Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Panel expertov: Dvadsiatka top ekonómov o tom, čo sa preháňa a čo podceňuje, keď je reč o kríze

O kríze a spomalení hovoria Mikloš, Molnárová, Ódor, Kovalčík, Letovanec, Hagara, Haluš, Karpiš, Bláhová, Tóth, Svorenčík, Čechová, Vašáková, Hirman, Pikus, Novysedlák, Suďa, Melioris, Ježíková, Kišš, Ovčarik a Kahanec.

Dvadsiatke slovenských ekonómov, ktorých sme pozvali do Panelu expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ktoré témy, argumenty či informácie zo súčasnej diskusie o spomalení ekonomiky či kríze považujete za prehnané a ktoré sú, naopak, podľa vás podceňované?

Prečítajte si ich odpovede. Najprv Denníkom E vybrané citáty:

Už dávno sme mali mať prebytkové rozpočty, aby sme mohli využiť vankúš fiškálnych stimulov na zmiernenie dosahu recesie. Podobne ako sa to chystá robiť napríklad Nemecko.

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií 


Ak sa veľmi sústredíme na cyklické spomalenie a nebudeme vnímať dlhodobé trendy, veľmi ľahko sa môžeme ocitnúť v situácii, keď budeme dvojpercentný rast považovať za slušný výsledok.

Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS 


Tentoraz z krízy nikoho nevytiahne zlacnenie úverov, a preto spomalenie či stagnácia – keď príde – môže trvať oveľa dlhšie ako bývalo zvykom.

Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO


Z krátkodobého hľadiska by jednotlivé ministerstvá a ich podriadené organizácie mali okamžite eliminovať tzv. „neplánované nákupy tovarov a služieb“, ako aj dôsledne benchmarkovať ceny svojich nákupov.

Miriama Letovanec, šéfka tímu Implementačnej jednotky 


Zadlženie slovenských domácností v posledných rokoch rýchlo narástlo, keď domácnosti vo veľkej miere využili výrazný pokles úrokových sadzieb. Aj menšie zhoršenie situácie na trhu práce tak môžu domácnosti pociťovať oproti minulosti výraznejšie.

Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky     


Dnes na ulici som napríklad zistil, že slovenskému automobilovému priemyslu nemusí zasadiť citeľný úder len postupná automatizácia výroby, ale aj detinská čínska elektrická kolobežka. Stretol som totiž známeho, čo si ju kúpil do rodiny namiesto druhého auta.

Miroslav Pikus, IT špecialista


Keďže máme dáta z trhu práce, už zhruba pol roka sledujeme, že segmenty ako výroba a automobilový priemysel zaznamenávajú medziročný prepad o viac ako 20 percent.

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk 


Považujem to za prvé vážne prejavy možnej, ale nie nevyhnutnej globálnej krízy na začiatku konca uhľovodíkovej (fosílnej) éry našej civilizácie.

Karel Hirman, energetický analytik


Prekáža mi až démonické strašenie spomalením predpokladaného rastu. To, že ekonomika tento rok neporastie 3,5, ale len 2,5 percenta, neznamená, že príde vojna a nebude čo jesť.

Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky


Ak by sa z recesie kľuvala kríza, rástlo by aj napätie vo finančnom sektore. Tam však stres zatiaľ nevidno.

Juraj Karpiš, INESS


Náš ekonomický model je postavený na oceli, plastoch a polovodičoch, ktoré sa na Slovensku opracujú a pošlú do Nemecka. Tam sa sfinalizujú a predávajú do sveta. Preto nás primárne zaujíma kondícia nemeckého priemyslu. A tá nie je dobrá.

Libor Melioris, ekonóm, prezidentská kancelária


Mnohé štáty EÚ sa na možnosť budúcej krízy pripravili konsolidáciou svojich verejných financií – 14 štátov malo v roku 2018 prebytkový alebo vyrovnaný rozpočet – alebo štrukturálnymi reformami. Slovensko si dalo za cieľ vyrovnaný rozpočet v tomto roku, čo sa podľa viacerých inštitúcií už teraz ukazuje ako nereálne.

Lívia Vašáková, ekonomická analytička Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku


Závislosť vývoja slovenskej ekonomiky od zahraničia spôsobuje, že prípadné stimulačné opatrenia zo strany našej vlády by navyše mali len malý účinok.

Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 


Na jeseň 2008 predpovedala väčšina analytikov reálny rast slovenskej ekonomiky v roku 2009 okolo 5 – 6 %. Zníženie prognózy rastu jednou bankou na tri percentá vyvolalo vtedy veľké prekvapenie, pričom už aj slovenské predstihové indikátory naznačovali očakávaný mimoriadny prepad v priemysle.

Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk 


Venujeme veľkú pozornosť príčinám spomaľovania ekonomiky a nesústreďujeme sa na prípravu ochranných opatrení. Nezdravý rast miezd, zastavovanie exekúcií a bezbrehé oddlžovanie (často aj zneužívané) len podporujú ekonomickú nezodpovednosť.

Katarína Čechová, špecialistka na obchodné právo, senior partner v advokátskej kancelárii Čechová & Partners, s. r. o. 


V zdravotníctve vplyv krízy pocítime rovno z dvoch strán – pokles, prinajlepšom stagnácia príjmov a väčší tlak na výdavky, či už preto, že poskytovatelia budú musieť za menej peňazí ošetriť viac pacientov (keďže zvýšená nezamestnanosť má priamy vplyv na zvýšenie chorobnosti), alebo preto, že zákonom garantovaný rast platov (platový automat) bude uberať väčšiu časť koláča.

Jana Ježíková, špecialistka na zdravotníctvo


Monetárna politika mnohých krajín a eurozóny aj preto čoraz viac vstupuje do neprebádaného teritória záporných úrokových mier. Nikto nevie, či to bude vyslobodzujúci únik z anemického rastu a možnej recesie predznačenej invertovanou výnosovou krivkou amerických dlhopisov. Alebo či sa zvrátenými ekonomickými motiváciami zarobí na ešte väčšiu hospodársku a následne spoločenskú kataklizmu.

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime


Preceňovaný je zatiaľ najmä doterajší vplyv krízy na rozpočet a pripravenosť slovenských verejných financií na novú krízu. Podľa odhadov RRZ je kríza zodpovedná za 0,1 miliardy eur z diery v rozpočte na úrovni 1,1 miliardy eur. Ak by kríza naozaj nastala, diera sa len začne výrazne zväčšovať.

Ján Tóth, ekonóm, bývalý viceguvernér NBS


Kríza v roku 2009 bola výnimočná, taká silná by ďalšia recesia nemala byť.

Štefan Kišš, Hodnota za peniaze


Prepadla sa ziskovosť podnikov a výber dane z príjmov právnických osôb za rok 2018 (z minuloročného nárastu +5,5 % je pokles -4 %), takže štát bude musieť vracať vybrané preddavky a podniky budú musieť brzdiť rast platov, čím sa zrejme zníži aj spotreba (…) Koncoročný rast slovenskej ekonomiky bude významne horší, než sa dnes predpokladá, a niektorý z ďalších kvartálnych výsledkov môže predstavovať dokonca pokles.

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners


Odhadnúť krízu bez dostatočného množstva informácií o vývoji trhov, svetových ekonomík, geopolitickej situácie a finančnej situácie spoločností vo svete je hazard, takmer nemožné. Preto je potrebné brať s veľkou rezervou akékoľvek odhady a predikcie, ktoré sa snažia odpovedať na otázku o jej načasovaní a intenzite.

Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments


Sledujeme vcelku pokojný vývoj predstihových ukazovateľov, ako sú napríklad Baltic Dry Index alebo JPMorgan PMI index, ktorých pokles predznamenáva recesiu. Prvý z nich v roku 2019 prudko rastie, druhý  pozvoľne klesá. Kritici však hovoria, že tieto predstihové ukazovatele strácajú schopnosť predikovať recesiu.

Martin Kahanec, ekonóm, expert na trh práce


 

A teraz si prečítajte celé odpovede špičkových slovenských ekonómov na tému, čo sa podceňuje a čo preceňuje v debate o kríze či spomalení.

Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO                                                               

Spomalenie rastu

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Maroš Šefčovič vyhlásil, že Rusko a Ukrajina ukázali dobrú vôľu do ďalších rokovaní, ktoré by mohli viesť k uzavretiu novej zmluvy o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu. Podpredseda eurokomisie pre energetickú úniu to uviedol po ďalšom kole rokovaní so zástupcami oboch krajín. (čtk)

Zdieľať

Líder strany Za ľudí Andrej Kiska obvinil vládu zo zlyhania v súvislosti s prepúšťaním v košických oceliarňach U. S. Steel. Premiér Peter Pellegrini mu odkázal, že ako prezident mohol pomôcť riešiť situáciu vo fabrike, a vyčítal mu, že počas cesty do USA navštívil centrálu Facebooku namiesto U. S. Steelu.

Čo navrhuje Kiska: Podľa Kisku musí vláda v súvislosti s prepúšťaním v U. S. Steele, ako i v ďalších podnikoch na Slovensku, prijať konkrétne aj legislatívne opatrenia.

„Po prvé, už dnes je potrebné pripraviť legislatívny rámec na prácu v skrátenom pracovnom čase – ‚kurzarbeit‘, ako je to v Nemecku a iných krajinách, aby podniky nemuseli prepúšťať ľudí, ale mohli ich nechať pracovať, a aby štát vykryl prípadné finančné straty,“ uviedol bývalý prezident. V prípade straty práce vzniká podľa neho pre ľudí obrovský problém.

Zároveň je podľa neho potrebné pripraviť prepusteným ľuďom reálnu rekvalifikáciu. Uviedol, že podľa portálu ponúkajúceho voľné miesta bolo v Košiciach tento rok 12-tisíc voľných pracovných miest. Neobsadené miesta zahŕňajú oblasť informačnej techniky, programátorov do výroby či montérov.

„My potrebujeme automaticky, keď človek príde o miesto, pripraviť preňho skutočnú rekvalifikáciu. Nie administratívnu budovu, kde ľudia budú sedieť a niekto im bude hovoriť, ako sa majú motivovať v živote, ale skutočnú fabriku na reálne preškoľovanie podľa požiadaviek praxe,“ konštatoval.

V čom vidí zlyhanie: Kiska uviedol, že v košickom U. S. Steel už prišlo o prácu tento rok 1400 ľudí, pričom plánované zníženie stavu zamestnancov do roku 2021 je o 2500.

„Kríza postihuje nielen U. S. Steel, ale valí sa na celú našu krajinu, no tu už prepukla naplno,“ povedal.

Vládu obvinil, že zlyháva. Konštatoval, že sú aj objektívne dôvody problémov, ako je prepad ceny ocele, americko-čínska obchodná vojna i celkové znižovanie objednávok.

„Na druhej strane treba povedať, že vláda dala tomuto podniku opakovane finančnú podporu. Ak mu dala podporu, tak má právo klásť aj nepríjemné otázky: čo sa stalo, že sa vyviezla viac ako miliarda eur zisku zo Slovenska preč, prečo sa neinvestovalo strategicky do rozvoja fabriky, a prečo fabrika nie je pripravená na takéto obdobie?“ vyhlásil.

Premiérova odpoveď: Pellegrini reagoval, že Kiska mohol vo funkcii prezidenta priložiť ruku k spoločnému dielu a prispieť konkrétnymi činmi k riešeniu situácie v továrni.

„To by však počas svojej návštevy USA musel navštíviť centrálu tejto spoločnosti v Pittsburghu alebo nastoliť tento problém na stretnutiach na najvyššej úrovni, ktoré sa nikdy neuskutočnili. Pán Kiska totiž pred týmito štátnickými povinnosťami uprednostnil návštevu Facebooku a iné osobné priority, ktorým podriadil aj program cesty v USA,“ vyhlásil premiér. (tasr)

Zdieľať

Premiér Pellegrini sa stretol s predstaviteľmi zamestnávateľských zväzov, debatovali o spomalení ekonomického rastu. „Už zajtra zverejní ministerstvo hospodárstva akčný plán na podporu slovenskej ekonomiky a slovenského priemyslu,“ rečnil Pellegrini.

Za jeden z najvážnejších problémov označili na stretnutí slabú predvídateľnosť podnikateľského prostredia.

„Slovenský legislatívny proces je koncipovaný tak, že nielen vláda, ale aj parlament má svoju legislatívnu právomoc a rokovací poriadok umožňuje prijať zásadné zmeny v zásadných zákonoch tejto krajiny v priebehu dvoch mesiacov,“ povedal Pellegrini.

Aktuálne sa debatuje napríklad aj o minimálnej mzde.

„Veľkou témou bola síce minimálna mzda, ale ani jeden z predstaviteľov slovenských zamestnávateľov nemal problém s minimálnou mzdou ako takou,“ povedal Pellegrini, podľa ktorého je problém skôr v desiatkach iných zákonov, ktoré sú s minimálnou mzdou previazané.

Zdieľať

Ceny ropy dnes obnovili rast. Obchodníci vyhodnocujú riziká, ktoré prináša výpadok dodávok zo Saudskej Arábie po víkendovom útoku dronmi na jej ropnú infraštruktúru. Brent pridával pred 17:00 1,5 percenta na 64,14 dolára. (reuters)

Zdieľať

Tender na opravy za 200 miliónov bol nefér, rozhodol ÚVO. Cesty zostanú deravé

Sľubované opravy ciest za 200 miliónov za tejto vlády nebudú, lebo štátni cestári vyberali stavbárov cez diskriminačnú súťaž, ktorú musia zrušiť, informoval Trend.

Širší kontext: 

  • Stav ciest prvej triedy sa dlhodobo zhoršuje, čo prispieva k nehodám.
  • V roku 2004 bola v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave pätina ciest, v roku 2011 vyše polovica.
  • Po roku 2012 sa to trochu zlepšilo vďaka eurofondom, ale cesty sú stále v horšom stave než napríklad v roku 2005.
  • Je to preto, lebo štát v posledných rokoch preferoval nákladnú výstavbu diaľnic a cesty prvej triedy zanedbával.
  • Pritom investície do opráv ciest prvej triedy môžu byť efektívnejšie, čo zvykne odporúčať aj Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií.

Čo sa stalo:

Minister dopravy Árpád Érsek zabezpečil na opravy ciest peniaze zo štátneho rozpočtu. Súťaž vyhlásila Slovenská správa ciest v máji.

Hodnota zákazky 200 miliónov eur bez DPH je na slovenské pomery prelomová. Veľkoplošné opravy ciest sa v minulosti financovali len z eurofondov, aj to v menších objemoch.

Počas štyroch rokov po podpise zmluvy štát plánoval opraviť každoročne 130 kilometrov ciest prvej triedy vo všetkých ôsmich krajoch.

Ministerstvo a Slovenská správa ciest sa chceli pri výbere stavebných firiem vyhnúť nekonečným výberovým konaniam, ktoré stále niekto napáda a brzdí.

Preto plánovali vybrať v jednom veľkom tendri tri firmy a s nimi podpísať rámcové zmluvy na štyri roky.

Potom by im zadávali čiastkové zákazky na konkrétne cestné úseky, o ktoré mali tri firmy medzi sebou súťažiť v elektronickej aukcii.

Argumenty proti:

Takéto podmienky nevyhovovali menším stavebným firmám. Jeden z nich namietal na Úrade pre verejné obstarávanie, že pravidlá súťaže vytvárajú riziko „ťažkého kartelu“ a neodôvodnene diskriminujú väčšinu súťažiteľov.

Nespokojná firma podľa rozhodnutia úradu namietala, že súťaž „fakticky umožňuje splnenie podmienok výlučne rádovo pár hospodárskym subjektom s vysokou ekonomickou silou a vylučuje z hospodárskej súťaže malé a stredné podniky, čo je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní“.

Rozhodnutie o zrušení súťaže je už právoplatné. „Podľa navrhovateľa rozdelenie zákazky na menšie časti by, naopak, vylúčilo diskrimináciu a viedlo k súťaži viacerých súťažiteľov a vo finále by pre kontrolovaného prinieslo výhodnejšiu cenu,“ uvádza sa v rozhodnutí.

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR
Zdieľať

Tržbu v systéme eKasa aktuálne eviduje vyše 124 000 pokladníc z celkového počtu približne 220 000 evidovaných v systéme eKasa. Najviac nepripojených pokladníc je v sektore maloobchodu, tvrdí finančná správa.

Zo štatistík finančnej správy vyplýva, že 28,58 % z nepripojených pokladníc je v sektore maloobchod (potraviny, nápoje, textil, domáce potreby), nasleduje veľkoobchod s 12,89 % a ubytovacie a stravovacie zariadenia s 12 %.

Finančná správa upozorňuje podnikateľov, ktorí evidujú tržby v pokladnici a ešte neprešli na systéme eKasa, aby to urobili čo najskôr. Čas majú len do konca roka.

Počet pokladníc zapojených do systému eKasa stúpa. Aktuálne je v systéme eKasa evidovaných 218 154 pokladníc, z toho 124 204 už aj v systéme eKasa eviduje tržbu, teda vydáva pokladničné doklady.

Zdieľať

Na splatnosti pohľadávok zatiaľ nevidno žiadne problémy, v 3. kvartáli sa splatnosť dokonca skracovala

Platobné termíny v slovenskom strojárstve sú oveľa dlhšie ako pred rokom. Pred rokom si podľa platobného barometra firmy Atradius dovoľovali firmy svojim odberateľom splatiť faktúry do 33 dní, teraz je to až 44 dní. Podniky si tým zrejme chcú udržať konkurencieschopnosť v zahraničí.

Firma Atradius, ktorá sa venuje poisťovaniu pohľadávok, robila prieskum v treťom kvartáli tohto roka v siedmich krajinách na viac ako 1,5 tisícke firiem.

Z jej aktuálneho platobného barometra vyplýva, že firmy ešte stále zažívajú dobré časy, peniaze inkasujú včas častejšie ako pred rokom.

No snažia sa viac zaujať svojich obchodných partnerov tým, že im poskytujú obchodný úver. Jednoducho im dovolia zaplatiť s odloženou splatnosťou. A to nielen v strojárstve, ale celkovo.

Kým vlani podľa prieskumu dávalo obchodný úver svojim odberateľom viac ako 51 percent klientov, tento rok dovolilo platiť neskôr 91,5 percent firiem.

Je to najviac v tomto regióne, kde priemer predajov s úverom presahuje 67 percent.

Hlavné zistenia:

  • Firmy dávajú viac obchodných úverov, aby lepšie obstáli v konkurencii na zahraničných trhoch.
  • Potrebujú však stabilitu platobných podmienok ako kompromis medzi výhodami a nákladmi poskytovania úveru zákazníkom.
  • Preto vo všeobecnosti nie sú naklonení voľnejším platobným podmienkam. Väčšina slovenských podnikov v prieskume (77 %) vyžaduje zaplatenie faktúry od biznis klientov v priemere do 33 dní od fakturácie.
  • Je to síce viac oproti 31 dňom v minulom roku, no stále pod 37-dňovým regionálnym priemerom.
  • Firmy sa starajú o to, aby náklady na rozšírenie úverov neprevážili nad jeho výhodami. Napríklad pri upomienkovaní k neuhradeným faktúram sú oveľa aktívnejšie (57 %) ako ich kolegovia v krajinách strednej a východnej Európy (36%).

V ktorých sektoroch sa ukazuje najviac problémov:

  • Najvyššiu úroveň obchodného úverového rizika na domácom trhu vykazuje podľa prieskumu firmy Atradius slovenské stavebníctvo, kde je štvrtina faktúr po splatnosti.
  • Segmenty s najvyšším podielom pohľadávok odpísaných ako nevymožiteľných sú chémia a strojárstvo, ktoré prichádzajú o približne dve percentá pohľadávok.

Celkový obraz platobného sveta firiem je stále celkom pozitívny a firmy sú optimistické vo svojich očakávaniach.

  • Za posledný rok sa priemerná platobná disciplína biznis zákazníkov zlepšila. Zvýšili sa platby včas z 72,1 % pred rokom na aktuálnych 76,2 % faktúr.
  • Podniky na Slovensku tak zinkasujú oneskorené platby v priemere o tri dni skôr ako minulý rok (41 dní od fakturácie, oproti 45 dňom vlani).
  • Napriek tomu zostalo 22 percent  z celkovej hodnoty faktúr biznis odberateľom ku dňu termínu splatnosti bez úhrady.
  • Ak podnikom vypadnú príjmy pre zlú platobnú morálku, na 54 percent z nich to nemalo žiadne závažné dôsledky. Štvrtina však musela vyplatiť svojich vlastných dodávateľov s oneskorením alebo požiadať o predĺženie kontokorentného úveru.
  • Oveľa viac respondentov (81%) než v krajinách strednej a východnej Európy (60 %) očakáva, že platobná morálka ich biznis zákazníkov zostane počas nasledujúcich mesiacov bez zmeny.