Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ekonomický newsfilter: Pellegrini si v Trnave zašoféroval, ale nič nevybavil 

Najprv najdôležitejšie jednou vetou zo Slovenska a zo sveta:

  • V stredu v Bratislave zasadala vláda aj parlament a rozdávalo a sľubovalo sa veľa peňazí malým aj veľkým firmám.
  • Prezident Trump odložil o dva týždne zvýšenie niektorých ciel na čínsky tovar, čo sám interpretoval ako prejav dobrej vôle pred blížiacimi sa rokovaniami s Čínou.

Dobré ráno, Ekonomický newsfilter má 1034 znakov – 4 minúty čítania. Pripravil ho Konštantín Čikovský.


1. Pellegrini sa stretol so šéfmi PSA

Predseda vlády v stredu v Trnave rokoval s členmi najvyššieho vedenia koncernu PSA o budúcnosti slovenskej fabriky.

Slovensko okrem premiéra zastupoval minister hospodárstva.

Najvyššími šaržami na strane PSA boli šéf značky Peugeot a šéf výrobnej časti koncernu.

Firma verejnosti predstavila elektromobil Peugeot e-208.

Z rokovania nie je žiaden iný konkrétny výsledok.

Prečo to bolo aj tak dôležité:

  • Bolo to prvé stretnutie premiéra s vedením niektorej z automobiliek po tom, čo mu Zväz automobilového priemyslu odkázal, že vláda nedodržala slovo o zastavení tvorby nových nákladov firmám.
  • PSA bude čoskoro rokovať o výrobe nového modelu, ktorý chce získať trnavská fabrika.
  • Trnava stráca v rámci koncernu pozíciu, pretože portugalské a španielske fabriky majú rovnakú alebo už aj nižšiu cenu práce a tamojšie vlády automobilkám agresívne ponúkajú štátnu pomoc.
Peter Pellegrini šoféruje Foto N – Vladimír Šimíček

Čo ponúkol Pellegrini: Premiér dal na rokovaní nezáväzný sľub o investičnej pomoci v prípade, že PSA s novým modelom prinesie aj modernizáciu.

Predseda slovenskej vlády nedal automobilke žiadnu garanciu obmedzenia rastu osobných nákladov, ktoré vyplývajú zo zákonov schvaľovaných v parlamente.

Výsledok: Pellegrini nenašiel žiaden argument, ktorým by vylepšil pozíciu slovenskej fabriky vo vnútrokoncernovej súťaži pobočiek PSA.


2. Narodil sa mikrodaňovník

Poslanci v stredu schválili aj daňové zmeny, ktoré zjednodušia život predovšetkým malým firmám.

Najväčšia novinka, ktorú priniesli zmeny vymyslené ministerstvom financií, je vznik takzvaného mikrodaňovníka.

Kto alebo čo je mikrodaňovník: Je to živnostník alebo firma s ročným príjmom do 49 790 eur (limit pre registráciu na DPH).

Prečo bude dobré byť mikrodaňovníkom: 

  • bude môcť odpisovať celý majetok už v roku, keď ho získal (napríklad auto nie štyri roky, ale hneď)
  • Uplatniť si daňovú stratu bude môcť mikrodaňovník tiež okamžite
  • Odpisovanie pohľadávok takisto nebude štvorročné, ale také rýchle, ako sa rozhodne mikrodaňovník.

Čo bude nasledovať: Parlament bude ešte v jeseni rokovať aj o návrhu SNS na zníženie dane z príjmu na 15 percent pre firmy s obratom do stotisíc eur.

Firmy do obratu 49 790 eur tak dostanú pred voľbami, ale s platnosťou od roku 2020, zároveň aj viaceré úľavy aj nižšiu sadzbu dane.

Otázka: Čo by podľa Vás najviac pomohlo firmám na Slovensku? Píšte nám na e@dennikn.sk


3. Veľké firmy si presadili viac peňazí z emisií

Ťažký priemysel a teplárne získali zákonom istotu, že štát im daruje na ich investície ročne 30 percent z predaja emisných kvót.

Rádovo ide o desiatky miliónov eur zo štátneho rozpočtu, istota podnikom vyplýva z novely zákona o obchodovaní s emisiami.

Kľúčové zmeny cez pozmeňovacie návrhy presadili poslanci vládnej koalície, v stredu bola schválená aj s podporou politickej opozície.

Kontext: 

  • Firmy tlačia na vládu, aby im kompenzovala náklady na drahú elektrinu, a aby im pomohla pri spomalení ekonomiky.
  • Lobing firiem sa začal na slovenskej úrovni v júni, keď napríklad U.S. Steel oznámil prepustenie 2500 ľudí a k jeho požiadavkám sa pridal aj Klub 500 a odborári týchto fabrík.
  • Okrem dotácií z predaja emisií žiadajú ešte aj vyššie odškodnenie za drahú elektrinu zo štátneho rozpočtu. Namiesto 40 miliónov by mohli získať napokon dvojnásobok.

Koľko dostanú z emisií:

Doteraz nemali firmy isté ani euro z predaja prebytočných emisií štátu, po novom majú istých 30 percent.

Podľa údajov z roka 2018 by mohlo ísť ročne o dotácie za dokopy 70 miliónov eur.

Záujem o tieto peniaze majú predovšetkým viaceré huty a teplárne, ktoré lobing organizovali.


4. Zálohovanie PET fliaš a plechoviek definitívne prešlo

Parlament schválil povinné zálohovanie PET fliaš a plechoviek od roku 2022.

Prečo je to dôležité: 

  • K dobrovoľnému systému recyklácie pribudne povinné vykupovanie.
  • Nový poriadok má postupne zvýšiť mieru recyklácie až na 90 %

Kto a za čo bude platiť:

Spotrebitelia zaplatia za PET fľašu minimálne 12 a za plechovku minimálne 10 centov. Peniaze dostanú späť, ak obaly vrátia.

Výrobcovia budú platiť dvoma spôsobmi – za uvedenie obalu na trh a každý rok sa budú musieť poskladať aj na straty celého systému. Jednorazovo musia investovať všetky firmy dokopy zhruba 80 miliónov eur plus cca 5 miliónov eur ročne.

Obchody nebudú za nič platiť. Všetky obchody s potravinami väčšie ako 300 m2 budú vykupovať povinne, ale všetky náklady im bude podľa zákona refundovať zálohovací systém. Menšie obchody môžu vykupovať, ale nemusia.

Čo sa teraz začne diať:

Prezidentka podpíše zákon, podľa ktorého ministerstvo životného prostredia ešte tento rok začne vyberať organizáciu na prevádzku celého systému.

Očakáva sa, že pôjde o združenie firiem, ktoré obaly produkujú. Tie budú do systému platiť najviac, preto majú aj najväčší záujem ho viesť efektívne.

Prvá fľaša a plechovka so zálohou budú predané na Nový rok 2022.


5. Cigarety budú drahšie, ak s tým bude súhlasiť aj Danko

Minister financií Kamenický si vo vláde nechal schváliť zvýšenie tabakovej dane o vyše sto miliónov eur ročne.

Návrh priniesol na rokovanie v poslednej chvíli bez toho, aby mal podporu šéfov koaličných strán.

Prečo chce Kamenický dvíhať dane:

  • Minister financií už má k dispozícií nové odhady vývoja ekonomiky na budúci rok a tak vie, aký veľký má problém s rozpočtom.
  • Keďže s väčšinou výdavkov nedokáže hýbať a, naopak, bude musieť súhlasiť s ich zvyšovaním, hľadá vyššie príjmy.
  • V polovici októbra musí Kamenický draft rozpočtu predložiť Európskej komisii, ktorá posúdi jeho reálnosť.
  • Kamenický si tak nemôže rozpočet úplne vymýšľať, a preto už teraz tlačí cez vládu aspoň na zvyšovanie dane z tabaku.

    Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Zmena klímy by mala byť v prioritách slovenskej hospodárskej politiky až za školstvom a zdravotníctvom, hovorí v šéf Hodnoty za peniaze Štefan Kišš. „Aj na medzinárodnej scéne by sme mali presadzovať najlepšie možné politiky, ale predsa len, školstvo a zdravotníctvo si môžeme opraviť sami.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnota za peniaze:

Pred odoslaním mojej odpovede som si prečítal príspevky Ľuda Ódora a Martina Haluša. Plne ich podpisujem.

Je veľa opatrení, ktorými môže štát motivovať ľudí k zelenému správaniu. Dizajn aj ich realizácia ale nie je elementárna otázka.

Preto je dobrá správa, že Inštitút environmentálnej politiky na MŽP sa v uplynulých rokoch ukazuje ako kvalitná fungujúca analytická inštitúcia, má za sebou revíziu výdavkov na životné prostredie, tvorbu envirostratégie aj niekoľko špecifických analýz, napríklad analýzu k zálohovaniu plastových fliaš.

Výrazne by som posilnil ich činnosť a pri zadaniach konkrétnych otázok myslel na témy súvisiace s klímou, ako sú energetika, lesy alebo priemyselná politika.

Zároveň by som však zmenu klímy zaradil v poradí priorít slovenskej hospodárskej politiky až za školstvo a zdravotníctvo, práve preto, že v tom nie sme sami.

Aj na medzinárodnej scéne by sme mali presadzovať najlepšie možné politiky, ale predsa len, školstvo a zdravotníctvo si môžeme opraviť sami. V zmene klímy máme len menší hlas, ktorý sa ťažšie presadí pri nezodpovedných hráčoch ako Čína alebo USA.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Frankfurtský automobilový veľtrh IAA tento rok prilákal rekordne nízky počet návštevníkov. Nemecké združenie automobilového priemyslu pri ukončení veľtrhu oznámilo, že napočítalo zhruba 560-tisíc návštevníkov. Pred dvomi rokmi ich bolo 810-tisíc a v roku 2015 prišlo až 932-tisíc ľudí.

Tohtoročný prepad pripisuje prezident združenie Bernhard Mattes okrem iného neúčasti dôležitých automobiliek z Japonska, USA, Francúzska a Talianska. Počet vystavovateľov klesol z takmer 1000 na 838.

Diskusia o ochrane klímy vyvoláva na automobilky a ich dodávateľov zvýšený finančný tlak. Počas prvého výstavného víkendu navyše ekologickí aktivisti blokovali hlavný vstup na výstavisko. Po novinárskych a odborných dňoch si verejnosť mohla od 14. septembra urobiť názor na novinky, napríklad v oblasti elektrickej mobility.

Zatiaľ nie je jasné, či sa IAA bude o dva roky opäť konať vo Frankfurte nad Mohanom. Diskutuje sa o novom koncepte s meniacimi sa lokalitami. Mattes chce rozhodnutie o budúcom mieste konania veľtrhu dosiahnuť do konca tohto roka. (tasr)

Zdieľať

Z hľadiska investícií patríme podľa Allianzu k najchudobnejším a najzadĺženejším

Celková hodnota finančného majetku ľudí minulý rok celosvetovo klesla prvý raz od roku 2008. Z nových dát Allianzu vyplýva aj to, že Slovensko je najzadlženejšia krajina v regióne. 

Kým pre rozvíjajúce sa krajiny bol pokles majetku v tomto storočí novinkou, vyspelé trhy to zažili už tretíkrát.

Podľa štúdie Allianz Global Wealth Report 2019, ktorú zhrnul týždenník Trend, zostal finančný majetok 53 krajín na úrovni 172,5 bilióna eur. Klesol nepatrne o desatinu percenta.

Finančnú situáciu ľudí ovplyvnila neistota, ktorú spôsobili hlavne obchodná vojna medzi Spojenými štátmi americkými a Čínou, neistá situácia okolo brexitu či menová politika. Na výšku finančného majetku mal vplyv aj vývoj na akciových trhoch, ktoré podľa štúdie klesli minulý rok o 12 percent.

Čo ukazuje indikátor bohatstva, ktorý ráta Allianz:

  • Slovensko je najchudobnejšie spomedzi všetkých 53 skúmaných krajín.
  • Najbohatšie štáty sú USA, Dánsko, Juhoafrická republika a Rusko, kde je index finančného bohatstva dvojnásobne vyšší.

Čo vstupuje do indexu bohatstva podľa Allianzu:

  • podiel bohatstva strednej triedy na celkových finančných aktívach,
  • podiel najbohatšieho decilu populácie na celkových finančných aktívach a jeho zmena od roku 2000,
  • podiel chudobnejšej polovice populácie na celkových finančných aktívach a jeho zmena od roku 2000,
  • medián finančných aktív ako percento z priemeru finančných aktív a jeho zmena od roku 2000.

Štúdia Allianzu opakuje to, na čo upozorňuje aj Národná banka Slovenska – sme príliš zadlžení a máme málo finančného majetku (peniaze na účte, cenné papiere, fondy a iné).

To sa môže ukázať ako problém pri najbližšej kríze. Pri tej poslednej ešte Slováci veľké dlhy nemali.

  • Dlh: Slováci sú najzadlženejší v regióne a majú skoro najmenší finančný majetok. Dlh priemerného Slováka je 7 437 eur. Priemerný Čech má dlh skoro 6 676 eur, Poliak 4 675 eur a Maďari necelých tritisíc.
  • Dobrá správa je, že finančný majetok Slovákov stúpa – vlani o päť a pol percenta na 13 692 eur. No i tak bolo Slovensko v poradí na 36. mieste v rebríčku finančného majetku.
  • Priemerný Čech má podľa Allianzu finančný majetok až takmer 23 461 eur (25. miesto).
  • Na čele rebríčka zostaveného podľa finančného majetku sú Američania a Švajčiari.

Čistý finančný majetok:

  • Čistý finančný majetok (rozdiel finančného majetku a dlhov) Slováka je 6 255 eur, menej v rámci regiónu má len priemerný Rumun (takmer 4 900 eur). Podľa toho je Slovensko 40. v rebríčku
  • Priemer všetkých krajín je 23 330 eur, takže Slovák je z hľadiska finančných investícií 3,7-násobne chudobnejší ako priemerný človek vo svete.
  • Iba Slovák má v regióne dlhy vyššie, ako je jeho čistý finančný majetok.

O tom, prečo Slováci patria k najchudobnejším v Európe, písal v lete aj Denník N. Dôvodov je viacero: jednak sa Slováci stihli veľmi rýchlo zadlžiť, pretože to je atraktívne. Pri nízkych úrokových sadzbách, ktoré predurčuje Európska centrálna banka a ktoré tlačí nadol aj konkurencia, sú pôžičky lacné.

Na druhej strane, väčšinu zadlženia tvoria hypotéky – Slováci radi žijú vo svojom (a často veľa iných možností ani nemajú, pretože nájomných bytov je veľmi málo).

Do tretice, Slováci si nestihli našetriť veľký majetok, lebo nikdy nemali vysoké príjmy. Pri súčasnom raste platov a vysokej zamestnanosti sa situácia mierne zlepšuje.

Finančný majetok domácností koncom roka 2017 predstavoval len 83 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Priemer Únie je 230 percent HDP.

Zdieľať

U Kmotríka porušili zákon, píše vplyvný úrad. Kmotrík sa odvolal

Dvaja zo šiestich členov Rady ÚVO priznali konflikt záujmov a nebudú rozhodovať o spore úradu s Ivanom Kmotríkom. Spor je o podozrení, že pri nákupe videotechniky na futbalový štadión Slovanisti porušili zákon. Z odvolania bola vylúčená manželka Kmotríkovho topmanažéra a jeho bývalý právnik.

Ivan Kmotrík a jeho syn Ivan Kmotrík ml. Foto - TASR
Ivan Kmotrík a jeho syn Ivan Kmotrík ml. Foto – TASR
Zdieľať

Počítač Googlu asi naozaj prekonal míľnik zvaný kvantová nadvláda, ale okrem šifrovania to zatiaľ nič neovplyvní 

Kvantový počítač naozaj dosiahol míľnik nazývaný „kvantová nadvláda“. „Neznamená to však, že je výkonnejší či múdrejší než ten klasický. Len sa zhotovil prototyp a našiel taký výpočtový problém, ktorý dokázal vyrátať v rozumnom čase len kvantový stroj,“ hovorí odborník na IT Miroslav Pikus.

Zdieľať

Matečná „ešte nemá vedomosť“, že by Európska komisia vyzvala Slovensko, aby zrušilo povinný 50-percentný podiel slovenských potravín v letákoch. Nemyslí si, že toto ustanovenie je diskriminačné.

Poukázala na príklad Francúzska, kde platí povinný 50-percentný podiel francúzskych potravín v jedálňach. „Ak Francúzi nemajú problém s týmto zákonom z pohľadu diskriminácie, prečo by sme mali mať my?“ pýta sa.

Zdieľať

Štát bude odškodňovať chovateľov, ktorých zvieratá musel po zistení nákazy africkým morom ošípaných utratiť, ale len tých, ktorí splnili všetky zákonné podmienky, povedala v TA 3 ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Potvrdila tak, že odškodnenie nemôžu očakávať chovatelia, ktorí svoje ošípané nezaregistrovali.

Zdieľať

Schválená podoba zvýšenia rodičovského príspevku nie je poctivým riešením, pretože dala menšiu skupinu matiek na vedľajšiu koľaj, povedal v relácii V politike Eduard Heger (OĽaNO). Kritizoval, že novela nemyslí na študujúce matky a mamy, ktoré ostávajú doma s niekoľkými deťmi po sebe.

Ku kritike toho, že poslanci koalície vynechali pri schválenom návrhu študujúce matky, sa pridal aj Milan Krajniak (Sme rodina). Pripomenul Smeru, že keď návrh na zvýšenie rodičovského príspevku opakovane predkladala Sme rodina, nepodporil ho.

Ján Podmanický zo Smeru priznal, že to tak bolo, no zdôvodnil to tým, že v čase, keď predkladala návrhy na zvýšenie rodičovského príspevku opozícia, bolo prioritou Smeru doriešiť zvýšenie materskej. Až potom podľa neho prišiel čas riešiť aj otázku zvýšenia rodičovského príspevku.

Zdieľať

Daňová správa vie odsledovať, ak sa firmy rozhodnú účelovo rozdeliť na viac subjektov, aby sa ich týkala 15-percentná daň z príjmov, povedal v TA 3 Radovan Baláž zo SNS. Podľa neho sú mechanizmy na to, aby to daniari zmonitorovali a v prípade zistení aj dodanili také subjekty.

Zdieľať

Milan Krajniak (Sme rodina) v TA3 kritizuje rozhodnutie vlády podporiť dotáciou kúpu elektromobilov. Pripomína, že keď sa blížila minulá kríza, zaviedol štát šrotovné, ktoré podporilo aj domácu výrobu, ale teraz, keď sa o kríze hovorí, dotuje kúpu elektromobilov, ktoré sa tu nevyrábajú, a pomôže „625 bohatým ľuďom“, ktorí si ich môžu dovoliť.

Zdieľať

Ján Podmanický zo Smeru hovorí, že jeho strana v minulosti ukázala, že sa vie správať zodpovedne v čase krízy. Netreba rezignovať na ambíciu ísť k vyrovnanému rozpočtu, ale šetrenie sa nemôže dotknúť množstva sociálnych opatrení, ktoré koalícia pripravila, povedal Podmanický v TA3.

Zdieľať

Národná diaľničná spoločnosť hľadá firmu na poskytnutie služieb spojených s kontrolou diaľničných známok. Cenu odhaduje na 9,5 milióna eur bez DPH.

Oznámenie o vyhlásení súťaže zverejnila vo vestníku verejného obstarávania. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť do 23. októbra tohto roka.

Firma, ktorá uspeje v súťaži, by mala pre NDS zabezpečiť zber dát a identifikáciu evidenčných čísel vozidiel v dopravnom prúde, predovšetkým na účely kontroly úhrady elektronických diaľničných známok.

Kritériom na vyhodnotenie ponúk je cena, zákazka pritom nebude spolufinancovaná z eurofondov. (tasr)

Zdieľať

Takmer 90 veľkých svetových firiem sľúbilo obmedziť emisie skleníkových plynov v rámci novej kampane, ktorej cieľom je prinútiť nadnárodné podniky k ekologickejšiemu správaniu. 

Kampaň We Mean Business uviedla, že do iniciatívy sa pred pondelkovým klimatickým summitom OSN v New Yorku zapojilo 87 spoločností s celkovou trhovou hodnotou presahujúcou 2,3 ​​bilióna dolárov.

Niektoré z firiem sľúbili, že do roku 2050 znížia uhlíkové emisie na nulu. Je medzi nimi napríklad švajčiarsky potravinársky gigant Nestlé či francúzsky výrobca kozmetiky L’Oréal.

Iné sa síce nezaviazali k uhlíkovej neutralite, sľúbili však, že svoju prevádzku prispôsobia cieľu udržať do roku 2030 rast priemernej svetovej teploty do 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, ako to stanovila Parížska klimatická dohoda z roku 2015. K týmto firmám patria napríklad fínska telekomunikačná spoločnosť Nokia či francúzska potravinárska spoločnosť Danone. (čtk)

Zdieľať

Jeden z najväčších problémov v reakcii na klimatickú krízu bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch, myslí si ekonómka Miriam Letovanec z Implementačnej jednotky úradu vlády. „Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Miriama Letovanec, riaditeľka Implementačnej jednotky úradu vlády:
Prvý krát sa o skleníkovom efekte zmienil ešte v roku 1824 francúzsky matematik a fyzik Jean Baptiste Fourier, kedy vo svojej práci pomenoval, že plyny v atmosfére môžu zvyšovať povrchovú teplotu Zeme. Na najvyššej medzinárodnej úrovni na problém klimatických zmien poukázal IPCC (Intergovenmental Panel on Climate Change) v roku 2007. Áno, už pred 12 rokmi.

V tomto momente je potrebné začať konať, nielen na veci poukazovať. Samozrejme môžeme edukovať verejnosť o význame klimatických zmien aj na uliciach, za oveľa dôležitejšie považujem implementáciu jednotlivých opatrení do praxe.

Slovensko má od februára 2019 schválený strategický materiál do roku 2030 s názvom „Zelenšie Slovensko“ – obsahuje jasné opatrenia na boj s klímou, ako aj indikátory, prostredníctvom ktorých je možné sledovať progres.

Dôležité je nezaspať na vavrínoch a nestrácať čas tvorbou nejakých akčných plánov, či vytvorením ďalšieho ministerstva. Úplne postačí keď zainteresované strany budú poznať svoje priority, začnú spolu efektívnejšie komunikovať a každé opatrenie bude mať svojho „pána“, či termín, dokedy má svoje úlohy splniť – prierezový plán implementácie, a to najneskôr do konca tohto roka.

Oveľa náročnejšie však bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch. Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.