Kollárov tieňový minister financií: Štátne podniky majú robiť biznis, ale sú spravované ako úrady

Štefan Holý je podnikateľ a bývalý advokát a teraz aj tieňový minister financií strany Sme rodina Borisa Kollára.

V rozhovore tvrdí, že máme problém s investične poddimenzovaným štátom a niektoré štátne podniky musia ísť z rozpočtu verejnej správy, aby mohli robiť biznis na vlastné riziko.

Holý v rozhovore tiež hovorí, že:

• verejné financie nie sú v katastrofálnom stave, akurát obsahujú veľmi málo impulzov smerom do budúcnosti
• strana podporí stropy na výdavky vo verejnej správe, primárne na prevádzkové výdavky s výnimkou miezd
• mali by sa zvýšiť dane z dividend
• eurofondy sú nevhodný prostriedok na financovanie infraštruktúrnych projektov, ktoré samy generujú výnos

Postupne vám prinesieme rozhovory s tieňovými ekonomickými ministrami aj ďalších politických strán, ktoré majú podľa posledných prieskumov šancu uspieť v najbližších voľbách a s rozhovorom súhlasili.

Ak sa Sme rodina dostane do budúcej vlády, budete jedným z kandidátov na ministra financií?

Je to jedna z alternatív. V rámci hnutia zastrešujem hospodársku časť aktivít a program strany. O konkrétnych nomináciách je zatiaľ predčasné hovoriť.

Širšia verejnosť vás zatiaľ nepozná. Do politiky prichádzate z biznisu, donedávna ste boli aj advokátom. Ako je to teraz – ešte podnikáte, alebo sa už venujete iba politike a programu strany?

Advokátom som bol od roku 2009 a od januára tohto roku mám prerušenú advokátsku licenciu. Okrem toho mám aj iné podnikateľské aktivity. V niektorých firmách stále figurujem ako konateľ alebo spoločník, tie však neposkytujú právne služby, ale primárne projektový manažment vo veľkých priemyselných stavbách. Doslova staviame fabriky. Robíme aj projektové financovanie a ochranu kritickej infraštruktúry, to sú kybernetické veci, tie však nerobíme na Slovensku.

Ešte pred rokom 2009 ste pôsobili v zahraničí?

Áno, primárne v Rakúsku.

Kto vás pritiahol do politiky? Boris Kollár?

V podnikateľskom prostredí som fungoval primárne ako advokát, bolo to v zásade po celom svete – od Číny až po Ameriku, ťažiskovo v oblasti dopravy a infraštruktúry. V nejakom momente som si uvedomil, že človek sa v kariére dostane na križovatku, že buď môže do konca života robiť poradcu, naháňať klientov, písať zmluvy a kresliť koncepty, alebo môže začať robiť niečo iné. V zahraničí som často videl a veľmi ma oslovovalo, že ľudia, ktorí majú skúsenosti a vedia vecami pohnúť, vstúpili do verejného priestoru a so skúsenosťami sa podelili s ostatnými.

Kto vám dal ponuku?

Ja som tých ponúk mal viac, nakoniec som si vybral Borisa Kollára. Je podnikateľ, rozumie podnikaniu, vízii, sám má za sebou niekoľko úspešných podnikateľských projektov. Je človek, ktorý sa delí s úspechom. To, čo zarobí, nevyužíva sám pre seba, nezištne podporuje mnohých ľudí.

Predpokladám, že ste sa predtým dlhšie poznali.

Veľmi nie.

Niektoré z opatrení, ktoré sú na webe strany, sú už vaším návrhom? Je tam napríklad daň pre podnikateľov 16 percent, ale 33 percent pre banky, poisťovne a mobilných operátorov a 50 percent pre monopoly. To platí stále?

To, čo je na webe, je ešte program z predošlých volieb, ten už neplatí. Program, na ktorom pracujeme, pokrýva kompletne reformu verejného priestoru na Slovensku. Slovensko je dnes v pozícii západného štátu, ale stále je z veľkej miery riadené socialistickým spôsobom. To, čo potrebujeme spraviť, je zásadná zmena spôsobu financovania štátu. Takže do volieb pôjdeme s úplne novým programom.

Keď už neplatia sadzby daní, ktoré sú na webe vašej strany, ako inak by ste ich upravili?

Dane sú sekundárna záležitosť. My máme v prvom rade problém s investične poddimenzovaným štátom. Dôvodom, prečo majú ľudia na Slovensku malé platy a prečo sa tu žije ťažšie ako v Rakúsku, Belgicku, čo sú porovnateľne veľké krajiny, je objem peňazí v ekonomike. Naše HDP má sto miliárd a rakúske 400 miliárd eur. Na Slovensku potrebujeme zväčšiť objem zdrojov v ekonomike. To nespravíte tým, že majú podnikatelia väčšie alebo menšie dane, ale musíte mať ucelenú predstavu o hospodárskom rozvoji krajiny.

Skúste byť konkrétny.

Dnes máme na Slovensku obrovský investičný dlh, voči západným štátom sa hýbe na úrovni 140 až 150 miliárd eur. To znamená, že do našej ekonomiky by ste museli naliať 140 miliárd, aby zodpovedala tým parametrom, ktoré majú bežne západoeurópske štáty. Teda aby ľudia mali 3,5-tisícové platy, aby dôchodok bol 1500 eur. Takže otázka budúceho rozvoja spoločnosti by sa mala sústrediť na to, ako vyplniť investičný dlh a ako čím skôr dosiahnuť zlepšenie bežného života ľudí. A to ide iba zväčšením objemu zdrojov v hospodárstve.

Hovoríte zatiaľ skôr všeobecne. 

Viem byť veľmi konkrétny. To, čo je najľahšie realizovateľné, sú investície v infraštruktúre a investície kapitálového charakteru. Máme rozbité školy, nemocnice, cesty, nemáme dostavané diaľnice. Na železniciach sa nám každú chvíľu vykoľají vlak, lebo trať vyzerá tak, že odkedy ju Masaryk postavil, tak sa nič nezmenilo. A štát nemá predstavu o tom, akým spôsobom by prefinancoval úpravu týchto projektov.

Ako by sa to malo podľa vás prefinancovať?

Problém je, že máme veľa podnikov včlenených do rozpočtu verejnej správy. To znamená, máme štátne podniky, ktoré majú v zásade robiť biznis, aj keď ich robia s verejnými službami, ale máme ich zahrnuté v rozpočte verejnej správy. Sú teda spravované ako úrady. Firmy sú zviazané, nemajú v obehu cudzí investičný kapitál. Musia ísť von z rozpočtu verejnej správy, aby mohli fungovať tak, ako funguje Asfinag v Rakúsku (obdoba Národnej diaľničnej spoločnosti) alebo ako fungujú ďalšie firmy. Niektoré štáty na Západe to robia spôsobom, že navyšujú verejný dlh, čo však na Slovensku nie je cesta, lebo máme dlhovú brzdu, čo je dobré. S tým by sme v žiadnom prípade nechceli hýbať. Ale zároveň tieto štátne firmy musia začať robiť biznis na vlastné riziko a nie na riziko štátu.

Predpokladám, že nebude také jednoduché vyradiť niektorý štátny podnik z okruhu verejných financií. Nie je to len tak, že sa tak rozhodne ministerstvo financií alebo vláda, ale posudzuje to Európska komisia, konkrétne štatistický úrad Eurostat.

Už sme to niekoľkokrát urobili, nie je to pre nás neznáma. Ľudia, s ktorými pracujem, vyňali napríklad rakúsky Asfinag z rozpočtu verejnej správy, to je firma s obratom 2 miliardy ročne a s miliardou investícií každý rok. My presne vieme, ako ten systém funguje. Metodika ESA 2010 je postavená tak, že vyhodnotenie toho, či je subjekt súčasťou verejnej správy alebo nie, si musí urobiť každý členský štát sám. U nás je to štatistický úrad, prípadne ešte rozpočtová rada alebo Národná banka. Zároveň štatistický úrad obhajuje svoje rozhodnutie v Bruseli. Metodika principiálne hovorí o tom, že pokiaľ firma podniká na vlastné riziko a riziko jej podnikania neznáša štát, jej dlhy sa nezapočítavajú do dlhu štátu. Potom musíte firmu vnútorne prerobiť, to je robota pre právnikov na tri mesiace až pol roka, a pripraviť zmluvu so štátom. Naša skúsenosť ukazuje, že sa to dá urobiť za jeden rok.

S rozpočtovou radou alebo so štatistickým úradom ste o tom hovorili? Pýtali ste sa ich na ich názor?

Zatiaľ nie. Program budeme mať hotový zhruba do mesiaca.

Skúste povedať, ktoré firmy by ste vyhodili z okruhu verejných financií.

ŽSR, Národnú diaľničnú spoločnosť (NDS), Slovenskú správu ciest, Vodohospodársku výstavbu, Vodohospodársky podnik, Štátne lesy, v zdravotníctve je to možné pri správe budov a podobne. Každá z firiem, až na Sociálnu poisťovňu, je spôsobilá na vyňatie z rozpočtu verejnej správy. Firmy by zostali štátne, ale vzťah medzi nimi a štátom sa musí riadiť súkromnoprávnymi rizikovými parametrami. To znamená, že sa nesmú spoliehať na to, že sú štátne a štát ich vždy zachráni a nemôžu prijímať zlé podnikateľské opatrenia, ktoré majú politický alebo iný význam, lebo sú pod vplyvom rôznych oligarchov.

A v prípade, že by začali vytvárať dlh alebo by niektorá skrachovala, kto by to potom hradil? Prípadne aký majetok by sa tej firme zobral?

Tie firmy musia ísť na vlastné riziko. To je otázka štruktúry dlhu. Ak chcete byt a zoberiete si hypotéku, tak je to zdravý dlh, pokiaľ máte prácu. Ak si požičiate peniaze od kamarátov a prehráte ich v automatoch, tak je to nezdravý dlh. Takže otázka je, aká je kvalita dlhu firiem. Slovensko má veľmi dobré predpoklady na kvalitný dlh, na investičné peniaze, ktoré sú k dispozícii, akurát sa vôbec nevyužívajú.

Kto by teda hradil dlhy?

Firma z výnosu, pretože každá tá firma má zásadný príjem. Rakúsky Asfinag je napríklad z veľkej časti financovaný z výberu z mýtneho systému, zo správy diaľničnej siete. Zo štátu dostáva nula eur. To isté by platilo aj v prípade železničných spoločností. Napríklad ŽSR, ktoré generujú stámiliónové výnosy z prevádzky železničnej cesty. Samozrejme, poskytujú službu štátu, kde na základe poverenia štátu spravujú železničnú infraštruktúru a za to dostávajú odplaty. Tie firmy majú robustné príjmy. Ale zatiaľ ich majú v takej štruktúre, že tie firmy sa nedajú používať na krytie dlhu.

Štát musí robiť aj výkony vo verejnom záujme, služby, o ktoré by súkromný sektor ani nestál. Napríklad Železničná spoločnosť zabezpečuje prepravu vlakom aj na stratových tratiach.

To je v poriadku. Štandardná miera zadlženosti napríklad infraštruktúrnych firiem sa hýbe niekde na úrovni 70 až 80 percent v západnej Európe. To znamená, každá firma vrátane štátnych, keď chce investovať do budúcnosti, potrebuje na to používať cudzie zdroje. Miera obehu cudzieho kapitálu týchto štátnych podnikov je na úrovni 10 až 15 percent, pričom štandard je na úrovni asi 70 percent. Druhý problém je vzťah týchto firiem so štátom, ktorý preberá plnú garanciu za akékoľvek hospodárenie týchto firiem. V zahraničí sú z toho výnimky, dá sa to robiť lepšie.

Takže vaša predstava je, že štát by naďalej poberal dividendy, ale zároveň by neriešil dlh tých firiem.

Tak. Firmy by tvorili dlh, ale dokázali by ho s veľkým prehľadom kryť z vlastných výnosov. ŽSR a NDS majú stabilné príjmy na úrovni pol miliardy eur a viac. To nie sú ani malé, ani chudobné firmy.

Kde vidíte slabé stránky, riziká toho, čo hovoríte?

V manažérskej kontrole firiem. Musíte mať kvalitný manažment.

Doterajší vývoj podľa vás ukázal, že štát vie zabezpečiť kvalitných manažérov?

Keby sa to realizovalo, štát bude musieť v krátkodobom horizonte nakúpiť možno aj manažérov zo zahraničia, žoldnierov.

V akom stave máme podľa vás verejné financie? Preháňa sa to s kritikou, že nemáme vyrovnaný rozpočet, alebo nie?

Nie sú v katastrofálnom stave, akurát obsahujú veľmi málo impulzov smerom do budúcnosti. V porovnaní s inými štátmi nemáme v rozpočte naplánované žiadne zásadné rezervy pre prípad zlých období. Nemci majú vankúš 100 miliárd eur a vedia, že keď príde kríza, tak tie peniaze zoberú, nalejú do ekonomiky a idú ďalej. My takú rezervu nemáme, preto mnohí ekonómovia hovoria, že sme si neodkladali na horšie časy.

Takže súhlasíte s tým, že daňové nadpríjmy, ktoré boli napríklad vlani vo výške 430 miliónov eur, sme mali využiť na zníženie dlhu a nie ich minúť?

To je jedno z možných opatrení. Ale tie nadpríjmy sa použili na sociálne programy, s čím my principiálne súhlasíme. Politika sa robí pre ľudí, nie pre tabuľky ani pre finančné trhy. Aj náš program je plný navrhovaných sociálnych opatrení. Problém je, že my dnes robíme sociálne opatrenia a netušíme, kde na to zoberieme peniaze. Nemáme vykrytú príjmovú stránku smerom do budúcnosti a nerobíme žiadne investície, ktoré by nám navyšovali príjmy do budúcnosti, aby sme mali sociálne opatrenia z čoho vyplácať aj o päť, aj desať rokov.

Podporíte zavedenie výdavkových limitov?

Určite áno. Stropy na výdavky vo verejnej správe, primárne na prevádzkové výdavky s výnimkou miezd, podporíme. Mzdy vo verejnej správe musia ísť určite hore. Dnes ten nedostatok manažérskej kapacity je spôsobený aj tým, že platy vo verejnom sektore sú rádovo nižšie oproti súkromnému sektoru. Ak máte schopného manažéra, pôjde radšej robiť do Telekomu alebo do banky, ako by šiel robiť do NDS.

Mal minister Kamenický počúvnuť rozpočtovú radu a zaviesť výdavkové limity už v tomto roku?

Určite áno. Aj keď rozumiem tomu, že pred voľbami sa mu to ťažko robí. Určite to mal urobiť, pretože oni kritizovali nielen výdavky, ale hovorili aj o nedostatku impulzov na oživenie ekonomiky.

Kamenický teraz pripravuje budúcoročný rozpočet. Aký rozpočet by ste od neho očakávali, s akým deficitom?

To je veľmi ťažké povedať s ohľadom na konkrétne opatrenia. V zásade v rozpočte vždy môžete niečo škrtať a presúvať, ale ste limitovaní objemom zdrojov, ktoré v rozpočte máte.

V akej situácii bude budúci minister financií? Táto vláda chce prijať polmiliardový balíček, ekonomika sa spomaľuje. 

Budúci minister financií bude musieť rozmýšľať o množstve impulzov do ekonomiky, ktorými sa bude snažiť oživiť rast ekonomiky. Opatrenia, o ktorých som hovoril, majú podľa našich prepočtov pridať prirodzenému rastu ekonomiky zhruba 4 % v horizonte jedného roka. To je zásadné číslo. Keď sa podobné projekty realizovali napríklad v Rakúsku, zmena spôsobu financovania veľkej firmy trvala zhruba rok.

Budúci minister financií nastúpi zrejme niekedy na jar 2020 a prevezme už hotový rozpočet. Predpokladáte, že deficit sa môže zvyšovať, alebo to nemusí tak byť?

Akákoľvek vláda, ktorá nastúpi po voľbách, bude musieť dodržiavať záväzky, ktoré vyplývajú zo schváleného rozpočtu. Buď to bude robiť v rámci príjmov, ktoré sú naplánované, alebo si štát bude musieť požičať. Teraz je dlh pod úrovňou 50 percent, takže nejaká malá rezerva tam je, zároveň sú tam nejaké rezervy vlády. Ale je tam pomerne malý priestor na štrukturálne reformy, vôbec sa s tým nepočíta.

Aké reformy považujete za najdôležitejšie?

Na to, aby ste mohli realizovať opatrenia v zdravotníctve, v školstve a v sociálnej sfére, musíte mať zabezpečený nárast príjmov. Z krátkodobého hľadiska príjmy zvýšite iba zásadným zvýšením investičnej aktivity, v strednodobom horizonte sa Slovensko bude musieť vyrovnať s tým, že končí ako montážna dielňa Európy. OECD nám hovorí, že len vplyvom automatizácie nám zanikne milión pracovných miest, to je 40 percent všetkých pracovných miest, ktoré tu máme. Sú nahraditeľné robotizáciou. Zatiaľ som nezaevidoval žiadny plán riešenia, čo s tým. Fabriky nezbankrotujú, akurát nakúpia roboty. Videli ste to vo Volkswagene, ktorý povedal, že prepustí 3,5 tisíca ľudí.

Takže budete tlačiť aj na reformu školstva?

Na to potrebujete zadefinovať strategické odvetvia štátu, ktoré budú produkovať dostatočnú pridanú hodnotu na to, aby ste vedeli vytvoriť víziu štátu na nasledujúcich 30 rokov. Musíme začať podporovať vybudovanie strategických odvetví s vysokou pridanou hodnotou. Je jasné, že z ľudí, ktorí pracujú v automobilkách, nebudú zajtra ítečkári. Potrebujeme vytvoriť dostatok pracovných miest pre manuálne pracujúcich ľudí. Myslíme si, že sa to dá v projektoch výstavby infraštruktúry, prípadne vo veľkých bytových projektoch. Máme pripravený masívny program výstavby nájomných bytov.

Chcete zvyšovať niektoré dane?

Je to na odbornú debatu. Chybou však je obrovský odliv kapitálu do zahraničia. Keď nám banky vyprodukujú zisk na úrovni 650 miliónov eur, ktorý vyrobia prevažne na výbere poplatkov od bežných ľudí, a potom si tie peniaze bez akejkoľvek sankcie pretransformujú do krajín, kde sedia ich majitelia, to nie je normálne. Takže určite budeme chcieť hovoriť o zavedení opatrení, ktoré udržia kapitál na Slovensku. Týka sa to primárne veľkých firiem, ktoré majú zisk na úrovni 10 miliónov a viac.

Hovoríte v strane aj o sadzbách daní z príjmu, o odpočítateľných položkách?

Áno. Naša koncepcia vychádza z toho, že tí silní majú pomáhať tým slabším. Keď máme živnostníkov, malých podnikateľov, ktorých je väčšina, tým treba vytvoriť čo najústretovejšie podmienky, aby dokázali svoju dielňu, kadernícky salón prevádzkovať. Úplne iná situácia je v prípade veľkých korporácií, ktoré majú stámiliónové a miliardové obraty. Tie firmy by mali prevziať väčší podiel spoločenskej zodpovednosti.

Takže vy by ste im zvýšili dane.

Nie dane zo zisku, nie z investícií, ale myslíme si, že by sa mali zvyšovať dane z dividend. Nebránime sa tomu, že by sadzba mohla byť odstupňovaná do 40 percent.

Ako by ste riešili odvody?

V prípade zdravotných odvodov sme zástancovia rakúskeho modelu, to znamená, aby zdravotníctvo bolo financované cez Sociálnu poisťovňu. Zdravotné odvody by sa prekvalifikovali na sociálny odvod. Má to veľa procedurálnych výhod. Ak lekár povie, že máte cukrovku, je oveľa jednoduchšie, aby Sociálna poisťovňa kontaktovala priamo vášho obvodného lekára, a ten vám zároveň spraví to, čo robí dnes posudkový lekár. Veľmi to zmenšuje byrokraciu a zjednodušuje to ľuďom život. Odvodové zaťaženie by sa v prvej fáze nezmenilo, ale systém vykazuje potenciál na zásadné úspory.

Je vyrovnaný rozpočet pre vás dôležitý cieľ? Mala by sa vláda snažiť mať vyrovnané hospodárenie, alebo to nie je podľa vás až také podstatné?

Snažiť, to určite, ja len hovorím, že v každom rozpočte máte kapitálové výdavky a prevádzkové náklady, čo je rádovo 90 percent nákladov štátu, a tam je veľký priestor na šetrenie.

Kde teda vidíte priestor na šetrenie? Prepúšťali by ste napríklad niektorých úradníkov?

Nemyslíme si, že primárny problém je prezamestnanosť. Systém sa vo veľkom zneužíva na subvencovanie súkromných aktivít. Nedávno som narazil na zneužívanie subvencií pri fotovoltických elektrárňach, kde sa bežne klame v počtoch hodín na svetelnom dni. Štátu uteká 70 miliónov eur ročne, ktoré by mohlo ministerstvo zdravotníctva použiť na to, aby nakúpilo lieky pre dlhodobo chorých pacientov. Potom im nemusí vyrubovať doplatky v stovkách až tisícoch eur mesačne. Dnes tiež vieme, že sme jednou z najhorších krajín, čo sa týka efektívneho výberu DPH.

Ako by sa dal ešte viac znížiť priestor na daňové úniky?

Dobrým opatrením je eKasa, ktorá už funguje. Myslíme si tiež, že treba znížiť počet bodov, kde môže k daňovým podvodom teoreticky prichádzať. Dobrým krokom bolo zavedenie nulových sadzieb v minulosti. Napríklad v stavebníctve si podnikatelia medzi sebou účtujú nulové dépeháčky, nemajú vratky DPH a až tá firma, ktorá je na konci reťazca, vykazuje DPH. Treba sa zaoberať tým, či sa to dá rozšíriť na ďalšie odvetvia.

Ako by ste chceli znižovať regionálne rozdiely?

Je to veľký problém a riešiť sa dá práve cez investície verejných podnikov. Keď staviate diaľnicu, železnicu alebo nájomné byty, veľká časť toho sa rieši aj v regiónoch a prináša to veľké množstvo práce a zdrojov práve do regiónov. Práve v týchto infraštruktúrnych projektoch by mohli nájsť veľké uplatnenie ľudia, ktorí budú prípadne ohrození krízou v priemyselnom odvetví.

Prečo sa u nás stavajú diaľnice pomaly?

Má to dva primárne dôvody a potom množstvo ďalších sekundárnych. Je tam zlý finančný model a z neho vyplývajúce nedostatočné ľudské zabezpečenie celého projektu.

Eurofondy sa končia – z čoho by sa mala platiť výstavba diaľnic?

Podľa mojich skúseností zo zahraničia sú eurofondy úplne nevhodný prostriedok na financovanie infraštruktúrnych projektov, ktoré samy generujú výnos. Výstavba diaľnic by sa mala platiť z vlastných zdrojov spoločností, ktoré tam dnes sú. V zásade všetky tie firmy majú dnes dostatok majetku, aby si dokázali poskladať vlastný finančný model, teda aby si dokázali požičať na kapitálových trhoch. Takže NDS by mala stavať diaľnice, ale riaditeľ NDS by si nemal chodiť pýtať peniaze od ministra dopravy, aby mu dal peniaze na stavbu diaľnic. Mal by si zohnať peniaze sám, pretože má na to všetky nástroje, ktoré potrebuje.

Takže sa znovu vraciame k tomu, že by ste chceli vytiahnuť niektoré štátne podniky z okruhu verejných financií a fungovali by ako komerčné firmy.

Takto sa financuje väčšina štátov na Západe a každá veľká nadnárodná korporácia. Aj zdravotnícke zariadenia musia dostať zásadný impulz na vlastné možnosti podnikania. Tým, že nemocnice v podstate len spravujú štátny majetok, nevedia s ním hospodáriť žiadnym iným spôsobom. Majú zakázané robiť čokoľvek iné okrem vykonávania zdravotnej starostlivosti. To viedlo k tomu, že dnes sú všetky tie výnosné biznisy v zdravotníctve, laboratóriá, kde sú 30-, 40-percentné marže, súkromné a štát realizuje iba stratové činnosti.

To, o čom hovoríme, je už oficiálny program strany, alebo zatiaľ skôr iba vaša predstava?

To je moja vízia a oficiálny program strany.

Pripravujete ho sám, alebo to konzultujete s Kollárom, Krajniakom a ďalšími?

Je tam 50 ľudí, ktorí tvoria program.

Konzultujete svoje vízie aj s inými stranami?

Zatiaľ to konzultujeme skôr s odbornými kapacitami na Slovensku. Máme na to veľmi pozitívny ohlas. Súhlasia s tým, že finančnému modelu, o ktorom hovoríme, v zásade niet čo vyčítať, ale treba klásť veľký dôraz na kvalitné manažovanie projektov.

Čo však môže byť dosť veľké riziko.

Tie firmy sú dostatočne veľké na to, aby si dokázali zabezpečiť kvalitný manažment. V niektorých firmách už taký manažment je a v niektorých firmách bude musieť dôjsť k výmene. Tam musia prísť ľudia, ktorí majú skúsenosti z podobných projektov a vedia manažovať veľké korporácie.