Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Tkáč vysvetľoval, načo sú cyperské schránky, daňová poradkyňa ho pribrzdila

Majiteľ dvoch bánk opísal, ako s použitím cyperských schránok neplatiť dane. Vyslúžil si reakciu daňovej poradkyne, ktorá naznačuje, že by si jeho klienti zaslúžili daňovú kontrolu. (Aktualizované v nedeľu 14. júna o 18:52)

Spolumajiteľ J&T Banky a Poštovej banky Patrik Tkáč sa v piatok na svojom Facebooku priznal, že klientom pomáhajú neplatiť dane z takzvaného kapitálového zisku.

V reakcii na vyjadrenie poslanca Miroslava Beblavého (Sieť) vysvetľoval, že úvery jeho bánk cyperským firmám sú v skutočnosti len obchodmi so slovenskými, respektíve českými klientmi, ktorí chcú využívať priaznivé cyperské dane. Beblavý si totiž všimol, že 43 percent úverov, ktoré pražská J&T Banka s pobočkou aj na Slovensku vlani poskytla, šlo cyperským firmám.

Patrik Tkáč si pri svojich vyjadreniach zrejme neuvedomil, že tým svojich klientov ohrozil, pretože tak na nich môže upriamiť pozornosť daňových úradov. V reakcii na Tkáča totiž daňová poradkyňa Renáta Blahová napísala, že zamedzenie dvojitého zdanenia sa pravdepodobne klientov týchto bánk netýka. A dane majú preto platiť na Slovensku.

Sám Tkáč totiž priznáva, že na Cypre v skutočnosti nepodnikajú, nemajú tam zamestnancov, len tam optimalizujú dane.

„95 percent vlastníkov cyperských firiem, ktoré financujeme, sú české a slovenské fyzické osoby. Tie firmy nemajú účty na Cypre, ale u nás. Podľa platnej legislatívy každý Slovák a Čech, ktorý očakáva kapitálový zisk vyšší ako 200-tisíc eur a neinvestuje prostredníctvom štruktúry podobnej Cypru, tak okráda vlastnú rodinu!“ napísal Tkáč na Facebooku.

„Stačí, ak Finančná správa presmeruje svoju pozornosť z kontrol DPH na kontroly v oblasti dane z príjmov. Navyše, skúsených a poctivých daňových kontrolórov v posledných rokoch pribudlo, takže miera rizika závisí len od politickej vôle,“ píše Blahová, ktorej firma BMB Leitner patrí k najväčším slovenským firmám v sektore daňového poradenstva.

V závere Blahová Tkáčovi odkazuje, že jeho vnímanie vecí pravdepodobne nielen ohrozuje jeho klientov, ale je aj eticky sporné: „Čo sa týka Vášho etického postoja k maximalizácii zisku za každú cenu, z môjho uhla pohľadu ste ako skupina stratili kontakt s realitou. Koncentrácia bohatstva a spôsob, akým ho nadobudli a chránia najväčší oligarchovia na Slovensku (vrátane umelých transakcií v objeme stoviek miliónov eur cez schránky na Cypre), je v rozpore so základnými princípmi rovnováhy, ktoré platia nielen v prírode, ale i v slušnej občianskej spoločnosti.“

A v nedeľu sa ozvala aj Finančná správa. „Preskúmame situáciu a berieme to ako podnet na kontrolu,“ povedala v nedeľu k prípadu hovorkyňa Finančnej správy SR Patrícia Macíková.

Cyperské úvery Poštovej banky

Sú to necelé tri týždne, čo guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Jozef Makúch v parlamente vysvetľoval, že priveľa úverov poskytnutých cyperským firmám považuje náš bankový dohľad za riziko. Makúch povedal, že nejde o problém celého bankového sektora, ale jednej banky, ktorú už riešia.

Hoci jej meno nespresnil, bolo zrejmé, že ide o Poštovú banku, keďže žiadna iná banka, ktorá spadá pod dohľad NBS, výraznejší objem úverov firmám so sídlom na Cypre neposkytla.

Poštová banka je piatou až šiestou najväčšou bankou na Slovensku podľa toho, či sa porovnáva objem vkladov alebo výška celkových aktív. Banku vlastní skupina J&T, má v nej 90 percent akcií.

Skupina pod vedením Jozefa Tkáča, jeho syna Patrika a Ivana Jakaboviča majetkovo vstúpila do banky po tom, čo sa Poštová banka ešte pod vlastníctvom Istrokapitalu popálila na gréckych dlhopisoch.

Poštová banka poskytla vlani cyperským firmám úvery v sume 549 miliónov eur. Bola to zhruba štvrtina z celkovej sumy poskytnutých úverov touto bankou.

Prečo šlo toľko úverov cyperským bankám, vedenie Poštovej banky poriadne nevysvetlilo. „Cyprus je členským štátom Európskej únie. Jedným zo základných pilierov EÚ je sloboda podnikania,“ uviedla banka vo svojom stanovisku.

Slovensko však s Cyprom nemá priamu ekonomickú aktivitu. Môže to preto vytvárať dojem, že takéto úvery banka poskytla aj subjektom, o ktorých nechce prezradiť, kto je ich vlastníkom. NBS by tak mohlo znervózňovať aj podozrenie, že banka J&T cez cyperské schránky financuje firmy z rovnakej podnikateľskej skupiny vo väčšej miere, ako dovoľujú pravidlá obozretného podnikania bánk.

Guvernér Makúch vysvetľuje, že vysoký podiel cyperských úverov v Poštovej banke nemožno hodnotiť ako zlyhanie dozoru, ktorý si to mal všimnúť už v zárodku.
„Neudialo sa to jednorazovo. Je to dlhodobo sledovaný vývoj, ktorý monitorujeme,“ reagoval pred pár dňami na našu otázku. Všetko je podľa neho v súlade so stanovenými povolenými limitmi, a tak NBS nevidí dôvod na mimoriadne opatrenia.

Patrik Tkáč v stanovisku pre Denník N uviedol, že je prakticky nemožné, aby došlo k financovaniu vlastných projektov ani k nadmernej úverovej expozícii voči jednému subjektu.

„Každá banka, ktorá poskytuje financovanie, a to akémukoľvek subjektu, nielen cyperskému, vždy pozná meno jeho konečného vlastníka. Rovnako aj audítor a samotná NBS pozná meno majiteľa,“ píše sa v stanovisku banky.

Cyperské úvery J&T Banky

No nielen Poštová banka, ale aj jej významný akcionár – J&T Banka úveruje vo veľkých objemoch firmy, ktoré majú sídlo na Cypre. Výročná správa J&T Banky ukazuje, že vlani poskytla cyperským firmám úvery v sume prevyšujúcej 30 miliárd českých korún (asi 1,1 miliardy eur).

To je spomínaných 43 percent zo všetkých vlani poskytnutých úverov. Tieto úvery sa len v menšej miere použili na projekty, ktoré sa robili na Cypre. Ide len o niečo málo cez 600 miliónov českých korún.

J&T Banka so sídlom v Prahe spadá pod kontrolu Českej národnej banky. „Pre zákonnú povinnosť mlčanlivosti nie je možné vyjadrovať sa k jednotlivým subjektom a konkrétnym prípadom finančného trhu,“ uviedol český regulátor.

Keď poslanec Beblavý na Facebooku zverejnil list, ktorý v tejto súvislosti adresoval guvernérom našej a českej centrálnej banky, Tkáč v reakcii na to napísal, že 95 percent vlastníkov cyperských firiem, ktoré financujú, sú české a slovenské fyzické osoby.

Beblavý hovorí, že Tkáč napriek podráždeným reakciám v skutočnosti nijako nevyvrátil pochybnosti o tom, či úvery cyperským firmám nie sú v skutočnosti skrytým financovaním spriaznených osôb.

Tkáč hovorí o tom, že regulátori aj audítori poznajú meno konečného vlastníka.
Beblavý upozorňuje, že ak takáto firma požičia tieto peniaze ďalej, bankový dohľad to overí už len ťažko.

