Denník N

Panel expertov: Dvadsiatka top ekonómov o tom, čo sa preháňa a čo podceňuje, keď je reč o kríze

O kríze a spomalení hovoria Mikloš, Molnárová, Ódor, Kovalčík, Letovanec, Hagara, Haluš, Karpiš, Bláhová, Tóth, Svorenčík, Čechová, Vašáková, Hirman, Pikus, Novysedlák, Suďa, Melioris, Ježíková, Kišš, Ovčarik a Kahanec.

Dvadsiatke slovenských ekonómov, ktorých sme pozvali do Panelu expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ktoré témy, argumenty či informácie zo súčasnej diskusie o spomalení ekonomiky či kríze považujete za prehnané a ktoré sú, naopak, podľa vás podceňované?

Prečítajte si ich odpovede. Najprv Denníkom E vybrané citáty:

Už dávno sme mali mať prebytkové rozpočty, aby sme mohli využiť vankúš fiškálnych stimulov na zmiernenie dosahu recesie. Podobne ako sa to chystá robiť napríklad Nemecko.

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií 


Ak sa veľmi sústredíme na cyklické spomalenie a nebudeme vnímať dlhodobé trendy, veľmi ľahko sa môžeme ocitnúť v situácii, keď budeme dvojpercentný rast považovať za slušný výsledok.

Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS 


Tentoraz z krízy nikoho nevytiahne zlacnenie úverov, a preto spomalenie či stagnácia – keď príde – môže trvať oveľa dlhšie ako bývalo zvykom.

Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO


Z krátkodobého hľadiska by jednotlivé ministerstvá a ich podriadené organizácie mali okamžite eliminovať tzv. „neplánované nákupy tovarov a služieb“, ako aj dôsledne benchmarkovať ceny svojich nákupov.

Miriama Letovanec, šéfka tímu Implementačnej jednotky 


Zadlženie slovenských domácností v posledných rokoch rýchlo narástlo, keď domácnosti vo veľkej miere využili výrazný pokles úrokových sadzieb. Aj menšie zhoršenie situácie na trhu práce tak môžu domácnosti pociťovať oproti minulosti výraznejšie.

Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky     


Dnes na ulici som napríklad zistil, že slovenskému automobilovému priemyslu nemusí zasadiť citeľný úder len postupná automatizácia výroby, ale aj detinská čínska elektrická kolobežka. Stretol som totiž známeho, čo si ju kúpil do rodiny namiesto druhého auta.

Miroslav Pikus, IT špecialista


Keďže máme dáta z trhu práce, už zhruba pol roka sledujeme, že segmenty ako výroba a automobilový priemysel zaznamenávajú medziročný prepad o viac ako 20 percent.

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk 


Považujem to za prvé vážne prejavy možnej, ale nie nevyhnutnej globálnej krízy na začiatku konca uhľovodíkovej (fosílnej) éry našej civilizácie.

Karel Hirman, energetický analytik


Prekáža mi až démonické strašenie spomalením predpokladaného rastu. To, že ekonomika tento rok neporastie 3,5, ale len 2,5 percenta, neznamená, že príde vojna a nebude čo jesť.

Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky


Ak by sa z recesie kľuvala kríza, rástlo by aj napätie vo finančnom sektore. Tam však stres zatiaľ nevidno.

Juraj Karpiš, INESS


Náš ekonomický model je postavený na oceli, plastoch a polovodičoch, ktoré sa na Slovensku opracujú a pošlú do Nemecka. Tam sa sfinalizujú a predávajú do sveta. Preto nás primárne zaujíma kondícia nemeckého priemyslu. A tá nie je dobrá.

Libor Melioris, ekonóm, prezidentská kancelária


Mnohé štáty EÚ sa na možnosť budúcej krízy pripravili konsolidáciou svojich verejných financií – 14 štátov malo v roku 2018 prebytkový alebo vyrovnaný rozpočet – alebo štrukturálnymi reformami. Slovensko si dalo za cieľ vyrovnaný rozpočet v tomto roku, čo sa podľa viacerých inštitúcií už teraz ukazuje ako nereálne.

Lívia Vašáková, ekonomická analytička Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku


Závislosť vývoja slovenskej ekonomiky od zahraničia spôsobuje, že prípadné stimulačné opatrenia zo strany našej vlády by navyše mali len malý účinok.

Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 


Na jeseň 2008 predpovedala väčšina analytikov reálny rast slovenskej ekonomiky v roku 2009 okolo 5 – 6 %. Zníženie prognózy rastu jednou bankou na tri percentá vyvolalo vtedy veľké prekvapenie, pričom už aj slovenské predstihové indikátory naznačovali očakávaný mimoriadny prepad v priemysle.

Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk 


Venujeme veľkú pozornosť príčinám spomaľovania ekonomiky a nesústreďujeme sa na prípravu ochranných opatrení. Nezdravý rast miezd, zastavovanie exekúcií a bezbrehé oddlžovanie (často aj zneužívané) len podporujú ekonomickú nezodpovednosť.

Katarína Čechová, špecialistka na obchodné právo, senior partner v advokátskej kancelárii Čechová & Partners, s. r. o. 


V zdravotníctve vplyv krízy pocítime rovno z dvoch strán – pokles, prinajlepšom stagnácia príjmov a väčší tlak na výdavky, či už preto, že poskytovatelia budú musieť za menej peňazí ošetriť viac pacientov (keďže zvýšená nezamestnanosť má priamy vplyv na zvýšenie chorobnosti), alebo preto, že zákonom garantovaný rast platov (platový automat) bude uberať väčšiu časť koláča.

Jana Ježíková, špecialistka na zdravotníctvo


Monetárna politika mnohých krajín a eurozóny aj preto čoraz viac vstupuje do neprebádaného teritória záporných úrokových mier. Nikto nevie, či to bude vyslobodzujúci únik z anemického rastu a možnej recesie predznačenej invertovanou výnosovou krivkou amerických dlhopisov. Alebo či sa zvrátenými ekonomickými motiváciami zarobí na ešte väčšiu hospodársku a následne spoločenskú kataklizmu.

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime


Preceňovaný je zatiaľ najmä doterajší vplyv krízy na rozpočet a pripravenosť slovenských verejných financií na novú krízu. Podľa odhadov RRZ je kríza zodpovedná za 0,1 miliardy eur z diery v rozpočte na úrovni 1,1 miliardy eur. Ak by kríza naozaj nastala, diera sa len začne výrazne zväčšovať.

Ján Tóth, ekonóm, bývalý viceguvernér NBS


Kríza v roku 2009 bola výnimočná, taká silná by ďalšia recesia nemala byť.

Štefan Kišš, Hodnota za peniaze


Prepadla sa ziskovosť podnikov a výber dane z príjmov právnických osôb za rok 2018 (z minuloročného nárastu +5,5 % je pokles -4 %), takže štát bude musieť vracať vybrané preddavky a podniky budú musieť brzdiť rast platov, čím sa zrejme zníži aj spotreba (…) Koncoročný rast slovenskej ekonomiky bude významne horší, než sa dnes predpokladá, a niektorý z ďalších kvartálnych výsledkov môže predstavovať dokonca pokles.

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners


Odhadnúť krízu bez dostatočného množstva informácií o vývoji trhov, svetových ekonomík, geopolitickej situácie a finančnej situácie spoločností vo svete je hazard, takmer nemožné. Preto je potrebné brať s veľkou rezervou akékoľvek odhady a predikcie, ktoré sa snažia odpovedať na otázku o jej načasovaní a intenzite.

Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments


Sledujeme vcelku pokojný vývoj predstihových ukazovateľov, ako sú napríklad Baltic Dry Index alebo JPMorgan PMI index, ktorých pokles predznamenáva recesiu. Prvý z nich v roku 2019 prudko rastie, druhý  pozvoľne klesá. Kritici však hovoria, že tieto predstihové ukazovatele strácajú schopnosť predikovať recesiu.

Martin Kahanec, ekonóm, expert na trh práce


 

A teraz si prečítajte celé odpovede špičkových slovenských ekonómov na tému, čo sa podceňuje a čo preceňuje v debate o kríze či spomalení.

Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO                                                               

Spomalenie rastu

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Panel expertov

Riziko krízy

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie