Majiteľ Antiku Igor Kolla: Robíme úžasné veci, už dávno nie sme iba telekom

• V košickom Antiku začali ako dodávateľ telekomunikačných technológií, dnes ponúkajú nielen najrýchlejší optický internet, ale predávajú elektrické motorky a vyvinuli aj systém ich zdieľania.
• Jej majiteľ Igor Kolla je známy tým, že už roky trávi v Číne viac času ako na Slovensku. Aj preto odtiaľ prichádza väčšina nových výrobkov firmy. 

Podnikateľ Igor Kolla v rozhovore hovorí o tom,

• ako je možné, že sa malá košická firma presadila v juhovýchodnej Ázii
• čo je najdôležitejšie pri biznise v Číne
• v čom je zmýšľanie čínskych manažérov úplne iné ako na Západe
• na koho si v biznise treba dávať pozor
• a prečo väčšina Číňanov neslobodu nerieši.

Kde sa práve nachádzate?

V Šenčene na juhu Číny. Naša továreň je v meste Dongguan, na sever od Šenčenu. Tam máme výrobnú linku a aj kompletizačnú, testovaciu a baliacu časť.

Na čo v Číne dohliadate alebo inak – prečo v Číne trávite polovicu roka?

To len tak vyzerá, v skutočnosti netrávim v Číne až toľko času, pretože často cestujem a nachádzam sa na rôznych miestach, nedávno som sa vrátil z Malajzie. Antik má veľmi silnú celú juhovýchodnú Áziu.

Čo sa týka priamo Číny, sú tu najlepšie možnosti na produkciu, ktorú my vyžadujeme. Na Slovensku máme problém s nedostatkom kapacity ľudí, čo v Číne problém nie je. Ďalšími výhodami sú výrobná cena a hlavne dokonalá vybavenosť technológií, ktoré sú tu dostupné. To je vôbec najväčší benefit.

Odtiaľ aj firmu riadite?

Moja úloha je pripravovať firmu na požiadavky, ktoré vzniknú o dva roky. Na to pripravujem aj náš kolektív ľudí. Vnímame, čo bude asi nevyhnutnosťou, a robíme to tak, aby sme sa na trhu vedeli o dva roky nielen udržať, ale aj presadiť s novými vecami.

Antik začal telekomunikačnými technológiami, s internetom, optickými sieťami.

Áno, ľudia nás najviac poznajú vďaka tomu, že sme začali riešiť optické siete. Na tých riešime služby ako štandardný telekomunikačný operátor. Okrem toho sme vynaložili dosť veľa energie na to, aby sme zvládli platformu interaktívnej televízie. Konkurujeme nielen lokálnym operátorom, ako je Slovak Telekom, ale naše technológie sme začali dodávať celosvetovo. Naša spoločnosť Antik Technology má na starosti vývoj, výrobu a predaj produktov pre telekomunikačných operátorov. Ale máme viacero divízií, ktoré sa venujú rôznym aktivitám.

Napríklad aké?

Máme napríklad divíziu, ktorú sme si nazvali Hospitality. Je to platforma pre hotely, ktorá im dovoľuje ponúkať komplexné riešenia pre ich hostí. Cez televízor si vedia objednať jedlo, požičať bicykel či komunikovať s recepciou. Televízor tak slúži ako terminál na zobrazovanie informácií a ponúkanie služieb v rôznych jazykoch. V tom sme sa stali dosť silným hráčom hlavne v juhovýchodnej Ázii, v Singapure, Malajzii, Thajsku, Indonézii, lebo v tejto oblasti bola slabá konkurencia. No a Antik má takýchto aktivít viacero.

Čomu všetkému sa teda venuje?

Okrem Hospitality a Telekomu máme aj divíziu Utility, ktorá sa venuje infraštruktúre a sieťam. Vieme na diaľku monitorovať a ovládať spotrebu energie, plynu či vody v budovách v reálnom čase, podľa toho, ako sú efektívne. Napríklad v Macau riešime nasledovnú vec: Je tam sieť kasín, ktorá má 2 000 meracích bodov, pomocou nich meriame teplotu a vlhkosť a podľa toho ovládame elektrinu či klimatizáciu. Vieme merať aj výšku hladiny mydla v nádržke na záchode. Toto úzko súvisí s ďalšou divíziou, s IoT.

IoT?

Internet of Things (Internet vecí, pozn. red.). Do toho patria napríklad nabíjacie stanice, parkovacie senzory či smart pouličné lampy, ktoré majú aj ďalšie využitie. Práve na smart pouličnom osvetlení som pracoval posledné štyri mesiace. Chceme vyrobiť lampu, ktorá bude dvakrát lacnejšia ako bežná pouličná lampa a pritom bude mať pridanú hodnotu. Vyvinuli sme riadiacu jednotku, ktorá sa lampe stará nielen o logiku svietenia, ale lampa je aj pripojená na internet, vybavená GPS a procesorom a pripravená na to, aby ju bolo možné v budúcnosti ďalej modifikovať.

Čo vás fascinuje na internete vecí?

Logiku IoT ešte ľudia dostatočne nechápu. Je to ako pred tridsiatimi rokmi s internetom, ktorý bol dovtedy iba na pár univerzitách. Výhoda IoT je jej cena, nepredražuje výrobok a dokáže odovzdávať vedomosti z ostatných technológií na svoju prevádzku ako službu. Samotná vec nemusí byť nejak zvlášť „smart“, ale tým, že je súčasťou nejakej siete, môže mať novú aplikáciu, ktorá je úplne úžasná.

My ako Antik sme sa na to pozreli globálne a spýtali sa, čo tu bude o päť rokov. Tým, že veľa cestujem, vidím, z čoho sú ľudia nadšení. Neriešime veci preto, že sú z toho peniaze. Čím je vec náročnejšia a čím je lepšie vyhotovená, tým väčšia je z toho hodnota. Pokiaľ tam kvalita je, ľudia ju ocenia a trh ju aj zaplatí.

Koľko má vaša firma zamestnancov a akú má výhodu oproti konkurencii?

Antik má tristo interných zamestnancov, z toho 90 percent na Slovensku. Okrem nich pre nás ešte pracuje podstatne viac ľudí v sieťach dodávateľov, vo výrobe a u distribútorov. Na čínske pomery by to bola stále mikro firma. Ale naši zamestnanci majú vzdelanie a rozumejú informáciám, ktoré dovoľujú napredovať a realizovať technologické trendy. Poviem príklad: Občas prídem s nápadom, že na tomto a tomto trhu bude určite úspešná nejaká vec. To je len myšlienka. Potom to treba domyslieť, potom vyvinúť, potom vyrobiť. A potom to treba nejakým spôsobom zaplatiť a marketingovo odprezentovať. Oproti konkurencii máme tú výhodu, že sa vieme rozprávať aj s vysokopostavenými ľuďmi z rôznych vlád či vedúcich pozícií. V Spojených arabských emirátoch napríklad dodávame na dvor korunného princa.

Ako sa vám to podarilo?

Máme to šťastie, že sa pre naše technológie dokážu nadchnúť ľudia v rôznych krajinách, ktorí popri svojej inej práci majú často výborné kontakty. Takto sme dokázali pomôcť vyriešiť problém sledovania domácej televízie pre vysokopostavenú osobu – následníka trónu a jeho tímu počas služobných ciest po svete. Následne sa nám otvorila cesta do Etisalatu, čo je najväčší operátor na Strednom východe vlastnený priamo kráľovskou rodinou v SAE.

Vaša firma začala v Košiciach v roku 1989. Kedy ste začali výrobu v Číne?

Čínu sme začali riešiť v roku 2006.

Aká veľká časť vašich aktivít je v rámci slovenského trhu oproti zvyšku sveta? Koľko percent obratu máte zo Slovenska?

Nedá sa to presne porovnať, pretože je rozdiel medzi telekomunikačnými technológiami a predajom produktov. S Telekomom sme začali v Košiciach a na východnom Slovensku. Dnes už poskytujeme pripojenie aj v Bratislave a v niekoľkých ďalších mestách západného Slovenska. Východ je pre nás stále strategický, lebo tam sme to vedeli najlepšie urobiť, ale atraktívne je pre nás už celé Slovensko. Telekomunikačné služby však neprevádzkujeme inde ako u nás. Preto sa to celkom nedá porovnávať. Čo sa týka divízie predaja produktov a služieb, asi 95 percent je zahraničie. Päťmiliónová krajina skrátka nie je dosť veľký trh.

Okrem iných vecí ste rozbehli bikesharing v Košiciach. Ako ste sa k tomu dostali?

To je služba, ktorá slúži ľuďom. Ale nám to hlavne pripadalo ako vhodný element, ktorý pomôže našim telekomunikačným službám. Keby sme nechali rozhodovať ekonómov, dokázali by nám, že to netreba robiť, lebo z finančného hľadiska je to hlúposť.