Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Panel expertov: Dvadsiatka top ekonómov o tom, čo sa preháňa a čo podceňuje, keď je reč o kríze

O kríze a spomalení hovoria Mikloš, Molnárová, Ódor, Kovalčík, Letovanec, Hagara, Haluš, Karpiš, Bláhová, Tóth, Svorenčík, Čechová, Vašáková, Hirman, Pikus, Novysedlák, Suďa, Melioris, Ježíková, Kišš, Ovčarik a Kahanec.

Dvadsiatke slovenských ekonómov, ktorých sme pozvali do Panelu expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ktoré témy, argumenty či informácie zo súčasnej diskusie o spomalení ekonomiky či kríze považujete za prehnané a ktoré sú, naopak, podľa vás podceňované?

Prečítajte si ich odpovede. Najprv Denníkom E vybrané citáty:

Už dávno sme mali mať prebytkové rozpočty, aby sme mohli využiť vankúš fiškálnych stimulov na zmiernenie dosahu recesie. Podobne ako sa to chystá robiť napríklad Nemecko.

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií 


Ak sa veľmi sústredíme na cyklické spomalenie a nebudeme vnímať dlhodobé trendy, veľmi ľahko sa môžeme ocitnúť v situácii, keď budeme dvojpercentný rast považovať za slušný výsledok.

Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS 


Tentoraz z krízy nikoho nevytiahne zlacnenie úverov, a preto spomalenie či stagnácia – keď príde – môže trvať oveľa dlhšie ako bývalo zvykom.

Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO


Z krátkodobého hľadiska by jednotlivé ministerstvá a ich podriadené organizácie mali okamžite eliminovať tzv. „neplánované nákupy tovarov a služieb“, ako aj dôsledne benchmarkovať ceny svojich nákupov.

Miriama Letovanec, šéfka tímu Implementačnej jednotky 


Zadlženie slovenských domácností v posledných rokoch rýchlo narástlo, keď domácnosti vo veľkej miere využili výrazný pokles úrokových sadzieb. Aj menšie zhoršenie situácie na trhu práce tak môžu domácnosti pociťovať oproti minulosti výraznejšie.

Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky     


Dnes na ulici som napríklad zistil, že slovenskému automobilovému priemyslu nemusí zasadiť citeľný úder len postupná automatizácia výroby, ale aj detinská čínska elektrická kolobežka. Stretol som totiž známeho, čo si ju kúpil do rodiny namiesto druhého auta.

Miroslav Pikus, IT špecialista


Keďže máme dáta z trhu práce, už zhruba pol roka sledujeme, že segmenty ako výroba a automobilový priemysel zaznamenávajú medziročný prepad o viac ako 20 percent.

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk 


Považujem to za prvé vážne prejavy možnej, ale nie nevyhnutnej globálnej krízy na začiatku konca uhľovodíkovej (fosílnej) éry našej civilizácie.

Karel Hirman, energetický analytik


Prekáža mi až démonické strašenie spomalením predpokladaného rastu. To, že ekonomika tento rok neporastie 3,5, ale len 2,5 percenta, neznamená, že príde vojna a nebude čo jesť.

Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky


Ak by sa z recesie kľuvala kríza, rástlo by aj napätie vo finančnom sektore. Tam však stres zatiaľ nevidno.

Juraj Karpiš, INESS


Náš ekonomický model je postavený na oceli, plastoch a polovodičoch, ktoré sa na Slovensku opracujú a pošlú do Nemecka. Tam sa sfinalizujú a predávajú do sveta. Preto nás primárne zaujíma kondícia nemeckého priemyslu. A tá nie je dobrá.

Libor Melioris, ekonóm, prezidentská kancelária


Mnohé štáty EÚ sa na možnosť budúcej krízy pripravili konsolidáciou svojich verejných financií – 14 štátov malo v roku 2018 prebytkový alebo vyrovnaný rozpočet – alebo štrukturálnymi reformami. Slovensko si dalo za cieľ vyrovnaný rozpočet v tomto roku, čo sa podľa viacerých inštitúcií už teraz ukazuje ako nereálne.

Lívia Vašáková, ekonomická analytička Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku


Závislosť vývoja slovenskej ekonomiky od zahraničia spôsobuje, že prípadné stimulačné opatrenia zo strany našej vlády by navyše mali len malý účinok.

Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 


Na jeseň 2008 predpovedala väčšina analytikov reálny rast slovenskej ekonomiky v roku 2009 okolo 5 – 6 %. Zníženie prognózy rastu jednou bankou na tri percentá vyvolalo vtedy veľké prekvapenie, pričom už aj slovenské predstihové indikátory naznačovali očakávaný mimoriadny prepad v priemysle.

Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk 


Venujeme veľkú pozornosť príčinám spomaľovania ekonomiky a nesústreďujeme sa na prípravu ochranných opatrení. Nezdravý rast miezd, zastavovanie exekúcií a bezbrehé oddlžovanie (často aj zneužívané) len podporujú ekonomickú nezodpovednosť.

Katarína Čechová, špecialistka na obchodné právo, senior partner v advokátskej kancelárii Čechová & Partners, s. r. o. 


V zdravotníctve vplyv krízy pocítime rovno z dvoch strán – pokles, prinajlepšom stagnácia príjmov a väčší tlak na výdavky, či už preto, že poskytovatelia budú musieť za menej peňazí ošetriť viac pacientov (keďže zvýšená nezamestnanosť má priamy vplyv na zvýšenie chorobnosti), alebo preto, že zákonom garantovaný rast platov (platový automat) bude uberať väčšiu časť koláča.

Jana Ježíková, špecialistka na zdravotníctvo


Monetárna politika mnohých krajín a eurozóny aj preto čoraz viac vstupuje do neprebádaného teritória záporných úrokových mier. Nikto nevie, či to bude vyslobodzujúci únik z anemického rastu a možnej recesie predznačenej invertovanou výnosovou krivkou amerických dlhopisov. Alebo či sa zvrátenými ekonomickými motiváciami zarobí na ešte väčšiu hospodársku a následne spoločenskú kataklizmu.

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime


Preceňovaný je zatiaľ najmä doterajší vplyv krízy na rozpočet a pripravenosť slovenských verejných financií na novú krízu. Podľa odhadov RRZ je kríza zodpovedná za 0,1 miliardy eur z diery v rozpočte na úrovni 1,1 miliardy eur. Ak by kríza naozaj nastala, diera sa len začne výrazne zväčšovať.

Ján Tóth, ekonóm, bývalý viceguvernér NBS


Kríza v roku 2009 bola výnimočná, taká silná by ďalšia recesia nemala byť.

Štefan Kišš, Hodnota za peniaze


Prepadla sa ziskovosť podnikov a výber dane z príjmov právnických osôb za rok 2018 (z minuloročného nárastu +5,5 % je pokles -4 %), takže štát bude musieť vracať vybrané preddavky a podniky budú musieť brzdiť rast platov, čím sa zrejme zníži aj spotreba (…) Koncoročný rast slovenskej ekonomiky bude významne horší, než sa dnes predpokladá, a niektorý z ďalších kvartálnych výsledkov môže predstavovať dokonca pokles.

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners


Odhadnúť krízu bez dostatočného množstva informácií o vývoji trhov, svetových ekonomík, geopolitickej situácie a finančnej situácie spoločností vo svete je hazard, takmer nemožné. Preto je potrebné brať s veľkou rezervou akékoľvek odhady a predikcie, ktoré sa snažia odpovedať na otázku o jej načasovaní a intenzite.

Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments


Sledujeme vcelku pokojný vývoj predstihových ukazovateľov, ako sú napríklad Baltic Dry Index alebo JPMorgan PMI index, ktorých pokles predznamenáva recesiu. Prvý z nich v roku 2019 prudko rastie, druhý  pozvoľne klesá. Kritici však hovoria, že tieto predstihové ukazovatele strácajú schopnosť predikovať recesiu.

Martin Kahanec, ekonóm, expert na trh práce


 

A teraz si prečítajte celé odpovede špičkových slovenských ekonómov na tému, čo sa podceňuje a čo preceňuje v debate o kríze či spomalení.

Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO                                                               

Spomalenie rastu

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Šéf žilinskej Kie: Aspoň raz mesačne sa pracuje dlhšie, lebo druhá zmena stojí v dopravnej zápche

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Chýbajúca diaľnica na Kysuciach pravidelne komplikuje výrobu v žilinskej automobilke Kia. „Len pred dvoma dňami museli operátori zostať v práci dlhšie, pretože ďalšia zmena sedela v autobusoch v dopravnej zápche,“ opisuje v rozhovore šéf závodu Kyong-Jae Lee.

Minúta po minúte

Zdieľať

Premiér Pellegrini verí, že by rozpočet mohol v parlamente prejsť aj napriek „ťažkým diskusiám“. „Bez nejakých drastických zmien by sme mohli nájsť zhodu v parlamente,“ uviedol po výjazdovom rokovaní vlády v Slavošovciach.

O návrhu rozpočtu bude na nadchádzajúcej novembrovej schôdzi rokovať parlament. Predseda SNS Andrej Danko však v utorok upozornil na to, že prijatie rozpočtu je ohrozené, aj strana SaS hovorí o stiahnutí tohto návrhu.

„Pre štát je lepšie, keď je stanovený riadny rozpočet. Samozrejme, že štát sa vie vyrovnať aj s inými režimami, ale nemyslím si, že je momentálne cieľom politických strán hnať krajinu do rozpočtového provizória,“ povedal Pellegrini.

Podľa neho by to ani nevyslalo dobrý signál navonok. „Preto sa minister financií Ladislav Kamenický (Smer) bude snažiť udržať diskusiu pod kontrolou tak, aby nedošlo k nejakej dramatickej zmene parametrov rozpočtu, ktoré by výrazne posúvali deficit, zhoršovali to riziko, lebo vtedy by pravdepodobne zasiahla Európska komisia. To si nikto z nás neželá,“ zhodnotil premiér s tým, že sa bude snažiť získať pre rozpočet čo najširšiu politickú podporu.

V súvislosti s hodnotením rozpočtu Európskou komisiou uviedol, že to nevidí až tak dramaticky. „Sme v skupine číslo tri, ktorá je však rozdelená na dve skupiny. Na tú, kde je riziko väčšie a kde je menšie. Slovensko je v tej lepšej skupine. Sú to skupiny krajín, u ktorých je konštatované, že existujú riziká odchýlenia sa od stanovených cieľov. To nie je hodnotenie, ktoré by zamietlo rozpočet. Hodnotenie nepovažujem za nejako extra dramatické.“ (tasr)

Zdieľať

Španielsky súd rozhodol, že Ryanair nemôže vyberať poplatky za príručnú batožinu. Rozsudok je výsledkom sťažnosti nemenovanej cestujúcej na túto politiku, ktorú najväčší nízkonákladový dopravca v Európe zaviedol minulý rok.

Ryanair vyberá poplatky od pasažierov, ak si berú do lietadla viac ako len jednu menšiu tašku.

Spoločnosť sa zatiaľ k rozhodnutiu súdu nevyjadrila.

Cestujúca, ktorá letela z Madridu do Bruselu, sa obrátila na súd po tom, ako ju personál leteckej spoločnosti prinútil zaplatiť 20 eur za to, že si vzala na palubu 10-kilogramovú batožinu.

Súd nariadil spoločnosti Ryanair, aby jej vrátila 20 eur plus úrok, ale podľa súdnych dokumentov zamietol žiadosť o kompenzáciu vo výške ďalších 10 eur za nepríjemný zážitok.

Sudkyňa rozhodla, že takáto príručná batožina sa môže vzhľadom na veľkosť a hmotnosť ľahko prepravovať v kabíne, pričom poukázala na španielske predpisy, ktoré umožňujú cestujúcim vziať si na palubu príručnú batožinu bez dodatočných poplatkov.

Sudkyňa označila poplatok za zneužitie a dodala, že „obmedzuje práva, ktoré cestujúcim priznáva zákon“, a vyhlásila ho za neplatný v Španielsku.

Zamietla však požiadavku na odškodnenie, pričom uviedla, že aj keď „cestujúca v čase nástupu na palubu zažila hnev a bezmocnosť, keď musela zaplatiť ďalšie nepredvídané náklady, jej nepohodlie nedosiahlo úroveň, ktorá by bola dôvodom na odškodnenie“.

Súd vo vyhlásení uviedol, že proti jeho rozhodnutiu sa nemožno odvolať. (reuters, tasr)

Zdieľať

Continental prepustí vyše 5-tisíc ľudí. Slovenské závody v pláne škrtov nespomína

Continental zruší do roku 2028 vyše 5-tisíc pracovných miest, prepúšťanie súvisí s redukciou výroby v divízii motorov. Dodávateľa dielcov pre automobilový priemysel postihol pokles dopytu po autách a posun k elektromobilom.

K osekaniu produkcie v oblasti motorov vedú Continental prísnejšie emisné pravidlá, ktoré ohrozujú dopyt po dielcoch na spaľovacie motory, píše Reuters.

Redukcia sa týka viacerých závodov v západnej Európe, vrátane domáceho Nemecka, a v Spojených štátoch.

Continental zamestnáva celosvetovo vyše 240-tisíc ľudí.

Kde sú ohrozené pracovné miesta:

  • V roku 2024 skončí závod v nemeckom Rodingu, ktorý vyrába hydraulické dielce na benzínové a naftové motory. Zanikne v ňom zhruba 520 pracovných miest.
  • 850 miest je ohrozených v Limbachu-Oberfrohne po ukončení výroby súčiastok na dieselové motory v roku 2028.
  • V nemeckom Babenhausene môže skončiť 2200 ľudí.
  • 720 miest zanikne v roku 2024 v americkej továrni v Newport News, kde sa vyrábajú hydraulické súčiastky na benzínové motory.
  • V talianskej Pise skončí 750 zamestnancov, výroba komponentov na benzínové motory sa má skončiť v roku 2028.

Continental plánuje začať rozhovory aj so zástupcami zamestnancov v španielskom Rubi, kde vyrába analógové zobrazovacie systémy. Pracuje tam 760 ľudí.

Firma už v septembri avizovala, že počas najbližších 10 rokov uvoľní zhruba desatinu pracovnej sily a zavrie niekoľko závodov v Nemecku, USA, Taliansku a Malajzii.

Slovensko sa škrtom zrejme vyhne:

Continental je veľkým zamestnávateľom aj na Slovensku, kde preň pracuje takmer 7000 ľudí.

Prepúšťanie vo štvorici slovenských fabrík sa v plánoch zoštíhľovania nespomína.

Na Slovensku má Continental dva pneumatikárske závody v Púchove, jeden vo Zvolene (brzdové komponenty) a v Dolných Vesteniciach (pružiace elementy).

Všetky štyri závody sú v dobrej forme a generujú slušné zisky.

Zdieľať

Britániou sa valí vlna zatvárania obchodov. Za prvých deväť mesiacov roka skončilo zhruba 5800 maloobchodných predajní, o 77 % viac ako za celý vlaňajšok, vyplýva zo štatistík spoločnosti Centre for Retail Research.

Údaje sa týkajú maloobchodníkov s najmenej 10 predajňami, píše portál Retailgazette.co.uk.

Zatváranie prevádzok súvisí s vysokými nákladmi, nízkou ziskovosťou, rýchlym rastom online predaja, nedostatkom investícií a slabým plánovaním, tvrdí Joshua Bamfield, riaditeľ spoločnosti Centre for Retail Research.

Zdieľať

Nezamestnanosť sa po mesiaci opäť znížila a podliezla 5 %

V októbri klesla evidovaná nezamestnanosť na Slovensku na 4,94 %, medzimesačne o 0,1 percentuálneho bodu. Medziročne sa znížila o takmer 0,3 bodu.

Nezamestnanosť klesla vo viacerých skupinách – v prípade mladých ľudí aj dlhodobo nezamestnaných, informuje ÚPSVaR.

V októbri bolo pripravených okamžite nastúpiť do práce 136 192 osôb, úrady práce evidovali 99 648 voľných pracovných miest.

Evidovaná nezamestnanosť sa drží pod 5 percentami od apríla.

Výnimkou bol iba september, keď dosiahla 5,04 %. Podľa ústredia práce ju ovplyvnil prílev absolventov stredných škôl do evidencie.

Zdieľať

ZSSK sa nakopili incidenty v nočných vlakoch. Nasadila do nich SBS

ZSSK od 1. novembra testuje sprevádzanie štyroch nočných vlakov príslušníkmi SBS. Reaguje tak na rastúci počet incidentov, pri ktorých dochádza k obťažovaniu pasažierov inými cestujúcimi, najmä pod vplyvom alkoholu.

Už počas prvých 7 dní nasadenia vo vlakoch zasahovali zamestnanci SBS celkom 13-krát, uvádza ZSSK na webovej stránke.

Z vlaku vyprevádzali podgurážených či agresívnych cestujúcich, prípadne takých, ktorí nemali platný lístok a neboli ochotní si ho dodatočne zakúpiť.

V ktorých vlakoch je sprievod SBS:

  • R 614 a 615 Zemplín (linka Bratislava – Žilina – Humenné)
  • R 800 a 810 Poľana (linka Bratislava – Zvolen – Prešov)

„Dostávali sme desiatky sťažností. Napriek maximálnej ústretovosti Policajného zboru SR nie je možné volať takmer ku každému vlaku hliadku a zakaždým tak naberať meškanie,“ hovorí šéf ZSSK Filip Hlubocký.

Prečo nasadzujú SBS:

  • frekvencia incidentov na oboch dotknutých tratiach do konca októbra rástla;
  • vlakvedúci sa nie vždy dokážu postaviť agresívnemu cestujúcemu;
  • nezriedka je potrebné privolať do nasledujúcej stanice políciu, čo často spôsobuje meškanie vlaku.

SBS bude sprevádzať nočné vlaky na skúšku do konca februára 2020.

Koľko to stojí:

Náklady na skúšobnú prevádzku dosahujú približne 34-tisíc eur.

Počas 4 mesiacov sa v štyroch nočných diaľkových vlakoch odvezie približne 240-tisíc cestujúcich.

Predpokladané tržby z ich prepravy presahujú 1 milión eur.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať