Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Panel expertov: Dvadsiatka top ekonómov o tom, čo sa preháňa a čo podceňuje, keď je reč o kríze

O kríze a spomalení hovoria Mikloš, Molnárová, Ódor, Kovalčík, Letovanec, Hagara, Haluš, Karpiš, Bláhová, Tóth, Svorenčík, Čechová, Vašáková, Hirman, Pikus, Novysedlák, Suďa, Melioris, Ježíková, Kišš, Ovčarik a Kahanec.

Dvadsiatke slovenských ekonómov, ktorých sme pozvali do Panelu expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ktoré témy, argumenty či informácie zo súčasnej diskusie o spomalení ekonomiky či kríze považujete za prehnané a ktoré sú, naopak, podľa vás podceňované?

Prečítajte si ich odpovede. Najprv Denníkom E vybrané citáty:

Už dávno sme mali mať prebytkové rozpočty, aby sme mohli využiť vankúš fiškálnych stimulov na zmiernenie dosahu recesie. Podobne ako sa to chystá robiť napríklad Nemecko.

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií 


Ak sa veľmi sústredíme na cyklické spomalenie a nebudeme vnímať dlhodobé trendy, veľmi ľahko sa môžeme ocitnúť v situácii, keď budeme dvojpercentný rast považovať za slušný výsledok.

Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS 


Tentoraz z krízy nikoho nevytiahne zlacnenie úverov, a preto spomalenie či stagnácia – keď príde – môže trvať oveľa dlhšie ako bývalo zvykom.

Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO


Z krátkodobého hľadiska by jednotlivé ministerstvá a ich podriadené organizácie mali okamžite eliminovať tzv. „neplánované nákupy tovarov a služieb“, ako aj dôsledne benchmarkovať ceny svojich nákupov.

Miriama Letovanec, šéfka tímu Implementačnej jednotky 


Zadlženie slovenských domácností v posledných rokoch rýchlo narástlo, keď domácnosti vo veľkej miere využili výrazný pokles úrokových sadzieb. Aj menšie zhoršenie situácie na trhu práce tak môžu domácnosti pociťovať oproti minulosti výraznejšie.

Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky     


Dnes na ulici som napríklad zistil, že slovenskému automobilovému priemyslu nemusí zasadiť citeľný úder len postupná automatizácia výroby, ale aj detinská čínska elektrická kolobežka. Stretol som totiž známeho, čo si ju kúpil do rodiny namiesto druhého auta.

Miroslav Pikus, IT špecialista


Keďže máme dáta z trhu práce, už zhruba pol roka sledujeme, že segmenty ako výroba a automobilový priemysel zaznamenávajú medziročný prepad o viac ako 20 percent.

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk 


Považujem to za prvé vážne prejavy možnej, ale nie nevyhnutnej globálnej krízy na začiatku konca uhľovodíkovej (fosílnej) éry našej civilizácie.

Karel Hirman, energetický analytik


Prekáža mi až démonické strašenie spomalením predpokladaného rastu. To, že ekonomika tento rok neporastie 3,5, ale len 2,5 percenta, neznamená, že príde vojna a nebude čo jesť.

Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky


Ak by sa z recesie kľuvala kríza, rástlo by aj napätie vo finančnom sektore. Tam však stres zatiaľ nevidno.

Juraj Karpiš, INESS


Náš ekonomický model je postavený na oceli, plastoch a polovodičoch, ktoré sa na Slovensku opracujú a pošlú do Nemecka. Tam sa sfinalizujú a predávajú do sveta. Preto nás primárne zaujíma kondícia nemeckého priemyslu. A tá nie je dobrá.

Libor Melioris, ekonóm, prezidentská kancelária


Mnohé štáty EÚ sa na možnosť budúcej krízy pripravili konsolidáciou svojich verejných financií – 14 štátov malo v roku 2018 prebytkový alebo vyrovnaný rozpočet – alebo štrukturálnymi reformami. Slovensko si dalo za cieľ vyrovnaný rozpočet v tomto roku, čo sa podľa viacerých inštitúcií už teraz ukazuje ako nereálne.

Lívia Vašáková, ekonomická analytička Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku


Závislosť vývoja slovenskej ekonomiky od zahraničia spôsobuje, že prípadné stimulačné opatrenia zo strany našej vlády by navyše mali len malý účinok.

Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 


Na jeseň 2008 predpovedala väčšina analytikov reálny rast slovenskej ekonomiky v roku 2009 okolo 5 – 6 %. Zníženie prognózy rastu jednou bankou na tri percentá vyvolalo vtedy veľké prekvapenie, pričom už aj slovenské predstihové indikátory naznačovali očakávaný mimoriadny prepad v priemysle.

Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk 


Venujeme veľkú pozornosť príčinám spomaľovania ekonomiky a nesústreďujeme sa na prípravu ochranných opatrení. Nezdravý rast miezd, zastavovanie exekúcií a bezbrehé oddlžovanie (často aj zneužívané) len podporujú ekonomickú nezodpovednosť.

Katarína Čechová, špecialistka na obchodné právo, senior partner v advokátskej kancelárii Čechová & Partners, s. r. o. 


V zdravotníctve vplyv krízy pocítime rovno z dvoch strán – pokles, prinajlepšom stagnácia príjmov a väčší tlak na výdavky, či už preto, že poskytovatelia budú musieť za menej peňazí ošetriť viac pacientov (keďže zvýšená nezamestnanosť má priamy vplyv na zvýšenie chorobnosti), alebo preto, že zákonom garantovaný rast platov (platový automat) bude uberať väčšiu časť koláča.

Jana Ježíková, špecialistka na zdravotníctvo


Monetárna politika mnohých krajín a eurozóny aj preto čoraz viac vstupuje do neprebádaného teritória záporných úrokových mier. Nikto nevie, či to bude vyslobodzujúci únik z anemického rastu a možnej recesie predznačenej invertovanou výnosovou krivkou amerických dlhopisov. Alebo či sa zvrátenými ekonomickými motiváciami zarobí na ešte väčšiu hospodársku a následne spoločenskú kataklizmu.

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime


Preceňovaný je zatiaľ najmä doterajší vplyv krízy na rozpočet a pripravenosť slovenských verejných financií na novú krízu. Podľa odhadov RRZ je kríza zodpovedná za 0,1 miliardy eur z diery v rozpočte na úrovni 1,1 miliardy eur. Ak by kríza naozaj nastala, diera sa len začne výrazne zväčšovať.

Ján Tóth, ekonóm, bývalý viceguvernér NBS


Kríza v roku 2009 bola výnimočná, taká silná by ďalšia recesia nemala byť.

Štefan Kišš, Hodnota za peniaze


Prepadla sa ziskovosť podnikov a výber dane z príjmov právnických osôb za rok 2018 (z minuloročného nárastu +5,5 % je pokles -4 %), takže štát bude musieť vracať vybrané preddavky a podniky budú musieť brzdiť rast platov, čím sa zrejme zníži aj spotreba (…) Koncoročný rast slovenskej ekonomiky bude významne horší, než sa dnes predpokladá, a niektorý z ďalších kvartálnych výsledkov môže predstavovať dokonca pokles.

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners


Odhadnúť krízu bez dostatočného množstva informácií o vývoji trhov, svetových ekonomík, geopolitickej situácie a finančnej situácie spoločností vo svete je hazard, takmer nemožné. Preto je potrebné brať s veľkou rezervou akékoľvek odhady a predikcie, ktoré sa snažia odpovedať na otázku o jej načasovaní a intenzite.

Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments


Sledujeme vcelku pokojný vývoj predstihových ukazovateľov, ako sú napríklad Baltic Dry Index alebo JPMorgan PMI index, ktorých pokles predznamenáva recesiu. Prvý z nich v roku 2019 prudko rastie, druhý  pozvoľne klesá. Kritici však hovoria, že tieto predstihové ukazovatele strácajú schopnosť predikovať recesiu.

Martin Kahanec, ekonóm, expert na trh práce


 

A teraz si prečítajte celé odpovede špičkových slovenských ekonómov na tému, čo sa podceňuje a čo preceňuje v debate o kríze či spomalení.

Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO                                                               

Spomalenie rastu

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: AeroMobil nie je mŕtvy. Má však nového nečakaného súpera
  • Diskusia:  Ministri Richard Sulík a Milan Krajniak o riešení koronakrízy
  • Dôchodky: Krajniak zvažuje časť dôchodkovej reformy presadiť do ústavy netypickým „prílepkom“
  • Pomoc: V dotácii nájmov bude štát pokračovať, vláda poslala parlamentu novelu
  • Mýto: Štát spustí do konca mesiaca súťaž na časť mýtneho systému
  • Bývanie: Výška úverov poskytovaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa zvýši, parlament schválil novelu
  • Zdravotníctvo: Ochrana nemocníc pred exekúciami bude pokračovať v zúženej forme
  • Gastro: Od piatka budú platiť nové prísnejšie pravidlá pre terasy podnikov a reštaurácií
  • Firmy: IBM zruší v Európe 10-tisíc pracovných miest, môže sa to týkať aj Slovenska
  • Británia: Najväčšej komerčnej tlačiarni bankoviek v 1. polroku výrazne stúpol prevádzkový zisk
  • Automobilky: Neziskovka T&E hovorí, že výrobcovia klamú v údajoch o spotrebe a emisiách plug-in hybridov
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Vicepremiérka Remišová má pre občanov nachystané elektronické rúška. Mali by uľahčiť cestovanie

Koláž N, foto TASR, vizualizácia Slovensko IT
Koláž N, foto TASR, vizualizácia Slovensko IT

Vicepremiérka Veronika Remišová ukázala aplikáciu eRúško, s pomocou ktorej by mali občania zistiť, že boli v kontakte s infikovaným. Je tesne pred dokončením, no o nasadení má rozhodnúť ministerstvo zdravotníctva. Vývoj robila štátna firma Slovensko IT.

Týždeň v európskej ekonomike: Obchodnú politiku EÚ možno čaká „zelený“ obrat

Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová. EÚ sa môže pri obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu. Foto - TASR/AP
Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová. EÚ sa môže pri obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu. Foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • EÚ sa môže v obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu.
  • Európska komisia spustila diskusiu o pravidlách, ktoré výrazne ovplyvnia súkromných investorov.
  • V obchodných rokovaniach s Britániou sa ticho rodí nádej, do konca je ešte ďaleko.

Minúta po minúte

Skupine Kofola klesli za tri štvrťroky tržby medziročne o 1,2 % na 4,83 miliardy Kč (180 miliónov eur). Prevádzkový zisk pred odpismi EBITDA jej však stúpol o 5,3 % na 905,8 milióna Kč (35 miliónov eur).

Kofola to dnes oznámila v tlačovej správe.

Za samotný 3. kvartál Kofole tržby stúpli o 219,5 milióna na 2,08 miliardy korún (o 8,39 milióna na 80 miliónov eur), čo predstavuje 11,8 %. Hodnota ukazovateľa EBITDA v 3. štvrťroku narástla o 121,1 milióna korún (27,8 %) na 556,7 milióna korún (o 4,6 milióna eur na 21,3 milióna eur).

„Kofola si tak vytvorila rezervu na ekonomické výkyvy súvisiace s druhou vlnou pandémie koronavírusu,“ uviedla firma.

Generálny riaditeľ Kofoly Jannis Samaras uviedol, že v Českej republike a na Slovensku skupina oproti vlaňajšiemu tretiemu štvrťroku utŕžila o 21,4 % viac. „V oblasti nášho podnikania o úspechu roka vždy rozhoduje letná sezóna. Som rád, že tento rok sme ňou prešli najlepšie v histórii,“ uviedol Samaras. (čtk)

Heger už nemusí zrušiť IT zákazku, ktorú začal Kažimír. Externí členovia Rady ÚVO prehlasovali vedenie úradu

Ilustračné foto - Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Ministerstvo financií môže uzavrieť zmluvu s víťazom obstarávania na ekonomický IT systém za 56 miliónov eur z čias Petra Kažimíra. ÚVO síce pri kontrole argumentoval, že podmienky tendra mohli zvýhodniť niektorých záujemcov, no predsedu úradu Hliváka prehlasovala odvolacia rada.

Nemocnice majú byť aj naďalej chránené pred exekúciami. Pravidlá ochrany sa však majú zmeniť a po novom sa majú týkať všetkých, ktoré sú označené ako subjekty hospodárskej mobilizácie. Novelu schválil parlament.

Parlament o nej rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Ochrana nemocníc pred exekúciami sa mala pôvodne skončiť na konci roka.

Návrh vylučuje z možných exekúcií majetok zdravotníckych zariadení v prípade, že by exekúcia mohla ohroziť poskytovanie ústavne garantovaného práva na zdravotnú starostlivosť.

Z exekúcií sa vylučuje majetok zdravotníckych zariadení, prípadne majetok obce či samosprávneho kraja, ktorý je v správe zdravotníckych zariadení, ale i majetok právnickej osoby, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Rovnako sa z exekúcie majú vylúčiť i finančné prostriedky na účtoch na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. (tasr)

Radšej vyhorieť ako niečo vybavovať na registrových súdoch, hovorí podnikateľ

Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Lepšie je vyhorieť, ako niečo ísť vybavovať na úrady, a nieto ešte na súdy, tvrdí bratislavský podnikateľ, ktorý na zápis firmy do obchodného registra márne čaká už dva mesiace namiesto zákonných dvoch dní. Denník E píše aj o ďalších skúsenostiach podnikateľov.

Česká spoločnosť Eldis Pardubice uspela na Slovensku v novom výbere ministerstva obrany na dodávku radarov za 23,74 milióna eur pre vojenské letiská. Eldis vyšiel s najlepším hodnotením aj v predchádzajúcom výbere, no vylúčili ho, pretože nedodal potrebné dokumenty.

ČTK zistila informáciu z verejného registra. Eldis patrí do skupiny Czechoslovak Group zbrojára Michala Strnada.

Ministerstvo obrany najnovší výber dodávateľa rádiolokátorov nezrušilo napriek tomu, že Eldis Pardubice bola jedinou firmou, ktorá prejavila záujem o účasť a následne podala ponuku. Ministerstvo uviedlo, že cena za radary je primeraná. Česká spoločnosť podala ponuku len s mierne nižšou cenou oproti odhadovanej hodnote zákazky.

„Úspech v tendri na Slovensku si veľmi vážime jednak preto, že ide o veľmi významnú zákazku, ktorá nám zaistí prácu na budúce obdobie, jednak preto, že pôjde o zaujímavý referenčný projekt v krajine začlenenej do štruktúr NATO. V neposlednom rade vnímame na Slovensku potenciál aj na ďalšiu spoluprácu,“ povedal ČTK riaditeľ Eldisu Pardubice Aleš Jedlička.

Slovensko plánuje kúpiť tri súpravy rádiolokátorov na zabezpečenie letovej prevádzky na vojenských letiskách. Nová technika nahradí súčasné systémy, ktoré sú v prevádzke od 80. rokov a sú na konci svojej technickej životnosti.

Zrušená zákazka v časoch SNS

Ministerstvo obrany hľadalo dodávateľov letiskových radarov už za predchádzajúcej vlády. V roku 2018 úrad označil za najvýhodnejšiu práve ponuku od Eldis Pardubice. Zadávacie konanie, v ktorom česká firma ponúkala radary za 23,88 milióna eur vrátane počiatočnej logistickej podpory, však ministerstvo vlani zrušilo.

Zdôvodnilo to tým, že Eldis Pardubice nepredložil požadované dokumenty na posúdenie splnenia podmienok účasti. Česká firma to vtedy odôvodnila chybou jednotlivca. Ministerstvo potom vyhlásilo nové výberové konanie.

Ako pokračujú nákupy pre armádu

Okrem letiskových radarov sa Slovensko chystá kúpiť pre armádu 17 kusov 3D radarov rôzneho dosahu, hodnotu zákazky ministerstvo odhadlo na zhruba 155 miliónov eur. Nové vedenie ministerstva po februárových parlamentných voľbách podmienky výberu dodávateľov upravilo. O dodávkach rokuje s vládami 10 krajín. Česko medzi nimi nie je.

Nákup radarov je súčasťou rozsiahlej modernizácie zastaranej techniky ozbrojených síl Slovenska. Štát už podpísal kontrakt na kúpu 14 kusov najmodernejšej verzie amerických stíhačiek F-16, kúpil aj viacúčelové vojenské vrtuľníky a dopravné lietadlá. (čtk, e)

Jedna stena musí ísť preč. Hygienici spresňujú pravidlá pre terasy a podniky riešia, či tam ešte bude dosť teplo

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Terasy reštaurácií, ktoré tam chcú podávať jedlo, budú musieť mať od piatka najmenej jednu stenu odkrytú. Upravuje to nová vyhláška hygienikov, ktorá tentoraz už jednoznačne deklaruje, že čiastočná ochrana pred poveternostnými podmienkami je povolená.

Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA opäť vzrástol. V minulom týždni sa zvýšil o 30-tisíc na 778-tisíc, analytici počítali s poklesom. Ešte začiatkom novembra bolo nových žiadostí za týždeň okolo 700-tisíc.

V týždni do 7. novembra poberalo podľa ministerstva práce nejakú formu podpory v nezamestnanosti 20,5 milióna ľudí. V rovnakom týždni vlani ich bolo podstatne menej, len 1,5 milióna.

Najväčšia svetová ekonomika naďalej bojuje s dosahmi koronakrízy. Počet pozitívne testovaných od začiatku novembra denne prekračuje 100-tisíc. Koronavírusom sa v USA doposiaľ nakazilo vyše 12,6 milióna osôb, zhruba 260-tisíc ľudí s ochorením covid-19 zomrelo.

Ďalšie čísla z ekonomiky USA:

  • Pred vypuknutím pandémie týždenne žiadalo o dávky v nezamestnanosti približne 200-tisíc ľudí, koncom marca štatistika vyskočila na rekordných takmer 6,9 milióna žiadostí za týždeň.
  • Nezamestnanosť v októbri klesla na 6,9 %, trh práce však naďalej zostáva hlboko pod predkrízovou úrovňou.
  • Americký HDP v 3. štvrťroku stúpol v prepočte na celý rok o rekordných 33,1 % po tom, ako v 2. kvartáli vykázal v dôsledku pandémie historický prepad o 31,4 %. (čtk, reuters)

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala dotačnú schému pre cestovný ruch v koronakríze. Odobrila aj zníženie cestnej dane autodopravcom, kompenzácie pre letiskové spoločnosti a ďalšie ekonomické novely.

Schému pomoci pre cestovný ruch organizuje ministerstvo dopravy, parlament ju schvaľoval v zrýchlenom režime. Počíta s finančným príspevkom pri poklese tržieb o viac ako 40 %. Potrebuje ešte súhlas Európskej komisie.

Podpísané novely a zákony

(tasr, e)

ECB naznačila, že na budúci rok by mohla bankám zrušiť zákaz vyplácania dividend. Banky sa k nemu budú môcť vrátiť, len ak dokladujú, že ich bilancia zvládne výpadky v dôsledku pandémie.

O úvahách ECB v oblasti dividendovej politiky bánk píšu Financial Times s odkazom na podpredsedu jej dozornej rady Yvesa Merscha.

Keď sa na jar v Európe začala šíriť nákaza koronavírusom, ECB nariadila bankám v eurozóne, aby prerušili výplatu dividend a odkup svojich akcií, vďaka čomu im zostalo 30 miliárd eur. Bankový sektor odvtedy lobuje za to, aby aspoň silnejšie banky mohli začiatkom budúceho roka obnoviť dividendovú politiku.

Mersch sa obáva, že banky, ktoré ťažia z voľnejších požiadaviek na držanie kapitálu, budú chcieť vyplatiť jeho časť akcionárom. Predĺžiť zákaz výplaty dividend aj na budúci rok však podľa neho bude náročné.

ECB oficiálne neoznámi rozhodnutie o zrušení zákazu skôr než 10. decembra, keď má zverejniť nový ekonomický výhľad. (čtk)

Británia bude mať najvyšší rozpočtový deficit od 2. svetovej vojny. Vláda si požičia 394 miliárd libier, čo zodpovedá 19 % HDP. Kabinet zmiernil odhad prepadu ekonomiky v tomto roku, na budúci rok čaká miernejšie zotavenie.

V uplynulom fiškálnom roku do konca marca si vláda požičala 56 miliárd libier, čo bolo 2,5 % HDP. V auguste Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť (OBR) predpokladal, že vládne pôžičky tento rok dosiahnu 372,2 miliardy libier.

Podľa ministra financií Rishiho Sunaka britská ekonomika tento rok pravdepodobne klesne o rekordných 11,3 % a na budúci rok sa HDP zvýši o 5,5 %. V júli OBR očakával na tento rok prepad o 12,4 % a na rok 2021 rast o 8,7 %.

Sunak už skôr uviedol, že zatiaľ nie je čas začať s obmedzovaním pôžičiek, pretože ekonomika v 4. štvrťroku pravdepodobne opäť klesne kvôli koronavírusovým obmedzeniam.

Minister preto nedávno predĺžil plán ochrany pracovných miest do konca marca, rozšíril núdzové výdavky a zníženie daní. V súčasnosti odhaduje, že náklady na boj s koronavírusom dosiahnu v tomto roku 280 miliárd libier. (čtk, reuters)

Škoda Auto začala v Mladej Boleslavi so sériovou produkciou elektrického SUV Enyaq iV. Investícia do prestavby výrobnej linky dosiahla 32 miliónov eur. Denne sa vyrobí 350 kusov.

O spustení sériovej produkcie modelu Enyaq iV informuje Škoda Auto na internetovej stránke. Svoje prvé čisto elektrické SUV bude vyrábať na rovnakej linke ako modely Octavia a Karoq.

Enyaq stojí v základe zhruba 40-tisíc eur a má udávaný dojazd 510 kilometrov. Firma pripravovala mladoboleslavský závod na výrobu modelu od vlaňajšieho leta. (čtk)

Foto - Škoda Auto
Foto – Škoda Auto

Firma IBM plánuje zrušiť v Európe 10-tisíc pracovných miest, čo je pätina jej pracovnej sily v regióne. Škrty by sa mali najviac dotknúť Británie a Nemecka, nevyhnú sa pravdepodobne ani Poľsku, Slovensku, Taliansku a Belgicku.

IBM chce znížiť náklady v divízii služieb, ktorá bojuje so slabým rastom. Pracovné miesta by mali byť zredukované do polovice budúceho roka.

V októbri IBM informovala, že sa rozdelí na dve samostatné verejne obchodované spoločnosti. Zavŕši tak dlhoročnú snahu opustiť svoje skoršie aktivity a orientovať sa na cloudové služby, ktoré majú vyššiu ziskovú maržu.

Do samostatnej firmy IBM vyčlení divíziu infraštruktúrnych technologických služieb. Práve tejto jednotky, ktorá spravuje dátové centrá a poskytuje klientsky servis, sa škrty dotknú najviac. (čtk, bloomberg)

Ekonomika USA v 3. štvrťroku vzrástla v prepočte na celý rok o rekordných 33,1 %. Spresnené dáta ministerstva obchodu kopírujú jeho rýchly odhad z konca októbra. V 2. kvartáli americký HDP klesol podľa rovnakej metodiky o 31,4 %.

Fiškálna podpora, ktorú ekonomike USA poskytla z dôvodu pandémie vláda Donalda Trumpa, sa z väčšej časti skončila.

Ďalšie podporné opatrenia sa neočakávajú skôr, než po nástupe novozvoleného prezidenta Joea Bidena, čo bude 20. januára. Podľa analytikov to znamená, že ekonomika v 4. kvartáli výrazne spomalí.

Prepad amerického HDP za apríl až jún bol najhlbší minimálne od roku 1947, keď sa tieto údaje začali sledovať. Dôvodom bola pandémia. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať