Miroslav Beblavý: Kto sa živí prácou, mal by platiť menej daní a odvodov

Miroslav Beblavý je programovým lídrom koalície PS/Spolu a jej kandidátom na ministra financií. Pripomína, že minister financií Kamenický má trvať na vyrovnanom rozpočte a ten nemá obsahovať nezmyselné navyšovanie výdavkov, aké sa chystá.

Beblavý hovorí aj to, že:

• nepozná rezort, kde by sa brutálne nemrhalo peniazmi,
• nová vláda by sa nemala riadiť posvätnými kravami Roberta Fica, ale netreba ani rušiť dobré veci v mene politickej pomsty,
• v regiónoch s najnižšími mzdami by zamestnávateľom chceli znížiť alebo odpustiť zdravotné poistenie,
• rodičom chcú umožniť, aby si sami určili dĺžku poberania rodičovského príspevku,
• verejné podniky možno manažovať profesionálne, nemusia v nich byť nominanti politických strán.

Postupne vám prinášame rozhovory s ekonomickými odborníkmi alebo tieňovými ekonomickými ministrami aj ďalších politických strán, ktoré majú podľa posledných prieskumov šancu uspieť v najbližších voľbách a s rozhovorom súhlasili.

Aj po sobotňajšom sneme platí, že ak koalícia PS/Spolu bude súčasťou budúcej vlády, budete sa uchádzať o post ministra financií?

Áno. V koalícii PS/Spolu som zodpovedný za program aj za oblasť verejných financií.

V akom stave máme podľa vás verejné financie?

Ak by som bral vážne programové vyhlásenie súčasnej vlády, tak dnes sme mali byť niekde úplne inde. Mali sme mať už niekoľko rokov vyrovnaný rozpočet a vzhľadom na vývoj hospodárskeho cyklu mal byť dokonca v prebytku. Mali sme mať za sebou výrazné zefektívnenie verejných financií, čo by viedlo k tomu, že štát by mal priestor na investície, ktoré teraz potrebujeme do prioritných oblastí ako vzdelávanie a infraštruktúra.

V skutočnosti sme v situácii, že ani na úplnom vrchole dobrých časov nemáme vyrovnané financie, tento cieľ sa odkladal štyri roky. Naopak, to ťažko odpracované znižovanie deficitu, na ktoré sa museli zložiť ľudia na Slovensku vyššími daňami, vládna koalícia ničí balíčkom, ktorý sa práve schvaľuje v parlamente.

Minister financií Kamenický teraz pripravuje rozpočet na budúci rok. Aký rozpočet od neho čakáte? Zaiste bude aj pod tlakom Európskej komisie.

Minister Kamenický má v ruke len jeden tromf. Keby dnes podal demisiu, je to najmä pre Smer veľký problém. Zároveň Európska komisia naozaj môže Slovensku ukazovať žlté a červené karty ešte aj v tomto období. Podľa mňa by mal trvať na tom, aby rozpočet na budúci rok bol vyrovnaný a neobsahoval nezmyselné navyšovanie výdavkov, aké sa chystá. Mal by tiež povedať, že ak parlament schváli niečo nad rámec tohto rozpočtu, tak podá okamžite demisiu, a tak aj Európska komisia začne po nás ísť oveľa tvrdšie. Myslím si, že ak by niečo umravnilo poslancov Smeru a SNS, tak je to práve toto.

Situácia súčasného ministra financií je komplikovaná aj v tom, že mu neprechádzajú návrhy, ktorými chce kryť vládny balíček. Hovorím o návrhu na vyššie zdanenie tabaku. SNS povedala, že ho nepodporí, tak ho musel stiahnuť. 

Už Peter Kažimír nebol dostatočne silný minister financií na to, aby odolal tlakom Fica a Danka, keď sa rozhodli, že niečo chcú. Niekde to možno trochu okresal alebo jemne upratal, ale nakoniec sa dialo to, čo sa oni rozhodli. Práve preto sme mali štyrikrát odložený vyrovnaný rozpočet, ktorý sa ani teraz nedosiahne. Minister Kamenický je už len odvar z Kažimíra. Keď vláda najprv schváli zvýšenie dane a do 24 hodín to odvolá, lebo si jeden koaličný líder povie, že on o tom ani nevedel, to je už taká neschopnosť vládnuť a reálne Slovensko niekam potiahnuť, že to už ani netreba komentovať zo strany opozície. To sa komentuje samo.

Máte v programe aj výdavkové limity?

Máme ich v spoločnom koaličnom programe PS/Spolu. Výdavkové stropy nevnímame len ako obmedzenie, ale ako nástroj lepšieho plánovania. Aj v zdravotníctve, školstve, aj v mnohých iných odvetviach by bolo dobré, keby ministri vedeli tri, štyri roky dopredu, s čím môžu počítať. Dnes je rozpočet záväzný reálne len na jeden rok a všetko sa každoročne dohoduje v septembri – októbri na koaličných radách. To je veľmi zlé pre fungovanie štátu.

Budete na ich zavedení trvať?

Áno, ale zároveň súhlasím s tým, čo povedal v rozhovore pre Denník E bývalý minister financií Kažimír. Výdavkové stropy sú veľká zmena politickej kultúry, pretože strany sa po voľbách musia naozaj do detailu dohodnúť, ako chcú štyri roky spravovať štát. A potom je každoročné naťahovanie sa o rozpočet menej podstatné, lebo základný plán je nastavený. To je niečo, čo tu 30 rokov nebolo. V krajinách, kde to funguje, to zmenilo povahu politiky, príkladom je Holandsko. Očakávať, že nová vláda sa mesiac po voľbách dohodne na výdavkových stropoch a bude to potom nemenné, je pri takej veľkej zmene nereálne. Musíme nastaviť aj nejaké prechodné obdobia.

Keď spomínate Kažimíra, ako jednému z mála z opozície sa vám podarilo cez neho pretlačiť niektoré návrhy, napríklad výrazné zníženie poplatku za predčasné splatenie hypotéky. Mali ste s Kažimírom nadštandardný vzťah?

Vykáme si a nemáme žiadne nadštandardné vzťahy. Ale on bol z ministrov Smeru takmer jediný, kto bol ochotný vecne diskutovať a bol ochotný hľadať nejakú spoločnú pôdu v rôznych veciach. Vzťah s ním som mal taký, aký by mal byť štandardný vzťah opozičného lídra s ministrom financií. Sme na opačnej strane barikády, ale vieme sa rozprávať a v záujme krajiny sa aj na niečom dohodnúť. Keby celý Smer fungoval ako bývalý minister Kažimír, myslím si, že by sme dnes neboli až tak zúfalo zanedbaná a rozkradnutá krajina.

Vnímate ho ako schopného ministra financií alebo by ste mu niečo, naopak, vytkli?

Zo všetkých ministrov Smeru bol najschopnejší. Dal sa s ním viesť vecný dialóg o konkrétnych veciach. Na druhej strane nebol ochotný obetovať svoju pozíciu v Smere na to, aby sa zásadne postavil za zmeny. Preto ani mnohé náročnejšie zámery nedokázal presadiť. Myslím si, že veľakrát dokázal zlé veci buď zastaviť, alebo oslabiť, ale zoznam dôležitých dobrých vecí, ktoré dokázal presadiť, je pomerne malý. Hovorím napríklad o vzniku Hodnoty za peniaze. Bol by som medzi dobré výsledky zaradil aj dôchodkovú reformu z roku 2012. Lenže samotný Smer ju tento rok zničil s dôchodkovým stropom.

Ako si predstavujete reformu finančnej správy?

Náš prístup k daniam má tri body. Nechceme zvyšovať to, čo celkovo štát vyberie od občanov. Takzvaná daňová kvóta by sa nemala meniť. Posledných šesť rokov sme boli svedkami toho, ako ju štát stále navyšoval, a myslíme si, že sme za hranicou toho, čo je pre Slovensko zdravé. Druhá vec je, že chceme zaviesť aj niektoré nové dane, ale nie ani tak pre objem peňazí, ale skôr preto, aby sme dosahovali iné ciele. Napríklad chceme umožniť samospráve vyberať daň z bilbordov. Nebude z toho veľa peňazí, ale vidíme to ako účinný nástroj na reguláciu vizuálneho smogu po Slovensku. Chceme zaviesť digitálnu daň pre veľké nadnárodné digitálne korporácie, no taktiež nie preto, že by sme očakávali stovky miliónov eur. Ale vnímame to ako otázku zásadnej spravodlivosti. Nemôžeme tolerovať, že najväčší neplatia dane a všetci ostatní musia.

Hovoríte o tom, že napríklad Facebook a Google by mali platiť dane aj na Slovensku?

Áno, podľa vzoru Francúzska a Británie, kde sa na tom pracuje, by aj na Slovensku mala byť digitálna daň. Dokopy to nie sú veľké peniaze, ani to kvôli nim zavádzať nebudeme. Veľké peniaze sú dnes na Slovensku v únikoch na DPH. Máme stále jednu z najväčších daňových medzier v EÚ a sme ďaleko za Českom a Poľskom, hoci majú podobnú históriu. To znamená, že nemôžeme argumentovať našimi špecifikami. Náš odhad je, že keby sa nám podarilo znížiť túto medzeru tak, ako sa to darilo v ostatných rokoch týmto krajinám, je to možno trištvrte miliardy až miliarda eur ročne z DPH navyše. To sú skutočné peniaze pre štátny rozpočet a pre ministra financií to musí byť priorita.

Ako sa dá výrazne zmenšiť daňová medzera DPH?

Keď sme študovali český a poľský príklad, náš záver bol, že tu nejde o jedno zázračné opatrenie, že sa nakúpi nejaký informačný systém alebo zavedie kontrolný výkaz. Ide tu o profesionalitu a nekorupčnosť finančnej správy, teda daňových a colných orgánov v týchto krajinách. Keď som do hĺbky skúmal colné podvody na Slovensku, videl som, že sa diali v takom rozsahu a takým spôsobom, že na nich muselo participovať veľa ľudí z finančnej správy na rôznych úrovniach. Preto za dôležité považujem to, aby sa na čelo finančnej správy postavil človek, ktorý bude nielen manažérsky veľmi kompetentný, ale bude zárukou tvrdého boja proti korupcii v oblasti DPH. Dosiaľ tu šlo o to, že sa chytili nejaké malé ryby, ale gro podvodov zostalo.

Takže ste za personálnu reformu finančnej správy?

Áno. Zároveň si myslím, že finančná správa musí prestať byť subjektom akýchkoľvek koaličných dohôd a diskusií. Musí byť budovaná čisto na odbornej a manažérskej báze a meraná podľa výsledkov.

Pomohlo by len toto znížiť daňovú medzeru bez ďalších konkrétnych opatrení? Nemal by sa zaviesť napríklad takzvaný reverse charge?

Vôbec nie je jasné, či by reverse charge, teda obrátené platenie DPH, prinieslo veľké peniaze. Sme otvorení diskusii, ale platí, že všetky opatrenia majú len taký efekt, aká je kvalita a neskorumpovanosť inštitúcie, ktorá ich uplatňuje. Jediné opatrenie, ktoré môže mať významnejší efekt, je eKasa. To by sme určite zachovali a skvalitnili. Ale naozaj si myslím, že ten rozsah podvodov na DPH nie je o zákonoch, ale o inštitúcii. Nemôžeme ďalej tolerovať to, čo sa dialo posledných sedem rokov. Teda to, že minister financií reálne rieši veci, až keď je problém typu colných podvodov. Riešili sme to z opozície niekoľko mesiacov a až na záver, keď som v podstate prinútil ministra Kažimíra sadnúť si s novou prezidentkou finančnej správy, jej na našom spoločnom obede a na môj návrh prikázal, že sa začnú fyzicky kontrolovať dovozy z Číny. Odvtedy podvodné dovozy z Číny prestali. Sledujem každý mesiac štatistiky a deväť mesiacov je to v poriadku. Pre mňa to bolo nepochopiteľné, že minister sa o takúto situáciu vo finančnej správe začal zaujímať až po tom, čo bol z toho celonárodný škandál.

Máte v programe aj znižovanie daní?

Čo sa nám podarí vybrať na DPH, použijeme na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce, najmä nižšej a stredne platenej triedy. To bude naša hlavná daňová politika. Kto sa živí prácou, mal by postupne platiť menej daní a odvodov. Ostatné veci budú z pohľadu bežného človeka neviditeľné alebo drobné typu daň z bilbordov, digitálna daň, daň z ťažby dreva… Registračný poplatok pri vozidlách chceme nahradiť emisnou daňou. Cieľom nie je vybrať peniaze, ale ovplyvniť správanie.

Ako chcete znižovať regionálne rozdiely? Máte dohodu s PS, že by sa zaviedla odvodová odpočítateľná položka pre ľudí s nižšími príjmami v menej rozvinutých regiónoch, alebo je vaše spoločné riešenie iné?

Hlavné opatrenie, ktoré chceme urobiť pre menej rozvinuté regióny, je takzvaná estónska daň. Podnikatelia nebudú platiť dane zo zisku, pokiaľ zisk reinvestujú. Veríme, že sa to potom odrazí aj celkovo vo vyšších daňových a odvodových výnosoch. Myslíme si, že hlavným problémom málo rozvinutých regiónov je, že sa v nich málo investuje, málo sa rozvíja miestna ekonomika. Potom je čisto závislá od štátnych úradov a mzdy sú nízke. Zaťaženie chceme znižovať všetkým ľuďom s nižšou a so strednou mzdou, čo sa opäť najviac prejaví v regiónoch s najnižšími mzdami. Zároveň sa bavíme o tom, že v týchto regiónoch by sme zamestnávateľom chceli znížiť alebo odpustiť zdravotné poistenie, aby tam cena práce klesala.

A čo infraštruktúra?

Máme v pláne konečne dobudovať diaľnicu do Košíc a chceme podporovať rozvoj regionálnych ciest aj v spolupráci so samosprávou. Len keď sa pozrieme na okresy, ktoré sú už dnes neďaleko diaľnice či rýchlostnej cesty, okolo Lučenca, Rimavskej Soboty, vidíme, že v týchto okresoch sa veci nepohli, hoci je infraštruktúra a prístup na trhy blízko. Infraštruktúra je nevyhnutnosť, o tom asi netreba diskutovať. Ale v regiónoch, ktoré naozaj zaostávajú, musíme povzbudiť súkromné investície podnikateľov do vytvárania nových a lepšie platených pracovných miest. Iba tak sa miestne ekonomiky rozbehnú.

Bavili ste sa o týchto návrhoch aj s Andrejom Kiskom a jeho tímom?

Pôvodne sme boli s pánom Kiskom už v júli dohodnutí, že budeme rokovať o našich prioritách. My sme ich aj naformulovali. Strana Za ľudí sa nakoniec rozhodla, že do svojho snemu nebude rokovať o žiadnych programových prioritách. Čakáme teda na ich snem a potom sme pripravení s nimi rokovať. S KDH už rokujeme.

Z čoho sa majú zaplatiť diaľnice aj nižšie odvody?

Diaľnice sa na Slovensku stavajú z eurofondov, problém tohto štátu je, že ich ani nevie vyčerpať. Eurofondy budú pokračovať minimálne do roku 2029. Primárna výzva budúcej vlády je podľa mňa zásadne zlepšiť čerpanie eurofondov.

Kde sa dá v rozpočte ešte šetriť? 

Podľa mňa úloha budúceho ministra financií je trvať na tom, aby sa plošne zefektívnil a zoštíhlil štát. Nepoznám rezort, kde by sa brutálne nemrhalo peniazmi. Zároveň to v niektorých rezortoch ide ruka v ruke s obrovskou chudobou. Keby som bol ministrom financií, zásadne by som trval na tom, aby si každý upratal vo vlastnom rezorte. Akékoľvek ďalšie peniaze by boli viazané na to, aby ukázal, že tam už ďalšiu vatu nemá alebo ju zásadne znižuje. Plná realizácia všetkých návrhov, ktoré máme v programe, by stála 2,5 percenta HDP. Z toho 1,5 percenta by bolo z eurofondov a jedno percento, čo je asi miliarda eur, by bola zo štátneho rozpočtu.

Pod zoštíhlením určite rozumiete aj znižovanie počtu zamestnancov v štátnej správe. Budete robiť personálne audity alebo hovoríte o niečom inom?

Myslím si, že aj v počte zamestnancov sú nejaké rezervy, ale hovorím najmä o tom, že štát treba nanovo upratať. Napríklad máme verejného ochrancu práv, ombudsmana pre zdravotne postihnutých, ombudsmana pre deti, máme Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Verejný ochranca práv, ktorý jediný z nich skutočne tvrdo pracuje, má nedostatočný rozpočet, nestíha ľuďom pomáhať a tie ostatné inštitúcie často slúžia len ako odkladisko pre pani Tomanovú alebo iných ľudí s dobrými konexiami. Myslím si, že by sme to mali zlúčiť a dať peniaze verejnému ochrancovi práv, aby skutočne pomáhal ľuďom. To je len jeden z mnohých príkladov.

Jozef Mihál rieši detailne, ako by sa mala napríklad nastaviť materská alebo rodičovský príspevok. Je vo vašej dvojkoalícii už dohoda na tom, či napríklad ponecháte dvojstupňový rodičovský príspevok?

V programe máme oveľa radikálnejšiu zmenu. Rodičom umožníme, aby si sami určili dĺžku poberania rodičovského príspevku, ako je to aj v Českej republike. Bude suma, a kto si ju vyberie za dva roky, bude mať mesačne vyšší príspevok, a kto za štyri, bude mať nižší. To podľa mňa prinesie rodinám väčšie možnosti oveľa lepšie manažovať svoju situáciu.

A čo dôchodky?

Zmeny v dôchodkoch by sa mali diať po širokej politickej zhode tak, aby vydržali 30 rokov. Aj keby sme vyhrali voľby, myslím si, že by sme mali hľadať zhodu aspoň s jednou- dvoma opozičnými stranami. Súčasný trojpilierový systém je úplne v poriadku. Treba ho upratať tak, aby bol udržateľný, treba motivovať ľudí, aby si odkladali viac, než sú povinné odvody, a hlavne treba urobiť niečo, čo sa nebude meniť každé dva roky. Ja si napríklad myslím, že v budúcnosti bude dochádzať k posilňovaniu solidárneho elementu v prvom pilieri a, naopak, zásluhovosti v druhom a treťom pilieri.

Teraz sa debatuje o zvýšení minimálnej mzdy. Vládna koalícia navrhla, že to má byť 60 % priemernej mzdy. Je to v poriadku?

S Jozefom Mihálom už dva roky navrhujeme, aby bola minimálna mzda naviazaná na priemernú mzdu, práve preto, aby ju to odpolitizovalo a stabilizovalo. Aj návrh koalície PS/Spolu hovorí, že ak sa nedohodnú sociálni partneri, minimálna mzda sa určí podľa vzorca. Navrhovali sme 50 % priemernej mzdy, pretože to je podľa nás síce vysoká suma, ale ešte zvládnuteľná. Tých 60 % môže už v niektorých regiónoch a v zamestnanosti niektorých skupín mladých a nekvalifikovaných ľudí zásadne škodiť.

Uvažujete aj o regionálnej minimálnej mzde?

Myslím si, že by to mohlo byť jedine vtedy, keby na tom bola zhoda sociálnych partnerov. Ak by sa sociálni partneri v Prešovskom kraji dohodli, že chcú inak určovať minimálnu mzdu, vláda by mala byť tomu otvorená. Ale nemyslím si, že z pozície centrálnej vlády by sme toto mali preferovať. Nebudeme to ani navrhovať a nemáme to ani v programe.

Budete meniť alebo rušiť niektoré opatrenia súčasnej vlády? Pýtam sa napríklad na vlaky zadarmo alebo obedy zadarmo, za ktoré sa v skutočnosti dopláca.

Toto je pasca Roberta Fica, do ktorej chytil veľkú časť médií, ale aj opozície. Snaží sa nasmerovať verejnú diskusiu na veci, ktoré sú v skutočnosti pomerne nepodstatné pre tento štát. Som presvedčený, že by sme sa nemali riadiť posvätnými kravami Roberta Fica. Verejné financie tvoria viac ako 40 percent HDP, z toho opatrenia, ktoré spomínate, sú len malý zlomok. Môžem ľudí uistiť, že nebudeme rušiť veci v mene nejakej politickej pomsty. Pre nás je podstatné, čo ľuďom prináša najvyššiu hodnotu. Podporujeme napríklad väčšie využitie verejnej dopravy a máme to aj v programe ako prioritnú vec. To, že Fico to robil spôsobom, že železnice na to nepripravil, v prímestských oblastiach sú často preplnené a nefungujú dobre pre cestujúcich, to treba riešiť. Podpora verejnej dopravy a jej dostupnosti pre sociálne slabšie skupiny je podľa mňa super vec. Ale nebudeme robiť fetiš z toho, že Robert Fico to raz urobil a tak to musí byť naveky v nezmenenej podobe.

Už sa ozývajú niektorí podnikatelia, že im opatrenia tejto vlády zvyšujú náklady. Ide napríklad o vyššie príplatky za prácu, zaviedli sa rekreačné poukazy, skokovo rastie minimálna mzda. 

Ja som rád, že sa zvýšili mzdy a zvýšenie nočných príplatkov som považoval za zmysluplné. To, čo táto vláda úplne zanedbala, je zvyšovanie produktivity našej ekonomiky. Dnes máme priemerný plat 1 100 eur, ak ho chceme zachovať a zvýšiť o desať rokov na 2 000 eur, Slovensko musí byť oveľa produktívnejšia ekonomika. Táto vláda neurobila pre to nič v oblasti vzdelanosti, ešte vzdelávanie poškodila. Len málo urobila v oblasti infraštruktúry, neurobila takmer nič v inováciách. Zároveň v oblasti byrokratického zaťaženia zamestnávateľov a kvality regulácie, kvality štátu a korupcie situáciu ešte zhoršila.

Ktoré reformy treba podľa vás zásadne podporiť, ale aj finančne?

Vidíme potrebu veľkej finančnej investície do školstva, najmä do kvality učiteľov. Ale ak chceme lepších učiteľov, nejde tu iba o zvýšenie platov, ide tu o veľkú zmenu ich prípravy. Rovnakou prioritou musí byť zmena pedagogických fakúlt, celoživotného vzdelávania a zmena ich hodnotenia. Keby som bol ministrom financií, povedal by som aj školským odborom, aj rodičom, aj ministrovi školstva, že pre mňa bude výdavková priorita číslo jeden nájsť na to peniaze. Ale musí mi ukázať, že robia všetko pre to, aby ich využili najlepšie, ako sa to dá. Pokiaľ ide o finančnú podporu, rád by som popri školstve a vede zdôraznil oblasť rodín a mladých rodín. Sme za garanciu škôlky, aby každá rodina, ktorá chce, mohla dať dieťa do škôlky. To bude nepochybne stáť peniaze. Budú to platiť samosprávy a my im tie peniaze musíme zabezpečiť. To je napríklad niečo, čo by sme mali v budúcej vláde stihnúť.

A čo zdravotníctvo?

V zdravotníctve treba najskôr upratovať. Nevidím dôvod na zásadné zvyšovanie verejných prostriedkov, skôr treba zabezpečiť, aby sa využívali oveľa lepšie. Na to sa musí zásadne zlepšiť manažment štátnych nemocníc. Musí sa zmeniť aj manažment úhrady a preskripcie liekov, kde sú obrovské diery. Minister financií musí tlačiť na reformy v zdravotníctve, aby bola väčšia hodnota za peniaze. To isté podľa mňa platí aj v infraštruktúre. Minister dopravy nemôže vyhlasovať štyri tendre naraz a potom dostať predražené ceny. Nemôže byť v situácii, že Národná diaľničná spoločnosť je jedna z najrozbitejších štátnych firiem, odkiaľ postupne tí najkvalitnejší odišli.

Sme rodina vidí riešenie v tom, že NDS aj ďalšie štátne podniky by sa vyňali z okruhu verejných financií a hospodárili tak, ako keby boli súkromné. Je to dobrý nápad? 

Pravidlá toho, čo je vo verejných financiách, určuje Eurostat a veľmi jasne hovoria, že pokiaľ podnik je vlastnený a ovládaný štátom, tak je v okruhu verejných financií. Pokiaľ pán Kollár neplánuje prevziať aj vládu nad celou EÚ, neviem, ako to chce zmeniť. Zároveň to má svoj dobrý dôvod. Keď to tak v minulosti nebolo, práve cez štátne podniky sa štáty zadlžovali a niekedy aj skrachovali. To je skúsenosť z Latinskej Ameriky, južnej a východnej Európy. Ak má niekto víziu štátnych podnikov ako pašalíka, kde si bude môcť robiť svoje biznisy mimo kontroly štátu, ja by som s tým nesúhlasil bez ohľadu na to, v akej pozícii by som bol.

A vždy je tu riziko kvality manažérov…

Máme víziu, ktorú sme si pilotne vyskúšali s Matúšom Vallom v Bratislave, že verejné podniky možno manažovať profesionálne. Je možné vybrať ľudí, ktorí nie sú nominantmi politických strán, ale vyhrajú dôveryhodné výberové konanie. To je model, ktorý chceme presadzovať aj vo vládnej koalícii. Už sme o tom hovorili aj s niektorými partnermi.