Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kollárov tieňový minister financií: Štátne podniky majú robiť biznis, ale sú spravované ako úrady

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Štefan Holý je podnikateľ a bývalý advokát a teraz aj tieňový minister financií strany Sme rodina Borisa Kollára.

V rozhovore tvrdí, že máme problém s investične poddimenzovaným štátom a niektoré štátne podniky musia ísť z rozpočtu verejnej správy, aby mohli robiť biznis na vlastné riziko.

Holý v rozhovore tiež hovorí, že:

  • verejné financie nie sú v katastrofálnom stave, akurát obsahujú veľmi málo impulzov smerom do budúcnosti
  • strana podporí stropy na výdavky vo verejnej správe, primárne na prevádzkové výdavky s výnimkou miezd
  • mali by sa zvýšiť dane z dividend
  • eurofondy sú nevhodný prostriedok na financovanie infraštruktúrnych projektov, ktoré samy generujú výnos

Postupne vám prinesieme rozhovory s tieňovými ekonomickými ministrami aj ďalších politických strán, ktoré majú podľa posledných prieskumov šancu uspieť v najbližších voľbách a s rozhovorom súhlasili.

Ak sa Sme rodina dostane do budúcej vlády, budete jedným z kandidátov na ministra financií?

Je to jedna z alternatív. V rámci hnutia zastrešujem hospodársku časť aktivít a program strany. O konkrétnych nomináciách je zatiaľ predčasné hovoriť.

Širšia verejnosť vás zatiaľ nepozná. Do politiky prichádzate z biznisu, donedávna ste boli aj advokátom. Ako je to teraz – ešte podnikáte, alebo sa už venujete iba politike a programu strany?

Advokátom som bol od roku 2009 a od januára tohto roku mám prerušenú advokátsku licenciu. Okrem toho mám aj iné podnikateľské aktivity. V niektorých firmách stále figurujem ako konateľ alebo spoločník, tie však neposkytujú právne služby, ale primárne projektový manažment vo veľkých priemyselných stavbách. Doslova staviame fabriky. Robíme aj projektové financovanie a ochranu kritickej infraštruktúry, to sú kybernetické veci, tie však nerobíme na Slovensku.

Ešte pred rokom 2009 ste pôsobili v zahraničí?

Áno, primárne v Rakúsku.

Kto vás pritiahol do politiky? Boris Kollár?

V podnikateľskom prostredí som fungoval primárne ako advokát, bolo to v zásade po celom svete – od Číny až po Ameriku, ťažiskovo v oblasti dopravy a infraštruktúry. V nejakom momente som si uvedomil, že človek sa v kariére dostane na križovatku, že buď môže do konca života robiť poradcu, naháňať klientov, písať zmluvy a kresliť koncepty, alebo môže začať robiť niečo iné. V zahraničí som často videl a veľmi ma oslovovalo, že ľudia, ktorí majú skúsenosti a vedia vecami pohnúť, vstúpili do verejného priestoru a so skúsenosťami sa podelili s ostatnými.

Kto vám dal ponuku?

Ja som tých ponúk mal viac, nakoniec som si vybral Borisa Kollára. Je podnikateľ, rozumie podnikaniu, vízii, sám má za sebou niekoľko úspešných podnikateľských projektov. Je človek, ktorý sa delí s úspechom. To, čo zarobí, nevyužíva sám pre seba, nezištne podporuje mnohých ľudí.

Predpokladám, že ste sa predtým dlhšie poznali.

Veľmi nie.

Niektoré z opatrení, ktoré sú na webe strany, sú už vaším návrhom? Je tam napríklad daň pre podnikateľov 16 percent, ale 33 percent pre banky, poisťovne a mobilných operátorov a 50 percent pre monopoly. To platí stále?

To, čo je na webe, je ešte program z predošlých volieb, ten už neplatí. Program, na ktorom pracujeme, pokrýva kompletne reformu verejného priestoru na Slovensku. Slovensko je dnes v pozícii západného štátu, ale stále je z veľkej miery riadené socialistickým spôsobom. To, čo potrebujeme spraviť, je zásadná zmena spôsobu financovania štátu. Takže do volieb pôjdeme s úplne novým programom.

Keď už neplatia sadzby daní, ktoré sú na webe vašej strany, ako inak by ste ich upravili?

Dane sú sekundárna záležitosť. My máme v prvom rade problém s investične poddimenzovaným štátom. Dôvodom, prečo majú ľudia na Slovensku malé platy a prečo sa tu žije ťažšie ako v Rakúsku, Belgicku, čo sú porovnateľne veľké krajiny, je objem peňazí v ekonomike. Naše HDP má sto miliárd a rakúske 400 miliárd eur. Na Slovensku potrebujeme zväčšiť objem zdrojov v ekonomike. To nespravíte tým, že majú podnikatelia väčšie alebo menšie dane, ale musíte mať ucelenú predstavu o hospodárskom rozvoji krajiny.

Skúste byť konkrétny.

Dnes máme na Slovensku obrovský investičný dlh, voči západným štátom sa hýbe na úrovni 140 až 150 miliárd eur. To znamená, že do našej ekonomiky by ste museli naliať 140 miliárd, aby zodpovedala tým parametrom, ktoré majú bežne západoeurópske štáty. Teda aby ľudia mali 3,5-tisícové platy, aby dôchodok bol 1500 eur. Takže otázka budúceho rozvoja spoločnosti by sa mala sústrediť na to, ako vyplniť investičný dlh a ako čím skôr dosiahnuť zlepšenie bežného života ľudí. A to ide iba zväčšením objemu zdrojov v hospodárstve.

Hovoríte zatiaľ skôr všeobecne. 

Viem byť veľmi konkrétny. To, čo je najľahšie realizovateľné, sú investície v infraštruktúre a investície kapitálového charakteru. Máme rozbité školy, nemocnice, cesty, nemáme dostavané diaľnice. Na železniciach sa nám každú chvíľu vykoľají vlak, lebo trať vyzerá tak, že odkedy ju Masaryk postavil, tak sa nič nezmenilo. A štát nemá predstavu o tom, akým spôsobom by prefinancoval úpravu týchto projektov.

Ako by sa to malo podľa vás prefinancovať?

Problém je, že máme veľa podnikov včlenených do rozpočtu verejnej správy. To znamená, máme štátne podniky, ktoré majú v zásade robiť biznis, aj keď ich robia s verejnými službami, ale máme ich zahrnuté v rozpočte verejnej správy. Sú teda spravované ako úrady. Firmy sú zviazané, nemajú v obehu cudzí investičný kapitál. Musia ísť von z rozpočtu verejnej správy, aby mohli fungovať tak, ako funguje Asfinag v Rakúsku (obdoba Národnej diaľničnej spoločnosti) alebo ako fungujú ďalšie firmy. Niektoré štáty na Západe to robia spôsobom, že navyšujú verejný dlh, čo však na Slovensku nie je cesta, lebo máme dlhovú brzdu, čo je dobré. S tým by sme v žiadnom prípade nechceli hýbať. Ale zároveň tieto štátne firmy musia začať robiť biznis na vlastné riziko a nie na riziko štátu.

Predpokladám, že nebude také jednoduché vyradiť niektorý štátny podnik z okruhu verejných financií. Nie je to len tak, že sa tak rozhodne ministerstvo financií alebo vláda, ale posudzuje to Európska komisia, konkrétne štatistický úrad Eurostat.

Už sme to niekoľkokrát urobili, nie je to pre nás neznáma. Ľudia, s ktorými pracujem, vyňali napríklad rakúsky Asfinag z rozpočtu verejnej správy, to je firma s obratom 2 miliardy ročne a s miliardou investícií každý rok. My presne vieme, ako ten systém funguje. Metodika ESA 2010 je postavená tak, že vyhodnotenie toho, či je subjekt súčasťou verejnej správy alebo nie, si musí urobiť každý členský štát sám. U nás je to štatistický úrad, prípadne ešte rozpočtová rada alebo Národná banka. Zároveň štatistický úrad obhajuje svoje rozhodnutie v Bruseli. Metodika principiálne hovorí o tom, že pokiaľ firma podniká na vlastné riziko a riziko jej podnikania neznáša štát, jej dlhy sa nezapočítavajú do dlhu štátu. Potom musíte firmu vnútorne prerobiť, to je robota pre právnikov na tri mesiace až pol roka, a pripraviť zmluvu so štátom. Naša skúsenosť ukazuje, že sa to dá urobiť za jeden rok.

S rozpočtovou radou alebo so štatistickým úradom ste o tom hovorili? Pýtali ste sa ich na ich názor?

Zatiaľ nie. Program budeme mať hotový zhruba do mesiaca.

Skúste povedať, ktoré firmy by ste vyhodili z okruhu verejných financií.

ŽSR, Národnú diaľničnú spoločnosť (NDS), Slovenskú správu ciest, Vodohospodársku výstavbu, Vodohospodársky podnik, Štátne lesy, v zdravotníctve je to možné pri správe budov a podobne. Každá z firiem, až na Sociálnu poisťovňu, je spôsobilá na vyňatie z rozpočtu verejnej správy. Firmy by zostali štátne, ale vzťah medzi nimi a štátom sa musí riadiť súkromnoprávnymi rizikovými parametrami. To znamená, že sa nesmú spoliehať na to, že sú štátne a štát ich vždy zachráni a nemôžu prijímať zlé podnikateľské opatrenia, ktoré majú politický alebo iný význam, lebo sú pod vplyvom rôznych oligarchov.

A v prípade, že by začali vytvárať dlh alebo by niektorá skrachovala, kto by to potom hradil? Prípadne aký majetok by sa tej firme zobral?

Tie firmy musia ísť na vlastné riziko. To je otázka štruktúry dlhu. Ak chcete byt a zoberiete si hypotéku, tak je to zdravý dlh, pokiaľ máte prácu. Ak si požičiate peniaze od kamarátov a prehráte ich v automatoch, tak je to nezdravý dlh. Takže otázka je, aká je kvalita dlhu firiem. Slovensko má veľmi dobré predpoklady na kvalitný dlh, na investičné peniaze, ktoré sú k dispozícii, akurát sa vôbec nevyužívajú.

Kto by teda hradil dlhy?

Firma z výnosu, pretože každá tá firma má zásadný príjem. Rakúsky Asfinag je napríklad z veľkej časti financovaný z výberu z mýtneho systému, zo správy diaľničnej siete. Zo štátu dostáva nula eur. To isté by platilo aj v prípade železničných spoločností. Napríklad ŽSR, ktoré generujú stámiliónové výnosy z prevádzky železničnej cesty. Samozrejme, poskytujú službu štátu, kde na základe poverenia štátu spravujú železničnú infraštruktúru a za to dostávajú odplaty. Tie firmy majú robustné príjmy. Ale zatiaľ ich majú v takej štruktúre, že tie firmy sa nedajú používať na krytie dlhu.

Štát musí robiť aj výkony vo verejnom záujme, služby, o ktoré by súkromný sektor ani nestál. Napríklad Železničná spoločnosť zabezpečuje prepravu vlakom aj na stratových tratiach.

To je v poriadku. Štandardná miera zadlženosti napríklad infraštruktúrnych firiem sa hýbe niekde na úrovni 70 až 80 percent v západnej Európe. To znamená, každá firma vrátane štátnych, keď chce investovať do budúcnosti, potrebuje na to používať cudzie zdroje. Miera obehu cudzieho kapitálu týchto štátnych podnikov je na úrovni 10 až 15 percent, pričom štandard je na úrovni asi 70 percent. Druhý problém je vzťah týchto firiem so štátom, ktorý preberá plnú garanciu za akékoľvek hospodárenie týchto firiem. V zahraničí sú z toho výnimky, dá sa to robiť lepšie.

Takže vaša predstava je, že štát by naďalej poberal dividendy, ale zároveň by neriešil dlh tých firiem.

Tak. Firmy by tvorili dlh, ale dokázali by ho s veľkým prehľadom kryť z vlastných výnosov. ŽSR a NDS majú stabilné príjmy na úrovni pol miliardy eur a viac. To nie sú ani malé, ani chudobné firmy.

Kde vidíte slabé stránky, riziká toho, čo hovoríte?

V manažérskej kontrole firiem. Musíte mať kvalitný manažment.

Doterajší vývoj podľa vás ukázal, že štát vie zabezpečiť kvalitných manažérov?

Keby sa to realizovalo, štát bude musieť v krátkodobom horizonte nakúpiť možno aj manažérov zo zahraničia, žoldnierov.

Foto N – Vladimír Šimíček

V akom stave máme podľa vás verejné financie? Preháňa sa to s kritikou, že nemáme vyrovnaný rozpočet, alebo nie?

Nie sú v katastrofálnom stave, akurát obsahujú veľmi málo impulzov smerom do budúcnosti. V porovnaní s inými štátmi nemáme v rozpočte naplánované žiadne zásadné rezervy pre prípad zlých období. Nemci majú vankúš 100 miliárd eur a vedia, že keď príde kríza, tak tie peniaze zoberú, nalejú do ekonomiky a idú ďalej. My takú rezervu nemáme, preto mnohí ekonómovia hovoria, že sme si neodkladali na horšie časy.

Takže súhlasíte s tým, že daňové nadpríjmy, ktoré boli napríklad vlani vo výške 430 miliónov eur, sme mali využiť na zníženie dlhu a nie ich minúť?

To je jedno z možných opatrení. Ale tie nadpríjmy sa použili na sociálne programy, s čím my principiálne súhlasíme. Politika sa robí pre ľudí, nie pre tabuľky ani pre finančné trhy. Aj náš program je plný navrhovaných sociálnych opatrení. Problém je, že my dnes robíme sociálne opatrenia a netušíme, kde na to zoberieme peniaze. Nemáme vykrytú príjmovú stránku smerom do budúcnosti a nerobíme žiadne investície, ktoré by nám navyšovali príjmy do budúcnosti, aby sme mali sociálne opatrenia z čoho vyplácať aj o päť, aj desať rokov.

Podporíte zavedenie výdavkových limitov?

Určite áno. Stropy na výdavky vo verejnej správe, primárne na prevádzkové výdavky s výnimkou miezd, podporíme. Mzdy vo verejnej správe musia ísť určite hore. Dnes ten nedostatok manažérskej kapacity je spôsobený aj tým, že platy vo verejnom sektore sú rádovo nižšie oproti súkromnému sektoru. Ak máte schopného manažéra, pôjde radšej robiť do Telekomu alebo do banky, ako by šiel robiť do NDS.

Mal minister Kamenický počúvnuť rozpočtovú radu a zaviesť výdavkové limity už v tomto roku?

Určite áno. Aj keď rozumiem tomu, že pred voľbami sa mu to ťažko robí. Určite to mal urobiť, pretože oni kritizovali nielen výdavky, ale hovorili aj o nedostatku impulzov na oživenie ekonomiky.

Kamenický teraz pripravuje budúcoročný rozpočet. Aký rozpočet by ste od neho očakávali, s akým deficitom?

To je veľmi ťažké povedať s ohľadom na konkrétne opatrenia. V zásade v rozpočte vždy môžete niečo škrtať a presúvať, ale ste limitovaní objemom zdrojov, ktoré v rozpočte máte.

V akej situácii bude budúci minister financií? Táto vláda chce prijať polmiliardový balíček, ekonomika sa spomaľuje. 

Budúci minister financií bude musieť rozmýšľať o množstve impulzov do ekonomiky, ktorými sa bude snažiť oživiť rast ekonomiky. Opatrenia, o ktorých som hovoril, majú podľa našich prepočtov pridať prirodzenému rastu ekonomiky zhruba 4 % v horizonte jedného roka. To je zásadné číslo. Keď sa podobné projekty realizovali napríklad v Rakúsku, zmena spôsobu financovania veľkej firmy trvala zhruba rok.

Budúci minister financií nastúpi zrejme niekedy na jar 2020 a prevezme už hotový rozpočet. Predpokladáte, že deficit sa môže zvyšovať, alebo to nemusí tak byť?

Akákoľvek vláda, ktorá nastúpi po voľbách, bude musieť dodržiavať záväzky, ktoré vyplývajú zo schváleného rozpočtu. Buď to bude robiť v rámci príjmov, ktoré sú naplánované, alebo si štát bude musieť požičať. Teraz je dlh pod úrovňou 50 percent, takže nejaká malá rezerva tam je, zároveň sú tam nejaké rezervy vlády. Ale je tam pomerne malý priestor na štrukturálne reformy, vôbec sa s tým nepočíta.

Aké reformy považujete za najdôležitejšie?

Na to, aby ste mohli realizovať opatrenia v zdravotníctve, v školstve a v sociálnej sfére, musíte mať zabezpečený nárast príjmov. Z krátkodobého hľadiska príjmy zvýšite iba zásadným zvýšením investičnej aktivity, v strednodobom horizonte sa Slovensko bude musieť vyrovnať s tým, že končí ako montážna dielňa Európy. OECD nám hovorí, že len vplyvom automatizácie nám zanikne milión pracovných miest, to je 40 percent všetkých pracovných miest, ktoré tu máme. Sú nahraditeľné robotizáciou. Zatiaľ som nezaevidoval žiadny plán riešenia, čo s tým. Fabriky nezbankrotujú, akurát nakúpia roboty. Videli ste to vo Volkswagene, ktorý povedal, že prepustí 3,5 tisíca ľudí.

Takže budete tlačiť aj na reformu školstva?

Na to potrebujete zadefinovať strategické odvetvia štátu, ktoré budú produkovať dostatočnú pridanú hodnotu na to, aby ste vedeli vytvoriť víziu štátu na nasledujúcich 30 rokov. Musíme začať podporovať vybudovanie strategických odvetví s vysokou pridanou hodnotou. Je jasné, že z ľudí, ktorí pracujú v automobilkách, nebudú zajtra ítečkári. Potrebujeme vytvoriť dostatok pracovných miest pre manuálne pracujúcich ľudí. Myslíme si, že sa to dá v projektoch výstavby infraštruktúry, prípadne vo veľkých bytových projektoch. Máme pripravený masívny program výstavby nájomných bytov.

Chcete zvyšovať niektoré dane?

Je to na odbornú debatu. Chybou však je obrovský odliv kapitálu do zahraničia. Keď nám banky vyprodukujú zisk na úrovni 650 miliónov eur, ktorý vyrobia prevažne na výbere poplatkov od bežných ľudí, a potom si tie peniaze bez akejkoľvek sankcie pretransformujú do krajín, kde sedia ich majitelia, to nie je normálne. Takže určite budeme chcieť hovoriť o zavedení opatrení, ktoré udržia kapitál na Slovensku. Týka sa to primárne veľkých firiem, ktoré majú zisk na úrovni 10 miliónov a viac.

Hovoríte v strane aj o sadzbách daní z príjmu, o odpočítateľných položkách?

Áno. Naša koncepcia vychádza z toho, že tí silní majú pomáhať tým slabším. Keď máme živnostníkov, malých podnikateľov, ktorých je väčšina, tým treba vytvoriť čo najústretovejšie podmienky, aby dokázali svoju dielňu, kadernícky salón prevádzkovať. Úplne iná situácia je v prípade veľkých korporácií, ktoré majú stámiliónové a miliardové obraty. Tie firmy by mali prevziať väčší podiel spoločenskej zodpovednosti.

Takže vy by ste im zvýšili dane.

Nie dane zo zisku, nie z investícií, ale myslíme si, že by sa mali zvyšovať dane z dividend. Nebránime sa tomu, že by sadzba mohla byť odstupňovaná do 40 percent.

Ako by ste riešili odvody?

V prípade zdravotných odvodov sme zástancovia rakúskeho modelu, to znamená, aby zdravotníctvo bolo financované cez Sociálnu poisťovňu. Zdravotné odvody by sa prekvalifikovali na sociálny odvod. Má to veľa procedurálnych výhod. Ak lekár povie, že máte cukrovku, je oveľa jednoduchšie, aby Sociálna poisťovňa kontaktovala priamo vášho obvodného lekára, a ten vám zároveň spraví to, čo robí dnes posudkový lekár. Veľmi to zmenšuje byrokraciu a zjednodušuje to ľuďom život. Odvodové zaťaženie by sa v prvej fáze nezmenilo, ale systém vykazuje potenciál na zásadné úspory.

Foto N – Vladimír Šimíček

Je vyrovnaný rozpočet pre vás dôležitý cieľ? Mala by sa vláda snažiť mať vyrovnané hospodárenie, alebo to nie je podľa vás až také podstatné?

Snažiť, to určite, ja len hovorím, že v každom rozpočte máte kapitálové výdavky a prevádzkové náklady, čo je rádovo 90 percent nákladov štátu, a tam je veľký priestor na šetrenie.

Kde teda vidíte priestor na šetrenie? Prepúšťali by ste napríklad niektorých úradníkov?

Nemyslíme si, že primárny problém je prezamestnanosť. Systém sa vo veľkom zneužíva na subvencovanie súkromných aktivít. Nedávno som narazil na zneužívanie subvencií pri fotovoltických elektrárňach, kde sa bežne klame v počtoch hodín na svetelnom dni. Štátu uteká 70 miliónov eur ročne, ktoré by mohlo ministerstvo zdravotníctva použiť na to, aby nakúpilo lieky pre dlhodobo chorých pacientov. Potom im nemusí vyrubovať doplatky v stovkách až tisícoch eur mesačne. Dnes tiež vieme, že sme jednou z najhorších krajín, čo sa týka efektívneho výberu DPH.

Ako by sa dal ešte viac znížiť priestor na daňové úniky?

Dobrým opatrením je eKasa, ktorá už funguje. Myslíme si tiež, že treba znížiť počet bodov, kde môže k daňovým podvodom teoreticky prichádzať. Dobrým krokom bolo zavedenie nulových sadzieb v minulosti. Napríklad v stavebníctve si podnikatelia medzi sebou účtujú nulové dépeháčky, nemajú vratky DPH a až tá firma, ktorá je na konci reťazca, vykazuje DPH. Treba sa zaoberať tým, či sa to dá rozšíriť na ďalšie odvetvia.

Ako by ste chceli znižovať regionálne rozdiely?

Je to veľký problém a riešiť sa dá práve cez investície verejných podnikov. Keď staviate diaľnicu, železnicu alebo nájomné byty, veľká časť toho sa rieši aj v regiónoch a prináša to veľké množstvo práce a zdrojov práve do regiónov. Práve v týchto infraštruktúrnych projektoch by mohli nájsť veľké uplatnenie ľudia, ktorí budú prípadne ohrození krízou v priemyselnom odvetví.

Prečo sa u nás stavajú diaľnice pomaly?

Má to dva primárne dôvody a potom množstvo ďalších sekundárnych. Je tam zlý finančný model a z neho vyplývajúce nedostatočné ľudské zabezpečenie celého projektu.

Eurofondy sa končia – z čoho by sa mala platiť výstavba diaľnic?

Podľa mojich skúseností zo zahraničia sú eurofondy úplne nevhodný prostriedok na financovanie infraštruktúrnych projektov, ktoré samy generujú výnos. Výstavba diaľnic by sa mala platiť z vlastných zdrojov spoločností, ktoré tam dnes sú. V zásade všetky tie firmy majú dnes dostatok majetku, aby si dokázali poskladať vlastný finančný model, teda aby si dokázali požičať na kapitálových trhoch. Takže NDS by mala stavať diaľnice, ale riaditeľ NDS by si nemal chodiť pýtať peniaze od ministra dopravy, aby mu dal peniaze na stavbu diaľnic. Mal by si zohnať peniaze sám, pretože má na to všetky nástroje, ktoré potrebuje.

Takže sa znovu vraciame k tomu, že by ste chceli vytiahnuť niektoré štátne podniky z okruhu verejných financií a fungovali by ako komerčné firmy.

Takto sa financuje väčšina štátov na Západe a každá veľká nadnárodná korporácia. Aj zdravotnícke zariadenia musia dostať zásadný impulz na vlastné možnosti podnikania. Tým, že nemocnice v podstate len spravujú štátny majetok, nevedia s ním hospodáriť žiadnym iným spôsobom. Majú zakázané robiť čokoľvek iné okrem vykonávania zdravotnej starostlivosti. To viedlo k tomu, že dnes sú všetky tie výnosné biznisy v zdravotníctve, laboratóriá, kde sú 30-, 40-percentné marže, súkromné a štát realizuje iba stratové činnosti.

To, o čom hovoríme, je už oficiálny program strany, alebo zatiaľ skôr iba vaša predstava?

To je moja vízia a oficiálny program strany.

Pripravujete ho sám, alebo to konzultujete s Kollárom, Krajniakom a ďalšími?

Je tam 50 ľudí, ktorí tvoria program.

Konzultujete svoje vízie aj s inými stranami?

Zatiaľ to konzultujeme skôr s odbornými kapacitami na Slovensku. Máme na to veľmi pozitívny ohlas. Súhlasia s tým, že finančnému modelu, o ktorom hovoríme, v zásade niet čo vyčítať, ale treba klásť veľký dôraz na kvalitné manažovanie projektov.

Čo však môže byť dosť veľké riziko.

Tie firmy sú dostatočne veľké na to, aby si dokázali zabezpečiť kvalitný manažment. V niektorých firmách už taký manažment je a v niektorých firmách bude musieť dôjsť k výmene. Tam musia prísť ľudia, ktorí majú skúsenosti z podobných projektov a vedia manažovať veľké korporácie.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Generálny riaditeľ Slovnaftu Szabó: Ako jedni z prvých sme si priznali, že nemôžeme vyrábať len uhľovodíkové palivá

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Slovnaft chce do roku 2030 polovicu svojej výroby presmerovať do výroby plastov a chemikálií. Firma zároveň hľadá nové biznisy, ktoré s ropou vôbec nemusia súvisieť. O rozsiahlych tohtoročných modernizáciách hovorí jeho výkonný šéf Gabriel Szabó.

Minúta po minúte

Zdieľať

Google si nárokuje prvenstvo vo vývoji kvantových počítačov

Google si nárokuje prvenstvo vo vývoji kvantových počítačov. Tvrdí, že jeho kvantový procesor Sycamore detekoval vzorce v radoch zdanlivo náhodných čísel za 200 sekúnd, zatiaľ čo doteraz najvýkonnejší superpočítač Summit od IBM by na rovnakú úlohu potreboval 10-tisíc rokov.

O takzvanej kvantovej nadvláde vyšiel článok v časopise Nature.

Čo hovorí konkurencia: Konkurenčné IBM, ktoré počítač Summit vyvinulo, výsledky spochybnilo. Uvádza, že jeho superpočítač by úlohu vyriešil za dva a pol dňa a presnejšie.

Google podľa IBM tiež uvádza verejnosť do omylu, keď sa jej snaží vsugerovať, že kvantové počítače raz nahradia tie existujúce. Budú skôr „harmonicky spolupracovať, pretože každý z nich má iné prednosti“, napísal na blogu šéf výskumu v IBM Dario Gil.

V čom Google pokročil: Zatiaľ čo tradičná výpočtová technika sa spolieha na bity, teda na jednotky a nuly, kvantová výpočtová technika používa qubity, ktoré môžu byť zároveň jednotka aj nula. Táto vlastnosť, superpozícia, sa exponenciálne násobí, pokiaľ sa qubity prepoja. Čím viac sa ich previaže, tým výkonnejší kvantový počítač vzniká.

Vec však má háčik. Qubity sa musia chladiť na teplotu blízku absolútnej nule, teda mínus 273,15 stupňa Celzia, aby sa tak vylúčili vibrácie – šumy, ktoré spôsobujú chyby vo výpočtoch. A práve v tejto oblasti výskumný tím Googlu výrazne pokročil. (reuters, science, čtk)

Viac k téme zo septembra: Počítač Googlu asi naozaj prekonal míľnik zvaný kvantová nadvláda, ale okrem šifrovania to zatiaľ nič neovplyvní

Zdieľať

Poškodení klienti poisťovne Rapid life vyzvali policajného prezidenta, aby zriadil vyšetrovací tím a zabezpečil tak hladký priebeh vyšetrovania kauzy s takmer 15-tisíc bývalými klientmi. Poisťovňa, ktorá ich údajne poškodila o viac ako 25 miliónov eur, skončila v konkurze.

Čo pri výsluchu povedala nútená správkyňa

V stredu sa poškodení stretli pred budovou Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), expozitúrou Východ v Prešove.

Dôvodom ich stretnutia bol výsluch nútenej správkyne Ireny Sopkovej vyšetrovateľom NAKA, na ktorom sa zúčastnilo aj bývalé vedenie Rapid life. To je od marca obvinené z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku v súbehu so zločinom poškodzovania veriteľa.

Sopková v čase, keď ju Národná banka Slovenska ustanovila za nútenú správkyňu, vyslovila podozrenie, že v životnej poisťovni Rapid life, sídliacej v Košiciach, boli porušované zákony. Neskôr podala na bývalých štatutárnych zástupcov spoločnosti trestné oznámenie.

„Počas výkonu svojej činnosti som zistila závažné pochybenia v činnosti Rapid life. Zistila som, že spoločnosť je v úpadku, že nevytvárala technické rezervy a ďalším spôsobom poškodila klientov,“ povedala pri vypočúvaní Sopková s tým, že celkovo ide o takmer 15-tisíc poškodených klientov, ktorí od poisťovne nedostali vyplatené peniaze.

Spotrebiteľské centrum zastupuje približne 4500 klientov v konkurznom konaní životnej poisťovne. Podľa jeho riaditeľa Miroslava Antoňaka iba voči poistencom ide o viac ako 25 miliónov eur. V prípade je obvinených osem osôb z bývalého vedenia spoločnosti.

Bývalí štatutárni zástupcovia poisťovne sa po vypočúvaní odmietli pre médiá vyjadriť.

Klienti vyhrali súdy, ale peniaze nemajú

„S manželkou sme prišli o 2000 eur a syn o 2700 eur. Z poisťovne nám napísali, že zmluva od začiatku bola neplatná. Dal som podnet na prokuratúru, potom na obchodnú inšpekciu. NBS mi odpovedala, aby som sa obrátil na súd. Vyhral som okresný súd, krajský súd, Rapid life medzitým skončila a peniaze nemám,“ povedal jeden z bývalých klientov Miroslav Hraško.

Ako o tom ďalej informoval Antoňak, vo veci sa momentálne uskutočňuje vyšetrovanie pre závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a tiež pre spáchanie trestného činu poškodzovania veriteľa.

„Za celé dva roky, odkedy bolo podané trestné oznámenie, nebolo voči nikomu vznesené reálne obvinenie, ktoré by smerovalo k tomu, aby bol niekto stíhaný alebo odsúdený. Problém je v tom, že celú kauzu, ktorá obsahuje niekoľko desiatok tisíc listinných dôkazov a listín, vyšetruje jedna jediná vyšetrovateľka v rámci celej republiky. Jeden človek takúto kauzu nemá šancu a možnosť vyšetrovať,“ zdôraznil Antoňak.

Hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka uviedol, že na vyšetrovanie tejto veci bola riaditeľom Národnej kriminálnej agentúry zriadená pracovná skupina.

Nútenú správu zaviedla v poisťovni v polovici júna 2017 Národná banka Slovenska. Dôvodom boli zistenia, že poisťovňa závažne ohrozuje práva klientov. Od začiatku roka 2017 prestala vyplácať akékoľvek nároky klientov. Následne Okresný súd Košice I zverejnil koncom januára 2018 v obchodnom vestníku uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok poisťovne pre jej dlhy. (tasr)

Zdieľať

Prepoisťovacia kampaň bola podľa exministra zdravotníctva Tomáša Druckera (Dobrá voľba) nelegálna. Zo štátnej VšZP malo odísť 140-tisíc poistencov. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by to mal preveriť, Drucker dal podnet.

V porovnaní s uplynulým rokom ide v rámci odlevu poistencov takmer o štvornásobný nárast.

Bývalý šéf VšZP Miroslav Kočan (Dobrá voľba) povedal, že súkromné zdravotné poisťovne získavali nových poistencov cez agentúry za finančnú odmenu. Každá mala dostať milióny eur.

„Takýto postup je v rozpore so zákonom. Na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou preto podávame podnet, aby takéto nekalé praktiky prešetril,“ povedal Kočan s tým, že úrad má preveriť, ako sú zaúčtované náklady na získavanie nových poistencov a z akých peňazí.

Súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union podozrenia z nelegálnej kampane odmietajú. (tasr, sita)

Zdieľať

V apríli vznikne Siemens Energy a začne konkurovať energetickým gigantom

Koncern Siemens plánuje vytvorenie vlastnej energetickej odnože, ktorá bude kótovaná na frankfurtskej burze. Siemens Energy má konkurovať veľkým energetickým hráčom na trhu s obnoviteľnými energiami.

Siemens Energy by mala podľa portálu euro.cz poskytovať služby predovšetkým s využitím technológií Siemensu. Koncern chce využiť, že až pätina dodávok energie na svete je postavená na ich technológiách. Venuje sa celej škále energetiky okrem jadra.

Firma kladie dôraz na obnoviteľné zdroje, najmä na veternú energiu, keďže dcérska firma Siemens Gamesa nedávno kúpila krachujúceho nemeckého výrobcu turbín Senvion a stala sa svetovou jednotkou vo výstavbe veterných turbín na mori.

Kontúry budúcej Siemens Energy:

  • Začne samostatne fungovať od apríla 2020,
  • v septembri má vstúpiť na burzu, Siemens si ponechá najviac 49 %,
  • obrat budúcej firmy sa teraz v rámci koncernu pohybuje okolo 27 mld. eur,
  • zamestnáva po celom svete 88-tisíc pracovníkov,
  • už teraz je kandidátom na umiestnenie v indexe DAX, ktorý zahŕňa tridsať najväčších nemeckých firiem.

Generálnym riaditeľom novej firmy sa má stať Michael Sen, šéf divízie Siemens Gas and Power Operating Compan. Za najväčšiu výzvu a zároveň príležitosť považuje klimatickú zmenu.

Zdieľať

Národná diaľničná spoločnosť posunula termín v 9,5-miliónovom tendri na kontrolu elektronických diaľničných známok zo stredy 23. októbra na 31. október. Posúvanie termínov v štátnych tendroch nie je výnimočné. 

Ide o termín, dokedy sa majú NDS prihlásiť záujemcovia o zákazku. Pôvodný údaj označila NDS v oznámení za nesprávny.

Tender vyhlásili diaľničiari v septembri tohto roka, kontrakt s víťazom plánujú podpisovať na štyri roky. Odhadovaná cena 9,5 milióna eur je horný limit bez DPH.

„Predmetom zákazky je poskytnutie služby zberu dát a identifikácie evidenčných čísiel v dopravnom prúde predovšetkým pre účely kontroly úhrady elektronických diaľničných známok po 1.1. 2021,“ píše Národná diaľničná.

Momentálne funguje pokutovanie čiernych pasažierov vďaka kamerám. Konkrétne NDS ich má podľa údajov spred troch rokov 114.

Kamery snímajú poznávacie značky vozidiel na diaľniciach a rýchlostných cestách. Nasnímané údaje sa automaticky porovnávajú s databázou áut, za ktoré je uhradená diaľničná známka. Register o úhradách má firma SkyToll, ktorá je dodávateľom predajného systému e-známok.

Pokutovanie štát rieši cez štátny Jednotný informačný systém v cestnej doprave, odkiaľ putujú podklady na vyrubenie pokuty na okresné úrady. Tie by mali potvrdené pokuty posielať priamo do schránok šoférov.

Zdieľať

Boeingu spadol zisk o polovicu. Dôvodom je nútená odstávka lietadiel 737 Max

Boeingu v 3. štvrťroku klesol čistý zisk medziročne o 51 % na 1,17 miliardy dolárov. K prepadu prispeli negatívne dosahy vynútenej odstávky strojov 737 Max po dvoch tragédiách. Akcie firmy reagovali na výsledky miernym rastom.

Boeing naďalej očakáva obnovenie prevádzky lietadiel 737 Max vo 4. kvartáli, píše Reuters.

„Našou najvyššou prioritou zostáva bezpečný návrat 737 Max do služby,“ vyhlásil šéf Boeingu Dennis Muilenburg.

Novinky Boeingu v kocke:

  • celkové tržby Boeingu v 3. štvrťroku dosiahli takmer 20 miliárd dolárov, medziročne klesli o 21 percent;
  • výrobca dodal v 3. kvartáli zákazníkom 62 komerčných lietadiel, pred rokom ich bolo výrazne viac, až 190 kusov;
  • v utorok prišiel o miesto riaditeľ divízie komerčných lietadiel Kevin McAllistera, ktorý dohliadal na výrobu strojov 737 Max.

Prevádzka lietadiel 737 Max je celosvetovo pozastavená od polovice marca po dvoch tragédiách, ktoré sa stali so zhruba 5-mesačným odstupom.

V Indonézii a Etiópii pri nich zahynulo spolu 346 ľudí.

V marci Boeing tiež pozastavil dodávky 737 Max zákazníkom.

Zdieľať

Väčšina slovenských miest plánuje zvyšovanie dane z nehnuteľností a ďalších poplatkov, aby vykryli výpadky príjmov, ktoré budú mať samosprávy v dôsledku viacerých nových zákonov, najmä novelizácie zvyšujúcej nezdaniteľnú časť príjmov fyzických osôb.

Po stredajšom rokovaní to z diskusie prezídia Únie miest Slovenska tlmočil predseda únie a primátor Trenčína Richard Rybníček.

„Môžem jednoznačne povedať, že sa tak chystá urobiť vyše 95 percent členov ÚMS,“ skonštatoval. Členmi únie je približne tretina miest na Slovensku, v ktorých žijú asi dve tretiny mestského obyvateľstva.

Podľa Rybníčka budú však k rovnakému kroku donútené aj mnohé obce.

„Dôvod je rovnaký ako v prípade miest, zabezpečiť zdroje na to, aby služby, ktoré v rámci svojich kompetencií samosprávy poskytujú, udržali minimálne na rovnakej úrovni ako v súčasnosti a zároveň sa pripravili aj na ekonomicky horšie časy, ktoré nás čakajú,“ zdôraznil Rybníček.

Viceprezident ÚMS a primátor Hlohovca Miroslav Kollár zároveň podotkol, že samosprávy nemajú inú možnosť, keďže sú povinné zostavovať vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. „Ak nezvýšia dane, nebudú tak môcť urobiť,“ skonštatoval.

Rybníček zopakoval, že chystané nepopulárne opatrenia sú dôsledkom viacerých zákonov, ktoré v poslednom období zákonodarcovia prijali a premietajú sa do výšky výdavkov samospráv.

„Sú to tzv. chodníková novela, obedy zadarmo, veľmi výrazné zvýšenie nezdaniteľnej časti príjmu fyzických osôb, ale aj novela zákona o sociálnych službách a tiež novela o základných požiadavkách na bezpečnosť detských ihrísk, to všetko zvyšuje naše výdavky,“ upozornil.

Odmietol zároveň argumentáciu poslancov, že mestá a obce majú pri lepšom výbere daní a pri zvýšených príjmoch v posledných rokoch dostatočné zdroje na financovanie nových opatrení. Rybníček tvrdí, že zvýšené výdavky v dôsledku sociálnych balíčkov a ďalších legislatívnych úprav zvyšujú výdavky nad úroveň príjmov.

Rybníček v súvislosti so stredajším rokovaním prezídia ÚMS potvrdil, že jednou z priorít únie je pokračovať v príprave reformy verejnej správy.

„Budeme tvrdo vyžadovať od budúcej vlády i parlamentu, aby sa vytvorila komisia pre štrukturálnu reformu štátnej a verejnej správy,“ dodal s tým, že chce spolupracovať aj so Združením miest a obcí Slovenska. (tasr)

Zdieľať

Billa v tichosti spustila novú službu nakupovania s mobilom. Zákazník s vernostnou kartou si môže smartfónom priebežne skenovať tovar počas nákupu. Pri odchode z predajne ho nemusí vykladať pri pokladni, ale rovno zaplatí.

Obchodník sprístupnil službu zatiaľ v troch bratislavských a jednom trnavskom supermarkete, píšu Živé.sk.

Zákazníkovi v predajni stačí na nakupovanie smartfón s fotoaparátom, do ktorého si stiahne aplikáciu.

„Pre pridanie položky na virtuálny blok stačí na kameru naskenovať našu špeciálnu cenovku a ona sa tak vloží do zoznamu,“ opisuje funkciu Billa.

Keď zákazník skončí s nakupovaním, príde k pokladni, ukáže mobil a pracovníkovi zaplatí. Tovar netreba vykladať na pás, predavač však môže nákup skontrolovať.

Podobnú službu nakupovania so skenerom alebo mobilom ponúka už dlhší čas konkurenčné Tesco.

Zdieľať

Europarlament chce viac peňazí na inovácie a zmrazenie financií Ankare. Viac podporiť by sa mal v rozpočte aj boj proti klimatickým zmenám, študentský program Erasmus, opatrenia v oblasti migrácie a zamestnanosť mladých. (čtk)

Zdieľať

Nissan plánuje znižovanie kapacít. V hre je aj koniec značky Datsun

Nissan zvažuje ukončenie výroby áut pod značkou Datsun, plánuje aj znižovanie produkčných kapacít vo viacerých závodoch. Zmeny sú súčasťou zámeru zoštíhliť podnikanie a zvýšiť ziskovosť biznisu.

Automobilka mení stratégiu, ktorú vytýčil predchádzajúci líder Carlos Ghosn. Jej súčasťou boli ambiciózne ciele predaja v Spojených štátoch a na ďalších trhoch, píše Reuters.

Vychádza z informácií nemenovaných zdrojov, Nissan sa k nim odmietol vyjadriť.

Prečo to má Datsun nahnuté:

  •  vytratil sa z trhu v 80. rokoch minulého storočia, Nissan značku oživil pod Ghosnovým vedením a oslovuje ňou zákazníkov na rýchlo rastúcich trhoch;
  • modely Datsun sa vyrábajú v Indonézii, Indii a Rusku, ktoré patria k hlavným odbytiskám tejto značky;
  • Datsun a Nissan sa navzájom kanibalizujú na viacerých trhoch.

„Skončíme s podporou dvoch mainstreamových značiek na trhu, kde máme jedno- alebo dvojpercentný podiel,“ cituje Reuters nemenovaný zdroj.

Kde osekajú kapacity:

Kandidátmi na znižovanie výrobných kapacít sú všetky krajiny, v ktorých má Nissan produkčné závody, s výnimkou Číny.

Plán nepočíta s kompletným zatvorením žiadnej fabriky.

V USA, ktoré sú jedným z najväčších trhov Nissanu, chce firma skončiť s kupovaním si trhového podielu prostredníctvom predaja áut požičovniam a ďalším prevádzkovateľom flotíl za výrazné zľavy.

Pod Ghosnom sa Nissan snažil dosiahnuť ciele predaja za každú cenu. Tieto praktiky ničili ziskovosť a podkopávali imidž firmy.

Nissan by mal nové strategické plány oznámiť tento mesiac.

Pred niekoľkými dňami vymenil výkonné vedenie. Šéfom sa stal Makoto Uchida, ktorý doteraz riadil biznis Nissanu v Číne.

Zámerom Nissanu je aj získať zdroje, aby sa mohol viac sústrediť na americký a čínsky trh.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať