Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ekonomický newsfilter: Čo musia všetky firmy stihnúť do konca roka

Dobré ráno, Ekonomický newsfilter má dnes 1031 slov, čo je len 3 a ½ minúty čítania. Pripravil ho Konštantín Čikovský.

Podcasty nájdete na: Apple Google Spotify Podbean Amazon Alexa RSS


1. Dve dobré správy z Európy

Britskej ekonomike sa v júli darilo nad očakávania. Oproti júnu stúpla o 0,3 percenta, čo je prekvapenie a najlepší výsledok od januára.

Nemecký export sa v júli nečakane spamätal. V medzimesačnom porovnaní stúpol o 0,7 percenta, hoci sa čakal prepad.

Prečo je to dôležité: 

Nemecko aj Veľká Británia boli v druhom štvrťroku v mínuse, a ak by sa to zopakovalo aj v tomto štvrťroku, krajiny by boli technicky v recesii.

Nové čísla dávajú nádej, že sa tomu obe veľké ekonomiky tesne vyhnú.

V reálnych číslach by šlo síce len o drobný rozdiel, ale efekt na náladu v Európe by bol dramaticky odlišný.

Lebo všetko by bolo pre ekonomiku lepšie, ako keby predvianočnú sezónu otvorila správa, že „už je to tu! Berlín a Londýn sú naozaj v recesii“.


2. Všetky firmy musia do konca roka nahlásiť, u koho končí ich zisk

Približne 300-tisíc slovenských firiem má zatiaľ nesplnenú povinnosť zapísať do obchodného registra svojich konečných užívateľov výhod.

Prečo je to dôležité:

  • Povinnosť zapísať do konca tohto roka konečného užívateľa výhod sa týka všetkých slovenských firiem okrem živností, aj keď so štátom vôbec nepodnikajú.
  • Firmy o novej povinnosti väčšinou nevedia, štát zatiaľ nemá nástroj, ktorým by ich k zápisu donútil. Preto sa bude vyhrážať pokutami do 3300 eur.


Ako to funguje:
Konečný užívateľ výhod firmy je človek, ktorý má najmenej štvrtinový podiel na jej profite.

Ak takého firma nemá, musí ako konečných užívateľov výhod zapísať štatutárov.

Príklad: Firma N Press, s. r. o., má jediného spoločníka – akciovku Denník N, ktorá má 50 akcionárov. Z nich ani jeden nevlastní viac ako 10 percent akcií.

Preto ako konečných užívateľov výhod musia N Press aj Denník N zapísať do konca decembra štatutárov.

Načo je to celé dobré: Ide o prevenciu proti praniu špinavých peňazí. Nesúvisí to s registrom partnerov verejného sektora, kde už je zapísaných 20-tisíc firiem obchodujúcich so štátom.

Čo sa teraz bude diať: 

Napriek tomu, že zápis konečných užívateľov výhod je zadarmo, väčšina firiem si svoju povinnosť do konca roka nesplní.

Ministerstvo spravodlivosti sa bude vyhrážať pokutami, ale registrové súdy ich nebudú podnikom dávať.

Štát znova príde o kus autority a podnikatelia budú ešte viac nahnevaní.

Ako tomu chaosu a „trapasu“ predísť: Keď mali firmy pred desiatimi rokmi povinne v obchodnom registri zmeniť koruny na eurá, tiež to väčšina neurobila.

Štát im potom zákonom zakázal zapísať akúkoľvek zmenu v registri, kým si neupracú koruny a eurá v základnom imaní. Zabralo to.

Rovnaká novela by sa šikla aj teraz.


3. O plnení sľubov sa budeme so Španielmi rozprávať na arbitráži

Stavebné konzorcium na čele so španielskou firmou Cintra, ktoré stavia bratislavský obchvat, napadlo Slovensko na arbitrážnom súde už pre dve veci.

Šéf zahraničných stavbárov Juan José Bregel hovorí:

  • Stavba meškala, lebo chýbali stavebné povolenia, ktoré mal zabezpečiť štát, a nebolo pripravené ani križovanie D1 a D4.
  • Meškanie zo začiatku už stavbári nikdy úplne nedobehnú.
  • Sľubujú však, že prvé časti stavby budú odovzdávať zhruba o mesiac skôr, teda vo februári alebo v marci budúceho roka.
    Ide o úseky R7 Ketelec – Dunajská Lužná (8,4 km) a Dunajská Lužná – Holice (17,4 km).
  • Naopak, D4 bude meškať. Tá má totiž križovať D1 a štát zatiaľ stavbárom neumožnil vybudovať podjazd pod touto diaľnicou.


Čo hrozí Slovensku:
Ak sa Španielom podarí dokázať, že ministerstvo dopravy nezabezpečilo načas, čo stavbárom v zmluve sľúbilo, budeme platiť za diaľnicu skôr, ako bude dokončená.

Na splátkach tak síce neprerobíme, ale časť novej diaľnice budeme využívať neskôr. To však má tiež obrovskú cenu.

Stačí si spomenúť na naliehavosť, pre ktorú sa pred piatimi rokmi pre bratislavský obchvat zvolila forma PPP projektu namiesto toho, aby sa čakalo na lacnejšiu, ale pomalšiu výstavbu za štátne peniaze.


4. Vyšetruje sa férovosť letákov, ktoré uprednostňujú slovenské výrobky

Európska komisia vyšetruje, či Slovensko neporušilo pravidlá jednotného trhu, keď zákonom nútilo obchodné reťazce, aby v reklame venovali najmenej 50 percent priestoru slovenským výrobkom.

Ministerstvo pôdohospodárstva to označilo za bežný postup, keďže Európska komisia musí reagovať na sťažnosti, ktoré dostane.

Čo sa preukázateľne udialo: 

  • Odborníci Európskej komisie sa v auguste stretli s predstaviteľmi dvoch organizácií, ktoré podali sťažnosti.
  • Jednu podala Slovenská aliancia moderného obchodu, združujúca zahraničné obchodné reťazce. Druhú sťažnosť podalo Slovenské združenie pre značkové výrobky, ktorého členmi sú nadnárodné potravinárske koncerny.
  • Verdikt komisie zatiaľ nepadol alebo minimálne nebol verejne oznámený.


Čo hovorí logika:
Zákon, ktorý presadila SNS a ministerstvo pôdohospodárstva, v letákoch jednoznačne uprednostňuje výrobcov potravín zo Slovenska pred ich konkurentmi z iných krajín Únie.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Štátny tajomník Švejna: Mám problém, ak musím byť v dôchodkoch solidárny aj s tými, ktorí nerobili

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri minimálnom dôchodku sú dva problémy, tvrdí v rozhovore pre Denník E štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Nemáme peniaze na takéto štedré dôchodkové opatrenie a druhý problém tkvie v tom, či má dostávať rovnakú penziu ten, ktorý robil, ako ten, čo nerobil.

Minúta po minúte

Zdieľať

Medziročná inflácia na Slovensku sa v novembri zrýchlila na 3 percentá z októbrových 2,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny stúpli o 0,2 percenta.

V porovnaní s novembrom 2018 sa ceny zvýšili vo všetkých sledovaných kategóriách, informuje Štatistický úrad.

Najviac, o 5,3 percenta zdraželi potraviny a nealko nápoje. Ich ceny stúpli najrýchlejšie v tomto roku.

Inflácia na Slovensku je vyššia než v priemere za celú eurozónu.

NBS odhaduje tohtoročný rast spotrebiteľských cien na 2,6 percenta, čo je nepatrne viac než vlani.

Rast cenovej hladiny začiatkom budúceho roka ovplyvní ohlásené zdražovanie energií či zníženie DPH na ďalšie potraviny a na noviny.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter:

  • Most-Híd pretlačil zníženie daní z práce, tak mestá musia zvyšovať dane z nehnuteľností.
  • Kamenický chce limitovať nasledujúceho ministra.
  • Wall Street verí, že Trump sa s Číňanmi dohodne.
Zdieľať

USA a Čína sa dohodli na podmienkach prvej fázy dlho očakávanej obchodnej zmluvy, informoval Bloomberg s odkazom na zdroje oboznámené so situáciou. Text teraz čaká na Trumpov podpis.

Poradcovia pre obchodné záležitosti teraz majú v pláne schôdzku s prezidentom, na ktorej s ním chcú podmienky dohody prebrať. Oficiálne oznámenie by podľa zdrojov Bloombergu mohlo prísť v nasledujúcich hodinách.

Spojené štáty a Čína spolu od minulého roka vedú obchodnú vojnu, v ktorej na seba vzájomne uvaľujú cla. Zároveň sa snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by ich obchodné spory vyriešila. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Karoq sa bude vyrábať v bratislavskom VW od jesene 2020

Škoda Karoq sa začne montovať v bratislavskom Volkswagene na jeseň budúceho roka z dovážaných dielov. Karosérie kompaktného SUV modelu sa budú naďalej produkovať a lakovať v závode Škody v českých Kvasinách.

Podrobnosti o výrobe Karoqu zverejnila Škoda Auto na webovej stránke.

Bratislavský VW by mal byť piatou fabrikou, v ktorej sa bude montovať.

K závodom v českých Kvasinách, Mladej Boleslavi a čínskom Ning-po najnovšie pribudol ruský Nižný Novgorod, kde sa vyrába aj Octavia a SUV Kodiaq.

Škoda je jednou zo zhruba desiatich značiek, ktoré sú súčasťou koncernu VW.

Aký je záujem o Karoq

Karoq je na trhu od októbra 2017. Patrí k najžiadanejším modelom Škody, dopyt po ňom výrazne prevyšuje ponuku.

V roku 2018 sa predalo 115 700 kusov, za 11 mesiacov tohto roka 137 700 vozidiel Karoq.

V Bratislave už Škoda vyrába svoj najmenší model Citigo iV – prvý s plne elektrickým pohonom.

Zdieľať

Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050. „Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny ako Čína a India,“ povedal premiér Pellegrini pred samitom EÚ.

Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita. „Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie,“ dodal premiér. (tasr)

Zdieľať

ECB podľa očakávaní ponechala menovú politiku vrátane úrokových sadzieb bez zmien. Zasadnutie Rady guvernérov po prvý raz viedla nová prezidentka Christine Lagardová. Podľa nej ekonomika eurozóny smeruje k pomalému oživeniu.

V septembri ECB znížila svoju depozitnú úrokovú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na mínus 0,5 percenta. Rozhodla tiež, že od novembra obnoví nákup dlhopisov v mesačnom objeme 20 miliárd eur.

Menový výbor vo vyhlásení uvádza, že sadzby zotrvajú na súčasných alebo nižších úrovniach, kým sa výhľad inflácie stabilne nepriblíži dostatočne blízko k cieľovej úrovni 2 percentá.

Analytici upozornili, že stanovisko ECB sa nelíši od toho, ktoré centrálna banka zverejnila po minulom zasadnutí menového výboru. To naznačuje, že Lagardová je spokojná s postojom svojho predchodcu, píše Reuters.

Lagardová prevzala funkciu v ECB 1. novembra. Predtým pôsobila ako šéfka Medzinárodného menového fondu a v minulosti riadila aj francúzske ministerstvo financií.

Ako ECB upravila prognózy rastu:

  • zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 1,2 percenta z doterajších 1,1 percenta;
  • výhľad rastu HDP v roku 2020 zhoršila na 1,1 percenta (doposiaľ predpokladala 1,2 %);
  • na rok 2021 naďalej očakáva 1,4-percentný rast hospodárstva.

Lagardová už skôr avizovala dôkladné posúdenie činnosti ECB vrátane zváženia zmeny niektorých základných bodov, napríklad inflačného cieľa či spôsobu boja so zmenami klímy.

Strategickú revíziu by chcela zavŕšiť do konca budúceho roka.

Zdieľať

Nízkonákladovka Wizz Air vytvorí nové aerolínie. Chce s nimi preraziť v Ázii a Afrike

V druhej polovici budúceho roka začnú lietať nové nízkonákladové aerolínie Wizz Air Abu Dhabi. Spočiatku budú obsluhovať letiská v Európe a Rusku, neskôr sa plánujú zamerať aj na Blízky východ, Afriku a indický subkontinent.

Nové aerolínie budú spoločným podnikom Wizz Airu so štátnou spoločnosťou Abu Dhabi Development Holding, ktorá v ňom kontroluje 51-percentný podiel, píše Bloomberg.

Na začiatok sa počíta s flotilou troch lietadiel Airbus SE A321neo, v priebehu nasledujúcej dekády by sa mala rozšíriť na 50 strojov.

So širokou paletou destinácií bude mať Wizz Air Abu Dhabi potenciál osloviť 5 miliárd pasažierov.

Wizz Air patrí k popredným európskym lowcostom so základňou v Budapešti. Lieta do 44 krajín, lety medzi Európou a Dubajom prevádzkuje od roku 2013.

S kým sa pobijú:

Wizz Air Abu Dhabi budú na Blízkom východe súperiť o cestujúcich s ďalším novým hráčom.

Najneskôr v 2. štvrťroku 2020 by mali z Abú Zabí začať lietať Air Arabia Abu Dhabi, v ktorých sa spájajú nízkonákladovka Air Arabia a Etihad. Ich spoločný podnik bude slúžiť najmä ako podpora diaľkových letov Etihadu.

Nové letecké spoločnosti posilnia spojenie na Blízkom východe, v ktorom vlani ubudla takmer pätina liniek. Cítiť bolo najmä redukciu vlajkového dopravcu Etihad, ktorý škrtal v dôsledku miliardových strát.

Wizz Air smeruje do regiónu, v ktorom majú nízkonákladové aerolínie len 5-percentný trhový podiel. Cítiť v ňom však silný dopyt po turistike a od migrujúcich pracovníkov, uvádza Rishika Savjani, analytička spoločnosti Barclays.

Zdieľať

European Green Deal je nedostatočný na riešenie klimatickej krízy, tvrdí slovenský Greenpeace. Opatrenia, ktoré včera prijala Európska komisia, sú podľa organizácie pomalé a opatrné a ciele znížiť emisie o 50 až 55 percent do roku 2030 pri závažnosti ekologickej a klimatickej krízy, ktorej dnes čelíme, nebudú stačiť.

Čo treba urobiť podľa Greenpeace: 

  • Keďže konkrétne ciele Green Dealu budú predstavené až v lete 2020, podľa Greenpeace je to neskoro na uzatvorenie dohody. Na budúci rok sa klimatický samit COP26 bude konať v Glasgowe a mali by na ňom byť predstavené už konkrétne ciele na zmiernenie klimatickej zmeny.
  • Európska komisia by sa mala zaoberať najmä zmenami v hospodárskom systéme.
  • Je potrebné sa zaoberať výrobnými procesmi a technológiami, ale rovnako aj životným štýlom a spotrebou.
  • Greenpeace zdôrazňuje, že je načase, aby Komisia od základov prehodnotila politiky, ktoré podporujú profit na úkor životného prostredia a našej budúcnosti.
Zdieľať

Tržby v priemysle sa v októbri oproti septembru mierne zvýšili (o 0,4 %). Výrazne k tomu prispel najmä automobilový priemysel, kým ostatným významným odvetviam sa darilo menej, uviedol Inštitút finančnej politiky.

Z menších odvetví dynamicky rástli aj potravinársky a chemický priemysel. Mesačná dynamika zatiaľ potvrdzuje stabilizáciu doterajšieho negatívneho vývoja.

V medziročnom porovnaní sú však tržby stále nižšie (−5,4 %), pričom táto situácia pretrvá pravdepodobne až do jari.

Zamestnanosť v priemysle v októbri stagnovala, medziročne ubudlo 1,3 % zamestnaných.

Rast miezd v priemysle sa v októbri výrazne spomalil. Zamestnanci si v tomto sektore medziročne polepšili len o 1,3 %. Ochladenie v Nemecku v najväčšej miere zasahuje práve exportne orientovaný priemysel. Vývoj miezd odráža skracovanie pracovných týždňov a zníženie počtu nadčasov.

Tržby v stavebníctve v októbri korigovali silný septembrový rast a medzimesačne klesli o 1,8 %. Zamestnanosť v stavebníctve stúpla o 4 %. Po polroku v červených číslach sa medzimesačne zvýšila už druhý mesiac po sebe. Mzdy v sektore v porovnaní s októbrom minulého roka vzrástli o 5,5 %.

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: V znamení klimatických cieľov – uhlíkové clo, Madrid, zdaňovanie energií

Najkontroverznejšie reakcie na európsky Green Deal, ktorý včera predstavila Európska komisia, vyvolá pravdepodobne uhlíkové clo, na ktorého príprave sa podieľa aj slovenský podpredseda EK Maroš Šefčovič. EÚ chce uvaliť clo či inú formu opatrení na dovozy z krajín, ktoré vyrábajú s vyššou uhlíkovou stopou.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať