Saudská Arábia má v rope podobnú pozíciu ako USA na finančnom trhu. Bez nich to jednoducho nepôjde

Saudská Arábia patrí so Spojenými štátmi a Ruskom k trojici najväčších svetových producentov ropy. O tom, čo môže spôsobiť výpadok polovice jej výrobných kapacít po útokoch na dva ropné závody v krajine, hovorí finančný riaditeľ rafinérie Slovnaft Marek Senkovič.

Ako čítate situáciu v Saudskej Arábii? Čo sa tam stalo, podľa toho, čo ste mohli vidieť na obrázkoch?

Situácia je určite komplikovaná. Pokiaľ tento útok bude znamenať, že Saudská Arábia prestane dodávať na trhy zhruba polovicu produkcie, čo je približne 5 miliónov barelov denne, tak vplyv na globálne trhy môže byť relatívne významný, najmä ak by výpadok trval dlhšie. Samozrejme, dá sa to prechodne vykrývať zo zásob. Každá krajina má komerčné zásoby ropy, niekde majú aj strategické zásoby. Pokiaľ bude Saudská Arábia schopná vrátiť sa technologicky do normálu do jedného, dvoch týždňov, z pohľadu konečného spotrebiteľa sa v podstate nič neudeje.

Problém by bol, ak by bola infraštruktúra dosť výrazne poškodená a výpadok spracovania ropy a exportu zo Saudskej Arábie by mal trvať mesiace. To by malo veľký vplyv. Iné krajiny môžu zvýšiť ťažbu, ale takisto sa treba na to pripraviť. Otvoriť infraštruktúru na ropných poliach trvá nejaký čas. A nie všetky krajiny sú dostatočne flexibilné, že by to vedeli urobiť, obrazne povedané, zo dňa na deň. Môže to trvať aj týždne.

Aký to je veľký problém – päťpercentný výpadok svetových dodávok ropy?

Viac ako päť miliónov barelov ropy denne neťaží nikto okrem Saudskej Arábie, Ruska a Spojených štátov. Žiadna iná krajina to nedokáže, ani Irán, Irak či Mexiko, ktokoľvek ťaží najviac štyri milióny barelov. Ak to mám priblížiť, tak na Slovensku sa denne minie zhruba 30-tisíc barelov, v Európe býva denná spotreba okolo 11-12 miliónov barelov ropy.

Je to významné, môže to byť problém aj nemusí. Neviem od stola povedať, čo reálne bolo poškodené. Ak sú to veci, ktoré vedia rýchlo vymeniť, napríklad trúbky alebo čerpadlá, tak to ide. Ale ak sú poškodené veľké nádrže alebo priamo nejaké ropné pole, to sa nedá opraviť za deň ani za dva.

Ako veľmi náročné môže byť nahradiť výpadok ropy zo zásob či už USA, Európy, alebo ďalších krajín?

Medzinárodná energetická agentúra (IEA, pozn. red.) uvádza vo svojich mesačných správach, aké úrovne zásob ropy majú štáty OECD, či komerčných, alebo štátnych, núdzových. Je pravda, že trh je veľmi dobre zásobovaný, pretože v posledných kvartáloch bolo v najvyspelejších krajinách len komerčných zásob na zhruba 60 dní spotreby. K tomu treba ešte pripočítať núdzové zásoby štátov.

V zásade všade vo vyspelom svete je to tak, že štát má ropu na 90, možno na 100 dní, možno niekde viacej komerčných alebo strategických zásob uschovaných práve pre takéto situácie. Na niekoľko mesiacov by nemal byť žiadny problém. Dovtedy sa musí problém v Saudskej Arábii technologicky vyriešiť alebo, ak sa dá, ťažba sa aktivizuje niekde inde. Najflexibilnejší sú Američania. Tam však ťažbu robia súkromné firmy, nejde to na povel prezidenta ani kongresu. Ťažiť začnú až vtedy, keď to bude pre nich ekonomicky výhodné.

Ak by cena ropy poskočila o 10 alebo 20 dolárov a vyzeralo by, že to tak môže vydržať dlhší čas, tak americkí ťažiari sú veľmi flexibilní a schopní dodať možno milión, dva milióny barelov ropy denne. A to výrazne uľahčí celému svetu. Kľúčová vec je, že nevieme povedať, čo bolo poškodené a do akej miery. A či sa to dá opakovať.

Útok zrejme vyvolá nejakú reakciu aj v obrannom priemysle. Dôležitá je nielen samotná produkcia, ale aj to, aby neboli paralyzované dopravné cesty pri Arabskom polostrove cez Hormuzský prieliv – prúdi tadiaľ nielen saudskoarabská ropa, ale aj z Kuvajtu a ďalších krajín. Spolu 10 miliónov barelov, možno aj viac.

Ako je možné, že taká bohatá krajina, ako je Saudská Arábia, si nedokáže ochrániť strategické ropné aktíva?

Dronová technológia sa vyvíja míľovými krokmi. Pred piatimi rokmi dron videli možno len v Spojených štátoch, možno v Izraeli a Rusku. Dnes si ho môže kúpiť kdekto, aj keď možno nie najšpičkovejší. Ale „zlé“ režimy si ich vedia zadovážiť relatívne lacno. Musí tam byť asi aj nejaká technologická, vojenská podpora cez informačné technológie a satelity.

Neviem, do akej miery sú s týmto útokom spojené iné štáty, hoci sa spomína Irán. Viem si predstaviť, že pred 10 rokmi by samotná krajina typu Jemen nebola schopná toto urobiť. Možno by mala dron, ale chýbali by jej možnosti, ako navádzať, ako riadiť drony cez satelity. Vývoj v IT pokročil možno až tak, že už je možné za relatívne malé peniaze spôsobiť takýto útok.

Často tak býva, že najprv musí prísť niečo, aby sa štáty, firmy alebo domácnosti začali zapodievať nejakou myšlienkou. Keď horí barak, až potom si uvedomím, že som si ho mal poistiť. Toto je niečo podobné. Možno si nedokázali predstaviť, že by niekto zaútočil dronom a dokázal urobiť takúto paseku. Teraz to vidí celý svet naživo. Určite to vyvolá aj reakciu vo vojenskej oblasti.

Zmenia útoky pohľad komoditných trhov na Saudskú Arábiu? Môžu otriasť jej pozíciou spoľahlivého dodávateľa ropy?

Nemyslím si. Je to plus-mínus podobná otázka, ako či môžu Spojené štáty skrachovať. To je taký výrazný hráč na trhu, že jednoducho nie je miesto neho alternatíva. Keby bol štátny rozpočet USA v akomkoľvek deficite, vždy sa nájdu vo svete milióny investorov, ktorí kúpia americké dlhopisy, akcie. Saudská Arábia na ropnom trhu a v komoditnom biznise je to isté čo Spojené štáty na finančnom trhu. Bez nich to jednoducho nepôjde. Žiadna iná alternatíva nie je. USA môžu zvýšiť kapacitu, ale Saudská Arábia s 10-11 miliónmi barelov ropy denne je jedným z tradičných ťažiarov.

Spojené štáty sú jediná krajina, ktorá dokáže flexibilne zvyšovať alebo znižovať ťažbu, bez problémov ju dokážu zdvihnúť alebo znížiť o dva milióny barelov. Mnohé iné krajiny to nevedia. Napríklad Rusko to nevie, lebo mnoho ropných polí má za polárnym kruhom a jednoducho ich nemôže odstaviť, pretože by zamrzli a potom by trvalo nejaký čas, kým by rozmrzli. Nemá flexibilitu menenia ťažby. V púšťových krajinách ako Saudská Arábia vedia gombík zvyšovania či znižovania ťažby relatívne rýchlo zapínať alebo vypínať. A toto je ich unikátna pozícia.

Ak dáme bokom USA, ktoré majú inú technológiu ťažby, nikto iný na svete nemá takú flexibilitu v takom meradle. Iné krajiny, o ktorých sa často hovorí, že sú ropné veľmoci – Irak, Katar alebo Kuvajt -, oproti Saudskej Arábii sú podstatne menší producenti. Ak by bol útok na inú krajinu, vaša otázka by bola relevantná.

O to väčšie riziko pre ropné trhy potom môže byť, pokiaľ by útoky pokračovali a zasiahli by viac ropný priemysel Saudskej Arábie. Jemenskí povstalci už vyhlásili, že ropné zariadenia sú naďalej ich cieľom a v Saudskej Arábii môžu udrieť kedykoľvek a kdekoľvek.

Ropný priemysel je citlivý. Ak by to trvalo dlho a útoky by sa množili, tak to bezpochyby vyvolá reakciu na strane ceny komodity. Vyvolá to masívne investície do ochrany týchto aktív. V nejakom momente sa to premietne do ceny komodity, keď ju musíte strážiť. To kyvadlo sa aj vráti späť. To znamená, že ak by teoreticky šla cena ropy prudko hore, lebo by nebol výhľad, že útoky prestanú a ponuka ropy sa obnoví a vráti do pôvodných pomerov, tak cena ropy by vyšla napríklad na 100 dolárov a bola by tam možno rok.

Pred šiestimi, siedmimi, ôsmimi rokmi to bývalo úplne bežné. Teraz by to bol šok pre ekonomiku. Z krátkodobého hľadiska by to zrejme vyvolalo spomalenie. Ak by to trvalo dlhšie, tak by sa to prejavilo na cenách nafty a benzínu. A podporilo by to odklon spotrebiteľov od tohto biznisu. Ľudia by sa začali orientovať na úspornejšie autá, možno alternatívne.

Ak by to malo trvať roky, svet sa prispôsobí zníženej ponuke a bude aj menej spotrebúvať. Príde sa k tomu, že povstalci zničili možno časť priemyslu, ale nezničili ekonomiku ako takú. Ekonomika dostane šok, ale spotrebiteľ si nájde inú formu. Začnú sa kupovať autá, ktoré majú o dva, tri litre nižšiu spotrebu. Na trhu sú, len keď je cena benzínu nízka, tak na to nie je motivácia. Už viackrát v histórii sa udialo, že ponukový šok vyvolal následne reakciu dopytu. Spočiatku to síce vyvolalo rast ceny, ale postupne sa dopyt prispôsobil.

Aký vývoj cien ropy očakávate po víkendových útokoch? Ako dlho môže byť trh rozkývaný a od čoho to závisí?

Veľa bude závisieť od toho, do akej miery sú poškodené ropné zariadenia. Ak je pravda niekde uprostred, že je to síce poškodené, ale nie až tak, a dovtedy, kým to opravíme, nám stačia ropné rezervy, tak možno po pár chvíľach sa cena vráti späť. Zvlášť ak čelní predstavitelia niektorých štátov a IEA povedia, že pokiaľ by to malo trvať, samozrejme, že otvoríme kohútiky ropných zásob. Dáme ich na trh. To je zásoba rádovo na tri, štyri mesiace. Dovtedy sa uvidí.

Odkiaľ nakupuje ropu Slovensko?

Kupujeme prevažne z Ruska, okolo 95-98 percent.

Útoky v Saudskej Arábii pohli cenou americkej ropy WTI aj severomorskej Brent. Ovplyvňuje to priamo aj ceny ruskej ropy?

Ovplyvňuje to ceny akejkoľvek ropy, lebo ropa na rozdiel od plynu je naozaj globálna komodita, ktorú bez problémov transportujete. Nemá logiku, aby cena ruskej ropy stála a cena americkej ropy išla prudko hore. Pretože ak by išla cena americkej ropy hore, tak Rusi ju budú exportovať do Ameriky, pretože budú vidieť arbitráž. Ak ide hore Brent, WTI, tak pôjde hore aj ruská ropa. A často to býva aj naopak.

Ropa má alternatívu, nie je to izolovaný svet. Nie je to trh s elektrickou energiou. Keď to zjednoduším – Mochovce vyrobia elektrinu, môžeme ju spotrebovať len na Slovensku alebo v blízkom regióne, ale nie v Amerike. Cena elektrickej energie preto aj býva úplne odlišná na jednotlivých kontinentoch, lebo to nie je pospájané káblami a elektrina sa nedá exportovať. Pri rope je to iné. Keď obchodníci vidia, že v New Yorku išla cena ropy hore, tak ju kúpia hocikde, aj v Indonézii alebo vo Vladivostoku, a vyvezú ju do Ameriky a predajú ju tam. Následne to zdvihne cenu ropy aj v Európe, pretože keď má obchodník možnosť predať niečo o päť dolárov drahšie, tak prečo by to mal predávať v Európe o päť dolárov lacnejšie?

Trh je veľmi liberálny, otvorený, čo má aj výhodu. Väčšina ropy sa ťaží niekde inde, ako sa spotrebúva. Ale vďaka globálnemu obchodu a vlastnostiam ropy, že je to kvapalina, ľahko sa naloží, uskladní, nedegraduje sa prepravou v tankeroch, je veľmi jednoduché zásobovať akýkoľvek svetový trh ropou, nech je vyťažená kdekoľvek. Dôležitejšie sú dopravné cesty. Tie musia byť v bezpečí, napríklad Hormuzský alebo Panamský prieliv. Lebo väčšina ropy sa prepravuje loďami, i keď v Európe sú tradičné ropovody. Aj preto rafinérie bývajú postavené pri pobreží.

Môžu sa slovenskí motoristi teraz obávať rastu cien benzínu a nafty na čerpačkách?

Jedine vtedy, pokiaľ vzrastú ceny na burzách. Ak vzrastie cena ropy a následne benzínu na burze v Rotterdame, Singapure, New Yorku, tak určite stúpne cena aj na Slovensku.

To sa už po útokoch v Saudskej Arábii stalo. Ropa prudko zdražela, potom prišla istá korekcia.

To musí trvať nejaký čas. Nie je to tak, že keď to trvá jeden alebo dva dni, tak hneď všetko zdražie.

Ako dlho by sa ropa musela držať vyššie, aby to pocítili motoristi?

Dôležité sú tendencie. Keď uvidíme, že ropa išla hore a trvá to dva, tri alebo päť dní, a medzičasom už Saudská Arábia povie, že keby bol problém, dáme ropu na trh… Americký a ruský prezident povedia niečo podobné. Pokiaľ bude obchodníkom jasné, že je to len krátka epizóda, pár dní, tak motoristi neuvidia nič. K zdraženiu ani nedôjde. Pokiaľ by to trvalo týždne a cena ropy by šla len hore, tak k zdraženiu bude musieť dôjsť. Na Slovensku, v Rakúsku, Česku alebo hocikde inde.

V najbližších dňoch teda netreba rýchlo tankovať, kým je lacný benzín.

Určite netreba prepadať panike. Svet je dobre zásobovaný ropou. Môže byť niekoľkodňový výkyv. Problém by bol, keby útoky pokračovali. Môže to byť podobné ako s Islamským štátom. Ľudia už pomaly videli armagedon. Trvalo týždne, mesiace, kým Islamský štát rozširoval svoje územie, už sa pomaly začali prekresľovať mapy. Potom vznikla koalícia proti nemu a dnes už o Islamskom štáte pomaly nikto nehovorí. Je to trošku paralela. Aj tu to môže trvať.

Politici, ľudia či médiá môžu vyhnať situáciu na neprirodzenú mieru a to samo osebe potom môže vyvolať zlú reakciu spotrebiteľov. Budú prepadať panike a miesto štandardných 50 litrov do nádrže auta si kúpia rovno 200 litrov paliva. A takýto umelo vyvolaný zvýšený dopyt vyvolá jednoducho rast cien na burze aj na pumpe. Tak ako v každej krízovej situácii platí, že treba zachovať chladnú hlavu. Nie je to jadrová vojna, ale šok, ktorý opadne.