„Či popritom odhalí aj to, že sa nejakým spôsobom snažia obchádzať slovenské a české daňové zákony, to je už ďalšia otázka. (…) Ak si to myslí špičková daňová poradkyňa, predpokladám, že sa tým budú zaoberať české aj slovenské daňové orgány,“ povedal poslanec Beblavý.

J&T Banka vo svojom stanovisku vysvetľuje množstvo gréckych úverov tým, že sú investičnou bankou, ktorá poskytuje aj financovanie akvizícií, kde je bežnou praxou, že spoločnosti využívajú ako sídlo zahraničné destinácie.

„Ako banka pri posudzovaní projektov v prvom rade berieme do úvahy ich návratnosť a dalšie ručenia, nie štruktúru, ktorú klient využíva. Preto je úverová expozícia J&T Banky voči týmto krajinám prirodzená.“

Čo napísal Patrik Tkáč a ako mu odpovedala daňová poradkyňa Renáta Blahová:

Patrik Tkáč na Facebooku:

Fičíme s pánom poslancom Beblavým verejne, tak si ľahko môžete skontrolovať jeho demagógiu. Teraz to skúsim trochu faktograficky:

1. Áno, odporúčame svojim klientom, aby využili všetky zákonné možnosti na maximalizáciu svojho zisku. Cyprus vďaka špecifickej legislatíve a v kombinácii s našou legislatívou umožňuje znížiť na minimum náklad súvisiaci s takzvaným kapitálovým ziskom. Po lopate to znamená, že ak na cyperskej firme kúpite a predáte akcie, tak neplatíte daň z takéhoto zisku na Cypre. A dokonca si môžete s relatívne malými nákladmi definovanými naším zákonom vyplatiť dividendu až na fyzickú osobu bez platenia daní. Ak si na takúto operáciu zoberiete úver, tak platený úrok je súčasťou nákladov. V tomto bode hovorím, že je to absolútne legálne, nie je to ani na hrane zákona, ani jeho kreatívne obchádzanie.

2. Poviete si, na prvý pohľad celkom správne: prečo sa nezmenia zákony? Len trochu schopný ekonóm musí vychrliť hneď niekoľko nápadov, čo v zákone treba zmeniť, aby sa danilo ostošesť. Ale iba na prvý pohľad. Každý, kto trochu rozumie makru, teda pohľadu zvrchu na ekonomický medzinárodný systém, vie, že nie je správne proti tomu bojovať. Celý svet je, naopak, posadnutý voľnosťou pohybu kapitálu. Len čo postavíte kapitálu prekážku, jednoducho odíde inam. Vedia to všetky ako-tak múdre vlády na celom svete, a tak zistíte, že prakticky všade sa takou či onakou formou umožňuje, aby sa daň z kapitálových ziskov neplatila.

3. Toto neberte, prosím, ako zámernú invektívu, ale špeciálne mnohí politici a novinári spájajú optimalizáciu platenia daní z kapitálových ziskov s neplatením daní ako takých. Je to hrozná hlúposť. Práve umožnenie neplatenia daní z kapitálových výnosov umožňuje investorom, aby sa v pokoji koncentrovali na platenie daní zo štandardnej činnosti a neoptimalizovali svoje zisky mimo územia, na ktorom podnikajú. To sa volá transfer pricing. Tým, že ako podnikateľ viem, že daň zaplatím len raz, a to tam, kde vyrobím zisk, tak sa tomu nemusím vyhýbať, lebo na svete neexistuje systém bez porušenia zákona, ako zarobiť peniaze a nezaplatiť daň. Ak sa dá prejsť predajom podniku alebo vyplatením dividend s rozumnou daňou (dividendy sa zdaňujú aj na Cypre), tak sa sústredím na to, aby som mal čo najvyšší zisk, ideálne viac rokov po sebe, zaplatím každý rok z takéhoto zisku daň a potom je firma totálne transparentná a pripravená na predaj. A tam keď predám výhodne, tak už daň neplatím. Zhrnutie: vlády môžu nastaviť tento systém rôzne, ale musia to vždy urobiť tak, aby zabránili dvojitému zdaneniu. O tom práve hovorí zmluva medzi SR a Cyprom. Inak sa väčšina obchodov, kde by sa platila daň z príjmu, vôbec nestane. A máš ho tu tam, ekonomický rast bez obchodov…

4. Robiť obchody ako fyzická osoba je úplný nezmysel, lebo ako som už spomenul vyššie, fyzická osoba si nemôže dať do nákladov prakticky nič. Ak by si človek zobral úver, tak by sa mu mohlo stať, že napriek zisku z obchodu s akciami nezarobí nič, lebo úrok si nevie odpočítať od základu.

5. Nech to znie akokoľvek pompézne, tak my, naši obchodní partneri a naši klienti sme vo významnej miere spoluhybnou silou rozvoja našich krajín. Nenapadá mi ani jeden náš významný klient, ktorý by sa vyhýbal plateniu daní z podnikania. J&T a spoločnosti blízke J&T sú v súčte ďaleko najväčší platcovia dane z príjmu v SR a veľmi významným v ČR.

Takže na záver, pán Beblavý, keď sme si vysvetlili daň z príjmu a daň z kapitálových príjmov, nedáme si teraz tému o krátení dane z pridanej hodnoty? Vo Vašej strane by sme mohli na túto tému urobiť aj menšie kolokvium … :)

 

Renáta Bláhová v diskusii ku Tkáčovmu príspevku:

Vážený pán Tkáč,

Osobne sa nepoznáme, skúste, prosím, zobrať moju reakciu ako radu nezávislého daňového experta a klienta Vašej banky. Stručne zhrnuté zastávam názor, že Váš postoj najmä v prvých dvoch bodoch je nielen nesprávny, ale navyše ohrozujúci Vašich vlastných klientov so schránkami na Cypre, a to finančne i trestnoprávne.

Čo sa týka Vášho prvého bodu, Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia môžu Vaši klienti využívať len vtedy, ak na Cypre majú nielen schránkovú firmu, ale i tzv. „miesto skutočného vedenia“. Teda len ak na Cypre reálne aj podnikajú a zamestnávajú tam primeraný počet zamestnancov. Inak sa na takúto schránkovú firmu jednoducho neprihliada. Viac podrobností ľudovou rečou pod titulom Koľko odtieňov šedej majú daňové raje? nájdete i v mojom blogovom článku na e-trende z februára 2013.

Čo sa týka Vášho druhého bodu, zmenu slovenského zákona netreba – koncept miesta skutočného vedenia, na ktorom bez problémov dodaní väčšinu z Vašich klientov skúsenejší daňový kontrolór, je zakotvený aj v § 2 písm. d) 2 slovenského zákona o dani z príjmov. Stačí, ak Finančná správa presmeruje svoju pozornosť z kontrol DPH na kontroly v oblasti dane z príjmov. Navyše, skúsených a poctivých daňových kontrolórov v posledných rokoch pribudlo, takže miera rizika závisí len od politickej vôle. Neviem, koľko z Vašich klientov si to uvedomuje, ale cezhraničné transakcie podliehajú kontrole až 10 rokov spätne, trestný čin krátenia dane podľa našej legislatívy sa môže vyšetrovať až 20 rokov a od 1. 1. 2016 budú finančné sankcie za cezhraničné prípady až 10-násobne vyššie (viac v blogovom článku z minulého mesiaca: Výhodné sankcie za dane sa tento rok končia! na e-trende). V každom prípade: my na to svojich klientov upozorňujeme, lebo nám záleží na tom, aby mohli dlhodobo dobre spávať.

Čo sa týka Vašich ostatných tvrdení, na jednej strane určite súhlasím s tým, že by zisky z obchodov s akciami (capital gains) nemali podliehať dani. A to nielen pre fyzické osoby (to vláda nedávno schválila), ale i pre právnické, aby sme boli pre investorov atraktívna jurisdikcia a podporovali voľný pohyb kapitálu. Takéto daňové zvýhodnenie majú nielen na Cypre, ale i v susednom Česku, Rakúsku a Maďarsku. Prečo to nie je u nás, je pre investorov nepochopiteľné.

Na strane druhej, čo sa týka Vášho etického postoja k maximalizácii zisku za každú cenu, z môjho uhla pohľadu ste ako skupina stratili kontakt s realitou. Koncentrácia bohatstva a spôsob, akým ho nadobudli a chránia najväčší oligarchovia na Slovensku (vrátane umelých transakcií v objeme stoviek miliónov eur cez schránky na Cypre), je v rozpore so základnými princípmi rovnováhy, ktoré platia nielen v prírode, ale i v slušnej občianskej spoločnosti.

Na záver Vám preto dávam do pozornosti ešte jeden môj blogový článok: Aj Al Caponeho nakoniec odsúdili za daňový únik, nie za organizovaný zločin.

Dnes na DennikE.sk

Rado Baťo: Matovičovi neustúpim ani o krok, miesto posielania kytíc manželke by sa ho mali koaliční politici zbaviť

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Rado Baťo hovorí, že Igorovi Matovičovi neústupi ani o krok a ani sa mu neospravedlní za vyjadrenia na jeho adresu. Koaličným politikom odkazuje, že namiesto posielania kytíc jeho manželke by sa mali Matoviča okamžite zbaviť.

Minúta po minúte

Počet cestujúcich na viedenskom letisku v marci opäť klesol, oproti minulému roku bol nižší o 73,3 percenta. Tento marec letisko Schwechat využilo 215-tisíc cestujúcich, vlani ich v rovnakom čase bolo približne 800-tisíc a v roku 2019 až 2,4 milióna.

S prvou vlnou infekcie v Európe v marci 2020 letisko prvýkrát pocítilo ekonomické dôsledky pandémie. Odvtedy sa počty cestujúcich pohybujú výrazne pod predkrízovou úrovňou. Letecká doprava je jednou z najpostihnutejších branží a mnohí zamestnanci pracujú vyše roka v režime kurzarbeit.

Rovnaká situácia je aj na letiskách Malta a Košice, ktoré patria spoločnosti Flughafen Wien AG. Na Malte v marci medziročne klesol počet cestujúcich o 81,1 % a v Košiciach o 77,3 %. (tasr)

Domácnosti v eurozóne počas pandémie ušetrili, ale veľké nákupy neplánujú. Problémom však je, že najviac peňazí naakumulovali tí spotrebitelia, ktorí majú tendencie peniaze skôr hromadiť, ako utrácať.

Podľa analytikov banky Barclays sa tzv. pandemické úspory koncentrujú predovšetkým v domácnostiach bohatších starších Európanov, ktorí uviazli doma bez možnosti zájsť si do reštaurácie alebo na dovolenku. V ich prípade je menšia pravdepodobnosť, že začnú viac míňať aj na veľké položky na rozdiel od mladších ľudí.

Pri posudzovaní tempa zotavovania najvyspelejších ekonomík je pritom rozhodujúce, či práve táto skupina spotrebiteľov využije svoju slobodu a začne viac míňať. Európa má totiž najväčšiu skupinu obyvateľov stredného veku spomedzi všetkých regiónov sveta.

Hromada peňazí, ktorá by sa mohla uvoľniť spolu s blokádami, je obrovská. Barclays odhaduje naakumulované úspory na 600 miliárd eur, koncentrujú sa však najmä v rukách konzervatívnych obyvateľov, čo vrhá tieň na ich odblokovanie.

Podľa nemeckej Deutsche Bank by uvoľnenie úspor mohlo pridať zhruba 1 percentuálny bod k hospodárskemu rastu regiónu v roku 2021, ktorý Medzinárodný menový fond predpovedá na úrovni 4,4 %.

Ekonóm spoločnosti UBS Dean Turner sa domnieva, že výdavky domácností sa budú „významnou mierou“ podieľať na tzv. postpandemickom oživení, pričom očakáva ich rast v tomto roku o 2,9 %.

Eurozóna potrebuje nové stimuly, pretože zotavovanie jej ekonomiky zaostáva za USA a Čínou v dôsledku doposiaľ pomalého očkovania. (tasr)

NDS upozorňuje na viaceré plánované dopravné obmedzenia na diaľnici D1 pri Triblavine, v úseku Bytča – Hričovské Podhradie, medzi križovatkami Galanta a Šintava a v križovatke Bernolákovo. Zároveň pripomína uzávery tunelov z dôvodu jarnej údržby.

Informovala o tom hovorkyňa diaľničiarov Eva Žgravčáková. Dôvodom dopravného obmedzenia na úseku diaľnice D1 Bratislava – Trnava, križovatka Triblavina, sú stavebné práce v strednom deliacom páse. Obmedzenie bude od soboty (17. 4.) od 5. hodiny do 17. mája. Treba tu počítať so zníženou rýchlosťou a zníženým počtom prejazdných pruhov v oboch smeroch.

NDS čiastočne uzavrie diaľnicu D1 v úseku mostov Bytča a Hričovské Podhradie od nedele (18. 4.) od 7. hodiny do 13. júna do 18. hodiny. Dôvodom je výmena mostných záverov oboch mostov.

„Stavebné práce budú realizované na obidvoch mostoch v oboch jazdných smeroch súčasne. Doprava bude vedená v každom jazdnom páse v jednom jazdnom pruhu,“ dodali diaľničiari.

Od soboty od 8. hodiny do 30. mája do 18. hodiny bude čiastočne uzavretá aj rýchlostná cesta R1 v úseku mosta nad riekou Váh medzi križovatkami Galanta a Šintava. Dôvodom je výmena mostných záverov.

„Stavebné práce budú realizované v pravom jazdnom páse (smer Nitra). Doprava na moste bude vedená v režime 3 + 1. Pravý jazdný pruh zostane vedený popri pracovisku v pravom jazdnom páse,“ vysvetlila hovorkyňa s tým, že doprava z ľavého jazdného pruhu pravého jazdného pásu bude presmerovaná prejazdmi cez stredný deliaci pás do ľavého jazdného pásu.

NDS tiež čiastočne uzavrie cestu prvej triedy v križovatke Bernolákovo. Dôvodom je kladenie asfaltových vrstiev vozovky v mieste stykového napojenia s budúcou cestou druhej triedy. Obmedzenie bude trvať od soboty do 18. apríla. Doprava na dotknutom úseku cesty bude vedená striedavo v jednom jazdnom pruhu. V prípade nepriaznivého počasia sa termín ukončenia prác môže predĺžiť.

V mesiacoch apríl, máj a jún budú diaľničiari realizovať aj pravidelnú jarnú údržbu a kontrolu diaľničných tunelov Sitina, Horelica, Svrčinovec, Poľana, Bôrik, Branisko, Šibenik, Považský Chlmec, Žilina, Ovčiarsko a podjazdu Lučivná. Tunely budú pre údržbu v určitých termínoch úplne uzavreté. (tasr)

Len 23 % firiem na Slovensku sa tohto roku chystá prijímať nových zamestnancov. Vyplýva to z hĺbkovej sondy firmy Elanor Slovakia medzi tisíckou najvýznamnejších spoločností naprieč sektormi. Je to zároveň vážne varovanie pred letným príchodom absolventov na trh práce.

Prečo je to dôležité:

  • „Je to najnižšia hodnota za ostatných 15 rokov. Firmy sú v dôsledku dopadov pandémie a nejasného ekonomického vývoja viac ako opatrné,“ poznamenáva Ivan Zizič, country manažér Elanor Slovakia, ktorá poskytuje mzdové a administratívne personálne služby.
  • Kým 23 % firiem nábor po lete neplánuje, až 15 % firiem chce v druhom polroku dokonca prepúšťať.
  • Navyše až 63 % spoločností zatiaľ vyčkáva na ďalší výhľad ekonomiky po uvoľňovaní opatrení. V prípade nepriaznivých výhľadov sa tak podľa Ziziča môže k prepúšťaniu prikloniť ďalších 10 až 25 % firiem.
  • Pripravenosť prepúšťať po odznení hlavných vĺn krízy môže súvisieť s nedostatkom pracovníkov v mnohých odvetviach pred pandémiou. Len čo si firmy jej dôsledky kvantifikujú a zabezpečia si core biznis, prispôsobia aktuálnej situácii svoje biznis modely.

Čo sa aktuálne deje na trhu: 

  • Jednou z kľúčových zmien je vnútorná transformácia firem. Zlučovanie pracovných pozícií v administratíve, zmeny výkonu práce, pracovných náplní alebo kompletná transformácia fungovania oddelení sa najviac prejavili v IT sektore a centrách zdieľaných služieb (56 %) a v bankovníctve (64 %), týkala sa však aj ďalších odvetví (retail 33 %, stavebníctvo a výroba 25 %).
  • Až 92 % firiem aktuálne neplánuje rozširovať program benefitov a len 8 % ho aktívne navyšuje. V odmeňovaní firmy skôr z pravidelných odmien prechádzajú na výkonnostné odmeny.
  • Firmy šetria, prejavuje sa to napríklad na politike využívania služobných áut. Firmy redukujú luxusné vozidlá a počet áut vo firmách celkovo, jedným z argumentov je obmedzenie návštev klientov. Až tretina zamestnancov prišla o pridelené auto. Firmy prešli na zdieľanie áut.
  • Koronakríza výrazne posilnila pozície HR manažérov vo firmách, najmä pokiaľ ide o ich účasť na strategickom rozhodovaní, 73 % firiem ich už zaradilo do strategického rozhodovacieho orgánu vo firme.
  • Posilnil sa aj lean management, firmy sa zoštíhľujú a skracujú riadiace a rozhodovacie procesy, aby sa vedeli okamžite a efektívne prispôsobiť zmenám. Až 64 % všetkých oslovených spoločností sa snaží maximálne okresať manažérske štruktúry a prejsť do efektívneho lean management riadenia. (tasr, e)

Spaľovanie odpadu z cudzích jadroviek povolili aj u Budaja, minister naďalej hovorí, že ho chce zakázať zákonom

Ján Budaj. Foto - TASR
Ján Budaj. Foto – TASR

Rozšírenie kapacít na spracovanie rádioaktívneho odpadu získalo súhlas ministerstva životného prostredia. Jeho šéf Ján Budaj však stále hovorí, že chce presadiť zákon, ktorý spaľovanie rádioaktívneho odpadu zo zahraničia zakáže.

Ministerstvo tvrdí, že sa s dlhoročným šéfom veterinárov dohodlo na odchode. On sa o výmene dozvedel od novinárov

Jozef Bíreš. Foto - TASR
Jozef Bíreš. Foto – TASR

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že riaditeľ veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš skončí po vzájomnej dohode. „Až krátko do vášho telefonátu som ja sám o tom nič nevedel,“ reagoval dlhoročný šéf štátnej inštitúcie pre Denník E.

Spojené štáty vyradili Švajčiarsko a Vietnam zo zoznamu menových manipulátorov. Ministerstvo financií zrušilo rozhodnutie, ktoré v decembri prijala administratíva exprezidenta Donalda Trumpa.

Podľa rezortu financií v súčasnosti žiadna krajina nespĺňa kritériá, podľa ktorých by mala byť označená za menového manipulátora. Vietnam, Švajčiarsko aj Taiwan však budú pod väčším dohľadom.

Ako krajina, ktorá manipuluje kurzom svojej meny, nie je označená ani Čína. Trump ju takto označil v auguste 2019, hneď v januári 2020 to však ministerstvo financií zrušilo. USA a Čína sa vtedy chystali uzavrieť predbežnú obchodnú dohodu. (čtk, reuters)

Košice zvažujú, či prijmú ponuku ministerstva financií na bezúročnú pôžičku pre mestský dopravný podnik. Primátor Jaroslav Polaček sa podľa košickej radnice chystá rokovať s predstaviteľmi ministerstva na budúci týždeň.

Štyri krajské mestá Bratislava, Košice, Prešov a Žilina sa sťažujú, že štát nepomohol mestským dopravným podnikom s výpadkami tržieb počas pandémie. Argumentujú, že súkromní dopravcovia pomoc čerpať mohli. V Bratislave a Košiciach sa tento týždeň aj štrajkovalo.

Košický magistrát tvrdí, že výpadky rádovo v desiatkach miliónov eur nedokáže pokryť.

Bratislavský magistrát bezúročnú pôžičku odmietol, Žilina a Prešov sa zatiaľ jednoznačne nevyjadrili. (tasr, e)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať