65 je nových 50. Zuckerberg sa mýlil, investovať do starších zamestnancov sa oplatí

Píše Pilita Clarková, text publikujeme s licenciou vydavateľa Financial Times

Videli ste už tohtoročný rebríček 60 najlepších podnikateľov nad 60 rokov? Čo si myslíte o zozname najlepších spisovateľov nad päťdesiat? A čo vravíte na víťaza ceny pre najlepšieho starého vedca? Nič?

Žiadne prekvapenie. Takéto ocenenia predsa neexistujú.

No ak by ste sa chceli niečo dozvedieť o 30 najlepších podnikateľoch pod 30 rokov, stačí si otvoriť Forbes a jeho každoročný rebríček mladých priekopníkov. Ak chcete vedieť, kto patrí medzi 40 pod 40, čítajte magazín Fortune.

Zoznamy najlepších mladých spisovateľov zase noviny zostavujú už vyše tridsať rokov. Ceny pre mladých vedcov dnes udeľuje kdekto, od Googlu až po Európsku úniu.

Rozmaznávanie starších má zmysel

Na oceňovaní úspechov mladých nie je nič zlé. V tzv. gig ekonomikách sa mladí ľudia boria s výbušnými študentskými pôžičkami a rastúcimi cenami nájmov, preto sa im hodí akákoľvek pomoc. Mali by sme ich inšpirovať k úspechom a potom ich spoločne oslavovať.

To isté by sa však malo týkať aj starších ľudí.

Očakáva sa od nich, že budú nadsluhovať v práci, keďže štedré firemné dôchodky sú čoraz zriedkavejšie a vek odchodu do dôchodku neustále rastie – rovnako ako priemerná dĺžka života.

Okrem toho, ak nebudú ľudia nad päťdesiat zárobkovo činní, OECD očakáva, že počet ľudí, na ktorých bude musieť každý pracovník robiť, môže v bohatých krajinách do roku 2050 narásť približne o 40 percent.

Vplyv na životnú úroveň a verejné financie by tak bol desivý. Preto má zmysel naďalej rozmaznávať túto šedivejúcu légiu a dať jej niečo, na čo by sa mohla tešiť.

Ponuky však často ostávajú na miestnych byrokratoch a dojmy sú, žiaľ, zmiešané. Ako obyvateľka Londýna sa teším na to, že po šesťdesiatke budem mať zadarmo autobusy, čo je vynikajúce.

Inde, trebárs v mojej rodnej Austrálii, však na päťdesiatku dostanete od vlády menej povzbudivý darček – poštou vám príde balíček s diagnostickým testom na rakovinu hrubého čreva.

Rozumný biznis

Musím sa priznať, že vždy som si myslela, že podnikanie je zábavka pre mladých. Nie je.

V Spojených štátoch starší ľudia už roky zakladajú nové podnikanie častejšie ako dvadsiatnici či tridsiatnici. A sú v ňom úspešnejší, dokonca aj keď ide o technologické odvetvia.

Veľká americká štúdia z minulého roka ukázala, že priemerný vek zakladateľov najrýchlejšie rastúcich technologických firiem bol v čase vzniku firmy 45 rokov.

Úspech bol takmer dvakrát pravdepodobnejší u 50-ročného podnikateľa než u tridsiatnika. Kto však dostane neprimerané množstvo rizikového kapitálu? Ten mladší.

Je to celkom rozumný biznis. Mladí ľudia sú zvyčajne chudobnejší, možno preto ich investori uprednostnia v nádeji, že získajú väčší podiel na ich podnikaní. Alebo je to tým, že investorov opantali rebríčky z Forbesu a mýty o mladých geniálnych podnikateľoch. Inými slovami, sú to ageisti.

65 je nových 50

Je to len dvanásť rokov odvtedy, čo šéf Facebooku Mark Zuckerberg pred publikom na Stanfordovej univerzite povedal, že „mladí ľudia sú múdrejší“. V tom čase mal 22 rokov, ale aj tak… Predstavte si, že v tejto vete „mladých ľudí“ nahradíte „bielymi ľuďmi“ alebo „mužmi“.

Ageizmus je o to hlúpejší, keď vezmeme do úvahy, v akej pozícii sú dnešní šesťdesiatnici. Sú lepšie vzdelaní ako ich predkovia a sú podstatne odolnejší. 65-ročnému Američanovi dnes hrozí riziko ťažkej choroby alebo úmrtia rovnako ako minulej generácii päťdesiatnikov.

Starší zamestnanci môžu byť drahší, avšak odborníci tvrdia, že tých mladších prekonajú takmer v každom aspekte práce. Sú svedomitejší, menej absentujú a majú lepšie sociálne zručnosti. A z firmy neutekajú pri prvej príležitosti.

Ostávajú trikrát dlhšie

Počet rokov, ktoré americkí zamestnanci vo veku 55 – 64 rokov strávia v tej istej firme, je viac než trojnásobný v porovnaní s tými, čo majú 25 až 34 rokov. Je preto chybou myslieť si, že investícia do mladých sa vám vráti tým, že pre vás budú pracovať dlhšie.

Spoločnosti, ktoré berú vážne svoj záväzok k rozmanitosti, však ochotne pre mladých pripravia interné štipendiá či iné príležitosti na naštartovanie ich kariéry. Alebo aspoň obvešajú kariérnu sekciu svojej webovej stránky fotografiami šťastných mladých ľudí, čím poskytnú jasný obraz o preferovanom veku zamestnancov.

Toto sa musí zmeniť. Ak nájdeme spôsob, ako zamestnať starších ľudí tak, aby boli šťastní, prospeje to všetkým – nielen tým, čo pochopili, že starnutie je niečo, čo stretne každého z nás.