Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ekonomický newsfilter: Väčšina firiem bude platiť o štipku nižšie dane

Zníženie daní pre malé firmy presadila strana SNS Andreja Danka. Foto – TASR
Zníženie daní pre malé firmy presadila strana SNS Andreja Danka. Foto – TASR

Dobré ráno,

včerajšok bol bohatý na udalosti, prevažujú pozitívne správy, ktoré sa, ako vždy, snažíme zasadiť do kontextu. Ekonomický newsfilter je na 5 minút čítania, nemá ani 1300 slov. Pripravil ho Oliver Brunovský.


1. Malý biznis bude mať daň už len 15 %

 Malé firmy, živnostníci a iné SZČO s ročným obratom do 100-tisíc eur budú od januára zo svojich príjmov platiť už len 15 % daň. Zmena je súčasťou sociálneho balíčka, presadila ju SNS, parlament ju včera schválil.

Koho sa to týka a odkedy:

  • vyše 120-tisíc firiem s nízkymi tržbami z celkového počtu zhruba 180-tisíc
  • najmenej 60 % zo zhruba 430-tisíc živnostníkov. Toľkí si platia najnižšie odvody, čiže deklarujú aj nízke príjmy
  • novela zrejme nadobudne účinnosť 1. januára, takže nižšia daň sa bude prvý raz platiť v roku 2021

Koľko to bude: Dosahy poslaneckej novely na štátny rozpočet nie sú presne vyčíslené. Predkladatelia odhadujú, že rozpočet to bude stáť 43 miliónov eur ročne. Ak sedia počty firiem, vychádza to tak, že zvýhodnený daňovník na dani priemerne ušetrí čosi medzi 100-150 eur ročne. Cennejšia ako finančný efekt je teda skôr deklarácia, že politikom na firmách záleží.

Prečo to nie je úplne o.k.: Podnikatelia sa tešia z každého zníženia daní, no zároveň upozorňujú, že ak firma prekročí stanovenú hranicu, štát jej podnikateľský úspech potrestá vyššou daňou.

Čo pomôže viac: Parlament minulý týždeň zjednodušil podmienky na podnikanie pre mikrodaňovníkov, urýchlil odpisovanie, veľkou pomocou by bolo ďalšie znižovanie byrokracie, nákladová stabilita a väčšia predvídateľnosť legislatívy.


2. Aj zamestnanci trochu ušetria, samosprávy sa neubránili 

Zhruba 46 eur ročne na dani z príjmu ušetria aj zamestnanci. Poslanci Mosta-Híd presadili zvýšenie nezdaniteľnej sumy, bude platiť takisto od januára. Aj toto opatrenie je súčasťou koaličného sociálneho balíčka, do ktorého si každá strana presadila niečo.

Ako to je a ako to bude: 

  • nezdaniteľná suma je teraz 19,2-násobkom životného minima. Tento rok si teda zamestnanec a živnostník znížia daňový základ o 3 937,35 eura
  • na budúci rok suma vzrastie na 21-násobok životného minima. Základ sa teda zvýši na 4 414,20 eura
  • pracujúci človek priemerne ušetrí na dani mesačne necelé 4 eurá

Veľká politika proti malej: Keďže ide o podielovú daň, z ktorej majú významnú časť samosprávy, ich príjmy sa znížia o 149 miliónov eur.

Napríklad Bratislava tak príde o 12 miliónov eur, Bratislavský kraj o ďalších päť, Trenčín či Martin o viac ako milión… Podľa samospráv to občania pocítia na službách.

Naopak, štát bude po zarátaní vyššieho výberu DPH v pluse odhadom okolo 13 miliónov eur.

Predstavitelia miest a obcí proti návrhu Mosta-Híd vehementne protestovali, no nepomohli si. Zvíťazilo presvedčenie, že samosprávy získali dosť prostriedkov vďaka rastu ekonomiky, platov a podielu samospráv na dani z príjmov.

Čo je na pozadí: Samosprávy poukazujú na nové povinnosti, ktoré im parlament za posledné roky uložil (starostlivosť o chodníky, obedy zadarmo, rekreačné poukazy, tabuľkové zvýšenie miezd…), a to bez adekvátneho financovania.

Koalícia však vníma, že miestna samospráva naberá na sile a vplyve, a nemá chuť jej v tom pomáhať.


3. Americký Fed podporil ekonomiku, Trump napriek tomu soptí

Americká centrálna banka v stredu večer naplnila očakávania trhu a znížila základný úrok o štvrť percentného bodu na rozpätie 1,75 až 2,00 %.

Snaží sa tak podporiť ekonomiku, ktorú oslabuje slabší globálny rast a obchodná vojna Donalda Trumpa s Čínou.

Prečo Trump zúri: Americký prezident už od jari apeluje na radikálnejšie uvoľnenie menovej politiky. Štandardné zníženie len o štvrť percentného bodu ho, zdá sa, rozhodilo.

Trump zrejme očakával „QE“, kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré malo naliať nové peniaze do americkej ekonomiky odkúpením štátnych dlhopisov. Minulý týždeň ho v Európe znova naštartovala ECB. To však Fed neoznámil.

Čo na to trhy: Keďže však potom Fed naznačil, že v tomto roku už neplánuje ďalšie znižovanie sadzieb, akciové trhy boli podobne ako Trump sklamané a oslabili.

Naopak, rozvážny postup americkej centrálnej banky a odvážne vyhlásenie jej šéfa Powella, že neočakáva recesiu, posilnili dolár.


4. Železnice sa pomaly dostávajú z pasce vlakov zadarmo

Predaj vlakových lístkov bol v auguste po piatich rokoch konečne prvýkrát vyšší ako pred zavedením bezplatnej prepravy v roku 2014.

Zároveň však firme stúpajú aj náklady, takže napriek vyšším tržbám z cestovného potrebuje aj čoraz vyššie štátne dotácie.

Čo je na tom fajn: 

  • Ľudia sa vracajú do vlakov, vlani ich využilo o polovicu viac cestujúcich ako pred piatimi rokmi.
  • Pribúdajú aj platiaci pasažieri, viac ľudí cestuje železnicou do práce a vlaky sú „in“ aj vďaka novým vozňom a úsekom tratí obnoveným z eurofondov.

Čo nie je v poriadku:

  • Železnice sú príliš závislé od štátnych dotácií. Vlastnou činnosťou si zarobia len na tretinu prevádzkových nákladov, preto im chýbajú zdroje na rýchlejšiu modernizáciu.
  • Pozíciu si udržiavajú len vďaka tomu, že ich politici umelo chránia pred konkurenciou. To je ich šťastie, a zároveň aj veľká hrozba.

5. Eset ide stavať tak, aby pritiahol talenty

Eset si v medzinárodnej ideovej súťaži vyberá architektonický ateliér, aby mu navrhol reprezentačný kampus v Bratislave. Architektov chce mať vybratých začiatkom roka, kampus hotový v roku 2026.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Zdieľať

Gazprom začal plniť plynom prvú vetvu nového podmorského plynovodu TurkStream, ktorý prepája Rusko a Turecko. Moskva ním chce obísť ukrajinskú tranzitnú trasu na prepravu ruského plynu do Európy a posilniť si pozíciu na európskom trhu.

Plnenie plynovodu je poslednou fázou pred uvedením do prevádzky, ktorá by mala byť spustená pred koncom tohto roka, píše Reuters.

Základné fakty o plynovode TurkStream:

  • spája Rusko s Tureckom po dne Čierneho mora;
  • má 2 vetvy, každú s prepravnou kapacitou 15,75 miliardy kubických metrov ročne;
  • prvá vetva má slúžiť na zásobovanie tureckých zákazníkov;
  • druhá má zabezpečovať dodávky ďalej do Bulharska, Srbska a Maďarska.

Plnenie druhej vetvy TurkStreamu je naplánované na neskôr.

Zdieľať

Vyzerá to ako súboj Slovenská sporiteľňa vs. Prima banka

Hypotéky sa ďalej zlacňujú, Slovenská sporiteľňa znova znižuje sadzby.  Po tom, čo sadzby Prima banky klesli na 0,8 percenta, ponúka sporiteľňa sadzby od 0,79 percenta.

Sporiteľňa podľa Finančnej hitparády od nedele opäť zníži úrokové sadzby pri úveroch na bývanie. Na úroveň od 0,79 percent sa (po odpočítaní zľavy za vernosť) dostanú pri ročnej a trojročnej fixácii. Pridala aj pätnásťročnú fixáciu (sadzba bude od 1,89 percenta).

Naposledy významný krok smerom nadol urobila sporiteľňa koncom júna. Šéf sporiteľne Peter Krutil v rozhovore tvrdil, že to bola reakcia na situáciu na finančnom trhu. Nebolo však tajomstvom, že veľké banky cítili agresívnu cenovú politiku menších hráčov, najmä Prima banky Slovensko.

Tá tento mesiac znížila úrokové sadzby nových  hypoték na 0,8 percenta pri trojročnom fixe s tým, že takúto sadzbu dá všetkým záujemcom, ktorí na hypotéku splnia podmienky.

Prima banka si pokles dovolila najmä vďaka tomu, že získala lacné zdroje. Na finančnom trhu umiestnila kryté dlhopisy so záporným výnosom do splatnosti. Možno predpokladať, že záporné výnosy budú mať aj neskoršie emisie veľkých bánk. Pretože aj v prípade Prima banky boli najmä dôsledkom toho, že sa do záporu dostali swapové sadzby, od ktorých sú odvodené.

Éra lacných hypoték sa tak najskôr nadlho zakonzervuje.

Zdieľať

Disponibilná miera nezamestnanosti si aj napriek prírastku absolventov udržala 5 % aj v septembri. Po sezónnom očistení miera nezamestnanosti zopakovala 4,9 %, informuje Inštitút finančnej politiky.

Miera nezamestnanosti ostáva nezmenená už päť mesiacov v rade. Spomalenie v Nemecku jej čísla zatiaľ výrazne neovplyvnilo.

Počet voľných pracovných miest dosiahol v auguste nový rekord: úrady práce evidovali takmer 98-tisíc voľných pracovných miest.

Vyše dvoch tretín voľných pozícií hlási západné Slovensko s mierou nezamestnanosti pod 4 %. Najviac žiadaní sú stále operátori a montéri strojov a zariadení a kvalifikovaní remeselníci a pracovníci.

Zdieľať

Pellegrini reaguje na množstvo prijímaných zákonov, ktoré nie sú zahrnuté v rozpočte: „Takúto smršť poslaneckých návrhov zákonov na sklonku volebného obdobia som nevidel už dávnejšie.“ Pozmeňujúce návrhy podľa neho pribúdajú veľmi rýchlo.

„Strácam v tom prehľad,“ povedal premiér, ktorý je momentálne v Bruseli. Viaceré návrhy sú podľa neho ekonomicky náročné a neráta s nimi rozpočet.

Príkladom je minimálny dôchodok, ktorý má stáť navyše 150 miliónov eur.

Návrhy, ktoré predkladajú poslanci, nie sú podľa neho koordinované s vládou. „Niektoré by sme si mohli dovoliť o rok alebo o dva,“ povedal.

Obáva sa nielen ekonomických dosahov, ale aj toho, že zákony môžu mať chyby, pretože sa prijímajú rýchlo.

„Zaváňa mi to viac predvolebným súbojom ako snahou o zlepšenie situácie na Slovensku,“ povedal premiér. Privítal by, aby zákony išli štandardným procesom.

„Nerád by som bol, aby sa posledné mesiace v parlamente rozbehli preteky, kto príde so senzačnejším návrhom,“ povedal premiér.

Zdieľať

Najväčší boom nákupných centier v Európe zažíva Turecko

Najaktívnejšou krajinou v plánovanej výstavbe nákupných centier v Európe je Turecko, kde má do konca roka 2020 pribudnúť 1,5 milióna štvorcových metrov nákupnej plochy. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Cushman & Wakefield.

V prvom polroku 2019 bola výstavba nákupných centier vo väčšine európskych krajín stabilná.

Výrazné pribrzdenie aktivity v Turecku sa však zaslúžilo o celkový pokles dokončených nových priestorov o 18 percent na zhruba 860-tisíc štvorcových metrov

„Napriek poklesu v tomto roku má Turecko naplánované zvýšenie svojej aktivity a táto krajina má momentálne najväčší objem naplánovanej výstavby v Európe,“ tvrdí v analýze realitná poradenská spoločnosť Cushman & Wakefield (C&W).

Ako je na tom Slovensko

Aj napriek vysokej saturácii nákupných centier, najmä v regionálnych mestách, je nemalá časť ďalšej výstavby naplánovaná na najbližšie 2 až 3 roky.

„Je to výsledok zdravého fungovania maloobchodného sektora v našom regióne a stále relatívne malého vplyvu online predaja na trh,“ hovorí Katarína Paule, vedúca retailového tímu C&W na Slovensku.

Čo sa stavia v Bratislave:

  • druhá fáza nákupného centra Eurovea (pribudne 25-tisíc štvorcových metrov, plánované dokončenie 2021);
  • plánované rozšírenie Auparku (+ 10-tisíc štvorcových metrov);
  • v tomto roku otvára prístavbu Tesco Extra v Petržalke (+ 4000 štvorcových metrov);
  • vo výstavbe je projekt Stanica Nivy (70-tisíc štvorcových metrov maloobchodných priestorov).

Podľa prieskumu je v Európe vo výstavbe približne 5,4 milióna štvorcových metrov nových priestorov s ukončením do konca roka 2020.

Výstavba nákupných centier je výrazne polarizovaná na úrovni krajín a miest.

Mestá s veľkým počtom obyvateľov sú cieľovými pre výstavbu nákupných centier, zatiaľ čo pre menšie centrá sa vyhľadávajú lokality s vysokou návštevnosťou, konštatuje autorka správy Silvia Jodlowski, senior analytička C&W.

Zdieľať

Nezamestnanosť sa po polroku vrátila nad 5 percent

Miera evidovanej nezamestnanosti v septembri po pol roku opäť stúpla nad 5 percent. Podiel ľudí bez práce od júna do augusta stagnoval na 4,97 percenta, v deviatom mesiaci vzrástol o 0,07 percentuálneho bodu.

Septembrové štatistiky nezamestnanosti zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa neho nezamestnanosť v prvom mesiaci po letných prázdninách ovplyvnili absolventi stredných škôl.

„Je tu isté ochladenie, strata dynamiky na trhu práce, ale nie je to stagnácia, nemôžeme hovoriť o kríze,“ vyhlásil minister práce Ján Richter (Smer-SD).

Čo hovoria štatistiky:

  • v porovnaní s augustom nezamestnanosť stúpla vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského;
  • ku koncu septembra mohlo okamžite nastúpiť do práce 138 893 osôb, úrady práce evidovali 97 589 voľných miest;
  • medziročne nezamestnanosť klesla o 0,34 percentuálneho bodu

Najviac voľných pracovných miest úrady registrovali na pozíciách operátor a montér strojov a zariadení, kvalifikovaný pracovník a remeselník a pomocný a nekvalifikovaný pracovník.

Spomedzi okresov bola v septembri najvyššia nezamestnanosť v Rimavskej Sobote (15,04 %), najnižšia v Nitre (2,08 %).

Zdieľať

Pozrite si, ktoré Érsekove sľuby sa naplnili, a ktoré diaľnice prenechá ďalšej vláde

Minister dopravy Árpád Érsek stíha do volieb vyhlásiť zhruba polovicu diaľničných zákaziek, ktoré sľuboval predvlani voličom. Ide najmä o úseky na južnej rýchloceste R2.

Čo je reálne vyhlásiť ešte do volieb: Národná diaľničná spoločnosť sa chce do volieb pustiť už iba do jedného úplne nového stavebného projektu. Je ním úsek Rožňava – Jablonov nad Turňou s tunelom Soroška na južnej rýchloceste R2 s odhadovanou hodnotou 300 miliónov eur.

Tento zámer nie je úplne istý, lebo úsek podľa odhadov nebude mať vysoké dopravné intenzity. Preto sa zrejme nebude dať financovať z eurofondov a nemusí sa dostať do pripravovaného rebríčka prioritných ciest.

Okrem toho sa NDS chystá do volieb začať tri súťaže, v ktorých pôjde o pokračovanie prác na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové pri Žiline.

V úvode tohto roka z tejto stavby odišlo združenie Salini – Dúha, ktoré neplnilo termíny a sporilo sa s NDS o peniaze. Diaľničiari chcú zákazku rozdeliť na tri časti, o ktoré sa má súťažiť samostatne: 1. hlavná trasa, 2. technológia tunela Višňové a 3. stredisko správy a údržby diaľnic a regionálne operátorské pracovisko.

Poslednou zákazkou v tomto volebnom období bude rozširovanie D1 v úseku Bratislava – Triblavina.

Čo presne Érsek sľúbil:

Minister Érsek predvlani prezentoval oveľa smelšie zámery. Plánoval vyhlásiť tendre na 9 úplne nových úsekov. Spolu šlo o 90,5 kilometra.

Vyhlásenie súťaže je pritom len prvým krokom k začatiu výstavby. Tendre NDS zvyknú trvať  1 – 2 roky, niektoré ešte dlhšie.

Denník E vtedy jeho víziu znázornil v tejto prehľadnej mapke, ktorá už dnes neplatí:

Čo sa z toho podarilo, čo sa nepodarilo a čo je ešte otvorené? Tu je stručný prehľad:

Tendre, ktoré NDS vyhlásila

  • Kriváň – Mýtna
  • Mýtna – Lovinobaňa
  • Prešov, severný obchvat, 1. etapa
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 2. etapa
  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – most ponad diaľničný obchvat D4

Tendre, ktoré plánuje vyhlásiť do volieb:

  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – obchádzkové trasy
  • Rožňava – Jablonov nad Turňou (tunel Soroška)

Tendre, ktoré nestihne:

  • Úsek R4 Prešov, severný obchvat, 2. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v lete 2020.
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 1. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v druhom polroku 2020.
  • Úseky R2 Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa pri Rimavskej Sobote. NDS plánuje vyhlásiť tendre najskôr v roku 2021, ak sa nájdu peniaze.
Zdieľať

Francúzi štartujú privatizáciu lotérie FDJ. Môžu získať 1,5 mld. eur

Štátna lotériová spoločnosť Française des Jeux (FDJ) získala súhlas s uvedením akcií na parížsku burzu. Oficiálne tak odštartovala proces privatizácie, z ktorej by francúzska vláda mohla získať zhruba 1,5 miliardy eur.

Registračné dokumenty FDJ schválil regulátor trhu AMF, píše Bloomberg.

Francúzsko plánuje znížiť svoj 72-percentný podiel v FDJ na 20 %.

Obchodovať s akciami by sa mohlo začať o mesiac. Cena pre primárnu verejnú ponuku zatiaľ nebola stanovená.

Podľa šéfky FDJ Stéphanie Pallezovej bude určená v novembri, hovorí sa skôr o desiatkach než stovkách eur, uvádza Reuters.

Prečo predávajú lotériu:

  • privatizácia je súčasťou snahy prezidenta Emmanuela Macrona na skresanie štátneho dlhu, získanie peňazí na inovatívne projekty a celkové posilnenie ekonomiky;
  • spoločne s FDJ vláda začala minulý rok pripravovať aj na zníženie svojho podielu v letiskovej spoločnosti Aeroports de Paris (ADP);
  • zákon, ktorým si kabinet pripravil pôdu na predaj podielov v FDJ a ADP, umožňuje tiež privatizáciu energetiky Engie.

Privatizácia francúzskych podnikov prichádza v hektickej dobe pre vstup na európsky akciový trh.

Plánovanú premiéru na burze naposledy zrušil taliansky výrobca luxusných jácht Ferretti. Dôvodom bolo globálne obchodné napätie a obavy z dosahu brexitu.

FDJ v kocke:

  • vlani hospodárila so ziskom 170 miliónov eur pri tržbách 1,8 miliardy eur (v tomto roku očakáva 1,9 mld. eur);
  • jej korene siahajú do roku 1933, keď vznikla jej predchodkyňa Národná lotéria na pomoc vojnovým invalidom;
  • okrem lotérie prevádzkuje aj športové stávky a celkovo má 2 500 zamestnancov.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať