Denník N

Maďarský forint ešte nikdy nebol taký slabý, na ťahu je centrálna banka

Pod tlakom na oslabenie sú naďalej aj česká koruna a poľský zlotý.

Oslabenie na nové historické minimum 331,85 forintu za euro zaznamenal krátko pred koncom obchodovania v predposledný obchodný deň augusta výmenný kurz maďarského forintu.

Prelomil tak hranicu svojich doterajších historických miním (330,75 HUF/1 EUR).

Za zvyčajných okolností prelomenie doterajších miním na finančnom trhu so sebou prináša prudké oslabenie za túto métu.

Blízkosť rekordných miním totiž na devízovom trhu priťahuje záujem špekulatívnych krátkodobých hráčov (takzvaných „horúcich peňazí“). Tí stavajú na skokové posunutie rekordných miním ďalej do doteraz nepopísaného teritória.

Zdá sa, že v závere štvrtkového obchodovania navyše došlo aj k prelomeniu niektorých „stop-loss“ úrovní. Tak sa označujú hranice, za ktorými viac nie sú investori stavajúci na posilnenie výmenného kurzu ďalej znášať straty.

Pri takomto núdzovom uzatvorení pozícií špekulujúcich na posilnenie musia nakúpené forinty, hoci aj so stratou, predať. To ďalej prehlbuje oslabenie výmenného kurzu.

Prečo forint oslabuje: Na eskaláciu globálnych finančných aj geopolitických rizík doplácajú toto leto nielen maďarský forint, poľský zlotý a česká koruna, ale vo všeobecnosti všetky meny zo skupiny takzvaných „rozvíjajúcich sa trhov“.

O rozsahu tejto zraniteľnosti svedčí aj to, že hoci riziká spojené s talianskou vládnou krízou tento týždeň pominuli, k zhoršeniu apetítu investorov po menách ako forint stačila eskalácia globálnej obchodnej vojny, ako aj správy o náraste neistoty spojenej s tvrdým brexitom.

Londýn je jedným z dôležitých finančných centier pre obchodovanie s maďarským forintom na devízovom trhu.

Čo možno čakať: Na prahu potenciálnej menovej krízy sa preto všetky oči upierajú na Magyar Nemzeti Bank, centrálnu banku v Budapešti.

Okrem potenciálnych priamych intervencií na devízovom trhu  — predajom devízových rezerv, nákupom forintov — má Magar Nemzeti k dispozícii aj nástroj zvýšenia základných sadzieb, ktorými je úročený forint (v súčasnosti 0,90%).

V dávnejšej minulosti, ale aj počas krízy 2008/2009, bývalo neplánované zvýšenie forintových úrokov pravidelne využívaným nástrojom na stabilizáciu neželaných turbulencií na devízovom trhu.

Vďaka spomaleniu júlovej inflácie spotrebiteľských cien na 3,3 % medziročne však maďarská centrálna banka teoreticky nie je pod mimoriadnym tlakom reagovať na nové rekordné minimá, aby predišla rastu cien vďaka kurzovému zdraženiu dovozov.

Cieľ menovej politiky maďarskej centrálnej banky je totiž 3-percentná inflácia s rozpätím od 2 do 4%.

Až po hranicu 330 HUF/ 1 EUR, teda tesne pod úrovňou historických miním, sa dalo zosúvanie výmenného kurzu označiť za veľmi postupné, bez známok paniky či výpredaja.

Aj preto nebolo o centrálnej banke na trhu počuť. V súlade s učebnicovými poučkami bolo prelomenie historických miním až na úroveň takmer 332 HUF/1 EUR relatívne skokové – prudké a v krátkom čase.

„Centrálna banka nemá stanovený cieľ výmenného kurzu,“ znela odpoveď Magyar Nemzeti Bank agentúre Reuters v závere štvrtkového obchodovania. „Nekomentujeme otázky týkajúce sa úrovne výmenného kurzu forintu, ani jeho vývoj.“

Samozrejme, banka nezabudla pripomenúť: „Výmenný kurz ovplyvňuje centrálnu banku pri hodnotení situácie nepriamo, principiálne prostredníctvom jeho vplyvu na infláciu a budúce vyhliadky hospodárstva.“

Centrálna banka sa tak medzi riadkami pokúsila zmierniť znepokojenie nad rekordným oslabením výmenného kurzu poukázaním na jeho potenciálny priaznivý vplyv na kurzovú konkurencieschopnosť maďarských vývozov.

Ako sa v praxi ukázalo v roku 2009, kurzové zlacnenie však vtedy nedokázalo vykompenzovať prepad dopytu z Nemecka a ďalších vývozných partnerov.

Vďaka silným základom dobrý dopyt po dlhopisoch: Na medzibankovom trhu sa pritom úročenie forintu pohybuje ešte nižšie, od 0,11 % pre týždňovú splatnosť až po 0,36 % pre 12-mesačné forintové úložky.

Nebyť nepriaznivých vplyvov z vonkajšieho prostredia, domáce fundamenty, vrátane vývoja na budapeštianskom dlhopisovom trhu by mali maďarskej mene skôr priať.

Opäť to pripomína, že vážne globálne turbulencie a s nimi spojená averzia investorov k riziku zasa raz prevalcovala silne domáce makročísla malej ekonomiky.

Maďarský forint tak zažíva to, čo v rokoch 2008-2009 poľský zlotý. Ten vtedy spomedzi vyšehradských mien oslabil najprudšie, hoci Poľsko bolo jedinou európskou ekonomikou, ktorá sa v roku 2009 dokázala vyhnúť recesii.

10-ročné forintové štátne dlhopisy sa v súčasnosti obchodujú s výnosmi do splatnosti 1,87 %, za ostatného pol roka klesli o takmer percentuálny bod, od začiatku októbra o takmer dva percentuálne body.

Pripomeňme, že v druhom štvrťroku tohto roka sa reálny rast HDP Maďarska spomalil na 4,9 % v porovnaní s 5,3 % v prvom kvartáli.

Pokles výnosov sprevádza rast trhových cien dlhopisov. 1-ročné forintové štátne dlhopisy sa obchodujú s výnosmi do splatnosti 0,1 %, o pol percentuálneho bodu nižšie než pred rokom.

Vzhľadom na relatívne dobrú výkonnosť maďarských dlhopisových investícií v tomto roku (meranú vo forintoch) preto nemožno vylúčiť ani potenciálne uzatvorenie ziskových dlhopisových pozícií pred očakávaným nárastom turbulencií na globálnom finančnom trhu.

Pod tlakom aj susedia: Kurz českej koruny sa v závere augustového obchodovania priblížil k hranici 25,90 CZK / 1 EUR. Okrúhla hranica 26 CZK/1 EUR limitovala jej straty vlani v novembri, nad ňou sa môže otvoriť priestor aj pre výraznejšie straty.

Kurz poľského zlotého v závere augusta dva razy, no neúspešne testoval úroveň 4,40 PLN / 1 EUR. Nad ňou by ho čakalo minimum 4,48 PLN/1 EUR z novembra 2016, nad tým krízových 4,75 PN/ 1 EUR z februára 2009.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie