislosť vývoja slovenskej ekonomiky od zahraničia spôsobuje, že prípadné stimulačné opatrenia zo strany našej vlády by navyše mali len malý účinok.

Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 


Na jeseň 2008 predpovedala väčšina analytikov reálny rast slovenskej ekonomiky v roku 2009 okolo 5 – 6 %. Zníženie prognózy rastu jednou bankou na tri percentá vyvolalo vtedy veľké prekvapenie, pričom už aj slovenské predstihové indikátory naznačovali očakávaný mimoriadny prepad v priemysle.

Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk 


Venujeme veľkú pozornosť príčinám spomaľovania ekonomiky a nesústreďujeme sa na prípravu ochranných opatrení. Nezdravý rast miezd, zastavovanie exekúcií a bezbrehé oddlžovanie (často aj zneužívané) len podporujú ekonomickú nezodpovednosť.

Katarína Čechová, špecialistka na obchodné právo, senior partner v advokátskej kancelárii Čechová & Partners, s. r. o. 


V zdravotníctve vplyv krízy pocítime rovno z dvoch strán – pokles, prinajlepšom stagnácia príjmov a väčší tlak na výdavky, či už preto, že poskytovatelia budú musieť za menej peňazí ošetriť viac pacientov (keďže zvýšená nezamestnanosť má priamy vplyv na zvýšenie chorobnosti), alebo preto, že zákonom garantovaný rast platov (platový automat) bude uberať väčšiu časť koláča.

Jana Ježíková, špecialistka na zdravotníctvo


Monetárna politika mnohých krajín a eurozóny aj preto čoraz viac vstupuje do neprebádaného teritória záporných úrokových mier. Nikto nevie, či to bude vyslobodzujúci únik z anemického rastu a možnej recesie predznačenej invertovanou výnosovou krivkou amerických dlhopisov. Alebo či sa zvrátenými ekonomickými motiváciami zarobí na ešte väčšiu hospodársku a následne spoločenskú kataklizmu.

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime


Preceňovaný je zatiaľ najmä doterajší vplyv krízy na rozpočet a pripravenosť slovenských verejných financií na novú krízu. Podľa odhadov RRZ je kríza zodpovedná za 0,1 miliardy eur z diery v rozpočte na úrovni 1,1 miliardy eur. Ak by kríza naozaj nastala, diera sa len začne výrazne zväčšovať.

Ján Tóth, ekonóm, bývalý viceguvernér NBS


Kríza v roku 2009 bola výnimočná, taká silná by ďalšia recesia nemala byť.

Štefan Kišš, Hodnota za peniaze


Prepadla sa ziskovosť podnikov a výber dane z príjmov právnických osôb za rok 2018 (z minuloročného nárastu +5,5 % je pokles -4 %), takže štát bude musieť vracať vybrané preddavky a podniky budú musieť brzdiť rast platov, čím sa zrejme zníži aj spotreba (…) Koncoročný rast slovenskej ekonomiky bude významne horší, než sa dnes predpokladá, a niektorý z ďalších kvartálnych výsledkov môže predstavovať dokonca pokles.

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners


Odhadnúť krízu bez dostatočného množstva informácií o vývoji trhov, svetových ekonomík, geopolitickej situácie a finančnej situácie spoločností vo svete je hazard, takmer nemožné. Preto je potrebné brať s veľkou rezervou akékoľvek odhady a predikcie, ktoré sa snažia odpovedať na otázku o jej načasovaní a intenzite.

Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments


Sledujeme vcelku pokojný vývoj predstihových ukazovateľov, ako sú napríklad Baltic Dry Index alebo JPMorgan PMI index, ktorých pokles predznamenáva recesiu. Prvý z nich v roku 2019 prudko rastie, druhý  pozvoľne klesá. Kritici však hovoria, že tieto predstihové ukazovatele strácajú schopnosť predikovať recesiu.

Martin Kahanec, ekonóm, expert na trh práce


 

A teraz si prečítajte celé odpovede špičkových slovenských ekonómov na tému, čo sa podceňuje a čo preceňuje v debate o kríze či spomalení.

Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO                                                               

Spomalenie rastu

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Koronavírus: Finanční predstavitelia G20 podniknú kroky na obmedzenie vplyvov vírusu na globálne hospodárstvo (reuters)
  • Cesty: Otváranie obálok pre všetky tri časti v súťaži na veľkoplošné opravy ciest prvej triedy bude 28. februára
  • Brexit: Nové britské pasy sa budú vyrábať v Poľsku (čtk)
  • Investície: Spoločnosť miliardára Warrena Buffetta vďaka rastu akcií dosiahla rekordný zisk 81,5 miliardy dolárov (reuters)
  • Dane: Kedy sa vyplatí podať daňové priznanie a ako získať zaplatenú daň späť
Zdieľať

Ukázalo sa, aká hlúposť je celý Facebook, hodnotí Danko anketu o diaľničných známkach

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Andrej Danko v reakcii na vlastnú anketu na Facebooku povedal, že nebude tlačiť na zrušenie diaľničných známok. „Ukázalo sa, aká hlúposť je celý Facebook,“ komentoval predbežné výsledky, podľa ktorých 15- z vyše 16-tisíc hlasujúcich hlasovalo proti zrušeniu známok. Podľa predsedu SNS v ankete hlasujú ľudia z Ameriky a Afriky.

Minúta po minúte

Zdieľať

Epidémia koronavírusu má výrazný negatívny vplyv na cestovný ruch vo Francúzsku. Počet turistov je o 30 až 40 % nižší, než sa očakávalo.

„Samozrejme, že my vo Francúzsku máme menej turistov, asi o 30 %, 40 % menej, než sme očakávali,“ povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire v rozhovore pre CNBC na stretnutí ministrov financií a centrálnych bankárov skupiny G20 v Rijáde. „To má, samozrejme, veľký vplyv na francúzsku ekonomiku.“

Nákaza koronavírusom sa objavila koncom roka 2019 v čínskom meste Wu-chan a odvtedy na infekciu v Číne zomrelo takmer 2500 ľudí. Epidémia spôsobila hromadné rušenie letov a má negatívny vplyv na cestovný ruch prakticky po celom svete.

Francúzsko patrí medzi najnavštevovanejšie krajiny na svete. V roku 2018 krajinu navštívilo 89,4 milióna turistov a na cestovný ruch pripadá takmer 8 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Do Francúzska ročne prichádza okolo 2,7 milióna čínskych turistov. „V roku 2020 to, samozrejme, nebude to isté,“ uviedol Le Maire.

Francúzsko zatiaľ zaznamenalo 12 prípadov nákazy koronavírusom, z toho jeden smrteľný, vyplýva zo správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) datovanej 22. februára. (tasr)

Zdieľať

Otváranie obálok pre všetky tri časti v súťaži na veľkoplošné opravy ciest 1. triedy bude 28. februára, uviedla Slovenská správa ciest. Úrad pre verejné obstarávanie evidoval v súťaži tri námietky.

Podľa hovorkyne SSC Lucie Karelovej ich zamietol a v jednom prípade zastavil konanie z dôvodu späťvzatia námietky.

„ÚVO síce zamietol námietky uchádzačov, ale to neznamená, že vieme predpovedať výsledok, keďže celý proces obstarávania je ešte pred nami,“ poznamenala Karelová.

Budúci týždeň by sa tak mali otvárať obálky pre všetky tri časti, uskutočniť sa má aj vyhodnotenie ponúk a vyhodnotenie podmienok účasti, prípadné doplnenie ponúk a vysvetľovanie. „Ponuky všetkých uchádzačov musí komisia posúdiť. A až potom je možné zverejniť výsledok,“ dodala hovorkyňa.

Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) ešte v januári uviedol, že začiatok prác na veľkoplošných opravách ciest 1. triedy predpokladá na jar.

SSC v októbri vyhlásila novú súťaž na veľkoplošné opravy ciest 1. triedy, ktorá je rozdelená na časti. Cenu odhadla na 166,56 milióna eur bez DPH. SSC musela pôvodnú súťaž zrušiť na základe rozhodnutia ÚVO pre nerozdelenie zákazky na časti.

Zákazka zahŕňa opravy vozoviek na cestách 1. triedy výmenou degradovaných vrstiev krytu vozovky. Cieľom je zlepšenie prevádzkovej spôsobilosti krytu vozovky a predĺženie životnosti so zohľadnením vplyvu porúch na nižšie položené vrstvy vozovky.

Na cesty 1. triedy bolo zabezpečených 200 miliónov eur nad rámec rozpočtu na obdobie štyroch rokov. Za túto sumu sa malo každý zo štyroch rokov opraviť alebo zrekonštruovať približne 130 kilometrov ciest 1. triedy. (tasr)

Zdieľať

Nemecko, Francúzsko a ďalšie európske krajiny sa snažia zaviesť rýchlu celosvetovú daňovú reformu, ktorá by zabezpečila spravodlivejšie zdaňovanie veľkých digitálnych spoločností, ako sú Google, Apple, Amazon či Facebook, píše agentúra DPA.

Veľké digitálne firmy teraz dosahujú vysoké zisky v štátoch, kde nemajú oficiálne sídlo. Podľa odhadov vďaka tomu platia na daniach menej ako polovicu v porovnaní s priemyselnými podnikmi.

Celosvetové pravidlá, ktoré by zabezpečili, že digitálne podniky budú platiť dane tam, kde vytvárajú zisky, a nie v krajinách, kde majú registrované dcérske firmy, pripravuje Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Tá odhaduje, že nové pravidlá by mohli zvýšiť ročné daňové príjmy o 100 miliárd dolárov, podotýka agentúra Reuters.

„V tomto roku musíme dospieť k rozhodnutiu,“ uviedol dnes nemecký minister financií Olaf Scholz na stretnutí finančných predstaviteľov skupiny najväčších hospodárstiev sveta G20 v Rijáde. Aj francúzsky minister financií Bruno Le Maire sa domáha dosiahnutia kompromisnej dohody ohľadne daňovej reformy do konca tohto roka. Spojené štáty však majú voči plánovanému vyššiemu zdaneniu digitálnych spoločností výhrady. (čtk)

Zdieľať

Samsung zavrel v Južnej Kórei v súvislosti s koronavírusom továreň na mobilné telefóny. U jedného zo zamestnancov sa totiž potvrdila nákaza; zvyšku pracovníkov preto firma nariadila karanténu.

Naopak, v Číne, odkiaľ sa nákaza vlani v decembri začala šíriť, sa chystajú obnoviť prevádzku ďalšie podniky. Tie z odvetvia dopravy prevažne koncom februára a začiatkom marca.

„Tých kolegov, ktorí boli v kontakte s nakazeným zamestnancom, umiestnila firma do karantény a zabezpečila, aby ich testovali na prípadnú infekciu,“ uviedol Samsung.

Továreň, ktorá bude zatvorená iba do pondelka, sa nachádza v meste Kumi. Samsung tam vyrába len obmedzený počet najdrahších smartfónov, určených najmä pre domáci trh. Väčšinu mobilov vyrába Samsung vo Vietname a v Indii. (reuters, čtk)

Zdieľať

Neúspech rozpočtového samitu EÚ je pre Slovensko úspechom, povedal premiér Pellegrini. Dvojdňový samit o rozpočte na roky 2021 až 2027 sa skončil bez dohody. „Slovensko sa nikam neponáhľa, my máme dosť času,“ vyhlásil.

Podľa Pellegriniho sa skupine Priatelia kohézie, ktorá sa premenovala na Priateľov ambicióznej Európy, podarilo presadiť svoj hlas, potvrdiť jednotu, nenechať sa „rozbiť“ jednotlivými ponukami v prospech niekoľkých stoviek miliónov pre národné rozpočty a v konečnom dôsledku zastaviť rokovania a odložiť summit na neurčito.

Slovensko podľa Pellegriniho neprijme situáciu, že mu budú narastať národné výdavky do eurorozpočtu a v tom istom čase príde o dôležité príjmy v oblasti kohézie, z ktorých financujeme stavbu diaľnic či železníc, a aj o príjmy v prospech poľnohospodárov a rozvoja vidieka a regiónov.

Podľa jeho slov sa podobne vyjadrilo všetkých 17 kohéznych krajín, ktoré v piatok večer spoločne oznámili, že s návrhom, s akým prišiel Charles Michel a ktorý mierne upravila Európska komisia, nesúhlasia.

„Aj preto sa dnešný summit skončil bez dohody. Za takejto situácie je nedohoda pre Slovensko úspech,“ vysvetlil premiér s dodal, že lídri sa nedohodli na termíne ďalšieho summitu, čo podľa jeho slov môže trvať aj niekoľko mesiacov alebo sa k týmto rokovaniam vrátia koncom marca na okraj bežného summitu EÚ.

Pre dosiahnutie kompromisu je podľa neho potrebné namodelovať taký rozpočet, ktorý bude schopný financovať nové výzvy, ako je boj proti klimatickým zmenám, digitalizácia či veda, výskum a inovácie, ale nezabudne na tradičné politiky kohézie a poľnohospodárstva, ktoré sú základom európskej solidarity. Tu Slovensko chce zachovať financovanie kohéznej politiky minimálne v takej výške ako v súčasnom končiacom sa programovacom období.

Pellegrini upozornil, že proti zámeru kohéznych krajín sa postavili štyri krajiny označované ako „striedme“, ktoré chceli zoškrtať dlhodobý rozpočet do výšky jedného percenta hrubého národného produktu (HNP) EÚ.

„Došlo ku kolízii týchto dvoch názorov a teraz máme ďalšie mesiace na hľadanie kompromisu, ktorý sa však bude hľadať ťažko,“ priznal premiér. Slovensko je podľa neho za kompromisný návrh finančného rámca v úrovni od 1,00 do 1,3 percenta HNP. „Ja by som si želal, aby to bolo 1,15 percenta, to by bolo fajn,“ dodal.

Pellegrini upozornil, že so širokým konsenzuálnym návrhom všetkých členských krajín EÚ by mohol súhlasiť aj Európsky parlament, ktorý si predstavuje dlhodobý rozpočet vo výške 1,3 percenta HNP. „Ak by sa niektoré členské krajiny nemienili posunúť smerom k optimálnejšiemu rozpočtu, tak by bola vhodná doba užšie spolupracovať s Európskym parlamentom, a to by naše pozície ešte viac posilnilo,“ zhodnotil situáciu predseda vlády SR. (tasr)

Zdieľať

Slovensko a Maďarsko zvýšia kapacitu vzájomného plynovodného prepojenia na 5,3 miliardy kubických metrov zemného plynu za rok. Vyplýva to z memoranda, ktoré podpísali ministri Peter Žiga a Péter Szijjartó.

O čo ide:

  • Memorandum sa týka zatiaľ nie naplno využívaného plynovodu, ktorý od roku 2015 prepája slovenskú a maďarskú sústavu (spája Veľké Zlievce v okrese Veľký Krtíš a maďarskú obec Vecsés).
  • Zvýši sa najmä kapacita smerom z Maďarska na Slovensko – súčasná kapacita je 4,5 miliardy m3 plynu v smere do Maďarska a 1,8 miliardy m3 na Slovensko. Podľa projektu sa kapacita obojstranne zvýši na vyše 5 miliárd m3 plynu ročne.
  • Maďarsku projekt umožní prepraviť plyn prichádzajúci z južných prepojení a tento plyn sa môže distribuovať na západné alebo východné trhy.

Politické súvislosti:

  • Existuje konkurenčný návrh prepojenia sústav Rakúska a Maďarska. Presadzovala ho rakúska OMV, v Maďarsku však projekt narazil.
  • Žigovo vyjadrenie naznačuje, že Slovensko stojí za Maďarskom. Podľa Žigu z memoranda vyplýva, že netreba budovať plynovodné prepojenie medzi Maďarskom a Rakúskom. „Pretože tu je existujúca infraštruktúra, a pokiaľ sme v Európskej únii a EÚ podporuje využívanie existujúcich trás, tak nie je na takéto niečo dôvod,“ povedal. (tasr, n)
Zdieľať

Spoločnosť EP Power Europe (EPPE) z Energetického a průmyslového holdingu (EPH) českého podnikateľa Daniela Křetínskeho sa stane jediným vlastníkom nemeckej hnedouhoľnej elektrárne Schkopau.

ČTK to dnes povedal hovorca EPH Daniel Častvaj.

EPPE prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Saale Energie podpísala dohodu o odkúpení zhruba 58-percentného podielu v elektrárni od spoločnosti Uniper a celú elektráreň prevezme s účinnosťou od októbra 2021.

Dosiaľ mala Saale Energie v elektrárni podiel asi 42 percent.

Hnedouhoľná elektráreň Schkopau leží v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko a disponuje čistým inštalovaným výkonom približne 900 megawattov (MW).

Na porovnanie, hnedouhoľná elektráreň Počerady, ktorá patrí k najväčším uhoľným elektrárňam v ČR, má inštalovaný výkon päťkrát 200 MW. (čtk)

Zdieľať

Danko o hlasovaní na straníckom Facebooku týkajúcom sa zrušenia diaľničných známok: „Či to prejde, či nie, nie je téma dňa. Nik tu s nikým nerokuje,“ povedal. S Kotlebovcami podľa neho nerokujú tiež a nechávajú tomu voľný priebeh. Ešte stále by zákon mohla nepodpísať prezidentka, dodal.

Zdieľať

Andrej Danko ohlásil hlasovanie o diaľničných známkach. Ľudia majú hlasovať na Facebooku SNS o tom, či ich má strana podporiť. Čas majú do utorka do 10. hodiny, keď má parlament hlasovať aj o skrátenom konaní k 13. dôchodku.

Podobnú anketu nedávno s 11 otázkami spustil Igor Matovič. Diaľničné známky nepodporí Most-Híd ani Sme rodina.

„Nebudem s nikým rokovať, kto chce, nech hlasuje, kto nie, nech nehlasuje,“ povedal Danko o utorkovom hlasovaní.

Zdieľať

Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v januári zrýchlil na 1,4 percenta z decembrových 1,3 percenta. Potvrdili to dnes konečné údaje štatistického úradu Eurostat.

K zrýchleniu rastu prispelo zdražovanie energie. Inflácia však naďalej zostáva pod oficiálnym cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý sa nachádza tesne pod dvomi percentami.

ECB sa vlani v septembri rozhodla podporiť hospodársky rast a infláciu v eurozóne znížením depozitnej úrokovej sadzby hlbšie do záporného pásma a obnovením nákupu dlhopisov. Na januárovom zasadaní ponechala menovú politiku bez zmeny, oznámila však spustenie prvej revízie svojej stratégie od roku 2003.

Európska komisia minulý týždeň predpovedala, že v celom tomto roku sa rast spotrebiteľských cien v eurozóne zrýchlil na 1,3 percenta z vlaňajších 1,2 percenta. V budúcom roku by potom inflácia mala podľa Európskej komisie dosiahnuť 1,4 percenta. (čtk)

Medziročná miera inflácie v eurozóne a EÚ.
Medziročná miera inflácie v januári 2020. Zahrnuté je aj Spojené kráľovstvo, pretože ešte bolo členom EÚ.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať