Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ekonomický newsfilter: Rakúšania dali hodinovú výpoveď legende slovenského bankového lobingu 

Imrich Béreš v čase prezidentskej kampane. Foto - TASR
Imrich Béreš v čase prezidentskej kampane. Foto – TASR

Dobré ráno, investujte 4 minúty svojho času do čítania dnešného Ekonomického newsfiltra. Ako vždy je stručný, má len 1032 slov. Dnes ho pripravil Konštantín Čikovský

Podcasty nájdete na: Apple Google Spotify Podbean Amazon Alexa RSS


1. Béreš končí a s ním definitívne aj éra stavebného sporenia

Akcionári Prvej stavebnej sporiteľne vyhodili jej dvoch najvyšších šéfov Imricha Béreša a Ericha Feixa.

Oficiálny dôvod je „strata dôvery“, za ktorou sú zistenia o pravdepodobnom tunelovaní marketingových výdavkov firmy.

Najväčšiu stavebnú sporiteľňu bude dočasne viesť doterajší člen predstavenstva David Marwan.

Čo sa stalo v PSS: 

Rakúski akcionári pred polrokom poslali do banky externý audit. Ten okrem iného našiel prehnané a ťažko zdôvodniteľné marketingové výdavky.

Béreš a Feix sa o svojich výpovediach navyše oficiálne dozvedeli od právnikov v momente, keď im valné zhromaždenie banky vyslovovalo nedôveru.

Zlý finiš Imricha Béreša:

  • V tomto roku vstúpili do platnosti okresané pravidlá štátnej pomoci stavebnému sporeniu, ktoré zminimalizovali výhodnosť produktov stavebnej sporiteľne a významne tak znížili hodnotu biznisu banky, ktorú Béreš 18 rokov riadil.
  • Imrich Béreš odišiel potupne porazený aj z kandidatúry na prezidenta, v ktorej ho pôvodne plánovali podporiť napríklad aj biskup Bezák a herec Kňažko. Tesne pred ohlásením štartu Bérešovej kampane Monika Tódová zverejnila v Denníku N dôkazy o tom, že Béreš v minulosti fyzicky ubližoval svojej manželke.
  • Demonštratívny spôsob vyhodenia Béreša akcionármi sporiteľne prakticky vylučuje, že by si mohol nájsť zamestnanie v rešpektovanej firme.

Čím vojde Imrich Béreš do histórie: 

Šarm, bankárske skúsenosti, znalosť bratislavskej biznisovej a politickej smotánky dávali Bérešovi predpoklady, aby bol úspešným lobistom v prospech stavebného sporenia aj v časoch hypotekárnej revolúcie.

Tieto danosti Béreš aj úspešne využíval a stavebné sporenie prežívalo s podporou štátu, hoci jeho neefektivitu opísala už pred 8 rokmi dokonca aj vládna analýza Inštitútu finančnej politiky.

Jej pointou bolo, že klienti fascinovaní štátnou prémiou k sporeniu prichádzajú takmer o celý štátny bonus vo vysokých poplatkoch, ktoré im stavebné sporiteľne vyrubujú.

Bérešovi sa napriek tomu ešte roky darilo svojím vplyvom v parlamente porážať aj ministerstvo financií a podpora pre stavebné sporenie padala len pomaly.


2. Elektrina pre malé firmy zdražie o desať percent

Firma Magna Energia získala ako prvá zo slovenských predajcov elektriny od regulátora povolenie zvýšiť v budúcom roku cenu takzvanej silovej elektriny.

Magna chce zvýšiť cenu základnej komodity o 24 %, čo bude v konečnom dôsledku znamenať navýšenie konečnej ceny pre spotrebiteľa o zhruba desať percent.

Prečo je to dôležité: Krok Magny ako menšieho hráča budú nasledovať aj veľké firmy vrátane ZSE, SSE a VSE, pretože pre ne platia rovnaké biznisové aj regulačné pravidlá.

Čo s tým môže urobiť ÚRSO:

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví riadi nominant Smeru Ľubomír Jahnátek, ale napriek tomu regulátor pri rozhodovaní o cenách elektriny zo zákonných pravidiel zrejme výrazne nevybočí ani tesne pred parlamentnými voľbami.

Takmer štvrtinový rast ceny silovej energie schváli ÚRSO aj iným hráčom, pretože objektívne vyplýva z vysokých burzových cien v prvom polroku tohto roka.

Širší manévrovací priestor má ÚRSO pri určovaní ďalších poplatkov naviazaných na koncovú cenu elektriny.

Pri nich môže napríklad zohľadniť, že vyššie trhové ceny pomohli výrobcom zelenej elektriny znížiť náklady na dotovanie obnoviteľných zdrojov. Tým by ÚRSO mohol tlačiť dole koncovú cenu pre spotrebiteľa.

Napriek tomu treba očakávať, že konečná cena pre domácnosti a malé firmy porastie na budúci rok o zhruba desať percent.

Definitívne čísla budú známe koncom roka.

Väčší odberatelia so spotrebou nad 30 megawatthodín ročne nemajú ceny regulované štátom. Tí v súčasnosti podpisujú nové ročné zmluvy.

Väčšine z nich cena elektriny nestúpne, keďže aktuálne zmluvné ceny sa odvíjali od relatívne vysokých trhových cien minuloročnej jesene.


3. ZSE by sa mala spojiť s VSE, ale nechcú ísť proti Žigovi

Dvaja nemeckí energetickí giganti RWE a E.ON sa dohodli na rozdelení vplyvu na nemeckom a stredoeurópskom trhu a dostali už na to aj povolenie Európskej komisie.

Pre Slovensko z toho vyplýva vysoká pravdepodobnosť, že RWE svoje tunajšie podiely vo firmách prenechá E.ONu a po parlamentných voľbách sa tak vlastnícky prepojí západoslovenská energetika s východoslovenskou.

Prečo je to dôležité:

  • Spojením ZSE Energia a VSE by vznikol hráč, ktorý kontroluje viac ako polovicu dodávok elektriny domácnostiam a malým podnikom na Slovensku.
  • Nový spoločný akcionár by zároveň spravoval elektrickú distribučnú sieť na dvoch tretinách územia.

Európsky kontext:  

Európska komisia povolila, aby E.ON prevzal časť majetku konkurenčnej RWE, ale musí zároveň predať niektoré podniky v Nemecku, Česku a Maďarsku.

E.ON, ktorý vlastní a riadi podniky západoslovenskej energetiky, tak získal od Komisie zelenú na kúpu podielov v podnikoch východoslovenskej energetiky, ktoré teraz patria RWE.

Slovenský kontext:

Oficiálna slovenská vládna energetická doktrína prikazuje ministrovi hospodárstva Žigovi skupovať akékoľvek energetické aktíva, hneď ako sa na to naskytne príležitosť.

E.ON preto vie, že štát ako 51-percentný akcionár východoslovenských energetických firiem by sa v prípade odchodu RWE snažil zabrániť prevodu podielov na E.ON a sám by sa pokúsil získať sto percent akcií.

E.ON ako konzervatívna energetická firma chce takémuto sporu s vládou predísť a dúfa, že sa všetko vyjasní po parlamentných voľbách.

Čo bude po voľbách:

V závislosti od výsledku volieb sa dá predstaviť aj kompletná reprivatizácia alebo naopak, aj dokončenie privatizácie slovenskej energetiky.

Najpravdepodobnejší scenár je, že akokoľvek skončia voľby, E.ON sa pokúsi presvedčiť novú vládu, aby mu k západoslovenskej povolila získať kontrolu aj nad východoslovenskou energetikou.

Medzitým na trati Bratislava – Košice a späť:

Už pol roka pracujúce tímy, ktoré pripravovali detaily spojenia západoslovenských a východoslovenských energopodnikov, nebudú môcť najbližšie mesiace dokončiť svoju robotu.

V Bratislave aj v Košiciach tak bude ešte rok naprázdno stúpať nervozita z neistoty, komu po novom pridelia nového šéfa z Bratislavy a ktorým tímom zase budú po spojení šéfovať ľudia z Košíc.


4. Saudskoarabi sa z útoku spamätávajú rýchlejšie, ako sa čakalo

Saudská Arábia čoskoro obnoví 70 percent zo svojho objemu obvyklých dodávok ropy pre svetový trh,

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR
Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR

Vláda zverejnila návrh rozpočtu na budúci rok:

  • Plán deficitu na budúci rok je hlboko pod odhadom ostatných analytikov.
  • Tento rok plánuje vláda deficit 0,7 % HDP, plán bol 0 %. Ani týmto číslam ministerstva financií iní analytici neveria.
  • Zlé sú aj spresnené čísla za rok 2018. Slovensko podľa nich zostalo v sankčných pásmach dlhovej brzdy.
Zdieľať

Telefóny vymeníte a internet sa zrýchli. Kedy a za koľko ovplyvní aj štátny úrad cez aukciu, hovorí jeho bývalý šéf

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

5G prinesie rýchlejší internet a nové telefóny. „Ak si dnes dokážete stiahnuť nejaký film v HD za niekoľko minút, tak pri 5G si ho stiahnete za niekoľko sekúnd,“ opisuje bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj. Kedy to bude a koľko budú nové technológie stáť, ovplyvnia aj detaily štátnej aukcie.

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Zdieľať

UniCredit bude pýtať úroky za vklady nad 1 milión eur

Talianska banka UniCredit zavedie negatívne úrokové sadzby pre klientov s vkladmi vyššími ako 1 milión eur. Znamená to, že za úložky nad touto hranicou budú musieť klienti banke platiť namiesto toho, aby im nabiehali úroky v ich prospech.

Negatívne úroky zavedie UniCredit od budúceho roka, informuje Reuters. Stane sa tak zrejme prvou veľkou bankou v eurozóne, ktorá týmto spôsobom „spoplatní“ vklady.

Podľa skoršieho vyjadrenia šéfa UniCredit Jean-Pierra Mustiera sa mali negatívne úroky týkať vkladov už od 100-tisíc eur.

Záporné sadzby na vkladoch sa dotknú zhruba 0,1 percenta zákazníkov UniCredit. Banka im zároveň ponúkne alternatívne spôsoby investovania.

Prečo sa to deje:

  • ECB v septembri ponorila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma:  z −0,4 % na −0,5 %. To znamená, že komerčné banky jej budú platiť ešte viac za držanie svojich vkladov;
  • centrálna banka chce podporiť ekonomiku a primäť banky k tomu, aby nedržali peniaze na účtoch, ale ich dávali do obehu;
  • negatívne úrokové sadzby znižujú ziskovosť bánk. Napriek tomu sa zatiaľ len niekoľko menších bánk v eurozóne rozhodlo presunúť súvisiace náklady na klientov.

UniCredit je najväčšia talianska banka, zároveň je najväčšou bankou v Rakúsku a kontroluje aj výrazné podiely na trhu viacerých krajín východnej Európy.

Takmer 50 percent tržieb UniCredit pochádza z Talianska, zhruba 20 percent generuje v Nemecku, 9 percent v Rakúsku a približne 22 percent v ďalších európskych krajinách.

Kto zavádza záporné úroky:

Od novembra chce spoplatniť vklady bohatých klientov švajčiarska banka UBS. Tým, ktorí si u nej vo Švajčiarsku uložia viac ako 2 milióny frankov, plánuje zaviesť úrok 0,75 percenta.

Jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli negatívne úroky, je Dánsko. Naposledy ich avizovala Spar Nord ako tretia miestna banka v poradí.

Podobné opatrenia prijali aj dánska Jyske Bank a nemecká Berliner Volksbank.

Zdieľať

Návrh rozpočtu opäť obsahuje daňové príjmy nesystémovo navýšené o vplyv zavedenia e-kasy a tzv. nanomarkerov, teda identifikačnej látky na označovanie minerálnych olejov. Upozornila na to rozpočtová rada, ktorá sa chce na to pýtať ministerstva financií.

Zdieľať

OĽaNO chce iniciovať mimoriadny finančný výbor k návrhu rozpočtu na budúci rok, podľa nich je návrh „klamstvom“. Opozičná strana pripomína, že Kažimír už ako guvernér NBS odhadol, že deficit rozpočtu v budúcom roku bude vo výške 1,5 %, no jeho nástupca – minister financií Kamenický predložil návrh rozpočtu s deficitom 0,5 %.

Zdieľať

Typická slovenská domácnosť disponovala v roku 2017 o 40 % vyšším čistým bohatstvom ako v roku 2014, no takmer celá táto zmena bola spôsobená rastom cien nehnuteľností. Vyplýva to v poradí z tretieho zisťovanie finančnej situácie domácností, ktoré urobila Národná banka Slovenska.

Zisťovanie finančnej situácie domácností sa uskutočnilo v roku 2017. Z neho vyplýva, že drvivá väčšina rastu aktív bola spôsobená zvýšením celkovej hodnoty hlavného bývania. Navyše, hodnota ďalších nehnuteľností (pozemkov, chát, druhých nehnuteľností a pod.) tiež stúpla.

Zvyšok nového čistého bohatstva pripadá najmä na iné reálne aktíva ako napríklad autá, podnikanie či cennosti a v menšej miere na finančné aktíva.

„Na druhej strane, optimizmus slovenských domácností sa prejavil výrazným zvýšením zadlženia. Zdrojom nových investícií do nehnuteľností boli najmä úvery na bývanie, ktoré u typickej domácnosti s dlhom vzrástli o vyše 10-tisíc eur,“ uviedla Národná banka.

Čo ešte vyplýva zo zisťovania NBS:

  • Čisté bohatstvo je mierne vyššie vo všetkých vrstvách domácností.
  • Dlhodobo ostávame spoločnosťou s veľmi rovnomerným rozdelením bohatstva aj
    príjmov. Rovnako ako v iných krajinách je čisté bohatstvo o niečo menej rovnomerne rozdelené ako príjmy alebo spotreba potravín.
  • Domácnosti preferovali investície do reálnych aktív pred rozširovaním svojho portfólia finančných aktív. Vo vlastnom bývalo 88,8 % domácností (jeden z najvyšších podielov v Európe), čo tvorilo 70 % ich celkových aktív.
  • Finančné aktíva sú koncentrované v bankových vkladoch (70%). Štruktúra finančných aktív zostáva silne konzervatívna, aj keď zvyšných 30% finančných aktív je rovnomernejšie rozdelených medzi ďalšie produkty ako napríklad dlhopisy a podielové fondy. Stále však ide o zanedbateľný podiel na celkovom bohatstve.
  • Najvyššie príjmy majú podľa predpokladu domácnosti reprezentované osobou
    v strednom veku (45-54 rokov). Ak je zdrojom príjmov podnikanie a/alebo finančné investície, je veľká pravdepodobnosť, že sa domácnosť nachádza v najvyššej príjmovej kategórii.
  • Podiel zadlžených domácností ostáva stabilný (37 %), no výška dlhu zadlžených domácnosti vzrástla dvojnásobne. Zadlžené domácnosti sú však spravidla tie, ktoré majú vyšší príjem a vyššie čisté bohatstvo.
Zdieľať

Tripartita sa na príplatkoch nedohodla

Zamestnávatelia a odbory sa na dnešnej tripartite nedohodli na zmene príplatkov za prácu v noci a cez víkend od januára.

Minister práce Ján Richter sľúbil po schválení minimálnej mzdy, že príplatky sa v budúcom roku nezvýšia alebo porastú len mierne napriek tomu, že minimálna mzda sa zdvihne o vyše 11 % na sumu 580 eur.

Zamestnávatelia presadzovali, aby sa príplatky už od budúceho roku neodvíjali od minimálnej mzdy, ale od priemernej. Ďalší návrh hovoril o tom, že sa budú vypočítavať z priemernej mzdy, ale až od roku 2021. Treťou možnosťou bolo, že na príplatkoch sa nebude nič meniť.

Keďže sa odborári a zamestnávatelia nedohodli, parlament bude schvaľovať na októbrovej schôdzi novelu zákona o minimálnej mzde. Podľa nej sa bude minimálna mzda v roku 2021 vypočítavať ako 60 % priemernej. Či takto budú rásť od roku 2021 aj príplatky, o tom budú tiež rozhodovať poslanci.

Zdieľať

Rozpočet eurozóny sa podobá na eurofondy. Ministri financií eurozóny dospeli k dohode o detailoch „rozpočtového nástroja“ pre 19 členských štátov. Jej súčasťou sú aj silnejšie opatrenia na podporu krajín zasiahnutých náhlym ekonomickým šokom. (euractiv)

Zdieľať

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov označili návrh rozpočtu na rok 2020 za predvolebný, pretože sa neprijímali konsolidačné opatrenia. Kritizujú výšku deficitu a to, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy.

K návrhu rozpočtu malo na pondelkovej tripartite výhrady aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Samosprávy sa napríklad obávajú zhoršenia stability hospodárenia.

Výška deficitu v tomto roku má byť 0,68 % HDP a v budúcom roku má byť na úrovni 0,49 %.

Odborári a Asociácia priemyselných zväzov návrh rozpočtu odsúhlasili. (tasr)

Viac o návrhu rozpočtu čítajte tu.

Zdieľať

Vyrovnanému rozpočtu nikto neverí, je len marketingom tejto vlády a zahmlievaním skutkovej podstaty, hovorí bývalý ekonóm Inštitútu finančnej politiky a expert PS/Spolu na financie Ján Remeta.

„V rokoch 2021 a 2022 si ministerstvo stanovilo cieľ vyrovnaného rozpočtu, ale samo priznáva, že nevie, ako ho dosiahnuť. Preto pre budúcu vládu necháva v rozpočte odkaz, že na to, aby bolo hospodárenie vlády vyrovnané, predsa len bude potrebné zrealizovať ďalšie dodatočné opatrenia vo výške 0,75 %, resp. 1,15 % HDP pre roky 2021 a 2022. A to nehovoriac o ďalších rizikách,“ povedal Remeta o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

Viac o rozpočte čítajte tu.

Zdieľať

Nemecké aerolinky Condor získajú štátnu pôžičku 380 mil. eur. Pomoc odobril Brusel

EK schválila preklenovací úver 380 miliónov eur pre nemecké aerolinky Condor, ktoré sú dcérou skrachovanej britskej cestovky Thomas Cook. Letecká spoločnosť chce zrušiť väzby na materskú spoločnosť a hľadá si kupca.

Brusel odobril pôžičku po tom, ako zistil, že neposkytne Condoru nespravodlivú výhodu.

„Opatrenie prispeje k zabezpečeniu riadneho pokračovania služieb leteckej dopravy a zabráni narušeniam pre cestujúcich,“ uvádza Európska komisia.

Vďaka finančnej injekcii môže Condor pokračovať v prevádzke. Zachovaných zostane zhruba 5-tisíc pracovných miest.

Aké sú podmienky pomoci:

  • úver so 6-mesačnou splatnosťou je rozdelený medzi spolkovú vládu a nemecký štát Hesensko;
  • Condor ho bude čerpať postupne na základe skutočnej potreby hotovosti, ktorej stav bude hlásiť každý týždeň. Ďalšiu časť pôžičky dostane až vtedy, keď mu budú chýbať peniaze;
  • Nemecko má zabezpečiť splatenie úveru po 6 mesiacoch, inak bude firma musieť podstúpiť komplexnú reštrukturalizáciu tak, aby sa vrátila k dlhodobej životaschopnosti.

Condor je na rozdiel od skrachovanej matky Thomas Cook zisková spoločnosť. Prevádzkuje približne 40 lietadiel.

Ako sa rozoberá cestovka Thomas Cook:

  • viac ako 500 kamenných pobočiek cestovnej kancelárie v Británii prevezme konkurent Hays Travel, zachráni 2500 pracovných miest;
  • ponuka prišla na škandinávske aktíva, ktoré zahŕňajú aj aerolinky Ving Group.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať