Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Panel expertov: Dvadsiatka top ekonómov o tom, čo sa preháňa a čo podceňuje, keď je reč o kríze

O kríze a spomalení hovoria Mikloš, Molnárová, Ódor, Kovalčík, Letovanec, Hagara, Haluš, Karpiš, Bláhová, Tóth, Svorenčík, Čechová, Vašáková, Hirman, Pikus, Novysedlák, Suďa, Melioris, Ježíková, Kišš, Ovčarik a Kahanec.

Dvadsiatke slovenských ekonómov, ktorých sme pozvali do Panelu expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ktoré témy, argumenty či informácie zo súčasnej diskusie o spomalení ekonomiky či kríze považujete za prehnané a ktoré sú, naopak, podľa vás podceňované?

Prečítajte si ich odpovede. Najprv Denníkom E vybrané citáty:

Už dávno sme mali mať prebytkové rozpočty, aby sme mohli využiť vankúš fiškálnych stimulov na zmiernenie dosahu recesie. Podobne ako sa to chystá robiť napríklad Nemecko.

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií 


Ak sa veľmi sústredíme na cyklické spomalenie a nebudeme vnímať dlhodobé trendy, veľmi ľahko sa môžeme ocitnúť v situácii, keď budeme dvojpercentný rast považovať za slušný výsledok.

Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS 


Tentoraz z krízy nikoho nevytiahne zlacnenie úverov, a preto spomalenie či stagnácia – keď príde – môže trvať oveľa dlhšie ako bývalo zvykom.

Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO


Z krátkodobého hľadiska by jednotlivé ministerstvá a ich podriadené organizácie mali okamžite eliminovať tzv. „neplánované nákupy tovarov a služieb“, ako aj dôsledne benchmarkovať ceny svojich nákupov.

Miriama Letovanec, šéfka tímu Implementačnej jednotky 


Zadlženie slovenských domácností v posledných rokoch rýchlo narástlo, keď domácnosti vo veľkej miere využili výrazný pokles úrokových sadzieb. Aj menšie zhoršenie situácie na trhu práce tak môžu domácnosti pociťovať oproti minulosti výraznejšie.

Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky     


Dnes na ulici som napríklad zistil, že slovenskému automobilovému priemyslu nemusí zasadiť citeľný úder len postupná automatizácia výroby, ale aj detinská čínska elektrická kolobežka. Stretol som totiž známeho, čo si ju kúpil do rodiny namiesto druhého auta.

Miroslav Pikus, IT špecialista


Keďže máme dáta z trhu práce, už zhruba pol roka sledujeme, že segmenty ako výroba a automobilový priemysel zaznamenávajú medziročný prepad o viac ako 20 percent.

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk 


Považujem to za prvé vážne prejavy možnej, ale nie nevyhnutnej globálnej krízy na začiatku konca uhľovodíkovej (fosílnej) éry našej civilizácie.

Karel Hirman, energetický analytik


Prekáža mi až démonické strašenie spomalením predpokladaného rastu. To, že ekonomika tento rok neporastie 3,5, ale len 2,5 percenta, neznamená, že príde vojna a nebude čo jesť.

Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky


Ak by sa z recesie kľuvala kríza, rástlo by aj napätie vo finančnom sektore. Tam však stres zatiaľ nevidno.

Juraj Karpiš, INESS


Náš ekonomický model je postavený na oceli, plastoch a polovodičoch, ktoré sa na Slovensku opracujú a pošlú do Nemecka. Tam sa sfinalizujú a predávajú do sveta. Preto nás primárne zaujíma kondícia nemeckého priemyslu. A tá nie je dobrá.

Libor Melioris, ekonóm, prezidentská kancelária


Mnohé štáty EÚ sa na možnosť budúcej krízy pripravili konsolidáciou svojich verejných financií – 14 štátov malo v roku 2018 prebytkový alebo vyrovnaný rozpočet – alebo štrukturálnymi reformami. Slovensko si dalo za cieľ vyrovnaný rozpočet v tomto roku, čo sa podľa viacerých inštitúcií už teraz ukazuje ako nereálne.

Lívia Vašáková, ekonomická analytička Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku


Závislosť vývoja slovenskej ekonomiky od zahraničia spôsobuje, že prípadné stimulačné opatrenia zo strany našej vlády by navyše mali len malý účinok.

Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 


Na jeseň 2008 predpovedala väčšina analytikov reálny rast slovenskej ekonomiky v roku 2009 okolo 5 – 6 %. Zníženie prognózy rastu jednou bankou na tri percentá vyvolalo vtedy veľké prekvapenie, pričom už aj slovenské predstihové indikátory naznačovali očakávaný mimoriadny prepad v priemysle.

Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk 


Venujeme veľkú pozornosť príčinám spomaľovania ekonomiky a nesústreďujeme sa na prípravu ochranných opatrení. Nezdravý rast miezd, zastavovanie exekúcií a bezbrehé oddlžovanie (často aj zneužívané) len podporujú ekonomickú nezodpovednosť.

Katarína Čechová, špecialistka na obchodné právo, senior partner v advokátskej kancelárii Čechová & Partners, s. r. o. 


V zdravotníctve vplyv krízy pocítime rovno z dvoch strán – pokles, prinajlepšom stagnácia príjmov a väčší tlak na výdavky, či už preto, že poskytovatelia budú musieť za menej peňazí ošetriť viac pacientov (keďže zvýšená nezamestnanosť má priamy vplyv na zvýšenie chorobnosti), alebo preto, že zákonom garantovaný rast platov (platový automat) bude uberať väčšiu časť koláča.

Jana Ježíková, špecialistka na zdravotníctvo


Monetárna politika mnohých krajín a eurozóny aj preto čoraz viac vstupuje do neprebádaného teritória záporných úrokových mier. Nikto nevie, či to bude vyslobodzujúci únik z anemického rastu a možnej recesie predznačenej invertovanou výnosovou krivkou amerických dlhopisov. Alebo či sa zvrátenými ekonomickými motiváciami zarobí na ešte väčšiu hospodársku a následne spoločenskú kataklizmu.

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime


Preceňovaný je zatiaľ najmä doterajší vplyv krízy na rozpočet a pripravenosť slovenských verejných financií na novú krízu. Podľa odhadov RRZ je kríza zodpovedná za 0,1 miliardy eur z diery v rozpočte na úrovni 1,1 miliardy eur. Ak by kríza naozaj nastala, diera sa len začne výrazne zväčšovať.

Ján Tóth, ekonóm, bývalý viceguvernér NBS


Kríza v roku 2009 bola výnimočná, taká silná by ďalšia recesia nemala byť.

Štefan Kišš, Hodnota za peniaze


Prepadla sa ziskovosť podnikov a výber dane z príjmov právnických osôb za rok 2018 (z minuloročného nárastu +5,5 % je pokles -4 %), takže štát bude musieť vracať vybrané preddavky a podniky budú musieť brzdiť rast platov, čím sa zrejme zníži aj spotreba (…) Koncoročný rast slovenskej ekonomiky bude významne horší, než sa dnes predpokladá, a niektorý z ďalších kvartálnych výsledkov môže predstavovať dokonca pokles.

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners


Odhadnúť krízu bez dostatočného množstva informácií o vývoji trhov, svetových ekonomík, geopolitickej situácie a finančnej situácie spoločností vo svete je hazard, takmer nemožné. Preto je potrebné brať s veľkou rezervou akékoľvek odhady a predikcie, ktoré sa snažia odpovedať na otázku o jej načasovaní a intenzite.

Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments


Sledujeme vcelku pokojný vývoj predstihových ukazovateľov, ako sú napríklad Baltic Dry Index alebo JPMorgan PMI index, ktorých pokles predznamenáva recesiu. Prvý z nich v roku 2019 prudko rastie, druhý  pozvoľne klesá. Kritici však hovoria, že tieto predstihové ukazovatele strácajú schopnosť predikovať recesiu.

Martin Kahanec, ekonóm, expert na trh práce


 

A teraz si prečítajte celé odpovede špičkových slovenských ekonómov na tému, čo sa podceňuje a čo preceňuje v debate o kríze či spomalení.

Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO                                                               

Spomalenie rastu

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Žitňanská rieši pre Kolíkovú problém, ako budúci rok zastaviť zbytočné krachy firiem
  • Dane: Ministerstvo chystá zvýšenie spotrebnej dane z tabaku, škatuľka cigariet by zdražela o 40 a neskôr o ďalších 20 centov
  • Firmy: Chirana Medical obnovila výrobu po celozávodnej dovolenke, deväť pracovníkov malo koronavírus
  • Drevo: Lesy SR a spracovatelia začali rokovať o nových podmienkach
  • Reality: Skrachovaný outlet vo Voderadoch získala Koruna Finance Gustáva Lacu
  • Banky: ČSOB potvrdila spustenie Google Pay, zatiaľ pre karty Mastercard
  • USA: Riaditeľ Applu Tim Cook sa vďaka rastu cien akcií firmy stal dolárovým miliardárom
  • Francúzsko: Úrad na ochranu osobných údajov začal predbežne vyšetrovať TikTok
Zdieľať

U Sulíka chystajú druhé kilečko pre podnikateľov, možno aj dvesto zmien chcú mať pokope do konca augusta

Jana Kiššová a minister hospodárstva Richard Sulík. Foto – MH SR
Jana Kiššová a minister hospodárstva Richard Sulík. Foto – MH SR

Tím okolo ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) už začal pracovať na druhom balíčku opatrení pre podnikateľov. „Moje želanie by bolo, aby bolo možné založiť si živnosť už od 16 rokov,“ vraví Sulíkova poradkyňa Jana Kiššová.

Minúta po minúte

Zdieľať

Spravovanie výberu mýta vlastnými silami je pre Národnú diaľničnú spoločnosť podľa štúdie uskutočniteľnosti výhodnejšie ako prostredníctvom dodávateľa. Pri zabezpečení palubných jednotiek a zákazníckych služieb je to naopak.

Novú štúdiu zverejnila štátna diaľničná spoločnosť tento týždeň. (tasr, n)

Zdieľať

Skupina IHG prepustí približne desatinu z celkových 400-tisíc zamestnancov. Podnik prevádzkuje hotely pod značkami InterContinental, Regent či Crowne Plaza, prevádzkový zisk v 1. polroku mu klesol medziročne o 82 % na 74 mil. dolárov.

Obmedzovanie počtu pracovných miest IHG interne oznámila v júli. Podobne postupujú aj konkurenčné siete, napríklad najväčší európsky reťazec hotelov Accor, britský Whitbread či americká firma Hyatt Hotels.

„Dosah krízy na náš sektor nemožno podceňovať, ale ako sa obmedzenia uvoľňujú a turisti znova nadobúdajú dôveru, pozorujeme určité rané známky oživenia,“ povedal šéf IHG Keith Barr.

Akcie IHG v tomto roku stratili 20 %, dopoludnia mali k dobru zhruba 5 % na takmer 42 libier. (čtk, reuters)

Zdieľať

Európska komisia oznámila, že schválila Slovensku schému pôžičiek inovačným spoločnostiam za 25 miliónov eur. Systém bude spravovať Slovak Investment Holding, maximálna výška pôžičky je 800-tisíc eur.

  • Komisia schválila schému vďaka uvoľneným pravidlám štátnej pomoci v EÚ, ktoré umožňujú členským štátom jednoduchšie podporovať ekonomiky zasiahnuté koronakrízou.
  • Úvery pre firmy s inovatívnymi produktmi budú mať splatnosť od 18 do 36 mesiacov, samotná schéma bude môcť fungovať do konca tohto roka.
  • Pôžičky budú konvertibilné, čo obvykle znamená, že investor môže za dohodnutých podmienok zameniť poskytnuté peniaze za podiel vo firme.
Zdieľať

Štátne Lesy SR a minister pôdohospodárstva Ján Mičovský začali rokovať so spracovateľmi dreva o nových podmienkach a zmluvách. Nový manažment lesov ohlásil zrušenie viac než stovky rámcových kontraktov z čias bývalého vedenia.

  • Na stretnutie prišli podľa ministerstva desiatky zástupcov strategických obchodných partnerov.
  • Podnik koncom júla oznámil, že vypovie 119 rámcových zmlúv s objemom približne troch miliónov kubických metrov dodávok dreva.
  • Zmluvy označoval za nevýhodné, zároveň riaditeľ Lesov SR Matej Vigoda povedal, že na ich naplnenie by podnik nemal dosť dreva.
  • Platnosť vypovedaných zmlúv z čias bývalého vedenia z obdobia SNS sa podľa ministerstva skončí po uplynutí výpovedných lehôt, obvykle 6 alebo 12 mesiacov.
Zdieľať

Cigarety zdražejú na budúci rok o 40 centov, v roku 2023 opäť

Cena škatuľky cigariet sa má od februára budúceho roka zvýšiť o 40 centov a v roku 2023 o ďalších 20 centov. Počíta s tým novela zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorú predkladá ministerstvo financií na pripomienkovanie.

Ministerstvo pripomína, že vláda sa zaviazala zvýšiť podiel zdaňovania spotreby z negatívnych externalít a rezort pokračuje s mechanizmom tzv. daňového kalendára. Ten prináša pravidelné zvyšovanie spotrebnej dane z tabakových výrobkov. Jeho cieľom je transparentnosť a predvídateľnosť úpravy sadzieb spotrebnej dane na jednotlivé tabakové výrobky pre podnikateľskú verejnosť a aj predvídateľnosť daňových príjmov pre rozpočet verejnej správy.

Rezort tvrdí, že koncepcia mechanizmu úpravy daňových sadzieb je rozvrhnutá na nasledujúce 4 roky. Sadzby na tabakové výrobky sa zvýšia v dvoch krokoch, a to k 1. februáru 2021 a k 1. februáru 2023. Doteraz sa sadzby zvyšovali v 2 krokoch – k 1. februáru 2017 a k 1. februáru 2019.

Ministerstvo vraví, že týmto krokom reflektuje na vývoj v oblasti sadzbovej politiky v okolitých štátoch EÚ a zároveň smeruje k zabezpečeniu primeranej rovnováhy medzi daňovými príjmami a cieľmi v oblasti verejného zdravia.

Na úpravu sadzieb nadväzuje aj nastavenie lehôt dopredaja jednotlivých tabakových výrobkov. Pri cigaretách sa navrhuje 2-mesačná lehota ich dopredaja po zmene sadzby dane. To bude v praxi znamenať, že cigarety zdanené v súčasnosti platnou sadzbou dane, ktoré budú uvedené na slovenský trh do konca januára 2021, bude možné dopredávať do konca marca 2021. Rovnaký mechanizmus je pre cigarety navrhnutý aj pri zmene sadzby k 1. februáru 2023.

Súčasne sa má návrhom novely sprísniť prevoz tabakových výrobkov. Slovensko totiž do praxe zavádza smernicu EÚ, podľa ktorej sa začne využívať elektronická evidencia prepravovaného tovaru. Kým doteraz boli sprievodné dokumenty v klasickej papierovej podobe, po novom bude celý proces elektronický. K elektronickým dokumentom budú mať jednoduchý prístup dotknuté colné úrady odosielateľa aj príjemcu.

Rezort tvrdí, že opatrenie zníži administratívnu záťaž podnikateľov aj finančnej správy a systém zároveň poskytne väčšiu transparentnosť pri preprave tabakových výrobkov, čím sa eliminujú prípadné podvody.

Tabaková sekcia Slovenského združenia pre značkové výrobky (SZZV) sa obáva, že návrh na zdraženie cigariet povedie k cenovému šoku, ktorý môže viesť k nárastu nelegálneho dovozu a výroby tabakových výrobkov. Pripomína, že tento návrh preložilo už bývalé vedenie ministerstva pod vedením Ladislava Kamenického (Smer) a postoj SZZV sa odvtedy nezmenil.

„Vítame ochotu rezortu o budúcom vývoji daní diskutovať a veríme, že výsledkom bude nastavenie, ktoré nepoškodí trh ani spotrebiteľa,“ tvrdí združenie.

Zdieľať

Plynovod Nord Stream 2 bude dokončený v blízkej budúcnosti, povedal ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Projekt bol pozastavený po tom, ako naň americký prezident Donald Trump v decembri uvalil sankcie.

Nord Stream 2 má privádzať ruský plyn do Nemecka po dne Baltického mora. Spojené štáty plynovod dlhodobo kritizujú pre obavy z prílišnej závislosti Európy od plynu z Ruska.

Nemecký šéf diplomacie Heiko Maas dnes v Moskve povedal, že jeho krajina má právo sama rozhodovať o svojich zdrojoch energie. „Sankcie medzi partnermi sú rozhodne zlou cestou. Žiadna krajina nemá právo prostredníctvom hrozieb diktovať európsku energetickú politiku,“ uviedol Maas.

Hrozby od senátorov z USA

Maas sa nedávno v rozhovore s americkým ministrom zahraničia Mikom Pompeom sťažoval na trojicu amerických senátorov, ktorá pre Nord Stream 2 pohrozila sankciami prístavu v Sassnitzi na ostrove Rujana.

List senátorov adresovaný zástupcom prístavu vyvolal pobúrenie na nemeckej politickej scéne.

Kto buduje Nord Stream 2

Plynovodný projekt vedie Gazprom, ktorý ho z polovice financuje. Ďalšími partnermi sú spoločnosti OMV, Uniper, Wintershall, Royal Dutch Shell a Engie.

Nemecká firma Uniper varovala, že najnovšie sankčné snahy zo strany USA zvyšujú riziko, že Nord Stream 2 stroskotá. Najhorším variantom by podľa nej bolo, keby sa nikdy nedokončil. (čtk)

Zdieľať

Plynárenská spoločnosť Eustream naďalej počíta s tým, že v roku 2022 spustí do komerčnej prevádzky prepojenie medzi Slovenskom a Poľskom. Výstavbu podľa firmy krátkodobo skomplikovala pandémia, keď sťažila dopravu pracovníkov cez hranice.

Aktuálne sú zvarené dve tretiny rúr na 103-kilometrovom slovenskom úseku a takmer polovica rúr je uložená v ryhe, dodal hovorca Pavol Kubík.

„Pandémia ochorenia COVID-19 spôsobila na jar krátkodobé komplikácie, keď sa v dôsledku zavretých hraníc sťažilo cestovanie pracovníkov. Túto situáciu sa podarilo relatívne rýchlo vyriešiť v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR prostredníctvom výnimiek z opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR,“ uviedol Kubík. Práce podľa neho pokračujú na všetkých úsekoch stavby.

  • Na Slovensku sa stavba začína na kompresorovej stanici vo Veľkých Kapušanoch, končí sa v katastrálnom území obce Palota a ďalej pokračuje v Poľsku v dĺžke 61 kilometrov.
  • Hlavnou ideou prepojovacieho plynovodu Poľsko – Slovensko je dokončiť severojužné prepojenie vo východnej Európe, spojiť Baltské more s Jadranským, respektíve Čiernym morom a umožniť diverzifikáciu zdrojov zemného plynu do tejto časti Európy.
  • Predpokladané náklady na výstavbu na Slovensku boli 142 miliónov eur, z čoho časť sa plánovala pokryť grantom EÚ 55 miliónov eur a pôžičkou od Európskej investičnej banky 70 miliónov eur.
  • Väčšinový podiel v Eustreame má štát, manažérsky však firmu ovláda EPH. (tasr, n)
Zdieľať

Francúzsky úrad na ochranu osobných údajov CNIL začal s predbežným vyšetrovaním TikToku na základe sťažnosti prijatej v máji. Čínsku aplikáciu na zdieľanie videí už preverujú aj príslušné orgány v Spojených štátoch, EÚ i Holandsku.

Vyšetrovanie TikToku potvrdil hovorca CNIL, bližšie informácie k prípadu odmietol poskytnúť. Čínsky majiteľ aplikácie ByteDance rokuje s Microsoftom o predaji aktivít TikToku v USA a na ďalších trhoch, záujem prejavil i Twitter.

Prečo má TikTok problémy

Podľa amerických úradov predstavuje TikTok riziko pre národnú bezpečnosť vzhľadom na svoj prístup a zaobchádzanie s osobnými údajmi. Aplikácia je populárna najmä medzi tínedžermi – v USA ich používa TikTok viac ako Facebook či Twitter.

Európsky výbor pre ochranu údajov EDPB v júni informoval, že vytvorí pracovnú skupinu na preskúmanie aktivít TikToku v EÚ. Urobí to na žiadosť poslanca EP, ktorého znepokojujú metódy zberu údajov a riziká týkajúce sa bezpečnosti a ochrany súkromia.

Aj holandský úrad na ochranu súkromia už oznámil, že vyšetruje, ako TikTok spracúva údaje miliónov používateľov.

Hroziaci zákaz v USA

Americký prezident Donald Trump pohrozil zákazom TikToku. Dal firme ByteDance 45 dní na rokovania o predaji amerických operácií TikToku firme v USA. Lehota vyprší 15. septembra.

Šéf Bieleho domu minulý týždeň nariadil rozsiahle obmedzenia proti pôsobeniu čínskych sociálnych médií v Spojených štátoch. Americká vláda tvrdí, že ohrozujú národnú bezpečnosť, zahraničnú politiku a ekonomiku USA, pretože zbierajú citlivé údaje o používateľoch a firmách. (bloomberg, tasr, n)

Zdieľať

Počas koronakrízy pribudlo na Slovensku domácností s finančnou rezervou na menej než jeden mesiac: ich podiel stúpol zo 16 na 21 %. Vyplýva to z májového prieskumu Slovenskej sporiteľne, ktorý robila pomocou online dotazníkov.

Čo ešte ukázal prieskum

  • Zhoršenie finančnej situácie po pandémii očakávalo 31 % opýtaných, zlepšenie 24 %. Ďalších 45 % očakávalo, že ich postavenie sa nezmení.
  • Pribudlo ľudí nespokojných so svojou finančnou situáciou – pred krízou ich bolo podľa ankety 14 %, počas nej 32 %. Podiel spokojných klesol zo 49 % na 31 %.
  • Slovenská sporiteľňa uvádza, že prieskum pomocou internetových dotazníkov urobila s agentúrami Wavemaker a Zaraguza začiatkom mája 2020 na vzorke 1022 respondentov podľa zloženia populácie Slovenska vo veku 15 – 60 rokov, so zvýšeným podielom mladších respondentov do tridsiatich rokov.
Zdroj - Slovenská sporiteľňa
Zdroj – Slovenská sporiteľňa

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať