Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Panel expertov: 20 top ekonómov o tom, ako uvažovať o minimálnej mzde

O zvyšovaní minimálnej mzdy hovoria Kahanec, Kažimír, Mikloš, Molnárová, Ódor, Letovanec, Hagara, Haluš, Chovanculiak, Bláhová, Tóth, Kišš, Svorenčík, Čechová, Vašáková, Hirman, Pikus, Novysedlák, Suďa, Melioris, Ježíková a Ovčarik.

Dvadsiatke slovenských ekonómov, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo by ste poradili zvažovať členom vlády a poslancom parlamentu pred hlasovaním o zvyšovaní minimálnej mzdy?

Prečítajte si ich odpovede. Najprv citáty, ktoré vybral Denník E:

Prikláňam sa k riešeniu podľa vzoru Veľkej Británie a mnohých ďalších krajín, ktoré ustanovili nezávislú radu zloženú zo zástupcov zamestnancov, zamestnávateľov a nezávislých odborníkov a vedcov, ktorej mandátom je konsenzuálne sa dohodnúť na výške minimálnej mzdy a navrhnúť ju vláde.

Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce


 

Očakáva sa, že budúci rok si budeme musieť všetci vo firmách poradiť so zníženým počtom objednávok. S tým môže byť, bohužiaľ, spojené aj škrtanie a prehodnocovanie nákladov. Ak sa na to pozriem z môjho pohľadu, môže byť pre mňa veľmi drahé zamestnávať práve tých najzraniteľnejších. Spomeniem napríklad dlhodobo nezamestnaných, ľudí s nízkou kvalifikáciou či absolventov stredných škôl. Stále tvrdím, že teraz si určovali podmienky zamestnanci. Práce bolo dostatok.

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk


 

Napriek tomu, že v Rakúsku povinnú minimálnu mzdu stále nemajú, platová úroveň za Nemeckom nezaostáva. Ani veľmi solidárne škandinávske krajiny ako Dánsko a Fínsko nemajú minimálnu mzdu stanovenú zákonom, platová úroveň týchto krajín však nestagnuje.

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners


 

Zvyšovanie (o to viac neadekvátne zvyšovanie) minimálnej mzdy vedie k rastu nezamestnanosti celkovo, špeciálne však medzi tými najmenej kvalifikovanými, teda najviac zraniteľnými. Zhoduje sa na tom veľká väčšina ekonómov, zďaleka nielen pravicových alebo liberálnych. Napríklad ľavicový nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman to povedal jasne: „Aký je efekt zvýšenia minimálnej mzdy? Každý študent ekonómie pozná odpoveď – vyššia mzda (minimálna) znižuje dopyt po práci, a teda vedie k nezamestnanosti“.

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií


 

V menovej únii nie je ľahké získať naspäť časť stratenej konkurencieschopnosti, ak už raz uletíme s pomerom medzi nákladmi práce a produktivitou. Devalvácia meny je nemožná a znižovanie nominálnych miezd je zložité tak ekonomicky, ako aj politicky. Nápravný proces preto býva oveľa bolestivejší. Portugalci a Španieli by o tom mohli rozprávať.

Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS


 

Pre niektorých zamestnávateľov môže byť zvýšenie minimálnej mzdy ďalším podnetom na to, aby hľadali spôsoby, ako nahradiť ľudí robotmi. Budú ich inšpirovať firmy ako Amazon, ktorý podniká aj u nás a v USA otvára obchody, kde tovar vykladajú stroje a zákazníci si ho len zoberú a vyjdú von, bez akejkoľvek pokladne.

Miroslav Pikus, IT špecialista


 

Niekedy je lepšie, keď necháme za ľudí rozhodovať automat. Platí to najmä pri otázkach nabitých emóciami a politikou. Ak by sa minimálna mzda zvyšovala (alebo znižovala) podľa dopredu dohodnutého pravidla, zvýšili by sme predvídateľnosť systému a ušetrili si každoročné doťahovanie sa v tripartite. Podobne to robia v Belgicku či v Holandsku.

Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia


 

Vytvárať automaty v mzdových otázkach (60 % priemernej mzdy) je podľa mňa zlá politika.

Štefan Kišš, Hodnota za peniaze


 

Členom vlády a poslancom parlamentu by som pred hlasovaním o zvyšovaní minimálnej mzdy poradil, aby ňou nenarábali ľahkovážne. Je to vážna a legitímna (poväčšine ľavicová) agenda a zaslúži si viac než politický marketing pár mesiacov pred voľbami. Chce to skôr osadenie do volebného programu a následne aj do programového vyhlásenia vlády.

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií


 

Pred hlasovaním o zvyšovaní minimálnej mzdy by si poslanci mali ujasniť, čo chcú zvýšením minimálnej mzdy dosiahnuť. Ak je cieľom opatrenia zvýšiť čisté príjmy pracujúcich, zamestnancom s nízkymi príjmami by viac pomohlo zníženie ich celkového daňového zaťaženia – napríklad zvýšením odpočítateľných položiek.

Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť


 

Napríklad Medzinárodný menový fond odporúčal Francúzsku zmraziť minimálnu mzdu presahujúcu úroveň 50 % priemernej. Opatrnosť s ďalším zvyšovaním minimálnej mzdy je v našom prípade teda tiež namieste.

Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky


 

Len tri krajiny majú minimálnu mzdu nad 60 %, a to Francúzsko, Slovinsko a Portugalsko; Estónsko, naopak, len na úrovni 40 % (údaje za 2014). Nájdenie spoločného európskeho riešenia pri takýchto výrazných rozdieloch môže byť náročnou úlohou.

Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz, Zastúpenie Európskej komisie


 

Debata okolo minimálnej mzdy sa zvykne rámcovať ako súboj zamestnávateľov a zamestnancov. Problém je, že minimálna mzda vplýva aj na tretiu skupinu, a tou sú nezamestnaní. Dnes sa môže zdať, že nezamestnanosť nie je problém. Lenže to platí len pre západné Slovensko.

Róbert Chovanculiak, INESS


 

Zavedenie jednotnej minimálnej mzdy v celej EÚ by bolo pre chudobnejšie členské krajiny katastrofou. Ak by sa však jej zjednotenie netýkalo výšky, ale spôsobu jej určovania, ktoré by sa zafixovalo na rozumnom percente z priemernej mzdy v každej národnej ekonomike, bola by to znesiteľná cesta. Problém je, že politici sa málokedy dokážu zhodnúť na rozumných parametroch čohokoľvek. To by nemohli navrhovať minimálnu mzdu na úrovni 60 % slovenského priemeru.

Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk


 

Osobne považujem navýšenie minimálnej mzdy k šesťdesiatim percentám za zľahka prehnané. Pri tejto výške by došlo k situácii, keď by nástupné platy hasičiek a zdravotných bratov boli jemne nad úrovňou minimálnej mzdy. Myslím si, že v mzdách by mala existovať väčšia diferenciácia.

Libor Melioris, ekonóm, prezidentská kancelária


 

Trhový mechanizmus nevyrieši všetko. Jasne sme to videli aj na finančnom trhu s nebankovými subjektmi. Niektorých pôžičkových „podvodníkov“ musela z trhu vyhnať regulácia, nie slobodné rozhodnutie spotrebiteľov. Jednoducho je skupina ľudí, ktorá sa okolnosťami aj schopnosťami nedokáže dostatočne presadiť a zaslúži si podporu aj ochranu štátu. A to isté platí aj pri minimálnej mzde.

Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments


 

Radiť poslancom v tejto fáze politického cyklu je ako radiť študentovi pár dní pred skúškou, že sa mal na ňu celý semester sústavne pripravovať. (..) Pokračujúc v analógii so študentom, možno nie je vhodné študenta presviedčať, že skúška je už stratená, lebo sa nám úplne opustí. Čo tak aspoň odviazať výpočet výšky príplatkov na prácu od minimálnej mzdy alebo ich aspoň zmraziť?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry


 

V sektore, ktorému sa venujem podrobnejšie, zdravotníctve, by zvýšené príjmy zdravotných poisťovní z vyšších odvodov zo zvýšenej minimálnej mzdy mali byť čo najadresnejšie prerozdelené smerom k tým skupinám zdravotníckych zariadení, ktorých sa zvýšenie minimálnej mzdy dotkne najviac. Sú to najmä nemocnice, ktoré fungujú v nepretržitej prevádzke a žijú prevažne z verejných zdrojov.

Jana Ježíková, expertka na riadenie zdravotníctva


 

Vo všeobecnosti by minimálna mzda mohla byť naviazaná na priemernú mzdu. Nevýhody minimálnej mzdy sa môžu znížiť, ak mladí zamestnanci (majú mať výnimky) a chudobnejšie regióny budú vystavené nižším úrovniam (nech sa ráta ako percento z regionálnej priemernej mzdy). Nárast bude slabší v krízovom období (nech sa počíta z odhadu aktuálnej priemernej mzdy, nie 2 roky dozadu), s tým, že výpočet môže byť pozastavený v období slabého rastu ekonomiky. A na minimálnu mzdu nebudú napojené iné rigidity.

Ján Tóth, ekonóm, bývalý viceguvernér NBS


 

Aj vzhľadom na aktuálne citeľné ochladzovanie ekonomickej konjuktúry by preto bolo správnejšie a perspektívnejšie znižovanie odvodovej a daňovej záťaže pri zachovaní súčasnej úrovne minimálnej mzdy. Jej regionálna, resp. odvetvová diferenciácia mi pripadá ako nesystémová, nevhodná a nelogická.

Karel Hirman, energetický analytik


 

Pozorujúc skúsenosti z predvolebných období, ale aj minulých rokov – pomôže jasná metodika matematického prepočtu, ktorá si však v súčasnej dobe vyžaduje širšiu odbornú diskusiu, nie politický návrh.

Miriama Letovanec, šéfka tímu Implementačnej jednotky


 

A teraz si prečítajte celé odpovede špičkových slovenských ekonómov na otázku, či vôbec mať minimálnu mzdu a ak áno, ako ju najrozumnejšie nastaviť.

Eduard Hagara, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky

Vyžiť z nízkej mzdy je ťažké, kto by nechcel pomôcť nízkopríjmovým dostať slušnú mzdu za svoju prácu? Medzinárodný ekonomický výskum z posledných rokov sa zhoduje,

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Matovič sa bojí, že uhlíková neutralita bude drahá. Ale klimatická kríza by už nebola o peniazoch
  • Penzie: Parlament schválil vládne zmeny v 13. dôchodku, podporilo ich 82 zo 129 prítomných poslancov
  • Právo: Ohýbanie práva a prikrmovanie budú trestným činom, zaistenie majetku sa sprísni
  • Pomoc: Vláda schválila koncepciu zavedenia kurzarbeitu do slovenského právneho poriadku
  • Zdravotníctvo: Agel plánuje prebrať od Kmotríka nemocnicu v Skalici
  • Bratislava: Magistrát vyhlásil súťaž na predĺženie električkovej trate v Petržalke
  • Pozemky: NAKA obvinila troch ľudí v reštitučnej kauze na pozemkovom fonde
  • Nemecko: Vládny terminál omeškaného a predraženého nového berlínskeho letiska prijal prvú cestujúcu
  • USA: Purdue Pharma zaplatí 8 miliárd dolárov za opiátovú kauzu
  • Pomoc od štátu: Aké budú zmeny v pomoci v rámci druhej vlny pandémie
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Ak nespálime taliansky rádioaktívny odpad, hrozí 10-miliónová pokuta

Jadrová elektráreň V1 v Jaslovských Bohuniciach. Archívne foto - TASR
Jadrová elektráreň V1 v Jaslovských Bohuniciach. Archívne foto – TASR

Ak Slovensko nespáli taliansky rádioaktívny odpad, sankcie za porušenie zmluvy môžu byť takmer 10 miliónov, odhadol riaditeľ štátneho Javysu Pavol Štuller. Strany vládnej koalície chceli v minulosti spaľovanie tohto odpadu zakázať zákonom.

Zavreté krčmy a stopnuté festivaly: Urpiner musel vyliať milión pollitrov skazeného piva 

Spolumajiteľ Urpineru Branislav Cvik Foto Olivér Hargitai, Hamu és Gyémánt Kiadó
Spolumajiteľ Urpineru Branislav Cvik Foto Olivér Hargitai, Hamu és Gyémánt Kiadó

Spolumajiteľ pivovaru Urpiner Branislav Cvik sa pýta, ako sa vlastne majú využiť výsledky celoštátneho testovania na koronavírus. „Chýba mi, že vláda dopredu nepovie, čo bude nasledovať. Musíme mať scenáre, a nie že až po výsledkoch sa bude dumať, ako ďalej,“ hovorí.

Minúta po minúte

Americké akcie mierne oslabili. Investori s obavami čakajú, ako dopadne rokovanie o stimulačnom balíku americkej ekonomike. Na devízových trhoch oslabil dolár.

Index Dow Jones klesol o 0,35 percenta na 28.210,82 bodu. Širší index Standard & Poor’s 500 sa znížil o 0,22 percenta na 3435,56 bodu.

Index technologického trhu Nasdaq oslabil o 0,28 percenta na 11.484,69 bodu.

Americký prezident Trump napriek postoju svojej Republikánskej strany naznačil, že by mohol pristúpiť na prijatie balíka pomoci americkej ekonomike, ktorý by presahoval 2,2 bilióna dolárov. Demokrati sa ho snažia pretlačiť už niekoľko mesiacov, Biely dom doteraz presadzoval menší balík.

Šéfka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová bude o balíku ďalej rokovať s ministrom financií Stevenom Mnuchinom vo štvrtok.

Na devízovom trhu oslaboval dolár. Niektorí investori začali po Trumpovom náznaku stavovať na riskantnejšie meny.

Krátko po 22:30 SELČ dolárový index, ktorý sleduje výkon dolára ku košu šiestich popredných svetových mien, klesal o 0,4 percenta na 92,68 bodu.

Euro oproti doláru v rovnakom čase posilňovalo o 0,3 percenta na 1,1856 USD a k jenu o 0,6 percenta na 123,97 JPY. Dolár oproti jenu odpisoval 0,9 percenta na 104,57 JPY. (čtk)

Americká farmaceutická spoločnosť Purdue Pharma, výrobca návykového analgetika OxyContin, zaplatí viac než 8 miliárd dolárov a musí ukončiť svoju činnosť. Firma sa na federálnom súde priznala, že lekárom platila za to, aby vystavovali viac predpisov na lieky obsahujúce opiáty.

Urovnanie sporu je doteraz najväčším úspechom federálnej vlády, ako doviesť farmaceutickú spoločnosť k zodpovednosti za závislosť od opiátov. Na predávkovanie opiátmi zomrelo v USA od roku 2000 viac než 470-tisíc ľudí. Tretina z týchto úmrtí v roku 2018 súvisela s liekmi na predpis. (čtk)

Zníženie 13. dôchodkov ušetrí zhruba 300 miliónov eur, na udržateľné financovanie budúcich dôchodkov však stále chýba 1,7 miliardy eur ročne, upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Poslanci dnes schválili 13. penzie vo výške 50 až 300 eur.

Zmenili tak pôvodne plánovaných 460 eur pre väčšinu dôchodcov, čo tesne pred februárovými voľbami narýchlo odhlasovali poslanci Smeru, SNS, ĽSNS a Sme rodina.

Minister práce Milan Krajniak a jeho stranícky predseda zo Sme rodina Boris Kollár zmenu obhajujú tak, že oproti zrušenému vlaňajšiemu vianočnému príspevku dôchodcovia dostanú viac. Opozičné strany, naopak, okresanie 13. dôchodkov kritizujú.

Na čo upozorňuje rozpočtová rada

  • Finančná stabilita budúcich dôchodkov sa narušila počas uplynulých dvoch rokov. Za kľúčovú považuje chystanú penzijnú reformu a to, ako bude schválená v ústavnom zákone.
  • Pôvodne schválené 13. dôchodky od Smeru, SNS, ĽSNS a Sme rodiny by znamenali zvýšenie nákladov zo 147 na 590 miliónov eur tento rok.
  • Nový 13. dôchodok bude stáť 308 miliónov eur, čo znamená úsporu 282 miliónov eur. (e, tasr)

Slovenská obchodná a priemyselná komora tvrdí, že zámer plošného testovania je nedomyslený a rizikový a navyše chýba informácia, čo by po ňom nasledovalo. Podobne ako ďalšie biznisové organizácie kritizuje, že návrh vláda nekonzultovala s „hospodárskou sférou“.

Čo tvrdí SOPK

  • Testovanie sa pripravovalo bez konzultácie s tými, ktorých sa dotýka.
  • Naďalej nie sú známe viaceré kroky, ako sa uskutoční.
  • Navrhované tresty (karantény, pokuty, pozn. red) sú „s vysokou mierou“ za hranou ústavnosti.
  • Ak by vláda konzultovala testovanie s ľuďmi z hospodárskej sféry, zrejme by testovala len v niektorých regiónoch, čo by zabezpečilo reprezentatívne výsledky a miernejšie dosahy na ekonomiku.
  • Verejnosť nevie, aké závery sa vyvodia podľa výsledkov testov.
  • Pri karanténe netestovaných by mohol vypadnúť 1 milión pracovníkov. (e, tasr)

PayPal umožní svojim klientom kupovať, predávať a držať bitcoiny a ďalšie virtuálne meny. Od budúceho roka budú môcť platiť kryptomenami v 26 miliónoch obchodoch, ktoré prijímajú úhrady prostredníctvom tejto americkej platformy.

PayPal dúfa, že novou službou podporí globálne používanie virtuálnych mien a pripraví svoju sieť na nové digitálne meny, ktoré by mohli vyvíjať centrálne banky a firmy.

Majitelia účtov v USA budú môcť nakupovať, predávať a uchovávať meny vo svojich peňaženkách na platforme PayPal už v nasledujúcich týždňoch. Do ďalších krajín a do svojej aplikácie Venmo plánuje firma expanziu v 1. polroku 2021.

Prečo je to dôležité

Ďalšie popredné finančno-technologické firmy, ako Square či Robinhood Markets, svojim užívateľom tiež umožňujú nakupovať a predávať kryptomeny.

Zapojenie PayPalu je však vzhľadom na jeho dosah významnou udalosťou. Po celom svete má 346 miliónov aktívnych účtov a v 2. štvrťroku spracoval platby za 222 miliárd dolárov.

Viaceré centrálne banky sa už vyjadrili, že chcú vyvinúť digitálne verzie svojich mien. Facebook s podporou ďalších firiem spustil v roku 2019 projekt vlastnej kryptomeny Libra. PayPal bol zakladajúcim členom projektu, po niekoľkých mesiacoch ho však opustil.

Viac o kryptomenách:

  • majú tendenciu byť nestabilné, preto sú atraktívne pre špekulantov, ale menej príťažlivé pre obchodníkov a kupujúcich;
  • transakcie s nimi sú pomalšie a nákladnejšie než v prípade ďalších platobných systémov;
  • platby v kryptomenách na PayPal budú vysporiadané prostredníctvom oficiálnych mien, ako je dolár. To znamená, že obchodníci nedostanú platby vo virtuálnych menách, aj keď za ich tovar bude zaplatené v kryptomene.

Bitcoin sa v reakcii na správu o PayPale posilňuje a blíži sa k tohtoročnému maximu. V auguste jeho cena stúpla na 12 473 dolárov, od začiatku októbra si pripísal 15 %. (čtk, reuters)

Koľko najmenej musí zarobiť zamestnanec v roku 2021 a koľko to bude stáť zamestnávateľa

Foto - TASR
Foto – TASR

Zamestnanec musí dostať od januára 2021 najmenej 623 eur v hrubom. Oproti súčasnej minimálnej mzde si prilepší o 43 eur, v čistom uvidí o 31,70 eura viac. Zamestnávateľovi sa zvýšia náklady na zamestnanca odmeňovaného minimálkou o vyše 58 eur mesačne.

Ericsson v 3. štvrťroku hospodáril s čistým ziskom v prepočte 540 miliónov eur, pred rokom bol v strate. Firma uviedla, že ťažila z budovania mobilných 5G sietí v Číne a zo silného dopytu v USA. Jej akcie stúpli na 5-ročné maximum.

Kvartálne tržby Ericssonu sa medziročne zvýšili o 1 % na 5,5 miliardy eur. Šéf firmy Börje Ekholm uviedol, že kontrakty na 5G siete v Číne sa vyvíjajú podľa plánu. „Prispeli k ziskom v 3. štvrťroku a očakáva sa, že sa budú ďalej zlepšovať.“

Čo môže byť problém

Vzťahy Ericssonu s Čínou by sa mohli skomplikovať po tom, ako Švédsko z bezpečnostných dôvodov zakázalo používať telekomunikačné zariadenia firiem Huawei a ZTE v 5G sieťach.

Čína vyzvala Švédsko, aby svoje rozhodnutie zmenilo a zabránilo tak negatívnym dôsledkom pre švédske podniky. Ericsson súperí v oblasti 5G sietí najmä s firmami Huawei a Nokia. (čtk, reuters)

Reštaurácie hľadajú spôsoby, ako urobiť z terasy teplé miesto aj v zime. Čo im dovolia hygienici?

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Majitelia reštaurácií hľadajú spôsoby, ako vyhriať vonkajšie terasy, na ktorých môžu naďalej podávať jedlo. Niektorí nakupujú plynové lampy na vykurovanie, iní zastrešujú sedenie a zisťujú, čo je ešte podľa hygienikov akceptovateľné.

Vládny terminál nového berlínskeho letiska privítal prvého cestujúceho, nemeckú ministerku poľnohospodárstva Juliu Klöcknerovú. Celé letisko bude uvedené do prevádzky 31. októbra bez ceremoniálov, keďže výstavba sa veľa rokov preťahovala.

Oddnes budú z nového letiska Willyho Brandta lietať spolkový prezident, nemecká kancelárka a jej ministri, lietadlá bundeswehru a prilietať naň budú zahraniční hostia vlády.

Klöcknerová sa dnes vracala z rokovania ministrov poľnohospodárstva EÚ. Lietadlá s vysokopostavenými politikmi a úradníkmi doteraz vzlietali a pristávali v Berlíne na letisku Tegel.

Viac o novom letisku:

  • Začalo sa budovať pred 14 rokmi, uvedenie do prevádzky bolo pôvodne naplánované na rok 2011.
  • Pre problémy s včasným dokončením sa stalo symbolom neschopnosti politikov doťahovať veľké stavebné projekty.
  • V budúcnosti má postupne nahradiť dve berlínske letiská Tegel a Schönefeld.

Šéf nového letiska Engelbert Lütke Daldrup už skôr priznal, že Berlínu a celému Nemecku sa za projekt všetci smejú. „My nemeckí inžinieri sme sa hanbili,“ povedal Daldrup. (čtk, spiegel)

Nové berlínske letisko Willyho Brandta (stav z polovice septembra 2020). Foto - TASR/AP
Nové berlínske letisko Willyho Brandta (stav z polovice septembra 2020). Foto – TASR/AP

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať